dn nti na yesu huu amane na owui?

Transcription

dn nti na yesu huu amane na owui?
34567
DN NTI NA YESU
HUU AMANE NA OWUI?
YBKAE YESU WU NO WUKUDA, MARCH 23, 2016
No. 2 2016
34567̇
Vol. 137, No. 4
TWI
NSMMA NHOMA yi a ne din de
wn-Aban no hy Yehowa Nyankopn a ne Amansan Hene no anuonyam. ka asmpa a ne s, renky
Onyankopn soro Ahenni no beyi
nnema bne nyinaa afi h, na bma asase adan paradise; nam
asmpa yi so kyekye nnipa wer.
Nsmma nhoma yi ma nnipa nya
Yesu Kristo mu gyidi. no na owui
snea by a yebenya daa nkwa, na
seesei no ne Onyankopn Ahenni
no so hene. Yak so atintim nsmma nhoma yi fi afe 1879, na ymfa
ny amanysm. Emu nsm nyinaa
gyina Bible so.
Ynntn nhoma yi. Yde y Bible
nkyerkyer adwuma w wiase
nyinaa. Nkurfo fi wn p mu yi
ntoboa de boa.
S wop s wuyi ntoboa a, ysr
wo, k www.jw.org/tw anaa Yehowa Adansefo Ahenni Asa so.
Bible mu nsm a w nhoma yi mu nyinaa fi
Kyerw Kronkron—Wiase Foforo Nkyerase no mu,
gye s yakyer s efi baabi foforo.
Wop nsm foforo anaa ofie
Bible adesua a wuntua hwee?
K www.jw.org /tw anaa fa
w’abisade no fa address a w
ha no baako so br yn.
GHANA:
Jehovah’s Witnesses
PO Box GP 760
Accra
Bosome Biara Yy 58,987,000
w KASA 254 Mu
No. 2 2016
WUDWEN HO DN?
Wubetumi anya asm a nnipa pii nim
yi so mfaso?
“Onyankopn d wiase paa ma enti
de ne Ba a woo no koro no mae.”
—Yohane 3:16.
wn-Aban yi kyer snea wubetumi
anya Yesu amanehunu ne ne wu so
mfaso.
Dn Nti na Yesu Huu Amane na Owui?
Asm Yi Sii Ampa? 3
Dn Nti na Yesu Huu Amane na Owui? 5
NSM FOFORO A W MU
s s Kristofo Som W Baabi a Wobu
No s y Kronkron? 8
S Wutie Kkb a, Ebetumi Agye Wo Nkwa! 11
Eti ne Nkyekym Ahorow—Hena na de Hyehy
Bible no Mu? 14
Dn na Bible Aka? 16
BRITAIN:
Jehovah’s Witnesses
The Ridgeway
London NW7 1RN
S wop yn address nyinaa a,
k www.jw.org /tw/nkitaho.
The Watchtower (ISSN 0043-1087) Issue 4 March 2016
is published monthly with an additional issue published in
January, March, May, July, September, and November by
Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.;
L. Weaver, Jr., President; G. F. Simonis,
Secretary-Treasurer; 1000 Red Mills Road, Wallkill, NY
12589-3299, U.S.A., and in England by Watch Tower Bible
and Tract Society of Britain, The Ridgeway, London
NW7 1RN (Registered in England as a Charity).
5 2016 Watch Tower Bible and Tract Society of
Pennsylvania. Printed in Britain.
s
KENKAN PII W INTANT SO
BIBLE NSMMISA
HO MMUAE
Yesu Wui W Mmeamudua So?
r
(K BIBLE NKYERKYER ˛
BIBLE NSMMISA HO MMUAE)
ASM A DA SO
ASM YI SII AMPA?
Afe 33 osutbere mu na
wokum Nasareni Yesu. Wotwaa
atoro too no so s y
mammfo, wkaa no mpire,
na wb no asndua mu.
Yesu wuu owu yawyaw. Nanso,
Onyankopn nyanee no, na
adaduanan akyi no, k soro.
Nea wde y Yesu yi, yebehu ho asm w Nsmpa
nnan no mu. Nsmpa nnan no w Kristofo Hela Kyerwnsm a wtaa fr no Apam Foforo no mu. Enti saa
nsm no sii ampa? Asmmisa yi ho hia paa, efis s
saa nsm no ansi a, anka Kristofo gyidi y kwa. Afei
nso, anka anidaso a nnipa w s wobenya daa nkwa
w Paradise no nso by anidaso hunu. (1 Korintofo
15:14) Nanso, s esii ampa a, yebetumi aka s daakye
papa bi w h ma adesamma a wo nso woka ho. nde
yemmisa s, nsm a w Nsmpa no mu no y anansesm, anaa nokwasm?
NEA NOKWASM NO MA YEHU
Nsmpa no mu nsm ny bsrmka, na mmom y
nea esii ankasa a akyerwfo no t wn bo ase kyerwee no ppp. Nkurow a ka ho asm no, w h
ankasa, na nn obi betumi akhw h. Abaksm
akyerwfo di adanse s, nnipa a Nsmpa no ka wn
ho asm no tenaa ase ampa.—Luka 3:1, 2, 23.
No. 2 2016
3
Abaksm akyerwfo a wtenaa ase w Yesu
bere so ne ne wu akyi no kaa Yesu ho asm.1 S1 Tacitus a wwoo no by afe 55 mu no kyerwee s: “Edin [Kristofo] no fi Kristo mu, na Tiberio nniso mu na yn amrado Pontio Pilato kum no.” Wn a wkaa Yesu ho asm nso ne Suetonius (wwoo no
afe 69); Yudafo abaksm kyerwfo Josephus (wwoo no afe 37 anaa
afe 38); ne Pliny Akumaa, Bitinia amrado (wwoo no afe 61 anaa
afe 62).
Dn Nti na Wiase no Nni Yesu Ho
Kyerwtoh Pii?
Yesu gyee din na onyaa nkurfo so tumi paa.
