DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ

DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
DEMOGRAFIA, VZDELANIE
A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ
PROBLEMATIKA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN
URBANIZÁCIA A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE
KVALITA BÝVANIA
VZDELANIE OBYVATE)STVA
VÝDAVKY NA ŠKOLSTVO
ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ OBYVATE)STVA
NEZAMESTNANOSŤ
NEROVNOSŤ PRÍJMOV
CHUDOBA
DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ
Priebeh ekonomickej a sociálnej transformácie v SR sa prejavuje aj v populačnom vývoji. Populácia Slovenska
nadobúda charakter populácie západoeurópskeho typu (odkladanie sobášov, rodenie detí v neskoršom veku,
málopočetné rodiny ).
Demografický vývoj v SR v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol charakterizovaný postupným znižovaním
pôrodnosti a plodnosti žien pri stagnujúcej úmrtnosti obyvateľstva. Výsledným efektom bolo zníženie prírastkov
obyvateľstva. Očakávaná sekundárna demografická vlna, ktorá mala priniesť zvýšenú reprodukciu v súvislosti s rastom
počtu mladých ľudí narodených v 70-tych rokoch sa nedostavila. Vplyvom poklesu plodnosti žien sa každým rokom
počty narodených detí znižujú. Uvedená skutočnosť mala za následok ďalšie zníženie prirodzeného prírastku
obyvateľstva, ktorý sa každým rokom stále viac približuje nulovej hodnote.
Výsledkom spomínaných demografických procesov bolo zhoršenie reprodukčných mier a vekového zloženia
obyvateľstva. Pokračoval proces starnutia obyvateľstva, dôkazom čoho je zvýšenie priemerného veku u oboch pohlaví
a zhoršenie indexu starnutia.
Index starnutia počítaný pre obe pohlavia sa zhoršil oproti roku a v roku 2000 dosiahol hodnotu 94,2. To znamená,
že na 100 obyvateľov vo veku 0 - 14 rokov pripadalo až 94,2 osôb v poproduktívnom veku (v roku 1999 to bolo 90,5
osôb).
Vývoj základných demografických ukazovateľov v SR v rokoch 1990 2000
Zdroj: MZ SR
RIO+10
Index starnutia v rokoch 1990 - 2000
Zdroj: MZ SR
73
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Ciele:
Rodina je miestom vzniku života, formovania charakteru človeka, osvojenia hodnôt, ako najcennejšieho potenciálu
človeka. Vychádzajúc z tohto nezastupiteľného postavenia a významu rodiny v individuálnom a v spoločenskom živote
bola v roku 1996 vládou Slovenskej republiky prijatá nová Koncepcia štátnej rodinnej politiky ("Koncepcia ŠRP")
vyjadrujúca základné postavenie rodiny v demokratickej spoločnosti. Prijatá koncepcia rodinnej politiky za svoje
strategické ciele určila:
• dosiahnutie relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín ako základ ich občianskej nezávislosti a uplatnenia ich
zodpovednosti a voľby vlastnej budúcnosti,
• zabezpečenie úspešnosti rodín v realizácii svojich funkcií,
• podporovanie stability a sociálnej kvality manželských a rodičovských vzťahov v zmysle rovnoprávnosti a spoločnej
deľby rodinných rolí,
• vytváranie optimálnych podmienok na sebareprodukciu spoločnosti.
V tejto súvislosti "Správa o stave rodiny v SR" z roku 2000 upozornila na nasledovné problémy, ktoré sa musia stať
stredobodom pozornosti štátu:
• populácia starne a tento proces bude pokračovať; poproduktívna časť obyvateľstva bude klásť čoraz väčšie nároky na
sociálnu sféru;
• je nevyhnutne potrebné ovplyvňovať spoločenské vedomie s cieľom vnímať hodnotu dieťaťa cez vlastnú budúcnosť, ako
zmysel života, vytvárať atmosféru úcty k manželstvu a rodičovstvu - v protiklade s ponúkaným konzumným spôsobom
života.
