click aquí - Secretaría Nacional de Cultura

Transcription

click aquí - Secretaría Nacional de Cultura
Concurso Nacional
de Poesía Guaraní
Textos ganadores
Concurso Nacional de Poesía Guaraní
Ñamoingove ñane ñeœæ
Textos ganadores
Los autores
Secretaría Nacional de Cultura
Don Fernando Lugo Méndez
Presidente de la República del Paraguay
Ticio Escobar
Ministro de la Secretaría Nacional de Cultura
Primera edición - Secretaría Nacional de Cultura
Asunción, julio de 2011
Organización del concurso:
Dirección de Promoción de las Lenguas y Dirección
de Promoción de Espacios Culturales - dgpcc
Coordinación de la edición:
Susy Delgado y Guillermo Maldonado
Diseño gráfico: Juan Heilborn
isbn 978-99967-628-1-9
Hecho el depósito que marca la Ley Nº 1328/98
Reservados todos los derechos
Impreso en el Paraguay
Concurso
Nacional de
Poesía Guaraní
Ñamoingove
ñane ñeœæ
textos ganadores
Índice
9
Prólogo
13
Acta del Jurado
17
Kuatia Resa˘
Lucino ®odríguez
119
Paraguái, che rekoha
Felicita ≥renas de Díaz
159
Temiandu aΩvu
Victorino Cardozo Ovand™
187
Korasø ñeœæ
Diana ®a³uel ®íos
215
Amå
Victorio ®omán Cuyer ¸ómez
237
Reducción San Francisco Lima
del AguaraΩ Guazú
Ireneo ¸aut™
249
Chokokue Remiandu
Wilfrid™ Hugo ¯endieta
267
Los autores
7
Concurso Nacional de Poesía Guaraní
Ñamoingove ñane ñeœæ
Develando la poesía
guaraní desconocida
La gestión cultural y otras tareas nos han permitido
descubrir hace ya un buen tiempo, la existencia
de numerosos poetas anónimos a lo largo y lo
ancho del país, los cuales no han podido encontrar
los caminos adecuados para el desarrollo de su
vocación. La mayoría de estos poetas cultivan el
guaraní como es natural, ya que esta es la lengua
con la cual deletrearon el mundo en sus hogares y
con la cual fueron haciéndose mujeres y hombres
maduros. Y como también es natural, en esta poesía
fluyen las angustias y los sueños de ese país que se
extiende más allá de los centros urbanos, el auténtico
tetåΩgua remiandu. Estos son los poetas kañΩ del
Paraguay, aunque muchos de ellos derrochan una
maestría comparable a la de los más consagrados.
Conscientes de esta realidad, en la Secretaría
Nacional de Cultura hemos considerado necesario
buscar algunos instrumentos para estimular
estas vocaciones relegadas de la difusión y
proyectarlas hacia el reconocimiento que se
merecen. Así nació el Concurso Nacional de
Poesía Guaraní Ñamoingove ñane ñeœæ, en los
últimos meses de 2010, cuya convocatoria se
extendió a los cuatro puntos cardinales del país.
El llamado surtió el efecto esperado y en el plazo
establecido se recibió un importante número de
textos concursantes, de los más diversos rincones de
9
la geografía paraguaya. Hay que destacar que las Bases
del Concurso establecían la condición de que los
trabajos debían conformar poemarios de 250 versos, o
sea, obras que individualmente podían componer un
libro. Nos propusimos una competencia con un nivel
de exigencia apreciable, porque estábamos seguros
de que habría una respuesta adecuada. Y así fue.
El Jurado, integrado por los escritores Feliciano
Acosta, Domingo Aguilera y Susy Delgado, consideró
que el criterio de juzgamiento de los textos
presentados debía ser lo suficientemente amplio
y flexible en cuanto al lenguaje, de modo a no
discriminar trabajos que hubieran sido elaborados
con formas no ortodoxas, priorizando en cambio, un
contenido destacable y un nivel estético que hiciera
honor al mismo. Con el ejemplo de Emiliano, el
poeta que creó una estética singular, admirable, a
partir del habla popular, transgrediendo los cánones
académicos, el Jurado consideró que debía abrir la
lente hacia las formas que recorrieran los poetas
actuales, buscando las claves de sus sensibilidades. Y
con estos parámetros, seleccionó los textos ganadores
del Concurso que aquí se rescatan para los lectores. El
acta respectiva, que acompañamos en las siguientes
páginas, refiere las notables virtudes de estos textos,
escogidos entre una decena de poemarios finalistas,
completamente dignos de ser recogidos en otros libros.
La experiencia confirmó plenamente el
pensamiento inicial que animó este proyecto: El
Paraguay tiene admirables cultores de la palabra
poética en lengua guaraní, que recorren su camino
lejos de las vidrieras del reconocimiento. La cosecha
del Concurso resultó muy rica y es profundamente
grato recoger aquí una muestra de esa admirable
poesía que late en nuestras campiñas y pueblos
del interior, para el conocimiento y el disfrute del
público lector. Es una forma de empezar a saldar la
deuda que tenemos con esa mirada profunda que late
en la poesía del Paraguay de tierra adentro, poesía
que constituye un espejo en el cual podemos ver ese
ΩvΩpóra que somos en el fondo de tantos olvidos.
Ñane ñeœæ rupi jaikove, heœívami ñande ΩpΩkuéra
iñarandúva. Upévare, ñamoingovévo ñane ñeœæ,
ñambohetiaœe ha ñamombarete ñande reko.
Concurso Nacional de Poesía Guaraní
Ñamoingove ñane ñeœæ
Táva ParaguaÌpe, jas˘rund˘ 8, 2011-pe oñemb˘at˘
hurádo pegua kuéra Concurso Nacional de Poesía
Guaraní Ñamoingove Ñane Ñeœæ oiporavo haguå ñeœæ
pot˘ r˘ru iporåvéva, ojereruka vaœekue ap˘tépe.
Omoñeœæ ha ohesaœÔijo rire hikuái umi tembiapo,
ojuhu iporåveha ha iporåtaha oñemeœærø ichupe kuéra
jopói omo^va ko ñehenói guasu:
1. Jopói pete^ha: ¹uatia resaΩ, ohai vaœékue ®oger
®amaba. Oiporu haguére guaraní h˘p˘œ€ ha ip˘puku
añetéva ha ombopu joja porå haguére pe iñeœæ.
2. Jopói mokøiha: Paraguái, che rekoha, ohai vaœekue
VΩœapavæ πvΩkuœi. Ikatup˘r˘ huaguére pe ñeœæ guarani
jeporúpe ha ip˘tu puku haguére ñeœæ pot˘ apópe.
* Jeporavop˘ pete^ha: Temiandu AΩvu, ohai vaœekue
Ùva ÑemimbΩ. OhesaœÔijo haguére pete^ mbaœe saœi
ojeporúva ñeœæ pot˘ apópe ha ojeporeka porå
haguére mbaœéicha heœíta hemiandu.