Enti, ebia obi bka s, s s yenya n’asetena ne
ne wusre ho kyerwtoh pii ka nea w Bible
mu no ho. Nanso nte saa. Adn ntia? Nea edi
kan no, wkyerwee Nsmpa no by mfe 2,000
ni. Nhoma ahorow a wkyerw no saa bere no,
emu kakraa bi na da so ara w h. (1 Petro 1:
24, 25) Afei nso, na Yesu atamfo dso, enti na
wrenhw mma wnkyerw ne ho asm a bma
nkurfo agye no adi.
Petro a na y Yesu asomafo no baako kaa Yesu
wusre ho asm s: “Oyi na da a to so abisa no
Onyankopn nyan no maa no hokwan s onyi ne
ho adi nkyer, ny nnipa nyinaa, na mmom
adansefo a Onyankopn adi kan apaw wn, yn a
yne no didi nomee w ne wusre akyi no.” (Asomafo Nnwuma 10:40, 41) Adn nti na wannyi ne
ho adi ankyer nnipa nyinaa? Mateo Asmpa no
ma yehu s bere a nyamesomfo a wtan Yesu tee
ne wusre ho asm no, wb mmden paa s
wremma asm no ntrw.—Mateo 28:11-15.
Wohw a, na Yesu mp s nkurfo bte ne wusre
no ho asm anaa? nte saa, efis Petro kae s:
“hy yn s ynka nkyer nnipa no na yenni
adanse fefeefe s Oyi ne nea Onyankopn ahy
s by ateasefo ne awufo temmufo no.” Nea
Petro kae yi, no ara na nokware Kristofo ye na
wda so ara rey saa.—Asomafo Nnwuma 10:42.
4
WN-ABAN
nea na Romafo kum obi a wabu no kumf no, saa
ara na Nsmpa no kyer s wokum Yesu. Afei nso,
Nsmpa no kaa biribiara a esii no ppp. Any
kata-so-muamua-so biara—nea Yesu asuafo ye a
enye mpo no, kae. (Mateo 26:56; Luka 22:24-26;
Yohane 18:10, 11) Wei nyinaa di adanse s nea
Nsmpa no akyerwfo ka faa Yesu ho no y nokware turodoo.
YESU WUSRE NSO ?
Nnipa pii gye di s Yesu tenaa ase na owui, nanso ne wusre no de, ebinom nnye nni. Bere a Yesu
asomafo no mpo tee s Yesu asre afi awufo mu
no, mfiase no wannye anni. (Luka 24:11) Nanso,
bere a Yesu yii ne ho adi kyer asomafo ne asuafo afoforo mpn pii no, wogye dii. Bere bi mpo
de, nnipa bboro 500 de wn aniwa ankasa huu
no.—1 Korintofo 15:6.
Asuafo no de wn nkwa too asiane mu kaa Yesu
wusre no ho asm akokoduru so. Wn a wokum
Yesu mpo, asuafo no kaa ne wusre ho asm kyer wn. (Asomafo Nnwuma 4:1-3, 10, 19, 20; 5:
27-32) S wannyan Yesu a, wohw a anka asuafo
pii benya akokoduru a te saa de aka asm no?
Anokwa, Yesu wusre no na maa Kristosom gyee
din tete no, na no ara nso na ama Kristosom
agye din nn.
Biribiara a Nsmpa no ka fa Yesu wu ne ne wusre ho no ma yehu s Yesu wu ne ne wusre no
y nokware turodoo. S wot wo bo ase kenkan
Nsmpa no a, wubehu s nsm a wom no nyinaa
sisii ampa. Nanso s wuhu nea enti a saa nsm no
nyinaa sisii a, bhy wo den paa. Asm a edi h
no bkyerkyer mu.
DN NTI NA YESU HUU AMANE NA OWUI?
S yebisa wo s: “Wop s wotena ase daa” a, anka wubebua
sn? Ebia nnipa dodow no ara bka s wp s wtena ase daa,
nanso wte nka s onipa de, y dn ara wubewu. Wka s
owu da amansan kn mu.
Na s yebisa wo s: “Wop s wuwu nso ?” Anka wubebua
sn? Mpn pii no, nea nnipa dodow no ara bka ne s wmp
s wowu. Dn ntia? S obi redi abene anaa rehu amane
mpo a, mp s obewu. Obiara p s tena ase daa. Bible kyer s Onyankopn na b yn saa. ka s: “de bere a enni
awiei ahy [yn] komam.”—snkafo 3:11.
Awerhosm ne s nnipa biara nkyen bo. baa no sn? Na
dn na Onyankopn ay w asm no ho? Nea Bible ka w asm
no ho no bma w’ani agye, efis kyer nea enti a Yesu huu
amane na owui.
“nam onipa biako [Adam]
so na bne baa wiase, na
owu nam bne so bae, ma
owu trw kaa nnipa nyinaa,
efis wn nyinaa ay bne.”
—Romafo 5:12.
BAA NO SN?
Wohw Genesis ti 1 kosi 3 no a, wubehu s Onyankopn ka
kyer Adam ne Hawa s wobetumi atena ase daa, na kyer
wn nea s s wy na ama wak so atena ase. san kyer
nso s Adam ne Hawa antie Onyankopn ma enti whweree
saa anidaso no. Bible no ka wei ho asm tiawa enti, ebinom
bu no s anansesm bi. Nanso snea biribiara a w Nsmpa
no mu ma yehu s y nokware turodoo no, saa ara na
Genesis kyerwtoh no nso te.1
Asoden a Adam ye no, dn na akfa aba? Bible kyerkyer mu s: “no nti nam onipa biako [Adam] so na bne baa
wiase, na owu nam bne so bae, ma owu trw kaa nnipa nyinaa, efis wn nyinaa ay bne.” (Romafo 5:12) Adam y
bne efis wantie Onyankopn. Enti daa nkwa a Onyankopn de hy Adam b no b no na akyiri yi owui. Esiane s yy n’asefo nti, de ne bne no asan yn. Wei nti
ama yare, nkwakoraab, mmerewab ne owu abso nnipa
so. Nyansahufo ka s awofo tumi de su ahorow bi wo wn
mma. ne nea enti a yewu ho nkyerkyermu yi hyia. Nanso, Onyankopn ay nhyehye bi a de begye Adam asefo
anaa?
1 Hw asm a ne “The Historical Character of Genesis” w Insight on the Scriptures,
Po 1, kratafa 922. Yehowa Adansefo na wotintimii.