PROBLEMATIKA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN
Miera a kvalita rešpektovania ľudských práv a základných slobôd v praxi je jedným z hlavných ukazovateľov úrovne
pluralitnej demokracie v štáte:
• v roku 1998 bola vytvorená funkcia podpredsedu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a regionálny rozvoj,
• v rámci slovenského parlamentu bol zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a
národnosti,
• Slovensko je zmluvnou stranou rozhodujúcej väčšiny mnohostranných dohovorov OSN a Rady Európy v oblasti
ľudských práv:
- v roku 1995 SR pristúpila k Rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín,
- v júli 1995 prezident SR ratifikoval Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,
• v roku 1999 bol schválený zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku v obciach, kde najmenej 20%
občanov Slovenska sa hlási k príslušnej národnosti,
• v roku 1991 nadobudla účinnosť novela
Ústavy SR, ktorá: (a) zakotvila prioritné
uplatňovanie medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv pred vnútroštátnymi
zákonmi (b) zakotvila inštitút verejného
ochrancu práv (ombudsmana), ako súčasti
mechanizmu ochrany občianskych slobôd,
• vláda SR v máji 2000 vypracovala Akčný plán
predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a
ostatným prejavom intolerancie na obdobie
rokov 2000-2001.
74
RIO+10
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Štruktúra obyvateľstva SR podľa národností v rokoch 1991 a 2001 (%)
Štruktúra obyvateľstva podľa materinského jazyka v rokoch 1991 a
2001 (%)
Zdroj: ŠÚ SR
Zdroj: ŠÚ SR
Ciele:
SR je demokratickým a právnym štátom, hlásiacim sa k ideálom napĺňania a dodržiavania ľudských práv a základných
slobôd, ako aj k ich dôslednej právnej ochrane. Uznesením vlády SR bol schválený Akčný plán predchádzania všetkým
formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2000 - 2001
(ďalej len "Akčný plán"), z ktorého vyplynuli nasledovné úlohy:
• uskutočnenie národnej konferencie zameranej na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie,
antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie (splnené),
• vytvorenie internetovej stránky venovanej predchádzaniu všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie,
antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie - splnené,
• zabezpečenie systematického vzdelávania príslušníkov Armády SR, príslušníkov Policajného zboru, zamestnancov
zariadení sociálnych služieb a zamestnancov odborov sociálnych vecí, sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu,
xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie - priebežne plnené,
• zabudovanie problematiky predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a
ostatným prejavom intolerancie do učebných osnov základných a stredných škôl - priebežne plnené,
• zabezpečovanie výstav, súťaží, reklamných a iných masmediálnych kampaní v tejto oblasti - plnené.
URBANIZÁCIA A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE
Cieľom tohoto ukazovateľa je podať súhrnný obraz o prírastku/úbytku mestského obyvateľstva, špecifikovať
intenzitu migrácie obyvateľstva z vidieka do miest a konkretizovať dopad tohto procesu na trvalo udržateľný rozvoj
spoločnosti.
Proces urbanizácie, t.j. pohybu obyvateľstva z vidieka do mestských sídel a z menších sídel do väčších vrcholil v
SR začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Migrácia obyvateľstva z vidieka do miest v tomto období súvisela s
centrálne plánovanou ekonomikou bývalej ČSSR, hlavne však s bytovou výstavbou smerovanou do hlavných stredísk
osídlenia, kde sa sústreďovali hlavné investičné akcie a pracovné príležitosti.
Zrušením centrálneho plánovania sa začali meniť aj smery migračných pohybov obyvateľstva. V súčasnosti
prebiehajúce migračné procesy obyvateľstva možno charakterizovať ako sústreďovanie obyvateľov do určitých obcí,
situovaných v zázemí a dochádzkovej vzdialenosti k ťažiskovým mestám. Túto skutočnosť možno najlepšie
dokumentovať na príklade hlavného mesta SR - Bratislavy. V 90-tych rokoch sa migračný prírastok v Bratislave začal
znižovať a dosiahol v priemere len 1,7 tis. osôb (kým v 80-tych rokoch tento dosahoval až 4,1 tis. osôb ročne).
Naopak, dlhodobo emigračný okres Bratislava - vidiek od roku 1990 začal vykazovať prírastky obyvateľstva
migráciou - v priemere 262 osôb ročne. Analogické dekoncentračné tendencie sa prejavujú aj v ostatných centrách
osídleniach - hlavne v súvislosti s novým územno-správnym usporiadaním v SR z roku 1996.