* Jeporavop˘ mokøiha: Korasø ñeœæ, ohai vaœekue Diana.
Oiporu porå ha omboh˘apu porå haguére ñeœæ
guaraní.
* Jeporavop˘ mbohap˘ha: Chokokue remiandu, ohai
vaœekue ¯amorei. Ojuhu kuaa haguére purahéi
ñongatup˘ guaraní oguerekóva ha imanduœa
haguére ñande rekoha rehe.
* Jeporavop˘ irund˘ha: ®educción Ÿan Francisco
de Lima del ÙguaraΩ ¸uazú, ohai vaœekue Limeño.
Oguenohæ haguére mbaœe p˘ahu oñemíva ñane
marandekópe ha omombeœu kuaa haguére upéva
guaraní jopara poråme.
* Jeporavop˘ poha: Amå, ohai vaœekue ¯imo.
Ogueropurahéi porå haguére pete^ mbaœe
techagaœurå ha ombopot˘ jera poråite rehe.
Omboguap˘ héra kuéra
Feliciano Acosta, Domingo Aguilera, Sus˘ Delgado
13
Ñeœæ pot˘ kuéra
Lu¯no Rodríguez
Kuatia resaΩ
Aichejáranga mboriahu
Tereho epoguΩguΩ reikuaávo máva máva
arapÌre oikundaháva ohapΩ ñande viru,
rejuhúta poguasu, pokatu ñemoñaréva;
mandΩju repΩ mimi mamoahæpa ojepuru.
Ha pe itÌpe mboriahu omumu, tΩœaimokã,
ñahendu iñembΩahΩiha, ijopívo ha itavΩ
ha Ωvate ñande uru, o^háicha kovoña,
omoœã, ohekojojáva jovaive osoketeœu.
Aichejáranga mboriahu, reisuœu, reisuœuvéta
ñemboΩke, eñemboΩkevéta ndehegui oiko tesarái,
hetamíma anga rekái omandaséva ñeœæme,
ndereko juruheœæme ha ojupi nanderechái.
Mboriahu ha kunumíme guarãnte je Ωvága
ndohasáine je ju kuára kavaju rasa tuichágui
ha ipoja katu ijáguitárõ oime Ωvága rokæ
opΩr¤ta ã ivirúva á∫a jajeœói vove.
Eisuœúnte reisuœúva ha Tupãre ejerovia
verapÌpe oime hiœa ndéve ápe ipirúva,
Ñande Ru imarangatúva oikuaa nde kurusu,
rejuhuœÔva viru hetavépe hekovia.
19
Ani pechembΩasÌtei
Pehaœãmbaiténe, pepoœæpoœæne
pe nde ahΩœokuápe cha… ku pejuhúpa
jaheœorãve ha upéi pemombúta
ha tesa Ωkuágui tÌkΩ noñehæi.
PechembΩasΩœÔnte cheamΩrÔi rire
oimérõ raœe napechembΩasÌi
araja aikovépe; maœerã aipo
tesaΩ rΩkuépe ne chembojahúta?
Maœerãma ave pe teœõrΩru
ne pembotapáta, pejeitΩjeitÌta
nachembΩasΩpái, ha pende apΩtépe
ko che rekovépe chereko jaguáicha;
Ku aiko aikoháicha nachemombaœéi.
Ani pembΩasÌtei pe ΩvΩkuaitépe
cheñotÔ haguã, pΩpuku porã,
ha ni hΩpΩkuéke ani peipapa.
Mi pecheñotÔ cherekovetépe,
chemombaœeœÔgui –sálaine– peje;
maœerã guaœu che retekue ári
peraharaháta pe pende pΩtu.
To^mi omanóva pe ñande jerére,
ndaipóri haœéicha, ndaijaveguái:
ava raœeve, popot^, arandu,
ha pe oikovépe torΩjárõ oiko.
Péichako ñande tekove, ΩvΩpóra
ndajajoœapói ku mbaœevetérõ,
ne koœΩtevénte oñopehænguérõ
¡Mba!… jakaguai, ñañarõ ojuehe.
21
Anive ñasapΩmi
Che reindΩ avΩœa, rΩkeœΩ, tΩvÌra,
sΩ, túva ha taita maΩma peimeháicha
peguapÌre ãicha puhoe rovái
umi ogarokáre pehendu ha∫ua.
Na ku ñemboœéicha che ñesaœÔijo
ha ko che ñeœã oñes¤pehæva
ko poΩvi ahoja ñu kuarahΩœãme,
hiœãgui chupe opaΩmi maΩma.
O^ko ohaœãva kuarahΩ omoœã
maΩmágui hata hiœári ojajáiva,
ipot^gui Ωvága imbΩja okeha,
omΩeñóiva ára ha pΩahu araja.
Jajesapeχna anive umi
iñeœækuaáva ñanembotavΩ,
mboÌma ohasa tata ñande ári,
térã ndajakáiri, ñapoœæ jeΩ.
23
Ára ahΩœo
Ára ahΩœo jaheœo rape
chiœõ kirir^, opu isapukái,
oΩvapojái, oñandu huœΩ
hese katuete ou ojejoso.
TembipurumÌi mbaœe mbarete
kΩsepe guasu ojepoguΩguΩ,
oiguΩru ha oitΩ, ¡Hípa! oharΩvo
ΩvΩra o^háicha, jahecháma okái,
hendΩ ΩvΩ áva, oñap^ ΩvΩ;
ohekokΩt^, vaicháva ñandéve
tekoœanduœÔ, tekovesat¤,
tekoñeœængu, tekoœapΩsaœÔ;
ndajahechakuaái ñande hendive
ñande rekove mbΩkΩha avei.
ΩvΩtu juru oturuñeœæ,
imbarakapáΩ, osæ oikarãi
sãpu kirir^, oñembΩesavi,
pumbasΩ huœΩ opoi ha oho,
arapΩ ohΩvi mamo ojejoso,
ñande apΩsakua ohapehasa
ha ãme oguahæ, ára opoguΩguΩ,
ikirir^so, osæ ijaheœo,
márõ kirir^, opáΩ ha opáΩ,
marõma okeve… noñesambotÌi.
Márõ oipotave tekoha jaitΩ,
tekoha ajuœΩ ñañap^ hiœáva,
ñamoamΩrÔi tekoha pΩtu,
teko pΩtuhæ ajuœΩ rogue;
jahekañaína pΩtupa rape.
