relax, oddych, súkromie

Dovolenka
na vidieku
Vinobranie v Modre
Pôsobivý maľovaný úl vo
Včelárskom múzeu
v Kráľovej pri Senci
Najmä obyvatelia
veľkomiest žijúci celý rok
v smogu, v hluku,
v neustálom kolobehu
a pracovnom zaťažení, túžia
po relaxe, oddychu
a súkromí. Ich predstava
ideálnej dovolenky smeruje
čím ďalej od civilizovaného
sveta k aktívnemu
odpočinku - návratu
k prírode, k liečebnej sile
ticha, vtáčieho spevu, vône
čerstvého sena, šumiacich
lesov, bez televízie
a agresívneho bulváru, bez
veľkých nákupných centier…
RELAX, ODDYCH, SÚKROMIE
2
Nad ústím rieky Moravy do Dunaja sa vypína starobylý Devínsky hrad
Vinohradnícke mestečko Svätý Jur
To všetko ponúka čoraz viac populárna forma
cestovného ruchu - vidiecka turistika, ktorá sa udomácňuje
aj v ponuke cestovných kancelárií. Popri ubytovaní
v tichom prostredí , ideálnom pre návštevníkov hľadajúcich
dokonalý relax, oddych a súkromie, ponúka možnosti
pešej turistiky, pre športovo zdatnejších cykloturistické
trasy, pre náročnejších hostí rybolov a poľovačku, alebo
tzv. jazdeckú turistiku – zo sedla koňa či z koča konského
záprahu spoznávať krásy okolitej prírody.
Atraktívnu dovolenku v duchu dedinského, či farmárskeho
života môžete zažiť aj vo viacerých agropenziónoch
a rančoch situovaných v ôsmich krajoch Slovenska. Je to
ideálna dovolenka najmä pre rodiny s malými deťmi, ale
potešenie a zábavu tu nájdu aj staršie ročníky.
Agropenzióny sú väčšinou situované mimo hlavných
cestných ťahov, mnohé majú vlastný chov domácich
a hospodárskych zvierat - mačky, kozy, ovce, sliepky, kravy,
kone. Hostia majú možnosť stravovať sa z čisto domácich
produktov a byť nápomocnými napr. pri príprave ovčieho či
kravského syra, pečení chleba v tradičnej peci, prípravy
miestnych špecialít na otvorenom ohni, alebo relaxovať pri
zbere húb, lesných plodov a lúčnych bilín. Každý hosť má
iné priority. Niekto vyhľadáva prírodné krásy Slovenska, iný
historické pamiatky.
Prinášame niekoľko tipov, ako stráviť aktívnu letnú
dovolenku v jednotlivých krajoch Slovenska.
Juhovýchodné svahy Malých Karpát boli známe oddávna
ako vinohradnícka oblasť so svojráznou atmosférou.
Charakteristická pôda, vitálne viniče a vyše 300
slnečných dní v roku prajú aj dnes karpatským
vinohradníkom. Produkujú kvalitné vína s osobitým
malokarpatským buketom. Do vidieckeho turizmu je
zapojená Malokarpatská vinná cesta – od Rače
a Vajnor (mestské časti Bratislavy) cez starobylé
vinohradnícke mestečko Svätý Jur, Limbach, Pezinok až
k Modre, kde sa vinohradníctvo rozvíja už od 14.
storočia. Len 6 km od Pezinka je Slovenský Grob, kde sa
pečú najlepšie domáce husy a ponúkajú husacie
špeciality s lahodnými zemiakovými lokšami.
Malokarpatská vínna cesta končí v Dolných a Horných
Orešanoch, ktoré sa preslávili výborným červeným vínom
z odrody Portugalské biele. Vinobranie v týchto oblastiach
už tradične priťahuje početné turistické skupiny a zájazdy.
Na skok od hlavného mesta pri sútoku riek Dunaja
a Moravy sa vypína starobylý hrad Devín. Je
východiskom pre pešie výlety na Devínsku Kobylu a na
unikátnu
paleontologickú lokalitu Sandberg. Vo Veľkých Levároch
sa zachovalo jedno z najväčších zoskupení habánskych
domov v Európe. Asfaltový chodník popri koryte rieky
Moravy je obľúbenou trasou cykloturistov smerujúcich do
záhorskej nížiny a okolia Malaciek. Borovicové lesy
Záhoria sú hubárskym rajom. Je tu možnosť kúpania aj
rybolovu vo viacerých rybníkoch –Plavecký Štvrtok, Láb,
Malé Leváre. Pri známych Slnečných jazerách v Senci,
v Hrubej Borši sa rozvíja jedno z agroturistických centier
regiónu -jazdecký areál s krytou halou, westernová
reštaurácia, splav na miernom toku Čiernej vody.