No. 2 2016
5
Yesu wu no y akwannya a bma
yatena ase daa w anigye mu
NEA ONYANKOPN AY
Nokwarem no, Onyankopn ay nhyehye a
de begye Adam asefo afi owu mu na ama wanya
daa nkwa ho anidaso. Nhyehye bn na Onyankopn ye?
Bible ka w Romafo 6:23 s: “Bne akatua ne
owu.” Wei kyer s bne na kfaa owu bae.
Wka s oguan b ka a, de ne were na etua
—Adam y bne, enti owui. Yn nso yy abnefo, no nti na yewu no. ny s yp nti na wwoo yn bne mu. no nti, Onyankopn fi ne p
mu somaa ne Ba Yesu bae s ommegye yn mfi
‘bne so ka’ no mu. by dn na wei atumi ay
yiye?
Na´ Adam y p, na nam asoden a ye so na
bne ne owu bae. Enti s ybtetew yn ho afi
bne ne owu ho a, na yebehia obi a by osetie
akosi owu mu. Bible kyerkyer mu s: “Na snea
onipa biako no asoden maa nnipa bebree by
abnefo no, saa ara na obiakofo no setie bma
nnipa bebree ay treneefo.” (Romafo 5:19) Saa
“obiakofo” no ne Yesu. Ofii soro baa asase so b6
WN-ABAN
y onipa a y p1, na obewu maa yn. Na wei
bma Onyankopn abu yn s atreneefo na yanya anidaso s ybtena ase daa.
NEA ENTI A YESU HUU AMANE NA OWUI
Dn nti na na s s Yesu wu na ama yanya anidaso s ybtena ase daa? Na ade nyinaa so Tumfo Nyankopn no betumi ahy ma Adam asefo
atena ase daa. Nanso wany saa efis na Onyankopn adi kan aka s bne so akatua ne owu. Enti
na rentumi mmu n’ani ngu mmara a te saa so.
Na´ ny mmara a s obi ho kyere no a, obetumi
apia ato nkyn. Onyankopn d atntrenee, enti
kwan biara so, na s s odi mmara a wahy so.
—Dwom 37:28.
Bere a asm no sii no, s Onyankopn buu n’ani
gu mmara a wahy so a, anka bma nkurfo abu
no s obi a onsi pi; ka asm a onni so. Wo de ma
yensusuw wei ho nhw. S Onyankopn ka s
Adam asefo no mu bi fata s onya daa nkwa a,
1 Onyankopn yii ne Ba Yesu nkwa fii soro bhy Maria awotwaa
mu, na Onyankopn de ne honhom kronkron no b ne ho ban ma
enti wannya bne nkekae biara amfi Maria h.—Luka 1:31, 35.
“Monk so Ny Eyi”
Ade rebkye ama Yesu awu no, ne n’asuafo
no hyiae na kyer wn snea wnkae ne wu
no. ka kyer wn s: “Monk so ny eyi
mfa nkae me.” (Luka 22:19) Yehowa Adansefo di saa ahyde no so, enti afe biara wohyiam kae Yesu wu no. Afe a etwaam no,
nnipa 19,862,783 na wk afahy no bi.
Afe yi, ybkae Yesu wu no Wukuda, March
23, 2016, bere a owia akt. Yreto nsa afr
wo ne w’abusua, ne wo nnamfo nyinaa s
yebetumi aka s wabu atntrenee anaa? S hy
b a, yebetumi anya ahotoso s obedi so? Bere a
Onyankopn rey yn nkwagye ho adwuma no,
wammu n’ani angu atntrenee so. Wei ma yenya
ahotoso s by nea te bere nyinaa.
Yesu afreb wu no nti, Onyankopn ay nhyehye a bma yatumi atena ase daa w Paradise
asase so. Hw asm a Yesu kae w Yohane 3:16 no.
kae s: “Onyankopn d wiase paa ma enti de
ne Ba a woo no koro no mae, na obiara a kyer no mu gyidi no anse na mmom wanya daa
nkwa.” Yesu wu no ma yehu s dan s bo koraa
Onyankopn bebu atntrenee, na ma yehu nso
s Onyankopn d adesamma paa.
Wokenkan Nsmpa no a, wubehu s Yesu huu
amane na owuu owu yawyaw. Adn ntia? Na´
bonsam aka s, s k onipa ani a, bdan n’akyi
akyer Onyankopn. Yesu faa shw pii mu nanso odii Onyankopn nokware. Wei kyer s nea
bonsam kae no y atoro. (Hiob 2:4, 5) Wo de
hw oo, na bne nni Adam ho, nanso Satan tumi
daadaa no ma y bne. Enti, anhw a obi bka
mommetie Bible mu kasa a ybma no.
kasafo no bma yahu nea enti a Yesu wu
no ho hia ne snea yn mu biara betumi
anya so mfaso. S woba a, wontua hwee;
yennyigye klhyen biara. Ysr wo, bisa
Yehowa Adansefo a wte baabi a wow no
ma wnkyer wo bere ne faako a wobehyia
no. Wop nso a, wubetumi ak yn wbsaet
w www.jw.org/tw na wubehu bere ne faako
a yebehyia no.
s asm a Satan kae no y nokware. Yesu nso na
bne nni ne ho, nanso bere a k amanehunu
kse mu no, wannan n’akyi ankyer Onyankopn.
(1 Korintofo 15:45) Nea Yesu ye no kyer s, na
anka Adam nso betumi atie Onyankopn. Yesu
atwa sa pa ato h ama yn, enti s yk shw mu
a yebetumi asuasua no. (1 Petro 2:21) Esiane s
Yesu tiee Onyankopn w biribiara mu nti, wama ne Ba no nkwa a owu nnim w soro s akatua.
NEA BMA WOANYA NE WU NO SO MFASO
Obi ka s Yesu anwu a, na redi atoro. Ne wu
no nti yebetumi anya daa nkwa. Wop s wotena
ase daa? Yesu kyer nea yebetumi ay na yatena ase daa. kae s: “Eyi ne daa nkwa, s wobehu
wo, nokware Nyankopn koro p no, yiye, ne nea
wosomaa no no, Yesu Kristo.”—Yohane 17:3.