25
Ava saœÔ tee sãsoœÔ
ArapΩ ΩvΩpóra hapeœavΩse,
ikuchaϋ katuete hekove,
ndoguatái katui mbojoja oipotaháicha,
katuete ivãse iñemboœΩ, ikechæ, ijΩke,
ivãite, hete raœãnga kuarahΩœã ojeheœa
ojuehe, ndahetéi, ndojojái, naiñemeœæi
iñakã rΩepΩ ãnuœ¤, ndahapéi,
hesa ñemaœæ rape jekutu mombΩrΩ;
nomañái, ndohechái, vaicha ndéve
omaœægui opáΩ, opaΩháko opáΩ,
ndopaΩpáinte, hesa rape iñΩpΩt¤,
iñapΩtuœ¤ rembiguái ndoguatái, oñes¤,
opoñΩ, osapΩ, nomaœæi, opaΩse,
ndopaΩséi, ndaikuaái, nomañái
hΩepÌpe ipΩpe, nomaœæi ijehe,
ndohechái hetepΩ, hatat^ apΩtuœ¤,
hesaΩ angapΩ, okañΩ iñeœã.
Jahecha isaguaœa, hesaite, iñarõ,
itieœÔ, itarova, heroña hekove
ΩvΩvóra eha; jepénte naisãi
naisãsói, vaicha ndéve saœÔ
oikove, ne ndosói hekove apΩt^ha
sãmbuku; ojejokua, ojepokua,
ojepΩkua, sambotΩ, sajokuápe oikove,
ndojerái apΩtuœ¤, ne chuguípa pΩt¤,
iñΩpΩt¤ arasΩ ha jasΩ kuarahΩ
ñoãsΩngue; epuœãke ha epáΩ,
eitΩvΩro ndejehegui ku tavΩ timbokue,
tojera pokuaha, pΩkuaha, sambotΩ
ha apΩtuœ¤ moœãha; tesakã rendΩpu
tomimbi ndepΩpe, ha anivéma reke,
terepáΩ paΩete, taisãso añete
ΩvΩpóra, ava rekosã saœÔete.
27
Chakore ñane enfermera
AjaΩvÌta atupãit¤ ñande sΩ, ñande ΩvÌpe
ha tetã poΩviœã guÌpe ajovasa ha tupãnói,
ñemboœépe tahenói ParaguaΩ che ΩvΩ, nde réra,
chakore ñane “enfermera” renondépe tañes¤.
TojΩkÌi apΩtuœ¤ umi ñeœæ hΩpΩœ¤véva
ha teœi na aretéma ñande sΩ ojepoΩhu,
marõvepa pΩtuœu pejuhu ñane retãme,
ha tetã membΩ ñeœãme peikovépa oporandu.
Ña Leœo che kóina aju ko nde saroœΩ mbotÌpe,
roœapi ñeœæΩvotÌpe ku jopói vera rãngue,
haœemínte angáko che moœõ oime poguasukuéra,
atΩha rupi oñeœæva ku oloa tetãraΩhu.
PΩaœemi hína japu oñehæ koœã jurúgui,
ndijavÌipe mboriahúgui ojere ha ohechagi,
ohasa kañΩkañΩ mbaœΩru veraverápe,
ΩpΩt¤ amo huguápe loœuru ohoñemi.
Ndoikuaáinteko che sΩ mbaœete Chaco ruguápe
ku mboka ratapore kuimbaœe rojaheœo,
tesapu, ñetΩmaœo, hΩekue katu okápe,
ne oime nemitãháre ndepΩœa, reipohãno.
Rehecha ñane retã poriahu membΩ mimi,
jΩvaœári ojehekÌi, oñop¤ ñane ñeœã,
mbaœΩru ku ogueroja tetakuére ojejapíva,
mitãite, ikΩrÔikΩrÔi umi ñúre heœõngue.
Hetave mbaœéne oime naimoœãi che haœepáta,
hípa ndéve iporapáva chéve ni nahaœãngái,
jaheœo ha sapukái, naipaœ¤i ku mbokapu,
opa oiméne rehendu, ipΩahu, noñehãingái.
29
Che aipotánte opΩta araja tenonderãme,
o^ha ñane retãme pΩahukuéra paraguái
ohaΩhu ha omomorãva sΩ ha túva chakore;
tesarái ñaña poguÌpe peguepánte nahiœãi.
Chakore ohoparaíma
JoΩkeœÌva paraguái pehendúna ã haœéva
che ñeœãgui oñehæva che ñeœã remimbΩasΩ,
chakore túva ha sΩ pokãve, ohoparaíma
ha koœã hembΩmimíva pΩtuœúpa ohupΩtΩ.
Gueteríne oime oisuœu petÔ h¤ rove roguéicha,
ñorairõ teœæ guaréicha roΩrõ ha momarã,
ndaipΩœái ahæ ava hajevérõ hesekuéra
ojoso anga kΩséicha jejahéi, omokõuka.
Ñande ru tujamimi, ñande sΩ i∫uai∫ui rasáma
oguatañes¤, iñepãma ha hetejeroœami,
ndoikuaáinte ahæ membΩ ku voli rovái hendÌva,
aña ik¤gui ohΩpÌiva ñandeœÔva rataœΩ.
Oikuaa ngaœu raœe tekove rape apÌra,
huœΩeta hata rendÌva, mbaœetépane oime
hataœÌpe «Lucifer» hatakua guive opoíva
ojoœaœaœári oitÌva tekove kΩrÔikΩrÔi.
Ñaimoœã ku angetete mbokapu mive ahendúva
mbokavusu ihuœúva, naimoœãi upérõ che
hetaite ára rire vΩœaœÔ ha ñembΩahÌire
roœΩ, ama ha topehÌire á∫a ãva aisuœuha.
Ajuhúneha araja jejahéi ha ñemboΩke,
ambΩasΩ, cherasæse, naiporãi ko tembiasa,
márõ oime pΩahu oikuaa ñorairõ ñarõ rape;
tapeho pehechami, neœirãngái ojeœopa.
Ωvate poΩvi pΩtã, morot^, hovΩ jajáiva
mitãmícha ijurujáiva rehecha ku ohasa,
opΩta ha ojovasa, oñes¤ ha otupãnói,
ndoipurúi tovamokõi, ndojoguái koœa∫agua.
31
Oipeœa iñakãhoja oñakãitΩmi ohasávo;
ndohechái tembiecharãrõ ipΩahúva tetãΩgua
tavaΩgua, mburuvicha pete^ntene vosápe,
mavave ñane retãme chakore nomombaœéi.
MbΩrΩœái, roœΩ, ama, ñembΩahÌi, keœÔ, Ωœuhéi,
angata, techagaœu, kueheve guare tata
porekue ñarõ ojehÌi; vaichánte ã jejahéi
rekovia ã tapicha jepoΩhu ombojevΩpa.
Che akãme ipΩahupa ahasavaœekue kuehe,
ñorairõramo guare mbaœΩru mboka jovái,
mbaœΩruveve rata ihuœúva hembiœu;
Ωvate guive koœá∫a peipuru orerehe.
Rehecha ku hendΩpa, vaicha ára ojepotáva,
naipaœ¤ija tatakuáicha, iñarõ ku añaretã,
ñaimoœãnte okΩ tata ohΩvíva ñu resáre,
a∫ave a∫aheránte nderetembokua, repa.