V Kráľovej pri Senci je ojedinelý včelársky skanzen
a malé letisko s možnosťou výhliadkových letov.
3
Areál vodných športov na Sĺňave
Vodný mlyn na Malom Dunaji
Renesančné arkádové nádvorie kaštieľa v Topoľčiankach
Zubor karpatský
4
V trnavskom kraji sa nachádza niekoľko termálnych kúpalísk –
v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Topoľníkoch, vo
Vincovom lese a v Gabčíkove, kde je vybudované najväčšie
vodné dielo na Slovensku . S hlavným mesto ho spája pravidelná
lodná doprava a po hrádzi Dunaja sem vedie medzinárodná
dunajská cyklistická cesta. Technickou atrakciou na Malom Dunaji
sú zreštaurované vodné mlyny v Tomašikove, v Dunajskom Klátove,
Jelke a v Kolárove. Na rieke Váh sú vybudované dve vodné
nádrže – Kráľová nad Váhom pri Seredi a Sĺňava pri známom
kúpeľnom meste Piešťany, kde 430 ha zaberá areál vodných
športov s možnosťou vodného lyžovania s vlekom. Pestrofarebná
piešťanská a trnavská výšivka sa svojou pestrofarebnosťou
vynímala najmä na ľudovom odeve, dnes tieto vzory aplikujú pre
bytové textílie. Agroturizmus a chov koní sa rozvíja v Maduniciach
a v Hlohovci. Sídlom Trnavského kraja je najstaršie slobodné
kráľovské mesto na Slovensku Trnava – nazývané aj ako „malý
slovenský Rím“.
Na termálne kúpaliská je bohatý aj Nitriansky kraj – Santovka
a Margita Ilona, Poľný Kesov, Horné Saliby, Patince, Vadaš
v Štúrove a Podhájska s blahodárnymi účinkami mŕtveho mora.
Pohoria Tríbeč a Považský Inovec poskytujú možnosti na pešie túry
a pre poľovníctvo. Vôňou zelene a pestrou krásou kvitnúcej flóry
láka turistov Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, dendrologický
objekt európskeho významu založený v roku 1892. Prepychový
klasicistický kaštieľ s renesančným arkádovým nádvorím
v Topolčiankach zaujme zvernicou na ploche 11 000 ha, kde žije
aj zopár vzácnych zubrov karpatských. S centrom kraja Nitrou sa
spájajú najstaršie dejiny slovenského národa . Mesto je
usporiadateľom viacerých medzinárodných veľtrhov a celoštátnych
dožinkových slávností v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu.
Ľudová architektúra v podobe hlinených stavieb s trstinovou
strechou a s vahadlovými studňami je zachovaná na mnohých
miestach Podunajska. V tomto štýle sú zriadené aj početné
rybárske reštaurácie a čárdy so špecialitami slovenskej
a maďarskej kuchyne. Agroturistika sa rozvíja vo viacerých
obciach regiónu – Svätý Peter, Kava, Búč s možnosťou ochutnávok
vín a výhliadkovou jazdou na koči.
Lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Bojnícky zámok patrí medzi najnavštevovanejšie kultúrno-historické pamiatky Slovenska
Rázovitá obec Čičmany je častým cieľom turistov
Po stopách ľudových tradícií sa môžeme vybrať aj do
Trenčiankeho kraja. Je známy bohatstvom piesní, tancov
a ľudovej hudby. Osobitými etnografickými oblasťami sú Horná
a Dolná Mariková, Horná a Dolná Súča, Valaská Belá, Myjavu
preslávil folklórny festival. Malebný kopaničiarsky kraj
s roztrúsenými usadlosťami a rozsiahlymi ovocnými sadmi je
častým cieľom vyznávačov vidieckej turistiky v oblasti Myjavy,
Starej Turej a Brezovej pod Bradlom. Malá obec Bošáca sa
preslávila kvalitnou slivovicou, ktorú v miestnej pálenici produkujú
od roku 1921. Trenčianske Teplice a Bojnice patria medzi
vyhľadávané centrá kúpeľníctva na Slovensku. Bojnice sú známe
aj vďaka svojmu nádhernému romantickému zámku, ktorý patrí
medzi najnavštevovanejšie kultúrno-historickej pamiatky
Slovenska. Rieku Váh lemujú hradné ruiny odkiaľ sú nádherné
pohľady do širokého okolia. V tesnom kontakte s hradmi sú
zariadenia vidieckeho turizmu.