RIO+10
75
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Stupeň urbanizácie SR podľa okresov
Podiel mestského obyvateľstva k celkovému počtu obyvateľov
do 30%
31 - 52 %
53 - 70%
71 - 100%
Zdroj: MŽP SR
Vývoj v rozmiestnení obyvateľstva medzi mestami a obcami v rokoch
1970 - 2000
Zdroj: ŠÚ SR
Ciele:
Princípy trvalo udržateľného rozvoja vidieka sú obsiahnuté napr. v:
• Národnom pláne regionálneho rozvoja SR, ktorého strategickým cieľom
je zabezpečiť postupné vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi,
podporovať sociálno-ekonomickú súdržnosť a zabezpečiť sústavné
zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. (jedným zo 6-tich hlavných
cieľov tohto programu je zabezpečenie rozvoja vidieka a multifunkčného
poľnohospodárstva);
• Národnom environmentálnom akčnom programe II., ktorý v sektore E.
Starostlivosť o prírodu, krajinu a územný rozvoj ukladá okrem iného
nasledovné úlohy:
- zvyšovať kvalitu životného prostredia mestskej a vidieckej krajiny,
- podporovať územnoplánovacie procesy a spracovávanie ÚPD v
súlade s princípmi TUR.
76
RIO+10
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
KVALITA BÝVANIA
Štatistické údaje o vývoji základných ukazovateľov kvality bývania za posledných desať rokov dokumentujú
celkové zlepšovanie analyzovaných parametrov - t.j. znižovanie počtu osôb pripadajúcich na jeden trvalo obývateľný
byt a nárast podlahovej plochy na jedného obyvateľa. Vláda SR sa zaviazala vytvoriť ekonomické podmienky na
realizáciu v priemere 14 000 bytov ročne. V dokončovaní bytov sa tento strategický cieľ v oblasti bytovej výstavby
darí plniť na cca 80%.
Podrobnejšia štatistika z oblasti bytovej výstavby a stavebníctva však naznačuje, že nová bytová výstavba sa vyvíja
predovšetkým v smere výstavby luxusnejších, veľkorozlohových bytov (v roku 2000 priemerná podlahová plocha
dokončených bytov dosiahla 135,0 m2 a z celkového počtu 12 391 dokončených bytov pripadalo na rodinné domy
74,3 %). Vláda SR podporuje výstavbu nájomných bytov pre sociálne slabšie skupiny, mladé rodiny a ľudí v hmotnej
núdzi, čo sa prejavilo v roku 2001 uzavretím zmlúv na podporu výstavby 3 660 nájomných bytov. V bytových
domoch bolo viac ako 60% 1 a 2 izbových bytov, u obecných nájomných bytoch to bolo viac ako 70% bytov.
Vývoj základných ukazovateľov kvality bývania
Vývoj v počte dokončených bytov - s uvedením strategických cieľov v
oblasti bytovej výstavby
Zdroj: ŠÚ SR
** pod dokončenými bytmi sa rozumejú byty na ktoré bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie
Ciele v rokoch 1998 - 2001 vyplývajú z Programového vyhlásenia
vlády SR, cieľ na rok 2002 je stanovený v Koncepciách štátnej
bytovej politiky a rozvoja bytovej výstavby.
Zdroj: ŠÚ SR, MVVPRR SR
Ciele:
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010 a Koncepcia rozvoja bytovej výstavby sú
základné programové dokumenty vlády v oblasti rozvoja bývania. Ich hlavnou prioritou je zvýšenie kvality bývania.
Splnenie tohto cieľa je podmienené vytvorením ekonomických, právnych a organizačných predpokladov pre:
• Výstavbu bytov. Naplnenie tohto cieľa si vyžaduje postupný nárast výstavby bytov tak, aby sa v roku 2002
dokončilo cca 18 000 bytov a intenzita výstavby v dlhodobejšom období dosiahla 5 až 6 bytov na 1000 obyvateľov
ročne.
• Obnovu existujúceho bytového fondu. Naplnenie tohto cieľa si vyžaduje obnoviť v období do roku 2010 celkom
166 000 bytov, čo pri postupnom náraste obnovovaných bytov predstavuje v roku 2005 obnoviť cca 18 000 bytov
a v nasledujúcich rokoch 25 000 bytov ročne.
• Výstavbu technickej infraštruktúry tak, aby nedošlo k ohrozeniu cieľa vo výstavbe bytov.