Wn a wy nhoma yi p s wusua Yehowa, nokware Nyankopn no, ne ne Ba Yesu Kristo ho ade
pii. Yehowa Adansefo a ww baabi a wote no ani
begye s wbboa wo. Afei nso wubetumi ak
yn wbsaet w www.jw.org/tw na wubenya nsm
pii. ˇ
No. 2 2016
7
s s Kristofo Som W Baabi a
Wobu No s y Kronkron?
S
UPW bi w Japan a wfr no Shima. Kwae bi
w h a kyeneduru nnua ay mu ma. h na
Ise Asredan Kse no w, na afe biara nnipa bboro pepem nsia tu kwan k h. y baabi a wasom
Shinto nyamewa Amaterasu Omikami by mfe
mpem mmienu ni. Saa nyamewa no asomfo di kan
hohoro wn nsa ne wn anom de dwira wn ho.
Afei wogyina asredan no anim y amanne bi.
Amanne a wy no bi ne s, wb wn mu ase, b
wn nsam, na wb nyamewa no mpae.1 S obi y
Shintoni a, otumi san k asre foforo. Enti Buddhafo binom ne wn a wkyer s wy Kristofo ne
afoforo tumi y saa Shintofo amanne no bi w saa
asredan yi mu.
som akseakse a w wiase nyinaa w asredan,2 na nnipa mpempem pii k h ksom. S
wok aman a wkyer s wy Kristofo mu a, asre ne asredan pii w h a wde Yesu, Maria, ne
ahotefo din atoto so. Asredan a te saa no bi w
mmeae ahorow bi a Bible ka s nsm bi sisii w h,
anaa wkyer s “anwonwade” asi w h nnansa yi
ara. Ebi nso w mmeae a wakora som mu nnema so w h. Nnipa pii k asredan ahorow yi mu
1 Ebetumi aba s, Shinto asredan biara ne amanne a wy wom.
2 Hw adaka “Mmeae a Wobu No Kronkron.”
8
WN-ABAN
kb mpae efis wogye di s beae kronkron paa na
s wb mpae a Onyankopn betie wn. Afoforo
nso tu kwan k saa mmeae yi de kyer s wy nyamesomfo mapa.
S yb mpae w baabi a wobu no s y kronkron a, no paa na bma watie yn anaa? Wn a
wotu kwan k mmeae a te saa no, Onyankopn
ani begye wn som ho anaa? S ybka a, s s
Kristofo k baabi a wobu no s y kronkron ksom? Nsmmisa yi ho mmuae bma yahu adwene
a s s yenya w baabi a wobu no s y kronkron
a wksom w h ho. Afei nso, bma yahu som
ankasa a Onyankopn ani gye ho.
SOM “HONHOM NE NOKWARE MU”
Yesu ne Samariani bea bi b nkmm. Saa
nkmmb no ma yehu Onyankopn adwene w
baabi a wobu no s y kronkron a obi bk aksom w h ho. Na´ Yesu retu kwan akfa Samaria. Oduu abura a bn Sikar ho no, ogyina gyee
n’ahome. ne bea bi a na rebsaw nsu fii ase b
nkmm. Bere a wreb nkmm no, bea no kaa
nsonsonoe kse a na da Yudasom ne Samariafo
som ntam ho asm. kae s: “Yn agyanom som
w bepw yi so; nanso mo de, moka s Yerusa-
& Nnipa a wak Ise Asredan
Kse a w Japan, ne Grotto a
w Massabielle, Lourdes, France
5 JTB Photo/UIG/age fotostock
´
5 Jose Fuste Raga/age fotostock
lem ne baabi a s s nnipa som.”—Yohane 4:
5-9, 20.
Bepw Gerisim ho asm na na bea no reka.
Wufi Yerusalem atifi fam rek h no by kilomita 50. Bere bi na Samariafo w asredan bi w h,
na h na na wodi afahy ahorow bi te s Twam.
Nanso, s anka Yesu de n’adwene besi saa nsonsonoe yi a de akyinnyegye ba so no, ka kyer
bea no s: “bea, gye me di, dn no reba a morensom Agya no w bepw yi so anaa Yerusalem.”
(Yohane 4:21) Yudani na reka saa asm yi, hw
anwonwasm! Dn nti na na wrensom Onyankopn w n’asrefie a w Yerusalem no bio?
Yesu toaa so kae s: “Nanso dn no reba, na
adu, s nokware asomfo bsom Agya no honhom
ne nokware mu, na nnipa saa nso na Agya no hwehw ma wasom no.” (Yohane 4:23) Mfe pii mu
no, na Yudafo bu asrefie kse a w Yerusalem
no s baabi a s s wsom Onyankopn. Afe
biara na wk h mprnsa kb afre ma Yehowa, wn Nyankopn no. (Exodus 23:14-17) Nanso,
Yesu kae s weinom nyinaa to betwa, na “nokware asomfo” bsom w “honhom ne nokware mu.”
Na´ Yudafo asrefie no y dan ankasa a w
baabi ptee. Nanso honhom ne nokware ny
nnema a yde yn ani ankasa hu. Enti na Yesu
reka s nokware Kristofo rensom w dan anaa
baabi ptee. Wreny saa w ebia Bepw Gerisim
so, Yerusalem asrefie no, anaa beae kronkron bi.
Nkmm a Yesu ne Samariani bea no be mu no,
san kae s “dn” a nsakrae yi bba w Onyankopn
som mu no “reba.” y bere bn? Saa dn no bae
bere a Yesu de ne nkwa b afre no. no maa Yudafo som a egyina Mose Mmara so no baa awiei.
(Romafo 10:4) Nanso Yesu san kae s: “Dn no . . .
adu.” Dn ntia? Efis ne Mesia no, na na wafi ase
reboaboa asuafo a wobedi ahyde a edi so yi ano.
Ahyde no ne s: “Onyankopn y Honhom, na s
s wn a wsom no no som no honhom ne nokware
mu.” (Yohane 4:24) nde, s yka s obi resom w
honhom ne nokware mu a, kyer sn?
Bere a Yesu kae s s s ysom
w “honhom ne nokware” mu no,
na kyer sn?