Hrad Strečno nad riekou Váh, odkiaľ je výborný výhľad na
Strečniansky priesmyk a na takmer celú Žilinskú kotlinu
Cesty výletníkov v Žilinskom kraji smerujú najmä do dolín Vrátnej,
Gaderskej, Blatnickej, do Kysuckej vrchoviny a na Martinské
hole. V Rajeckej doline čaká turistov rázovitá dedina Čičmany
so 140 pôvodnými drevenicami, príťažlivé kúpeľné mesto
Rajecké Teplice, termálne kúpalisko v Rajci a ubytovacie
možnosti širokého spektra. V rázovitých obciach Zázrivá,
Párnica, Malatiná sa rozvíja agroturizmus regiónu. V Bystrianskej
doline vo Vychylovke je Múzeum kysuckej dediny s ojedinelou
technickou pamiatkou – úzkokoľajnou lesnou železnicou
s úvraťovým systémom spájajúcim Kysuce s Oravou. V ZuberciBrestovej, pri Martine v Jahodníckych Hájoch a v Pribyline sú
zriadené ďalšie skanzeny slovenských dedín. Pamiatková
rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec je zapísaná do
svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudové tradície
oživujú Podroháčske folklórne slávnosti a najväčší festival vo
Východnej. V letných mesiacoch prinášajú osvieženie umelé
vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, termálne
pramene kúpalísk a aquaparkov v Oraviciach, Liptovskom Jáne,
v Bešeňovej a pri Liptovskom Mikuláši. Centrom kraja je Žilina,
kde v Budatínskom zámku je unikátna expozícia drotárstva,
tradičného remesla tohto regiónu.
5
Vodná nádrž Palcmanská Maša
Výrazné vidiecke oblasti banskobystrického kraja
predstavujú okolie Veľkého Krtíša, Krupiny, Rimavskej
Soboty, Poltára a Detvy. Pôvodné ľudové remeslá –
čipkárstvo, paličkovanie, košikárstvo, hrnčiarstvo a tkanie
uchovávajú obce Špania Dolina, Tajov, Čierny Balog,
Klenovec a Ľubietová. Letné folklórne slávnosti
Špania Dolina
usporadúvajú Detva a Hrušov. Oblasť Hontu poskytuje
najmä romanticky založeným návštevníkom ideálne
prostredie s množstvom neobjavených zákutí
a zabudnutých osád, kde akoby sa zastavil čas. Pri
Poltári, v obci Veľká Ves je zvernica s muflónmi
a danielmi.
Letnú pohodu v lone čarokrásnej prírody môžu zažiť
vyznávači pešej turistiky aj na severe banskobystrického
regiónu v Starohorskej doline. Donovaly sú centrom
paraglidistov a cykloturistov, južnejšie časti okresu
ponúkajú ideálne podmienky pre pobyty v neporušenej
prírode so strediskami Mýto po Ďumbierom a Tále
s golfovým ihriskom medzinárodných parametrov. Pri
minerálnych prameňoch vznikli kúpele Kováčová, Sliač,
Brusno, Sklené Teplice a Číž. Atraktívne sú jazerá v okolí
starobylého banského mesta Banskej Štiavnice tzv. tajchy
a jazerá Počúvalské, Belianske, Hodrušské a Sitno.
V blízkosti Lučenca je vodná nádrž Ružiná, pri Rimavskej
Sobote Zelená voda.
Nad Donovalmi sa vypína vrch Novej hole, odkiaľ je krásny výhľad na Nízke Tatry
6
Ždiarske humná s Belianskymi Tatrami v pozadí
Slovensko je chudobné na prírodné jazerá, ale
zahradením riek a po ťažbe štrkov sa vytvorili umelé
vodné nádrže vhodné na letné športové aktivity – ako
vodná nádrž pod Bukovcom pri Košiciach, na Hornáde
Ružín a pri Michalovciach Zemplínska šírava.