Vaicha chéve ku opáma ñorairõ á∫a guarã,
chakoréva tetãΩgua jaheka toikoporã,
toguapΩmímana léipe poΩhupΩ ha terekua
ha hiœára tahuœã porãite, pΩœaguapÌpe.
Ani á∫a ΩvΩ guÌpe, iñamΩrÔi are rire,
ne guaœu ñamombaœe, ñamos¤, ñambotuicha
jajeœói jajerure, toguapÌke herakuéra
kuatia itajuichaguápe ha a∫aite ñamomarã.
Chakore rekoœasΩ
Hetaite rire ohasaœasΩ, roœΩ, ñembΩahÌi
pΩharepaœÔ, mbaœasΩ, Ωœuhéi,
kuarahΩœaku, ama, topehÌi,
tesaΩ, keœÔ, tasæ, kaneœõ,
hese ipopeno ñande jejahéi,
jaiko ñamboΩke, ndajahechaséi,
chugui jajere, ñande jeguaru.
Upéva jajapo ku ndajaikuaáigui
tatakua hendÌva, huœΩ ratapÔi
mbokaita jurúgui ondΩvu teœæva,
ñorairõ tuguÌpe ombojovahéi.
Ndachereroviáirõ eja ha emaña
hekoha ap^, tapÔimi paguépe
kochõ sorokue, inimbe pΩgua
chiãmbami ári, ahoja vaimíme
ojejahoœi, hugua kotΩœípe,
platomi karéi, pΩgua kΩœamíme
ΩvÌpe okaru, tembiœu heœÔ,
ku kosído h¤ ha arro popo.
Kóicha jareko koœã Chakorépe
oiko vaikuépe, ohasa asΩ;
oiméne oupa, ojeΩvΩ iñakãme
tatapÔi mboka ondΩvúva,
mbokapu ava opoΩhúva,
pire Ωrupæicha ombokua.
33
Che ahoja, che ΩvΩ
Che ΩvΩ ParaguaΩ, ndéve ahenduka lápigui osΩrÌva,
che retãraΩhúgui cherakateœÔva akói nderehe,
na ndaipotavéigui itasã ipópe nde kupΩ apΩt^va
ha ojuka ndepÌri márõ ne membΩ kerandΩ koœæ.
Che koœápe aime jepémo oime naœΩmaguaréicha
ku kΩse akua ha mboka che pópe, romoœãvaœerã
anianga avave umi ñandeœÔva oike ndepuru,
ΩvΩ ha Ωvu nde reguerekóva ojapΩhΩpa.
Ñande rumimi, ñande sΩ ∫uai∫ui ohejavaœekue
iñemoñare ñane retãpÌre omumu, omuña
maΩma pΩtagua, oipotavaœekue nde rete pehæ,
piko che ahejáta ne karame∫uáme oiguΩru, opoœæ.
Máva ahæ akãme pa oime oike á∫agua maΩma,
huguΩ ombotavÌva iñapΩtuœ¤ ha ou omombaœe
ñanembaœeœÔ mbaœe pararã, hΩrukuerei
ha omboΩkete ñane purahéi, ñane avañeœæ.
Upéicha rupíko ko ñane retã ndaijeheguivéi;
ojeko ambuére, viru oipurukáva, náma ohuguΩœóva
ha omoñes¤káva ichupe hovái, tojapo ojapóva,
hogapΩpeguáicha ojeguΩguΩ nágui ipuœaka.
JarojeΩvΩmína ára Ωma guare Caballero, Iturbe,
Molas, Francia, Ùegros tetãraΩhupópe oipeœavaœekue
apΩka guasu España poguÌgui ha omeœæœÔvéma;
upéicha avei ñañopΩtΩvõmo tañanesãso.
35
Che ñeœã rokΩ
HatapÔi che ñeœã, che ñeœã ojepota,
oheréi che ruguΩ, oñop¤ che angapΩ
ombokua ã Ωvu, ΩsapΩ oñehæ,
pe Tupãne ohΩpÌi maraœÔ hovasa.
Péina á∫a oipapa kuarahΩ guΩpegua
ára, upéi ojuhu Ña Seva ojora
ΩpΩ hague ipuruœã Ña Hilaria imembÌpe,
mokõipapo arahápe jasΩpa ku ojajái.
Na sãpu ñaikarãi, purahéi ñamombu,
poapΩpa rembotÌvo huœãœÔva vΩœa
tojuhu ne angapΩ, taipotΩ ku torΩ,
mboraΩhu nde ahoja, taipuku nde guata.
Pote^ ne membΩ tojere nderehe,
na Pitota eju, nde haœe ijΩpΩkue,
Kiko nde upe rire, Oscar ku mbΩtere,
na Alfredo ha Gume Nidia nde ipahague.
Tapejáke maΩma pehet¤, mochich^,
tojoguáke mitã juaviœu jΩvaœári
pende sΩ toikuaa; mombaœe oikovépe
iporã, ani upéi amove ñambΩasΩ.
Nde che sΩ ndepoœa mboraΩhu ndeahoœi,
na pΩœÔinte ahendu ku ijuru renΩhæ
ne membΩ omombeœu, nde rape omombaœe
na isΩ ombotuicha; ha añete, che arovia.
Nde haœe ku kuña ajuœΩ apΩtere,
mbaœapo, ku apΩka ndoikuaái nde guapΩ,
putuϜpa ipoja; retutu, tavahu,
jeheka, mbujape ne membÌpe guarã.
37
Kái Kota nemoir¤, mboraΩhu pembΩaje
mboΩ ára koœæ peipapa oñondive;
hekoviakoviapa, ha á∫a péina ou
pehængue, ñuãsΩngue nendive ovΩœa.
Che retã, che sΩ
Che retã, che sΩ, ko nde jΩva ári ku chemΩatimóiva
ha ne kunuœ¤me ajuhu akóinte ahoja akuvΩ,
ndahiœãi koœærõ romoporeœÔgui añandu roœΩ
ha ajuhu amáicha cherovajohÌiva che resa Ωvu.
Mávane iporã ambue ΩvΩ ndéicha ko arapÌpe,
jahechárõ hína oipΩso nde ári Tupã ijahoja
hovΩ ha ipot^va, koœæ ojaΩvÌva amo aramboΩpÌpe
nde kuarahΩ piári hata rendΩpu oñohæ ha∫ua.
PΩhare oguahævo omimbi, ojajái mbΩjaita nde ári,
ha ne ñasaindΩ ne ñu, nde ΩsΩrÌre, haœãnga, iñasãi,
ñañandu vevúi oipeju ΩvΩtu ku purahéi piári
mombΩrÌgui oúva mbaraka ipepóre, ohupi, omΩasãi.
¡Ha che ParaguaΩ! Nachekaneœõi ne membΩ hekópe,
nde aomi pΩtã, morot^, hovΩ Ωvate ovevéva
re cherovaΩvávo, poœiñemboœΩ ajeroœaœÔre,
hatã añemboœe, che retãraΩhu ndéve ahechauka.
39
Chokokue, ava poriahu
Chokokue, ava poriahu... ¡Ha kuimbaœe!!!