Bere a Yesu kae s ynsom Onyankopn w honhom mu no, na nkyer s ymfa ahoden nhuruhuruw anaa yntetem mm mpae. Mmom na reka
s ymma Onyankopn honhom kronkron nkyer
yn kwan, na mmoa yn mma ynte Kyerwnsm
no ase. (1 Korintofo 2:9-12) Na nokware a Yesu kaa
ho asm no nso y Bible nkyerkyer a ybte ase
yiye. Enti s Onyankopn ani bs yn som a, gye
No. 2 2016
9
Mmeae a Wobu No Kronkron
Ebinom ay mmeae bi kronkron, na wsom
onyame anaa ‘hotefo’ bi w h. Mpn pii
no, wkora ahoni anaa som mu nkaede a
wogye di s y anwonwade anaa wohui
w anisoadehu mu w h. Ebinom asiesie
˜
wn fie no fa baabi ay no kronkron. Asia
ne Aburokyiri nsase bi so no, wayey wn
˜
afie no fa bi mmeae kronkron, na h na
wb mpae, dwinnwen nnema ho anaa
wb afre.
ny mmeae a te saa nyinaa na wy
som mu nyankomade w h. W wiase no
mu no, s nkurfo nya kar akwanhyia wu a,
beae a esii no, wn abusuafo ne wn
nnamfonom taa y nkaede bi de kae wn
w h. t mmere bi nso a, wy nkaede
bi de kae nkurfo a wowui w ko anaa
atoyernkym bi mu. wom s nkaede a
te saa no ma nkurfo nya hokwan dwinnwen nea esii no ho, na wodi awerhow
de, nanso mpn pii no, ma yehu gyidi a
wn a wye no kura.
s egyina nea Bible kyerkyer no so. Afei nso,
s s yma ne honhom kronkron kyer yn kwan
mmom sen s ybsom w beae titiriw bi.
KRISTOFO ADWENE W BAABI A WOBU
NO S Y KRONKRON HO
nde, s s Kristofo bu akwantu a ma why
da twa kwan ksom w baabi a wobu no s y
kronkron no sn? S yesusuw ahyde a Yesu de
mae s s s nokware asomfo som Onyankopn
w honhom ne nokware mu no ho a, da adi pefee
s ny baabi a wobu no s y kronkron a obi
bk aksom yn soro Agya no na ehia no. Bio
nso, Bible no ma yehu Onyankopn adwene w
ahonisom ho. ka s: “Munguan abosonsom” na
“monhw mo ho yiye w ahoni ho.” (1 Korintofo
10:14; 1 Yohane 5:21) Enti nokware Kristoni nksom w beae bi a wosusuw s y kronkron anaas hy abosonsom ho nkuran. Esiane nea k so
w saa beae h no nti, nokware Kristofo nksom
w h.
Nanso wei nkyer s Onyankopn Asm ka s
ns s yenya baabi a ybb mpae, yebesua Bible
na yadwinnwen ho. S yenya baabi pa hyiam a,
boa ma yetumi sua Onyankopn ho ade, na yesusuw ho. Saa ara nso na ny mfomso s ybka obi
nna so akyerw biribi agu so de akae no. Wei betumi ay biribi kk a ma ykae yn dfo bi a wawu
anaa kyer s na yd no. Nanso s yenya adwene
s h y kronkron anaa ybsom nkaede no a,
na yantie nea Yesu kae no.
Enti enhia s wok baabi a wobu no s y kronkron kb mpae ansa na woahu s Onyankopn
betie wo. Saa ara nso na enhia s wutu kwan k
asredan ptee bi mu na ama woas Onyankopn
ani anaa woanya ne nhyira. Bible ma yehu s Yehowa Nyankopn, ‘soro ne asase Wura no, nte
asredan a wde nsa ay mu.’ Nanso wei nkyer s
Onyankopn w akyirikyiri. Yebetumi ab mpae
w baabiara ma watie efis “ne yn mu biara
ntam nware.”—Asomafo Nnwuma 17:24-27. ˇ
S Wutie Kkb a,
Ebetumi Agye Wo Nkwa!
5 Dermot Tatlow/Panos Pictures
D
ECEMBER 26, 2004 no, asasewosow kse paa
bi sii w Simeulue supw so. S wugyina Sumatra a w Indonesia mpoano a, Simeulue da atifi fam. Saa da no, na nnipa a wogyinagyina mpoano no nyinaa rehw nea rek so w po no so. Na
po no retwe k n’akyi ntmntm. Amonom h
ara nnipa no nyinaa fii ase s wreguan ak mmepw so, na wtetem wn kasa mu s, “Smong!
Smong!” Saa smong no kyer tsunami anaa asasewosow a esi po mu. W simma 30 ntam no, asorkye a ano y den paa b faa po no ano see afie
ne nkuraa a wow h no mu dodow no ara.
Simeulue Supw no so na saa po mu asasewosow a see nnema bebree no dii kan fii ase. Nnipa 78,000 na wte supw no so, nanso emu 7 p na
wowui. Dn nti na nnipa kakraa bi p na wowui?1
Supw no sofo ka asm bi s: ‘S asase wosow denneennen na po no twe k n’akyi a, guan k bepw
so, efis po nsu no bsan de ahohare apuw aba.’
Nea asi pn nti Simeuluefo ahu s, s po no twe
k n’akyi a, na kyer s de ahohare bsan apuw
aba. Enti kkb a wy ho biribi no gyee wn
nkwa.
Bible ka se bi a reba ho asm s “ahohiahia kse a, efi wiase mfitiase besi mprempren ebi
nsii, na ebi nso nsi bio bba.” (Mateo 24:21) Nan-
1 Nnipa bboro 220,000 na po mu asasewosow a esii afe 2004 no
kunkum wn. S yka po mu asasewosow a ase nnema paa a, wei
y emu baako.
so, wei nkyer s nnipa anaa atoyernkym bi na
bse Asase no, efis Onyankopn atirimpw ne
s asase ntena h daa. (snkafo 1:4) Mmom,
Onyankopn na de ahohiahia a reba no rebse
“wn a wrese asase no.” no bma amanehunu
ne abnefosm nyinaa to atwa. (Adiyism 11:18;
Mmebusm 2:22) Nhyira kse bn ara ni!