Obľúbenými rekreačnými oblasťami sú aj Mlynky
v Slovenskom raji, Palcmanská Maša a Dedinky.
V košickom kraji v okolí Trebišova sa nachádza známa
tokajská vinohradnícka oblasť , ktorej produkty už
v minulosti nechýbali na stoloch kráľov a aristokracie.
K známym centrám vidieckeho turizmu patrí Biela Hora,
Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, Kamenec, Paľkov, Malý
Kamenec a Trebišov - Milhostov. Pýchou obce Pozdišovce
je slávna keramika. V Medzeve s baníckymi a hutníckymi
tradíciami sa do dnešných dní uchoval železný hámor na
vodný pohon. V minulosti tu bolo roztrúsených vyše 100
hámrov a kováčských dielní.
A napokon prešovský kraj so známymi turistickými
centrami v oblasti Vysokých Tatier, ale aj so vzácnou
Atraktívny splav na pltiach po rieke Dunajec
Jeden zo
zachovaných
železných hámrov
v Medzeve
kolekciou drevených kostolov a kostolíkov východného
rítu. Zachovalé súbory ľudovej architektúry môžeme
obdivovať v Ždiari a na Zamagurí (Osturňa, Jezersko,
Malá a Veľká Franková). Cennosťou kraja sú mestské
pamiatkové rezervácie (Bardejov, Spišská Kapitula,
Podolínec, Prešov, Levoča, Kežmarok). Hojne
navštevované sú klimatické a termálne kúpele (Vysoké
Tatry, Vyšné Ružbachy, Bardejovské kúpele,
Poprad,Vrbov) a turistická atrakcia plavba po Dunajci na
pltiach. Priehrady Sigord pri Prešove a Domaša pri
Vranove prinášajú osvieženie v horúcich letných
mesiacoch. V Medzilaborciachm je Múzeum Andyho
Warhola, kotrého rodina pochádza z tohto kraja.
Neviete si vybrať, nezabudnite že rozvetvená sieť
informačných stredísk na Slovensku má komplexnú
databázu - kde sa ubytovať, kvalitne najesť, čo
atraktívneho vidieť, dokonca na požiadanie dokážu
zostaviť aj plán fakultatívnych výletov a zariadiť
sprievodcovské služby.
Zelená voda pri Rimavskej Sobote
Prázdniny
v sedle
6000 rokov staré spolužitie človeka a koňa
dostávalo dejinným vývojom vždy nové dimenzie.
Ovládnutie koňa spočiatku znamenalo pomocníka
v poľnohospodárstve, neskôr zo sedla koňa či
konského záprahu sa spoznávali nové krajiny
a kultúry, rozbiehal sa obchod a výmena tovarov.
V súčasnosti sa kôň stáva prostredníkom pri
športovom vyžití človeka, ale čoraz častejšie sa
využíva aj v liečebnom procese tzv.hipoterapii.
Tradícia chovu koní na Slovensku je bohatá. Či už
v národnohospodárskej oblasti , spoločenskej ale aj
chovateľskej, športovej a dostihovej. Na jednej
strane nižinné oblasti Slovenska a mierne zvlnené
horské terény priamo lákali na rekreačné jazdenie
na koňoch, na strane druhej vznikli centrá
jazdeckého športu s medzinárodnými parametrami,
schopnými vyhovieť aj najnáročnejším jedincom.
Môžeme sa pochváliť aj úspešným chovom koní, spomeňme aspoň
Národný žrebčín Topoľčianky v nitrianskom kraji, ktorý dnes patrí
medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny. Stali sa známymi chovom
kvalitných arabských, lipicanských a huculských koní. Ich výsledky
vyše 80-ročnej šľachtiteľskej práce priniesli svoje ovocie v podobe
ocenení na prestížnych medzinárodných chovateľských a športových
podujatiach. Žrebčín je situovaný pri pôsobivom klasicistickoempírovom zámku s rozsiahlym anglickým parkom. Má svoje
výcvikové stredisko, krytú jazdiareň a upravenú parkúrovú plochu,
rozvíjajú sa tu takmer všetky športové disciplíny: parkúr, drezúra,
dostihy, vytrvalostné jazdenie, voltíž a a záprahy. Nachádza sa tu aj
múzeum chovu koní, ojedinelé svojho druhu na Slovensku.