Nde pΩapÌgui ipotΩ ParaguaΩ koœæ pΩahu
¡Hípa kuña! Che sΩ ha teindÌra
katupΩrΩ, mbaœapo chokokuéva avei.
Ahendu remochich^, remoñeœæ ne membΩ,
temitÔeta hovΩ¤va ne iñeœãme opuœã
katui ehΩvΩkóigui ijΩvΩ, hekoha,
ipotΩ ha∫ua koœærõ ipΩpe tetãraΩhu.
Kuimbaœe chokokue: jerovia hopevΩ
nde retére ava. Rejahu nderΩœáipe,
nde rΩœái ku ama ohΩpÌi ha omΩeœõva
tetã membΩkuéra ΩvΩ oñemitÔha.
Nde pógui opuœã poΩvi mbΩtetépe
jojapΩ, pΩœaguapÌpe ku Leõ osapukái
ΩvΩrarakã paœ¤me mbΩjaite ojajái,
ojehai pe ijerére Tetã ParaguaΩ.
Kuñami chokokue: avave ndohechái
rejapóva teindÌra, kokuépe rejeitΩ
remΩeœõ pe nde tΩpói remokãvo nde rΩœái
ha upégui rejeΩvÌvo tatat^ nembΩesaΩ.
TataΩpÌpe reipΩvu hiœupΩ asajerã,
hesat¤mantevarã nderehe oñeœæreiΩtÌva,
ne ñeœã omoñanandÌva pe ΩvΩ ojeΩvΩkoiha;
anivéma nderΩpÌi karuguágui, tujurÌpe.
Ndohechái ne angapÌpe opupúva Ω sakã.
ku vokóike ombojeœóta omoœãva ndehegui
hendΩpúva kuarahΩ, nde Ωvápente ojajái;
chokokue poriahupÌre, anivéma jajahéi.
41
Nde rΩœaikue rΩkuerépe rehΩpÌi haguã tata
nderehe ojepotáva anive ha∫ua rekái,
ehΩvΩkóike nde ΩvΩ, taikΩra, taijavevo,
taipotΩ ne ñemitÔ, topuœãve ParaguaΩ.
¡Ha che ΩvΩ Paragua˘!
¡Ha che ΩvΩ Paragua˘!... Nde, che sÌnte avei...
Che, ne membΩ... Nde rete pehæ...
Tupã ndehegui chéve cheœapo…
Che haœe nde ΩvΩ akΩtã tee,
ha nde retepÌpe ajeΩvΩvaœerã...
aheka ha∫ua ΩvΩkuaœimi
che tanimbukue oñeñotÔ ha∫ua…
Che ahase upépe, na tajeheœa
ndejehe che ΩvΩ
che nde ΩvΩtimbógui ajeraœΩpΩ….
nde jeΩœarã che ha che nde jeΩ
che retã, che sΩ, che ñepΩr¤ngue...
NdepΩpe avei ku koœæ ajuhu
ku omboΩœuhéiva che rembipota...
nde rete ambovo, náma añemitÔ,
aitΩ ndepΩpe kogatΩ raœÔi:
mandΩju, avati, kumanda, arro
manduvi ha Ωva...ndepΩpe opuœã
ha okakuaa, hokΩ¤, ipotΩ
ha upéi hiœa...¡ha che kerandΩ!…
apuœãrõ che, repuœãne nde.
Kokuegua maΩma ku ndopΩtuœúi,
ndohejái ikoœærã, ku hakuete jave
kuarahΩ hendÌva guÌpe
térã ku araroœÌpe taroœΩ, toœela
na tamoraœe oipejupoœi
katui oñemitÔ, opuœã hiœupΩrã
omuñáva ñembΩahÌi
ikogatΩpegua ombΩatΩ, omonoœõ, omΩapesã
ha ipaœ¤me oipovã ipotÌva ku vΩœa.
43
Nahiœãinte jaikuaa o^ha ovÌvo
ne membΩetaite paœ¤me
ipΩœápe ojaturúva hãi jováiva jarara,
hãi rapógui omondΩkÌva
ku hendΩsΩrΩ vai ohaœãva ndejuka.
Iporãvaœerã jaju jaheka kuarahΩœã
ko ñande poΩvi pΩtã, morot^, hovΩ jajái
ahoja porãite guÌpe...
pΩœaguapΩ, joja, sasõ
ani jahecha ojepΩso
ko tetã rete amΩrÔi,
tekove haΩhuœÔha pópe
ne oikógui jaheipΩ.
HechapΩre, hechapΩrã
Ku aimerei rãngue aguapÌva che apΩkápe
ha oúva che akãme añemo^ma ahai,
Ñandejárapa omo^ ΩvΩpórape ojajáiva,
hendΩpu mimbi jováiva ku Ωváicha hesarã.
Omaœæ, ohecha ha∫ua mbaœe rei, vΩrorei
ha oiménepa avei apΩsa ombokua jovái
ku ava ndahekopái ha umi o^mbaœÔva,
ni moñái ojapoœÔva ΩvΩpóra rembiapo.
HiœΩve omonoœõ, hembiaporeireíne,
a∫ave ha ojavΩkÌne ma ave imbaœeœÔva
ha ikasõmbukupaœÔva hapichárema oñeœæne,
ha upéi juruheœæme ndeœapíne, nembokua.
Ùmave chemanduœa aguapÌmi óga rokápe
che resa pe arandukáre haipΩ asaœÔijo
ohasávape ojopi, cheœapi ñeœæreitÌpe,
je aipo aleeteígui ikatu añepohãno.
Ne ka¤ ojepopiaœo, á∫ante je chetavÌne,
pe tapérema aguΩguÌne pΩnandi, aju ha aha,
–pa húlano rehecha– je haœéko peichakue
opΩta ha á∫a ndépa péicha ai repΩtase.
Eguatána ha ehecha ku ñepã ha tesat¤icha,
heœíva ku ñeœængatu ñahendúvami ojeœe,
mamoite peve oguahæ ΩvΩpóra resaœã,
pe ojapóva iporãmíva ko ΩvΩ ári ndaœijái.
Reipekágui aranduka mbΩkΩmi koœæ ñavõ,
katuete ku oikoœõ ohuaœ^ ha ojeœóivape,
koœÌte umi nde rogaΩguávama katu nomokõmbái,
ha hesápe ndohechái na tove taikoœæmba;
Mbaœupe onambipoka, na to^ke ku hΩjúiva,
ha opa hesa Ωkúva jepe oiménte omañami,
iromívante to^ haœe upépe ikoœæmbáta
ha ndeœíri pete^va itavΩtaha avei.
45
Na tove tojehecha rekaΩœu rambosa ári,
kakuaáke topuka, angaipa huvichaœÔva,
mombaœe, opaveœÔva, ombotuicha vΩrorei
ha tandeapΩsambotΩ nde rovái ku mbaœepu.