Afei nso, se a reba no renkunkum nnipa treneefo te s nea po mu asasewosow, ogya a pae fi
mmepw mu, anaa asasewosow y no. Bible ka s,
“Onyankopn ne d,” na Onyankopn a ne din
de Yehowa no ahy b s “treneefo benya asase
no adi, na watena so daapem.” (1 Yohane 4:8;
Dwom 37:29) nde, woby dn na woanya wo ti
adidi mu w ahohiahia a reba no mu na wo nsa
aka nhyira a wahy ho b no? Asm no ara ne s:
Tie kkb!
MMU W’ANI NGU NSAKRAE
AHOROW NO SO
Yrentumi nkyer bere ptee a abnefosm ne
amanehunu nyinaa to betwa, efis Yesu kae s:
“defa saa da no ne dn no ho de obiara nnim,
abfo a ww soro ne ba no mpo nnim, gye
Agya no nko.” Nanso, Yesu hy yn nkuran s
‘ynk so nwn.’ (Mateo 24:36; 25:13) Dn nti na
s s ywn? Bible no ma yehu nsm a ebesisi w
wiase ansa na Onyankopn ama awiei no aba. Snea po no a twe k n’akyi maa Simeuluefo hui
No. 2 2016
11
NSM AKSE A ESISI W WIASE A KYER S AWIEI NO ABN
AKODI A REK SO W WIASE
NE BASABASAY A RENYA
NKANIM
“Mobte ko ne ko ho amanneb;
monhw na moamm hu. Na etwa
s eyinom sisi, nanso na awiei no
nnya nnui. Na man bsre atia
man na ahenni atia ahenni . . .
Eyinom nyinaa y awoko yaw
mfiase.”—Mateo 24:6-8.
NYAREWA NE KM A K
SO W WIASE NYINAA
AMUMY A ADSO
NE SOM MU MPAAPAEMU
“Asasewosow akse bba, na
yaredm ne aduankm bba
mmeaemmeae.”—Luka 21:11.
“Atoro adiyifo bebree bsre
abdaadaa nnipa bebree, na
amumy a bdso nti nnipa
dodow no ara d ano bedwo.”
—Mateo 24:11, 12.
s tsunami rebesi no, saa ara nso na nsakrae a rek so wiase no kyer s wiase awiei no abn. Adaka no mu nsm no ma yehu nsakrae akse a Bible
ka ho asm no bi.
wom, s yfa nsm a w adaka no mu mmaako mmaako a, ebi asisi pn. Nanso Yesu kae s, s
yehu s “eyinom nyinaa” abom resisi a, na kyer s
awiei no abn. (Mateo 24:33) Bisa wo ho s, ‘W
abaksm mu no, bere bn na nea waka yi nyinaa (1) asisi w wiase, (2) asisi bere koro mu, na
(3) se ara na nnema rek so se?’ da adi s yte
bere a Yesu kaa ho asm no mu.
NEA MA YEHU S ONYANKOPN D YN
United States mampanyin bi kae s: “S wde
kkb ma ntm a, . . . etumi gye afoforo nkwa.”
Bere a afe 2004 po mu asasewosow no sii akyi
no, wy biribi a ebetumi ab nkurfo kk w
12
WN-ABAN
mmeae a esisii no. Na´ wei bboa ma s ebi si bio a,
ankunkum nkurfo saa. Saa ara nso na Onyankopn ay nhyehye ma wde kkb rema ansa na
awiei no aba. Bible hy nkm s: “Wbka ahenni ho asmpa yi w asase so nyinaa de adi amanaman nyinaa adanse; no ansa na awiei no bba.”
—Mateo 24:14.
Afe a etwaam nkutoo no, Yehowa Adansefo de
nnnhwerew bboro pepepem 1, pepem 900 kaa
asmpa no w nsase 240 so w kasa bboro 700
mu. Nea rek so nn yi y adanse kse a kyer s
awiei no abn. Esiane s Yehowa Adansefo d wn
ynko nnipa nti, wb mmden b afoforo kk w
Onyankopn atemmu da a reba ntmntm no ho.
(Mateo 22:39) Wubetumi anya kkb yi so mfaso, na kyer s Yehowa d wo. Kae s ‘Onyankopn mp s obiara bse, na mmom p s obiara
nya adwensakra.’ (2 Petro 3:9) Wobma Onyan-
ABRAB NE ASETENA A ASE SEN
BERE BIARA A ATWAM
WKA ONYANKOPN AHENNI HO
ASM W WIASE NYINAA
AKASATIAFO KA S
AWIEI NO NNYA MMAE
“Nna a edi akyiri mu no, mmere a
emu y den bba. Efis nnipa by
ahop, sikanibere, . . . wn a wonni
nokware, wn a wonni tema, wn a
wontumi ne wn ny apam,
dinsefo, wn a wontumi nni wn ho
so, wn a wy keka, wn a wmp
papa, wn a woyi afoforo ma, wn a
wy asobrakye, wn a wy
ahomaso.”—2 Timoteo 3:1-4.
“Na wbka ahenni ho asmpa yi w
asase so nyinaa de adi amanaman
nyinaa adanse; no ansa na awiei
no bba.”—Mateo 24:14.
“Nna a edi akyiri no mu no,
afwdifo bedi . . . fw aka s: ‘Ne
mmae a wahy ho b no w he?
Hw, efi da a yn agyanom dedae
no, biribiara te s nea te fi abde
mfiase.’ ”—2 Petro 3:3, 4.
kopn d yi akanyan wo ma woatie kkb a wde
rema no?
GUAN PERE WO NKWA!
Kae s bere a Simeuluefo nkurow a egu mpoano
no mufo hui s po no retwe k n’akyi no, woguan
k mmepw so de peree wn nkwa; wantwentwn wn nan ase. Gyinae a wosii no ntm ara no
ma wonyaa wn ti didii mu. S ybka a, s s wo
nso wuguan k mmepw so ntm ara na ama woanya nkwa w ahohiahia a reba no mu. kwan bn
so? Onyankopn honhom kaa odiyifo Yesaia ma
kyerw nsa a wbto afr nkurfo w “nna a edi
akyiri yi” mu ho asm. Saa bere no mu na yw yi.
kae s: “Mommra mma ynk Yehowa bepw
so, . . . na bkyer yn n’akwan na yanantew
n’atempn so.”—Yesaia 2:2, 3.