Nádherný pohľad poskytuje aj črieda divokých koní na nekonečných
pláňach Muránskej planiny, oblasti zatiaľ menej objavenej turistami,
kde sa vo Veľkej Lúke vybudoval šlachtiteľský chov plemena
muránskeho typu norika.
Záujem o oddych v sedle - spojený s krásnymi prírodnými
scenériami, alebo so špecializovanými tematickými pobytmi po
miestach spojených s historiou - stále stúpa. Slovensko má pre pobyt
jazdcov a rozvíjajúcu sa jazdeckú turistiku ideálne podmienky.
Takmer v každom kraji nachádzame agroturistické centrá s chovom
koní, ranče, kde prebieha výučba chovu koní, westernového ,
anglického alebo vytrvalostného jazdenia, organizujú sa víkendové
a týždenné jazdecké tábory, alebo sú v ponuke aj niekoľkodenné
putovné výjazdy v sedle do širšieho okolia rančov.
V mnohých centrách jazdectva sa špecializujú aj na
hiporehabilitáciu – cielenú terapiu prostredníctvom koňa, ktorá
pomáha pri poruchách hybnosti, je určená na psycho- a socioterapiu,
je účinná pre deti s poruchami chovania a zdravotne
handicapovaných klientov.
Ponuka pre jazdeckú turistiku sa na Slovensku neustále rozširuje
a skvalitňuje. Prispieva k tomu aj možnosť voľne jazdiť po lesných
i iných chodníkoch, ako aj po cestných a pozemných komunikáciách.
Pripravuje sa aj vytýčenie slovenskej časti medzinárodného
jazdeckého turistického chodníka.
9
Juraj
Jánošík
SLOVENSKÝ
ROBIN HOOD
Ľudovít Fulla: Jánošík na bielom koni
10
Každý národ má svojho historického hrdinu, ktorého meno
sa zachovalo cez stáročia prostredníctvom ľudovej
slovesnosti a ľudových piesní. Takouto postavou v dejinách
slovenského národa je Juraj Jánošík.
Rodiskom Juraja Jánošíka je rázovitá slovenská obec na
severozápade Slovenska Terchová, kde ako syn
poddaného Martina Jánošíka a jeho manželky Anny
Cesnekovej uzrel svetlo sveta. Pokrstili ho 25. januára 1688
vo varínskom kostole. Pre nedostatok písomných prameňov
dnes už ťažko vyskladať úplnú životnú mozaiku tohto
legendárneho povstaleckého bojovníka a zbojníka, ktorý
nakoniec bol odsúdený a 17. marca 1713 na šibenici
popravený. Vieme však, že Jánošík nemal nič spoločné
s obvinením zo zabitia domanižského kňaza, za ktoré ho
Nad Terchovou s výhľadom na pohorie Malej
Fatry sa týči monumentálna socha Juraja
Jánošíka od akademického sochára Jána Kulicha
Folklórny festival
Jánošíkove dni
v Terchovej
odsúdili. Ako zbojnícky kapitán so svojou družinou napádal
menšie oddiely cisárskeho vojska, aby ukoristil zbrane pre
vzbury proti utláčateľom, a prepadával bohatých, aby zlaté
dukáty rozdával medzi pospolitým ľudom.
Jánošík sa stal stelesnením túžob ľudu po slobode, sociálnej
spravodlivosti, nezlomného odhodlania bojovať proti
bezpráviu v období, v ktorom sa zdalo, že je všetko
stratené. Podporoval povstanie uhorského šlachtica
Františka Rákócziho II. proti vládnucim Habsburgovcom,
a od roku 1706 bojoval v jeho kuruckej armáde. Po
potlačení povstania prešiel na stranu cisárskych vojsk. Ako
vojnový veterán sa stal väzenským strážcom na hrade
v Bytči a od roku 1711 úspešne zbojničil na území
severozápadného Slovenska.
Príbeh legendárneho ľudového hrdinu, bojovníka za práva
poddaných, glorifikovaného dobrotinca, ktorý sa stal
symbolom odboja proti feudálnemu útlaku, podnes aj po
tristo rokoch oslovuje bádateľov i autorov umeleckých diel.