• Výstavbu bývania pre osobitné skupiny obyvateľstva: pre skupiny občanov, ktorí potrebujú pomoc, pre občanov,
ktorí sú v hmotnej núdzi, pre neprispôsobivých občanov.
Hlavnými nástrojmi štátnej bytovej politiky s cieľom naplnenia stanovených priorít sú:
úverové nástroje, dotačné nástroje, daňové nástroje, nástroje cenovej politiky a zmena právneho rámca.
RIO+10
77
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
VZDELANIE OBYVATE)STVA
A. pozitívne zmeny:
- odideologizovanie škôl,
- založenie neštátnych škôl (súkromných, cirkevných),
- založenie prvých alternatívnych škôl (Waldorfské školy, ITV,
Rogersiánske, Otvorené školy, THV školy a pod.),
- dobre vybudovaný a fungujúci systém základných škôl,
- vydanie nových učebných plánov a učebníc pre ZŠ a SŠ,
- posilnenie výučby cudzích jazykov,
- zavedenie bilingválneho štúdia na niektorých gymnáziách,
- vysoké školy získali akademické práva a slobody,
- 1,7 násobný nárast počtu prijatých študentov na VŠ v porovnaní s
rokom 1990 ( 25,5 % populácie 18-ročných);
B. negatívne tendencie:
- nedostatočná vzdelanostná úroveň obyvateľstva hlavne v oblasti pomaturitného vzdelávania: u ekonomicky činného
obyvateľstva vo veku od 25 do 64 rokov dosahuje tento parameter v SR iba 10 % ,
- podpriemerný počet maturantov prijímaný na štúdium na VŠ a do terciárnej sféry vzdelávania,
- nízky počet maturantov z populačného ročníka -69,1 %),
- nevyhovujúci pomer študentov na gymnáziách v porovnaní so SOU a SOŠ (len 16,8 % na gymnáziách, 37,4 % na
SOŠ a 44,0 % na SOU),
- nižšia priemerná dĺžka školskej dochádzky (cca 14,7 roka).
Nárast počtu študentov stredných škôl prijímaných na štúdium na VŠ
Zdroj: MŠ SR
Poznámka: červené stĺpce znamenajú cieľ stanovený pre príslušné roky v
"Koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na
najbližších 15 - 20 rokov" ((projekt "MILÉNIUM")
Ciele:
- zvýšiť počet prijímaných študentov na vysoké školy z terajších 25 % z populačného ročníka na 30 % do roku 2002
a na 35 % do roku 2015;
- postupne zvyšovať podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky činnej populácii z terajších 8 % do roku
2010 na 12 % a do roku 2020 na 16 - 20 %;
- terciárnou sférou vzdelávania (pomaturitné štúdium, vyššie odborné školy, odborné vysoké školy, špecializované
vysoké školy, univerzity) bude postupne do roku 2015 prechádzať až 50 % populácie;
- zvýšiť podiel maturantov ( až na 80 % do roku 2010);
- zvýšiť počet žiakov gymnázií zo súčasných 17-18 % na 25 až 30 % príslušného populačného ročníka;
78
RIO+10
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
- predĺžiť povinnú školskú dochádzku;
- vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie čo najväčšieho počtu záujemcov;
- umožniť prístup k vyššiemu vzdelaniu aj deťom zo sociálne menej podnetného prostredia; osobitnú pozornosť
venovať rómskym obyvateľom, menšinám, nadaným a talentovaným žiakom, zabezpečiť priestupnosť škôl a
vzdelávacích ciest;
- podporiť integrované formy vzdelávania detí so zdravotným postihnutím (so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami) a intaktnej detskej populácie.
VÝDAVKY NA ŠKOLSTVO
Výchova a vzdelávanie sú jedny z najvýznamnejších a trvalých priorít každej modernej a rozvinutej spoločnosti
ovplyvňujúce dlhodobú prosperitu každej krajiny.
V SR tvoria výdavky na školstvo a vedu 3,7% HDP. Priemerná mzda v školstve (t.j. odvetvia národného hospodárstva
s najvyšším počtom VŠ vzdelaných pracovníkov) je druhá najnižšia (po rezorte poľnohospodárstve a lesníctva) a v
rokoch 1994 až 1999 zaostáva za priemernou mzdou v národnom hospodárstva o 13 až 17 %, pričom trend
zaostávania sa neustále prehlbuje.