S wukogyina bepw so a, ma wuhu ade k
akyiri na san ma wunya ahobamm. Saa ara nso
na nn nnipa pepem pii renya Bible adesua so
mfaso w wiase nyinaa. Wei ama wahu Onyankopn akwan na wasesa wn abrab. (2 Timoteo 3:
16, 17) Wei a way nti ama wafi ase ‘renantew
Onyankopn atempn so,’ na wanya n’anim dom
ne n’ahobamm.
Wubegye saa nsato no so na ama woanya
Onyankopn ahobamm w mmere a emu y den
yi mu? Kyerwnsm a w adaka no mu no kyer
s yw “nna a edi akyiri” no mu, yhy wo nkuran s t wo bo ase susuw ho yiye. Yehowa Adansefo a ww wo mptam h no ani begye s wbboa wo ma woate kyerw nsm no ase yiye na
woahu snea wode bb wo bra. Anaa s wok yn
wbsaet, www.jw.org/tw a, wubenya wo nsmmisa
ho mmuae. Hw BIBLE NKYERKYER ˛ BIBLE NSMMISA HO MMUAE. ˇ
No. 2 2016
13
ETI NE NKYEKYM AHOROW
HENA NA DE HYEHY BIBLE NO MU?
F
A NO s na woy Kristoni w asomafo no bere so.
Na´ asafo a wowom no nyaa krataa fii somafo
Paulo h nkye. Bere a wrekenkan akyer mo no,
wuhui s mpn pii no na Paulo fa emu nsm no bi fi
“nkyerwee kronkron,” Hebri Kyerwnsm no mu.
(2 Timoteo 3:15) Enti woka s ‘mep s mihu Hebri
Kyerwnsm no fa˜ a Paulo faa ne nsm no fii.’ Nanso, na wei reny mmerw. Dn ntia?
ENNI TI NE NKYEKYM AHOROW
S wohw “nkyerwee kronkron” a na w h w
Paulo bere so no a, na te sn? Baako mfonini na
w kratafa yi no. y Yesaia nhoma no fa˜ bi a ka
Po a Awu Nhoma Mmobwee no ho. Wuhu no sn?
Eti ne nkyekym biara nni mu! nte s Bible a ykenkan nn a w ti ne nkyekym ahorow no.
Bible akyerwfo no ankyeky wn nsm no mu
any no ti ne nkyekym ahorow. Wkyerw nsm a
Onyankopn ka kyer wn no nyinaa snea by a
wn a wkenkan no nso bkenkan nsm no nyinaa.
ny saa na wop s woy bere a wunya krataa bi fi
wo dfo h no? Wokenkan krataa no nyinaa na ny
emu nsm no bi kk.
Nanso, ti ne nkyekym ahorow a na enni mu no de
haw bi bae. Nea na Paul betumi de akyer s faa
ne nsm no bi fii Hebri Kyerwnsm no mu ara ne s
bka s “wakyerw s,” anaa “snea Yesaia ka too
h no.” (Romafo 3:10; 9:29) S na wunnim “nkyerwee kronkron” no yiye a, na by den s wubehu
baabi a faa ne nsm no fii.
Afei nso, na saa “nkyerwee kronkron” no ny
asm baako p a efi Onyankopn h. rek afeha a
edi kan Y.B. awiei no, na Bible no aby nhoma
mmaako mmaako 66! Enti, nnipa a wkenkan Bible no mu dodow no ara ani gye ho s w ti ne
nkyekym ahorow. Wei boa ma wotumi hu nsm
ptee bi, te s nsm pii a Paulo fa fii Hebri Kyerwnsm no mu kae w ne nkrataa a kyerwee
no mu.
14
‘nde’ ebia wubebisa s, ‘hena na de ti ne nkyekym ahorow no hyehy Bible no mu?’
HENA NA DE TI AHOROW NO HYEHY MU?
Wkyer s England sfo bi a wfr no Stephen
Langton a akyiri yi by Canterbury Sfopanyin
no na de ti ahorow hyehy Bible no mu. Afeha a
to so 13 Y.B. mfiase na y saa. Saa bere no, na
kyer ade w Paris Sukuupn mu w France.
Na´ nhomanimfo ab mmden afa akwan horow so
s wbkyeky Bible no mu ay no ti ahorow ansa na
wrewo Langton. by s wy saa na s whwehw Bible mu asm bi a, any den. Hw snea na y
mmerw s wobehu asm bi w ti baako p mu sen
s anka wbhwehw asnkoro no ara w nhoma
baako te s Yesaia nhoma a w ti ahorow 66 no mu.
Nanso, wei nyinaa de haw bi bae. Nhomanimfo
no mu biara faa kwan a p s so na kyeky Bible
no mu y no ti ahorow. S nhwso no, wn mu baako kyeky Marko Asmpa no mu y no ti ahorow
by 50, na ny 16 a w h nn no. Sukuufo a wofi
aman pii mu besuaa ade w Paris w Langton bere
so no, wde Bible fi wn man mu bae. Nanso, s
WN-ABAN
Courtesy of Shrine of the Book, Israel Museum, Jerusalem
akyerkyerfo no twe adwene si Bible mu asm bi
so a, na sukuufo no nhu faako a w w wn de no
mu. Dn ntia? Efis na ti ahorow a w akyerkyerfo no Bible mu no ne sukuufo no de no nhyia.
Enti Langton san kyeky mu foforo. The Book—A
History of the Bible nhoma no ka s: “Nhoma akyerwfo ne wn a na wp Bible akenkan ani gyee” nea
ye no ho. Enti anky koraa na “nnipa pii a ww
Europa ani gyee ho.” Eti ahorow a w Bible dodow
no ara mu nn no, Langton na hyehye.
HENA NA DE NKYEKYM AHOROW HYEHY MU?