Imaginárna postava Juraja Jánošíka dostala a stále dostáva
reálnu podobu v poézii, v beletrii, v divadelných hrách,
v muzikáli, či v opernom spracovaní. Vo výtvarnom umení
inšpiroval sochárov, grafikov, maliarov a samozrejme aj
niekoľkých filmových režisérov. V jeho rodnej obci sa
tradične v auguste koná medzinárodný folklórny festival
Jánošikove dni, kde vo veľkom amfiteátri počas troch
galavečerov vystupujú poprední umelci z domova i zo
zahraničia. Jánošíkovu tradíciu uchováva aj Považské
múzeum – Jánošíkova izba v Terchovej.
11
Parádna
Hontianska
paráda
Je už len málo takých obcí na Slovensku, kde sa kroj ako
bežný odev nosí aj v súčasnosti. K nim patrí aj hontianska
obec Hrušov na juhu stredného Slovenska, ktorá sa stala v r.
2003 dedinou roka. Názov obce sa viaže k legende
o hojnom výskyte tzv. planých hrušiek, z ktorých sa dnes
vyrába známa hruškovica. Hrušov sa rozprestiera na južných
svahoch Krupinskej vrchoviny, klesajúcej k rovinám Ipeľskej
kotliny. Zaujímavosťou obce sú tufopieskové pivnice
a rozsiahle laznícke osídlenie na ploche 2330 ha. Hrušov
sa v písomných análoch spomína už v roku 1285 a zostal
podnes rázovitou folklórnou obcou. Kultúrne dedičstvo
svojich predkov, ľudové zvyky a obyčaje obyvatelia Hrušova
uchovávajú a pestujú už niekoľko generácií.
Zaujímavosťou obce je 6 km dlhý tzv. „Náučný chodník“
s 37 popisnými miestami. Na jednotlivých zastávkach sa
nachádza laznícka drevenica, kováčska vyhňa, pálenica,
tradičný ľudový dom so stálou expozíciou bývania z 19.
storočia a s kamennou pecou. V Hrušove nachádzame aj
najväčšiu zbierku (100 exemplárov) pôvodnej roľníckej
FOLKLÓRNA OBEC HRUŠOV
12
techniky tzv. stabilákov – stabilných motorov na pohon
poľnohospodárskych strojov. Je to najrozsiahlejšia zbierka
svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v európskom
meradle.
Do vinných pivníc Hrušova vytesaných do tufopiesku, na
ochutnávku jedinečnej hruškovice z miestnej pálenice, či
na hrušovské lepníky, špecialitu tamojších gazdiniek, radi
zavítajú turisti počas celého roka. Avšak najpočetnejšie
sem prichádzajú domáci i zahraniční návštevníci
v augustové dni, kedy Hrušov žije „Hontianskou parádou“.
V dňoch 19. – 21. augusta sa opäť rozozvučí spevom,
tancom i ľudovou hudbou miestny amfiteáter, lesná scéna
na lazoch či kultúrny dom, ale aj námestie, uličky a dvory
hrušovských domov v oknách s pôvabnými krojovanými
bábikami.
Hontianska paráda v roku 2005 oslavuje 10. výročie
svojho vzniku. Mottom festivalu bude podobne ako po
uplynulé roky, tradičný spôsob života v Honte „Život na
lazoch“. V autentickommprostredí hrušovských lazov opäť
ožije tradičná žatva – kosenie a mlátenie slamy, pálenie
dreveného uhlia v míliach, pečenie chleba a lepníkov
v kamennej peci, čo môžu návštevníci aj vlastnoručne
vyskúšať.
Javiská festivalu sa naplnia sólistami i súbormi
v pestrofarebných krojoch z blízkych i vzdialených regiónov,
ale aj zo susedných krajín. Takmer stovka remeselníkov –
ľudových výrobcov dostane možnosť presvedčiť záujemcov
o svojej zručnosti. K sprievodným podujatiam festivalu patria
výstavy - krojované bábiky z Hontu a výrobky z dreva,
expozícia lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena.
Určite zaujme expozícia tradičnej roľníckej techniky
a najväčšej zbierky historických motorov na Slovensku.
S otvorenou náručou čakajú návštevníkov „Hontianske
dvory“ – Poľovnícky, Rybársky, Včelársky, Hasičský,
Gazdovský, Sedliacky a ďalšie, s ochutnávkou jedinečných
miestnych špecialít, s ponukou lákavých nápojov, kvalitnou
hudbou a dobrou zábavou a v neposlednom rade
s pohostinnosťou hontianskych hostiteľov.