Pararã ñaikumbΩœÔva Ìrõ katu taitieœÔ,
néi, kuña toñakambΩ ñemomÌime kuimbaœére,
nandiparai ojuapére sapukáipe ojerokΩ,
na hemóima umi ∫uai∫ui, lepiju taijurujái.
Ani angánte paraguái taitavΩ, to^ hendápe,
nde rΩpÌi ñeœæme∫uáme ku guarania, polkami,
upe ñanembaœemi, ñanchirijoa ipúrõ,
ne koœÌte ñahendúrõ pumbasΩ kate mive.
TaipohÌi, taipohΩive hoœumi mbaœérõ hína,
ohendúrõ, ohendumíva ke taiputaipu jeΩ,
taheta karamambe, taiporã iporãháicha
pe ohenduvaœekue jeÌnteke chupe toñemo^.
Mávapa ñanemboœe jajahéi ha∫ua koœãre,
jaikopa ñane akãre, ñamboΩke ñane mbaœe,
rehechávapa ndave tapicha koœa∫aguáva,
iñakãngao oipeœáva ikakuaa∫uave rovái.
Náma opa tetãraΩhu ha hetãre ombaœapóva,
ha avárõ ndeœapóva ne saœíma jajuhu,
ñainupáne ñande ru, ñapuœãne ñande sÌre,
térãiko apΩveœÔme oguapÌma Ñande Ru.
PeguapÌva pehendu ã mbaœe ápe haœéva
ha amove omoñeœæva, ñamboΩke tekotavΩ,
ñapuœã jaitΩvΩro ñane ánga ΩvΩtimbógui,
jaipΩhéi ñane ñeœã ha arapΩ ñamΩatΩrõ.
Hembiaporeireíva
Che angir¤, che kotΩœΩ ndahaœéine arandúgui
katuete ñamondΩkÌva kuatiáre temiandu,
otΩkÌnte che ãndu ku peæicha ndajuhúigui
saœÔijo, akãngurúgui ojapóva ñeñoir¤.
Jahecha ha ñahendu onoœõrõ ojuaveguáva,
pukapo ñemotieœÔme, hembiaporeirei,
mbaœeve taiñarandu ha itavÌrõ pΩaœevéma;
pireh¤ ha piret^ ojapóntene avei.
VΩœahágui tojeΩvΩ, lepato ijaoh¤mbáva,
ipekuéguio pe tape oñuvã, oñasaingopa
ojuehe ha osapukái, sarendΩ, jaguahasÌicha,
imaœæme nemondÌiva, ohasávape omondÌi.
Hesaœã hague ojopΩ, ku «peaje» ojeruréma,
ã ahændie ipΩaœevéva rekuœe ha ndekutu,
saœΩju, akãmbuku mbaœeve, itenondéva
ne ΩvΩ ombΩavevóta, jahavévo ijetuœu.
PΩt¤jávo pe tapére haœete itarovapáva
maΩmaite mitãrusu, mbaœΩrúpe tonoœõ,
tosæmbáke ojuapΩkuéri, tahendÌma ojuapÌri,
tokapu, topereréke, hatat^ha ojuruœo.
Ha pochÌke tojapo sapΩœa ku rejojáirõ,
na upépe jaheihárõ hatãve omokororõ,
omoñemboœΩmboœΩ, omΩasæ ha ombokapu,
rehendúko ihuœu, ndeapΩsambotΩmbotΩ.
SapΩœánte ku hoœárõ, opuœã oikΩtΩkΩtΩ
hakãjái, oñakambΩ, oguapΩ, omokororõ ha hendΩ jeΩ tapére, hatãvéntema oho,
ne mbaœépa oiméne oiko ã, itúva ha isÌgui;
sapΩœa opoírõ pÌgui, jaheœo, tasæsoro.
47
Oimevéko ΩvΩvo nahendápei jajapóva,
ñande ára ku ohóva ñambΩatΩ rãngue arandu,
jaguapΩ téle rovái ñandesaœΩku peve;
aranduka ñemoñeœæ mombΩrΩ ñandehegui.
–Anga chetavΩ voi– pΩaœe osæ ñande jurúgui,
mbaœapo ndajajuhúigui jajuhúva jaœaœo,
oime oiko jeporavo mávapa oike pΩahúta;
opa umi ikatupΩrÌva opΩtáma ombaœapo.
Ojovái ñande apΩsa ñambotÌma ñane kuãme,
térãma ñande apΩsápe ñamo^ ku mbaœepu,
na ani ha∫ua anga ñahendu pe ñande rúpe,
ñande sΩ ñeœæpohÌipe pe hiœánga ñañop¤.
SapΩœánte ongururu ha oñeœærupiœimi,
omboœe ñesãmbΩhΩ maΩmave ñemoñarépe,
roΩrõ, juruœatãme ne ñasæ ñambohovái;
ijapΩ ndaijaikuaái mamo ahæpane okapu.
Ne koœærõpa jaju jaisuœu pe ñande sΩ,
ñande ru ha kakuaáva ã rasΩ juru pore;
Ñandejára tukumbo ne oime upe jave
saguaœa, hekopaœÔvagui ohapΩ pe ipire.
Naiporãiko che rΩvΩ, che reindΩ, joΩkeœΩkuéra
ã ñane ñepΩr¤nguéra ohendúrõ ohendumíva
rema ñañembohorΩ; pe ñande jahechaœÔva,
ñahendu, ñañanduœÔva ne raœéma ohasapa.
Che ahecha, ivaive avaite rembiapoœÔ,
ñandeœajupaœÔakue, tahaœe tuja ∫uai∫ui,
jajapo mbaœerei, avaetére hoœaœÔva
ha upéi membΩ, taœÌra jaœaœo, tovaœapi.
ÑamboΩsÌitarõ etei ΩvΩpóra ojapóva,
ndahaœéi meme iporãva jepe oime ndaopavavéi,
jajuhúta ndosovéi kuatia ári ondΩvúva,
jahecha ha ñahendúva, haiha apÌra rΩ.
Apuœãtama ambotΩ che ñeœã aΩvu sΩrΩ,
ndahaœéirõ apΩveœÔ amove omosãmbΩhÌva
na jajúne ojuapΩtépe ñañohendumi jeΩ,
amoingéma che huœΩ ko che ánga rΩepÌpe.
Na upéi puraheipÌpe mbarakáma toñop¤
ondive ñasaœÔijóva, ikatu ha∫ua koœærõ
oikoœõmi korasõ ha omomÌi apΩtuœ¤,
tomombáΩ ñane ãndu ha arapΩ tomΩatΩrõ.
49
Hiœa∫ui jeÌma jeporavo
Hiœãgui jeÌma hína oikoha jeporavo,
atΩraite ou ha oho itavahu, itarovapa,
oñokarãi ha ojosuœu omumúko ojupiséva,
herakuã teœæma téra, taœanga oñemboja.