By mfe 300 akyi w afeha a to so 16 mfinimfini mu h no, Robert Estienne, Franseni nhomanimfo ne nhomatintimfo ma y mmerw mpo. Na ne
botae ne s bma nnipa pii asua Bible no. Ohui s,
s Bible no w ti ne nkyekym ahorow a nsonsonoe
biara nni mu a, bboa paa.
ny Estienne na odii kan nyaa adwene s bkyeky Bible no mu ay no nkyekym ahorow. Na´ ebinom adi kan ay saa dedaw. ho nhwso ni. Na Yudafo akyerwfo akyeky Hebri Kyerwnsm anaa
nea wtaa fr no Apam Dedaw no mu ay no nkyekym ahorow w mfe pii a atwam no mu; na ti biara
nka ho. Bio nso, snea wfaa akwan horow so kyeky ti ahorow no mu snea wp no, saa ara na wy nkyekym ahorow no nso.
Estienne san kyeky Kristofo Hela Kyerwnsm
anaa nea wfr no Apam Foforo no mu y no nkye-
kym ahorow bio. Afei de kaa nea na w Hebri
Kyerwnsm no mu dedaw no ho. W afe 1553 mu
no, otintimii Bible a edi kan a na ti ne nkyekym
ahorow wom. Na´ w Franse kasa mu. Eti ne nkyekym ahorow a na wom no te s nea w nn Bible dodow no ara mu no. Ebinom kasa tiae na wkae
s mma Bible mu nsm no ntoatoam. Nanso afoforo a wotintim Bible no gyee ne de no toom ntm
ara.
BOA WN A WOSUA BIBLE
Mfaso w Bible a wakyeky mu ay no ti ne nkyekym ahorow no so. ma wuhu Bible mu asm “ptee bi.” y nokware, ny Onyankopn na ma wkyeky Bible no mu y no ti ne nkyekym ahorow.
Na t mmere bi mpo a, mma emu nsm no ntoatoam. Nanso, ma y mmerw s ybtwe adwene
asi emu asm bi so anaa ybka ne nkyekym bi a
yn ani gye ho paa ho asm akyer afoforo. te s
nea s ykenkan asm bi a yn ani gye ho fi nhoma
bi mu a, yhy no nsow no.
wom, ti ne nkyekym ahorow no mma ny den
s ybkenkan Bible no de, nanso kae s nea ho hia
paa ne s, wobte asm a Onyankopn ama wakyerw no ase. Fa y wo su s wubehu adwene a w
emu nsm no mu sen s wobkenkan nkyekym ahorow no kk. S woy saa a, bma woahu “nkyerwee kronkron no na ebetumi ama woahu nyansa ak
nkwagye mu.”—2 Timoteo 3:15. ˇ
/
kwan a Wfa So B Ti ne Nkyekym Ahorow
a
Eti ne nkyekym ahorow ma wuhu baabi ptee
a kyerwsm bi w. S yfa “Yesaia 40:13” a
w nsmma nhoma yi mu s nhwso a, nea
kyer ni:
(a) Yesaia nhoma
(b) ti 40
(d) nkyekym 13
Yehu nsm a Yesaia kae yi w h. kae
s: “Hena na onim Yehowa honhom mu, na
onipa bn na obetumi atu no fo ma wahu
biribi?” Seesei yebetumi ahu asm a Paulo
fa kae yi w Romafo 11:34; ne 1 Korintofo
2:16.
YESAIA
/ 40
b
/
d
“Monkyekye me man wer,
monkyekye wn wer,” mo
Nyankopn asm ni.
2 “Monka mma Yerusalem koma nt
ne yam s ne nkoadwuma aba awiei,
na watua ne bne so ka awie.”
13 Hena na onim Yehowa honhom mu,
na onipa bn na obetumi atu no fo ma
wahu biribi?
14 Hena na ne no atu agyina . . .
DN NA BIBLE AKA?
Hena ne bonsam?
So bonsam betumi adi
nnipa so?
WUBEBUA S bonsam y . . .
˙ Honhom abde?
˙ Subammne a w obi mu?
˙ Obi a nnipa b wn tirim ka s w h?
EBINOM KA S ny nokware s bonsam betu-
NEA BIBLE NO KA
NEA BIBLE NO KA
bonsam ne Yesu b nkmm na ‘s
no hwe.’ (Mateo 4:1-4) Enti bonsam ny
subammne a w obi mu anaa obi a nnipa b
wn tirim ka s w h. Mmom y honhom
abde a ne tirim y den.
“Wiase nyinaa da bnefo no tumi mu.”
(1 Yohane 5:19) bonsam w nnipa so tumi
kse, nanso ny obiara na w no so tumi.
mi adi nnipa so, na afoforo nso suro s ahonhommne betumi abtena wn mu. Wo nso ?
DN BIO NA BIBLE NO KA?
˙ bonsam daadaa nkurfo na ama wanya nnipa
pii adi wn so.—2 Korintofo 11:14.
DN BIO NA BIBLE NO KA?
˙ Mfiase no na bonsam y bfo pa, nanso
“wannyina nokware no mu.” (Yohane 8:44)
by torofo na tew atua tiaa Onyankopn.
˙ Abfo foforo nso tew atua kaa Satan ho.
—Adiyism 12:9.
˙ bonsam afura nnipa pii ani ma wonhu s w h
ankasa.—2 Korintofo 4:4.
˙ t mmere bi a ahonhommne tumi de nnipa bi
y nea wp—Mateo 12:22.
˙ Onyankopn bboa wo ma woatumi ‘asiw
bonsam kwan.’—Yakobo 4:7.
Mesr mo, mommr me Dn na Bible
Kyerkyer Ankasa? nhoma no bi
Wop ho nsm pii a, hw saa
nhoma yi ti 10. Yehowa Adansefo
na wotintimii
DN NA BIBLE
KYERKYER
Ankasa?
KASA A MEP ME DIN ADDRESS san w Intant so w
www.jw.org/tw
s
n
o
Wubetumi atwe
nhoma yi ne nea
aba dedaw no bi
a wuntua hwee
p
Wubetumi anya
Bible w Intant
so w kasa
by 130 mu
K www.jw.org/tw
anaa fa w’afiri
skan ahynsode yi
wp16.2-TW
151203
S worep yn address a, hw kratafa 2