13
Typickým vtáčím druhom krasových
strání je Strnádka (Emberiza cia)
Typická krasová krajina
odlišujúca sa od
krajinného charakteru
Západných Karpát.
Sústava krasových
planín, ktoré oddeľujú
hlboké, kaňonovité
doliny a tiesňavy.
V podzemí jaskyne
a priepasti s bohatou
kvapľovou a ľadovou
výzdobou. To je lákavý
svet Slovenského krasu,
najmladšieho
z deviatich národných
parkov Slovenska.
Pereje potoka Blatnica
Nádherná výzdoba v Jasovskej jaskyni
Slovenský kras sa nachádza
v juhovýchodnej časti Slovenského
rudohoria, približne 90 minút cesty
autom z Košíc, v okolí mesta Rožňava.
Na juhu hraničí s Aggtelekským
národným parkom (Maďarsko)
a spoločne vytvárajú najrozsiahlejšie
krasové územie planinového typu
v strednej Európe. Národný park
Slovenský kras sa rozprestiera na ploche
34 611 ha.
Špecifický krasový reliéf chránenej
krajinnej oblasti tvorí obrovské súvrstvie
krasových vápencov a dolomitov
(dosahujú hrúbku 400-500 m). Vytvárajú
14
Aragonitový kvet Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Slovenský
kras
NAJMLADŠÍ
NÁRODNÝ PARK
krasové planiny, ktoré sú rozčlenené kotlinami. Od
západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska
a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch,
Zádielska a Jasovská planina. Krasové formy národného
parku predstavujú škrapy, krasové jamy (závrty), krasové
chrbty, priehlbne a údolia, ponory, vyvieračky, tiesňavy
a kaňonovité doliny, jaskyne a priepasti, spravidla
s bohatou kvapľovou, ale aj ľadovou výzdobou. Medzi
najkrajšie časti patria Hajská a Zádielska tiesňava,
kaňonovité doliny rieky Slaná a Štítnického potoka.
Veľké bohatstvo povrchových a podzemných krasových
foriem sa snúbi z botanického hľadiska s významnými
endemickými druhmi a pestrým zastúpením živočíštva. Pre
turistický ruch sú predovšetkým lákadlom jeho štyri
sprístupnené jaskyne, avšak bohatý jaskynný systém
Slovenského krasu je stálym predmetom výskumu aj pre
archeológov a geológov.
Gombasecká jaskyňa (1 km od Gombaseku) je turisticky
i vedecky najvyužívanejšia. Objavili ju v roku 1951. Jej
sprístupnené chodby a siene merajú 285 m, dĺžka
výverovej jaskyne je až 1525 m. Jaskyňa vyniká
unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú
dĺžku až 3 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na
Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu.
Na juhozápadnom okraji Silickej planiny (11 km od
Plešivca) sa nachádza ďalšia perla tohto národného parku
– jaskyňa Domica, ktorá spolu s jaskyňou Baradla na
maďarskej strane vytvára 21 kilometrov dlhý jaskynný systém
objavený v roku 1926. Kaskádové jazierka, kvapľové štíty
a bubny, cibulovité stalaktity a pagodovité stalagmity
15
Jeden z najväčších kvapľov na svete v Krásnohorskej jaskyni má 32,6 m.
Pestré zastúpenie fauny dotvára aj niekoľko druhov plazov - jašterica zelená (Lacerta viridis)
16
Domice, riečka Styx (pokračujúca do
Maďarska) vrátane plavby po nej,
poskytujú dostatok zaujímavostí, aby
patrila medzi najnavštevovanejšie jaskyne
na Slovensku.
Jedinečná aragonitová a kalcitová
výzdoba Ochtinskej aragonitovej
jaskyne vznikala za špecifických
hydrochemických a klimatických
pomerov v uzavretých podzemných
dutinách. Náhodne ju objavili v roku
1954 pri razení geologickej prieskumnej
štôlne a sprístunili v dĺžke 230 m. Je
situovaná v Revúckej vrchovine, na
juhozápad od obce Ochtiná (3 km).
Podobné aragonitové kvetné formácie
sa nachádzajú len v dvoch ďalších
aragonitových jaskyniach sveta.