V roku 1999 vydávalo menšiu časť HDP na VŠ v Európe iba Rumunsko a Bulharsko. Podfinancovanie školstva má
v SR reálne klesajúcu tendenciu. Výdavky na jedného študenta VŠ v roku 1997 tvorili iba 38 % výdavkov z roku 1990.
Vývoj výdavkov na VŠ vzhľadom k vývoju HDP (v bežných cenách)
Vývoj výdavkov na školstvo vzhľadom k vývoju HDP (v bežných cenách)
Zdroj: MŠ SR
Zdroj: ŠÚ SR a MŠ SR
Ciele:
Rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku a vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania,
ako aj v zaistení rovnosti v prístupe k vzdelaniu. Úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality
poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenie rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami.
Opatrenia vlády v oblasti financovania školstva sú konkretizované v "Národnom programe výchovy a vzdelávania v SR",
nadväzujúcom na "Programové vyhlásenie vlády SR" z novembra 1998:
• výdavky na školstvo v SR zvýšiť aspoň na 5 % HDP do roku 2006,
• zvýšiť spoločenské a najmä finančné ocenenie učiteľov, vychovávateľov o cca 60 %,
• zvýšením platov a spoločenského ocenenia dosiahnuť stav, aby k roku 2015 - 2020 kvalifikovanosť vyučovania
presiahla 90 %.
RIO+10
79
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ OBYVATE)STVA
Súčasný vývoj slovenskej ekonomiky je determinovaný odstraňovaním vnútorných a vonkajších nerovnováh
prejavujúcich sa na makroekonomickej a na mikroekonomickej úrovni. V dôsledku toho tvrdé ekonomické opatrenia prijaté
na ozdravenie makroekonomiky nepriaznivo zasahujú do životnej úrovne obyvateľstva, a to nielen cez klesajúce zdroje
príjmu zo zárobkovej činnosti vzhľadom na vývoj nezamestnanosti ale aj prostredníctvom sociálnych príjmov, na ktoré sa
rovnako vzťahujú reštriktívne opatrenia vlády.
Štatistické ukazovatele o vývoji reálnych miezd a dôchodkov naznačujú na ich prepad vzhľadom k roku 1989.
V roku l999 najväčší podiel v štruktúre čistých peňažných výdavkov podľa štatistiky rodinných účtov predstavovali
výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje, pohybujúce sa v rozpätí od 23,8 % (u samostatne zárobkovo činných osôb)
do 39,9 % (u dôchodcov). Druhé najvyššie výdavky vo všetkých typoch domácností predstavovali náklady na bývanie (od
13% u zamestnancov po 20,2% u dôchodcov).
Porovnanie čistých peňažných príjmov medzi domácnosťami bez detí a s deťmi z roku 1999 - vzhľadom na čistý mesačný
príjem na člena bezdetnej domácnosti (100%): domácnosť s jedným dieťaťom - 76%, domácnosť s dvoma deťmi -63% a
domácnosti s troma a viac deťmi - 49%.
Index rastu nominálnej a reálnej mzdy za celé hospodárstvo SR (rok
1989 = 100%)
Index rastu nominálneho a reálneho dôchodku (rok 1989 = 100%)
Zdroj: MPSVaR SR
Vývoj indexov spotrebiteľských cien (životných nákladov) - rovnaké
obdobie minulého roku = 100
Zdroj: MPSVaR SR
Zdroj: MPSVaR SR
80
RIO+10
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Ciele:
Základné ciele formulované v Programovom vyhlásení vlády SR z novembra 1998:
• vytvárať predpoklady na rast životnej úrovne ľudí,
• zamerať pozornosť na tie skupiny občanov, ktorý sú z akéhokoľvek dôvodu v ohrození sociálneho vylúčenia (napr.
starší ľudia, občania so zdravotným postihnutím, zástupcovia etnických minorít, dlhodobo nezamestnaní),
• garantovať primeranú úroveň minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf, zohľadňovať výšku životného minima
a jeho valorizačný mechanizmus,
• pokračovať v transformácii sociálneho zabezpečenia - vytvoriť sociálne spravodlivý systém založený na osobnej
participácii, zodpovednosti občana, sociálnej solidarite a garancii štátu.