Ijurujái ha opukavÌva, ohasávo oñakãitÌva
ha horÌva jahecha, nderecha, ndekuaaite
ndepete, ndeapichΩpa, ha ijerére nde ahoœíma
jaguaœi, tembiguaikuéra, ndopavéi mongeleœe.
OñepΩr¤ oñemboveve ao pΩtã, ao hovΩ,
ao para, tamorot^, jahecha oñombohovái
náma á∫a ñokarãi, omomÌi tuguΩ pochΩ
ojoΩke, ojokΩpΩœΩ ojupe noñeœævéi.
Haje oime tavΩpaha pΩkoœæ ñandejoœo,
á∫a oiko ñembojaœo reikuaáta ipoh¤va,
na koœá∫a ndeapichÌta, neret¤, ndeapetepáta;
tojupi katu ha upéi jahechánte ndekuaápa.
Jahechárõ ã mbaœépa ñande ku jepoΩhu,
pΩœarópepa jaikóta jaikohápe ojuapΩtépe,
ha upéi amo huœãme tajaikemi jejopÌpe
na guaœukohína hesekuéra jaháta ñasaingo.
Tajaœa techavaípe, pΩharepΩterei
ne ãsΩngue mante ojeréta nderehe che angir¤,
haœekuérako ojupi Ωvate ha oñomΩenda,
okaru ha oiko porã ha ombΩatΩ guive viru.
Koloœo Ìrõ chovΩ, tahaœehaœéva ao
Parlamento-pe onoϛ, taheta, tahetave
imbarete ha oñomaœã, taimonda imondaháicha
na aráka kaœirãi ohet¤ta ni ipΩr¤.
51
Hajéko nde ñande tavΩ ha eteínte itavΩvépa
tavaΩgua jahechapáma. Ojupívante omonda
ha omboΩpi ñane retã, okambu ha oΩguΩœo,
hΩpaitepaite peve oipΩtepΩtevéanga.
Ha ñande katu jake ha jΩva ñambojuasa,
kirir^ pokatu guÌpe jaisuœu kojojaœÔ,
mboriahu ha moõpi kuarahΩ rataindΩ guÌpe,
jahejágui ikatuvéva ojahéi ñanderehe.
Ikarame∫uáva
HasΩ hasΩvéva anga ojejoso,
ojakutupa cherehe meménte
huœΩ rembiœu, che rete oipoka
ku petÔicha iróva, tukumbo pore
haœógui otΩtΩtÌiva, che roœógui ai
hesaΩ, ijaΩsΩ, itái chejopíva,
kΩœÔine ijurúpe, che ahΩœópe hái
Ωva ajuœÔ, ajuhuseve
che k¤re omombúva, ñeœænga kΩœa
ahovaœapívo maΩmáva rei.
Vareœa añandu ojaojohéirõ
che pΩœa rΩepÌpe oipepΩ, oipoka
ha che ropepíre osaingo ipohÌiva;
andu ohekÌiva, topevΩ ñuhã,
mamópa aimoœã raœe ahupíta
kurusu pohÌi kaneœõ oitÌva
che atiœΩ ári, ku heœõnguete
ou chereja, inimbe oimehápe
ojetepΩso aju ajuhu; ã che retΩma
ososososóva, pipo ikaneœõva
chéicha o^vaœerã ikurusu guÌpe.
Che po havara, oñekΩt^mbáva
kΩse ha k¤imbére che kuãpa iñuhã,
jukeri pΩapæ: hakuaju karæva,
ijaveguaiténe ku mbarakaja,
haœete voi ku ndachejΩváiva,
añandu reínte vaicha osaingo
mokõi ΩvΩra kangue, karaku,
huguΩ ha hoœóva ha ipirerei,
ku ojehÌi rupínte anga amonguœe.
Ore retakuére aΩvu, sununúme
roho ha rojúva oñondivepa,
roœa, ropuœã ne ijetuœúgui,
ndoropΩtuœúigui roikuaa haiha;
53
jepevémo hína ipohÌi koœãva,
ku ndorojuejáiva, roœu, roisuœúva
toroisuœupa katui ojovái.
Tupã oitΩ koœæ ha nderepΩtáiva,
ndaipóri oguatáva, háime reveve,
tΩœairΩ osΩrΩ, pirerΩ oñehæ,
ñande ao hΩkue, jukΩrΩ ndopái.
Umi mburiviœi etei omboróva,
kakuaa oñeœæ, hatã osapukái,
mokõi, mbohapΩ o^ omaœæva,
ndojapoporãiva héra ikuatia;
che chereœõngue, na nameœævéima,
amondohoitéma añandu porã,
ku jepojepópe reju ha rehóva
ha mamoœahæpa a∫aite huœã.
Poœave ha∫ua aive vaíre
poreœÔ pΩaœe oja chejura,
chenohæ upégui, chemomombΩrΩ,
ha umi heruguãre hetaite aheka,
ajecha jasÌicha mbΩja kuéra guÌpe,
o^ma upéi pΩaœe chemboΩkéva,
opΩr¤pΩr¤ népa cherecha;
mbΩjave ohupígui ijatiœΩ ári chehegui hikuái,
ne chemomarã; heœíva voíngo
ehupi pe máva, tendota apΩkápe
máva añetetépa reikuaa ha∫ua.
Heta ahasa ivai iporãva,
ikarame∫uáva koœã tembiasa,
namombeœupáiva umi atΩháipi,
upévare á∫a amonguatia.
ImembΩ joparaœÔ
Nderehénteko ndoœái ou kóicha ojejapo,
huœΩ saite ojejoso, jovasaœavΩ ha aña,
tesaráipa ñande sΩ Kaœakupéguianga oiko,
ndoikuaáiva ñemboΩke sΩ membΩ joparaœÔ.
Nderehe hoœa che ΩvΩ ndepoœa jevΩevΩ,
poriahuriahumimi sÌrõ angáko nemo^
Ñandejára ha rejuhu nemboΩpi, nemomarãva;
che haœénte ndoikuaái mbaœetépa reisuœu.
Ndéicha sΩ mante oikuaáne mbaœépa pΩœa oñop¤;
mboΩ árapa ohasa karuguáipi hΩmbaguéi,
topaœã pe imbaœΩru, ikuœa guive tuju
ha ohupΩtΩ ipΩtiœa ΩsΩrΩ, hoΩœu hoΩœu.
Ijasaje ha ipΩhare, ha ikoœæ jevΩevΩ,
mbarigui ha ñatiœ¤ hoœupáta pe ipire,
okambúvanga hese, popΩœÔi mbutu karu,
ojopi ha ohuguΩœo ñande sΩ rete ñΩñÌi.
Peichaite nde che retã rehasa jeasa vai,
ndepurúva ku heta, ndepΩtéva hetave;
o∫uahævaœerã koœæ okuiha ndéve poja
rejuhu nderaperãme poœaita Ωvaœaju.
Ha ohekÌiva ndehegui ñuvãt^ akuaœakua,
naimoœãinte tesarái nde kokuépe ipotΩha,
ha poœágui ñemboΩke hapoitépe repΩta;
chepΩpéko ojepota ku poœa hiœãguiha.