Jasovská jaskyňa (neďaleko obce Jasov)
sa pýši najstaršou písomnou pamiatkou
zachovanou v slovenských jaskyniach
Plavba loďkou po podzemnej riečke Styx v jaskyni Domica
Unikátne brčky kvapľovej výzdoby
Gombaseckej jaskyne
z roku 1452. Má dľžku 2811 m. Pre turistov je sprístupnený
550 m dlhý úsek bohatý na pagodovité stalagmity,
stalagnáty, vodopády, štíty a iné formy sintrovej výplne. Žije
tu až19 druhov netopierov. V Jasovskej jaskyni od roku
1995 prebiehajú aj ozdravovacie speleoklimatické kúry.
Ďalším unikátom Slovenského krasu je Krásnohorská
jaskyňa so svojím 32,7 metrov vysokým unikátnym
prírodným výtvorom Kvapľom rožňavských jaskyniarov, ktorý
nemá v Európe obdobu. Táto jaskyňa však kvôli krehkému
prostrediu a náročnému terénu nie je prístupná pre masové
návštevy. V sprievode skúseného vodcu v počte max. 10
osôb môžu absolvovať prehliadku 450 m sprístupneného
úseku, z 1556 m dlhého jaskynného systému, vyznávači
„jaskyňového“ turizmu.
Slovenský kras bol v roku 1973 vyhlásený za chránenú
krajinnú oblasť, v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku
zaradený medzi biosférické rezervácie projektu UNESCO
a napokon v roku 1995 bolo 21 jaskýň Slovenského krasu
spolu s jaskyňami maďarského Aggtelekského krasu
zapísaných do Zoznamu svetového prírodného dedičstva
UNESCO.
Rumenica turnianska (Onosma tornense), evidovaná vo
svetovej červenej knihe ohrozených druhov
17
Kraslice
MINIATÚRNE VÝTVARNÉ DIELA
Vďačnou spomienkou na pobyt v našej krajine môžu byť
ľudovumelecké predmety. Medzi vítané suveníry patria
nesporne kraslice. Zračí sa v nich estetické cítenie, fantázia
a vynaliezavosť ľudových tvorcov. Obdivujeme nielen
farebnosť, ornamentálnu pestrosť, ale aj bohatosť
ozdobovacích techník, ktorými premieňajú autori malú
a krehkú plochu vajíčka na mimiatúrne ľudové výtvarné dielo.
Maľovanie vajíčok na Slovensku má bohatú tradíciu.
Prapôvod tohto prejavu ľudového umenia treba hľadať
v predhistorických kultových obradoch. Vajíčko bolo
18
symbolom života, lásky a plodnosti, svetla, a zdravia.
Počas kalendárneho roka nadobúdalo rozličné magické
významy – svojou „nadprirodzenou“ silou bdelo nad
životom rodiny, chránilo a zabezpečilo prosperitu
v hospodárstve. Farbením sa znásobovala jeho ochranná
funkcia. Žltá farba sa získavala napr. vyluhovaním šafranu
v teplej vode, červená zas vyluhovaním potlčenej pálenej
tehly, hnedá farba z odvaru dubovej kôry a z cibuľových
šúp a pod.
V priebehu rokov mnohé výzdoby kraslíc zanikli, mnohé sa
preniesli a zdokonalili, iné sa zas podarilo časom znovu
oživiť. Menili sa aj technologické postupy, používaný
materiál a pomôcky. Jednotlivé regióny si rozvíjali svoje
vlastné techniky, farebnosť, ornamenty. Na Slovensku sa
v porovnaní s inými krajinami zachovalo do súčasnosti
najviac spôsobov ozdobovania kraslíc. Na ozdobovanie
sa predovšetkým používali slepačie, menej kačacie,
husacie či pštrosie vajíčka. Z praktických i zdravotných
dôvodov sa dnes už upustilo od varených vajíčok,
a zdobia sa výlučne len vyfúkané vajíčka.
Tradícia ozdobovania vajíčok ožíva na Slovensku najmä
v období Veľkej noci, kedy pretrváva ľudový zvyk
polievania dievok na veľkonočný pondelok. Za odmenu si
vyslúžia mládenci, medzi iným, aj maľované vajíčko. Krehká
krása kraslíc je však aktuálna po celý rok nielen v období
jarnom a veľkonočnom. V súčasnosti je uprednostňostvaná
ich dekoratívna funkcia. Táto umelecká miniatúra spríjemní
náš interirér, či poteší obdarovanú osobu.
19