NEZAMESTNANOSŤ
Nezamestnanosť je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom
hospodárstve a demokracii. Jej nekontrolovateľný vývoj spôsobujúci masový charakter však vyvoláva nielen vážne
ekonomické, ale aj sociálne problémy (rozpad rodiny, narušené mentálne i fyzické zdravie a rôzne sociálnopatologické javy).
Prvý prudký nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný v SR v roku 1991. Jeho príčinou bola najmä konverzia
zbrojnej výroby, zdraženie vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách, rozpad východných
trhov a neschopnosť adaptovať sa na rýchle štrukturálne zmeny. Prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný
ku koncu roka 1998 bol ovplyvnený predovšetkým rastúcimi zdrojmi pracovných síl (dôsledok demografického
vývoja), znížením dynamiky ekonomického rastu a nedostatku finančných zdrojov v podnikoch - čo vyústilo do
hromadného prepúšťania zamestnancov.
Vývoj nezamestnanosti v období 1994-1998 ovplyvňoval rast zamestnanosti v súkromnom sektore doprevádzaný poklesom zamestnanosti vo verejnom sektore (v roku 1994 sa súkromný sektor podieľal na
zamestnanosti v SR 40,5 %, v roku 1998 to bolo už 65,2 %.) Zmenila sa i odvetvová štruktúra zamestnanosti výrazne sa znížil podiel priemyslu a predovšetkým poľnohospodárstva, lesného hospodárstva priemyslu, dopravy
a stavebníctva na celkovej zamestnanosti. Najintenzívnejší rast v zamestnanosti sa zaznamenal v odvetví verejnej
správy, ostatných verejných, sociálnych a osobných služieb, peňažníctva a poisťovníctva.
Podiel nezamestnaných žien a absolventov škôl na celkovom počte
evidovaných nezamestnaných
Zdroj: ŠÚ SR
RIO+10
Vývoj v miere evidovanej nezamestnanosti (%) - s určením strategického
cieľa stanoveného v Programovom vyhlásení vlády SR
Zdroj: ŠÚ SR
81
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Ciele:
Za strategický cieľ politiky zamestnanosti sa považuje cieľ vymedzený v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
(právo občana na prácu) a v zákone o zamestnanosti, ktorý vymedzuje, že cieľom politiky zamestnanosti je zabezpečiť
prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, minimalizovať rozsah nezamestnanosti a
zabezpečovať podporou v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými. Jeho
realizácia by umožnila priblížiť sa k cieľu vymedzenému v Programovom vyhlásení vlády SR - znížiť nezamestnanosť
na úroveň 10 %.
Pre realizovanie stanoveného cieľu bol vypracovaný Národný plán zamestnanosti a Koncepcia politiky zamestnanosti do
roku 2002 zamerané na nasledovné priority:
• zníženie nezamestnanosti,
• podporu rozvoja podnikania,
• podporu prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov,
• posilňovanie politík rovnakých príležitostí, resp. posilňovanie rovnakých príležitostí pre rovnoprávne postavenie mužov
a žien.
NEROVNOSŤ PRÍJMOV
Nerovnosť príjmov a z neho vyplývajúce štatistické rozloženie domácností podľa príjmov okolo pomyselnej hranice
životného minima v príslušnej krajine je indikátorom ekonomickej vyspelosti krajiny, funkčnosti sociálnej politiky štátu,
správnosti aplikovaných opatrení.
Na základe dlhodobých štatistických údajov rozloženie domácnosti podľa príjmov v SR je vychýlené smerom k
najnižším príjmovým kategóriám (v roku 1999 cca 40% domácností sa nachádzalo v príjmovom intervale medzi životným
minimom a priemerným príjmom). Postavenie domácností na príjmovej stupnici najsilnejšie ovplyvňuje: počet
ekonomicky aktívnych členov, počet detí, celkový počet členov domácností, vek hlavného živiteľa domácnosti, jeho
vzdelanie, druh zamestnania a veľkosť sídla.
Napriek miernemu rastu rozdielov v príjmoch patrí SR medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou na svete.
Podľa dostupných údajov sa cca 20% najchudobnejších domácností v SR podieľa na celkových príjmoch alebo spotrebe
11,9%, pričom 20% najbohatších domácností sa podieľa na celkových príjmoch alebo spotrebe 31,4%. Podľa údajov
UNDP ("Human Development Report 2000") bola príjmová nerovnosť (podiel najbohatších a najchudobnejších) na
Slovensku v období rokov 1987 - 1998 najnižšia na celom svete.
Porovnanie čistých mesačných príjmov na 1 člena domácnosti v I. a X. decilovej skupine
Zdroj: UNDP
82
RIO+10
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Priemerné hrubé príjmy (Sk) podľa hlavných skupín zamestnania v SR v roku 1999
Zdroj: ŠÚ SR
Priemerné hrubé príjmy (Sk) v hlavných odvetviach ekonomickej činnosti v SR v roku 2001
Zdroj: ŠÚ SR
Ciele:
Nerovnosť príjmov je komplexnou výslednicou pôsobenia politických, ekonomických, sociálnych, výchovno-vzdelávacích
politík štátu - cieľom ktorých je vo všeobecnosti zabezpečovať trvalo udržateľný rast ekonomickej výkonnosti národného
hospodárstva, zbližovať existujúce rozdiely v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov, zabezpečovať optimálnu politiku
zamestnanosti, realizovať opatrenia na všeobecné zvyšovanie životnej úrovne, vzdelania obyvateľstva a pod.
Ciele politiky štátu v tejto oblasti je potrebné hľadať predovšetkým v oblastiach boja proti chudobe, sociálnej a
spoločenskej marginalizácii najohrozenejších skupín obyvateľstva.
CHUDOBA
V SR pojem "chudoba" nie je právne vymedzeným pojmom. Za jeho synonymá možno považovať pojmy "hmotná
núdza" (stav, kedy príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom). Spomínaný pojem
vyplýva z právne ustanoveného "životného minima", (§1 ods. 1 zákona č. 124/1998 z.z. o životnom minime a o ustanovení
súm na účely státnych sociálnych dávok), ktoré ustanovuje minimálne príjmové hranice pre jednotlivca alebo členov
rodiny.
Vysoká nezamestnanosť a stúpajúce životné náklady sa podieľajú na raste chudoby. Táto je v SR determinovaná hlavne
sociálno-demografickými, teritoriálnymi (regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti), resp. etnickými aspektmi (rómske
obyvateľstvo). Prvá analýza chudoby v SR na základe mikrocenzu z roku 1996 naznačila, že asi 5 % obyvateľstva muselo
RIO+10
83
DEMOGRAFIA, VZDELANIE A ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
vyžiť za menej ako 2 USD denne (výrazne nad stredoeurópskym priemerom) a naopak, počet osôb v SR žijúcich za menej
ako 4 USD denne bol v porovnaní so stredoeurópskym priemerom podstatne nižší (okolo 11 %).
Vývoj počtu obyvateľov v hmotnej núdzi - s podielom nezamestnaných
poberateľov sociálnych dávok
Podiel poberateľov dávok v sociálnej pomoci (DSP) so spoločne
posudzovanými osobami z počtu obyvateľov kraja v mesiaci júl 2001
Zdroj: MPSVaR SR
Zdroj: MPSVaR SR
Ciele:
Prioritnou úlohou v tejto oblasti je vytvoriť účelnú a efektívnu politika štátu voči ohrozeným skupinám obyvateľov, ktorá
bude pôsobiť nielen ako "sociálna sieť", ale hlavne ktorá bude fungovať motivačne tak, aby sa zvýšil okrem reálnej životnej
úrovne aj subjektívny pocit uplatnenia občanov a celých skupín obyvateľov.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR), schválená uznesením vlády SR z roku 2001, stanovila v tejto
oblasti nasledovné strategické ciele:
• zmierňovať sociálne rozdiely v spoločnosti, znižovať mieru nezamestnanosti, ukončiť transformáciu systému
sociálneho zabezpečenia a podpory politiky zamestnanosti,
• neustále zlepšovať životné podmienky sociálne ohrozených skupín obyvateľov a rodiny,
• komplexne zlepšiť postavenie rómskej národnostnej menšiny.
Na dosiahnutie týchto cieľov vláda SR uložila vecne zodpovedným ministrom rozpracovať vyššie uvedené ciele do
nasledovných koncepčných dokumentov:
• „Národného programu sociálnej ochrany“ - termín r. 2003,
• „Národného programu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ - termín r. 2003,
• „Národného plánu zamestnanosti a implementácie európskych zásad zamestnanosti“ - r. 2004,
• „Národného plánu regionálneho rozvoja - aktualizácia“ - roku 2003.
84
RIO+10