PoœapΩ keraΩvotΩ na tajÌicha ipotΩpa
ha nde pópe oheja ndijavÌiva arapotΩ,
rejuhúta ΩvotΩtΩ, nde kokuépeko hoœa
jajuhu ku temitÔ ha kogaœa Ωvapegua.
55
Itasã jera
Angeteherãnte ama oñepΩr¤va,
opi ha opieténe ára porãja,
mboriahu ñeœãme mbaœasΩ oñop¤va,
amangΩ opúva ku opívaœerã.
Opuœãva ikéra ne ndopaΩporãigui,
ndohechaporãigui ãva oiko hese,
anive jake japáΩna ΩvΩpóra,
ani umi opáΩvéva ñandepuruse.
Arakaœetémo mboriahu ipoœáne
itasã ojoráne isãso ha∫ua,
amove Tupã ñandereraháne
ñande resaΩ opiete ha∫ua.
Jajuhu ha∫ua ñane angapÌpe,
ha ã tesaÌpe pΩtuœu apΩka,
jaguapΩvaœerã arajavetéma,
ñaipovã iporãva anive angaipa.
57
¡Jovasa Paragua˘!
Che retã, che inimbe, ndepΩpe añeño
pΩt¤mbÌvo ake, koœæt^vo apáΩ,
ndepΩpe añemitÔ, kuarahÌpe akái,
kuarahΩ hiœãha ndepΩpénte ajuhu,
ndepΩpe apΩtuœu ha nde pÌri apuœã,
kuimbaœe hekovéva chehegui á∫a oiko
na nderehae che sΩ mokõiha.
Ne membΩ mavave nahiœãi, nahiœãi
remombo tΩreœÔ, ndehegui iporeœÔ,
opoœo ha oho mombΩrΩ ojeheka
hiœãgui opuœã; heta ára haœe
ndepΩpe ndaipoœái, ndojuhúi koœæju,
mboriahu, jepoΩhu memetére ipojái,
itavΩ, iñembΩahÌi, ijopívo ha oho,
ouse, ndikatúi ku hepÌgui jeju,
oime isΩchagaœu, iñeœã osapukái,
ha hasæ, ojaheœo, hesaΩ mombΩrΩ
oikΩtΩ, ojohÌi, oimeháicha naikãi.
Ùmave tendota, imbarete, ipopohÌi;
mi chupe ndahetái iñeœæme jepe
ku huœΩ ombohovái. A∫agua iñembΩahÌi,
okambu, hoœupa kambΩœÔre oheja
tetãΩguápe hikuái, pe Tetã Viruo
karame∫uáme opoœæ, kariaœΩ ombosope
iviru, omondoho, ponandi oheja.
Moõ oime? Jepeve haœekuéra iviru
hΩœáiœÔ repΩkue, imboriahúne hikuái,
ijopívo hiœánga ha inandi ikorasõ,
tuichave mboriahúgui ombΩatÌva hikuái,
amoveve guarã mbaœeve nahembÌi,
nombΩatÌi mbaœeve; ombΩatΩ tatapÔi
ogueœÔvevaœerã, añaretãme oime.
59
Mboriahu katu oime ojogua pe Ωvága
henΩhæ ha omumúva temitÔ ha itajúgui;
omimbi, hendΩpúva apΩkápe oguapÌta
ijave porokuái ne upérõpa oime;
haperã ojapóva ojuhúta amove,
pe amo apΩveœÔme naiñemóiri vΩœa.
PoœaœÔ sã mbΩkΩ añandu oso pota,
kuarahΩ hiœa∫uíma tesakã reruha,
jahechátañaína koœæt^ ogueœÔva,
anive pΩt¤mbΩ jΩvaœári jake,
jΩvaœári japáΩ, tesat¤me jaiko,
tesat¤ ñamano, mbaœevérõ japa,
mboriahu ha tavΩ rataΩpÌpe jakái.
Huœã sapΩœa ã ahæ araja,
Tupã pópe ñaime, ku koœæ iporãja,
ko ΩvΩ ParaguaΩre ohasarakaœe
ohΩpÌi pokatúpe ipoœave ha∫ua.
Añeínte oimoœã oimeha imembΩ
hiœánga ime∫uáva, itiœeœÔ, ipokΩœáva
ojahéiva isÌre, oroΩrõ ha oinupãva,
osapoœæ ha oñamíva, ohΩkueœokueœovéva,
ava ã ot^œÔva máva ahæ toimoœã.
Á∫a opáta koœãva, japaΩpa sapΩœa;
naimoœãi ãsΩngue etaite jejahéi,
koœasΩeta rire t^ndΩhápe jaikóta,
apokΩtã ahΩœópe ñeœæita omoamΩrÔita,
kirir^ jaisuœúta; na ñamÌi, jakuœe
jajopΩ ã ΩvΩvo tatuicha tuichaháicha,
sapukái, purahéipe jajoka ijapΩsa,
ñamondÌi, ñamuña, anivéma opuka
anga ã mboriahúre, ha hΩœaikue repÌre
anive oñemboharái; ParaguaΩ pehænguégui
toikoœÔ tesarái ha anive ipΩtúre
avavéma opuœã ¡Jovasa Paragua˘!
¡Jovasa Paragua˘! ¡Jovasa Paragua˘!
KerandΩ ndoguéi
Márõpa omano ako kerandΩ
kueheve ñande ñañotÔvaœekue
kogatΩ porãme ko ñane retã
mopuœãharã, anive oikoœi.
JekupΩtΩ, torΩ, vΩœa, mboraΩhu,
jojapΩ maΩma hovΩ¤joa,
ñane korasõme ipotΩpaite,
opuœã pΩahu ñande kogatΩ.
AmbΩasΩ koœá∫a tetã temitÔ
ahecha ichavi ha hiœaœipa,
umi vícho karu ha ahæ maΩma
hese okambúva… opa jatevu.
Che ΩkuaœΩvu ndahΩpamoœãi
kerandΩ rendΩ hendΩpu aja,
pΩpe ahΩhÌita tetã kokuerã,
cheΩpÌpe o^va ndaipirumoœãi.
Opuœã jeÌne kogatΩ Ωmaite
ko ñane retã mopuœãharã,
jaipurúna léi ha jahavira
ha umi mondaha korápe toike.
ChepΩpe araha Ωvága koœæ
pΩtãngΩ rãngue hendΩt^ tini,
oime kuarahΩ ΩvΩ ParaguaΩ
pe ára hovΩ rataindΩ tee.
61
KuarahΩ ike guÌpe
KuarahΩ ike guÌpe hatapÔi momÌi,
osÌi ha osÌi kerairai
hesakua kera, haœete angeténte
keveœÔ poguÌgui osæ, ojehekÌiva
isãso ha∫ua mbΩaita sat¤.
Opo, opuœã opáΩ pe hupágui,
ojetΩvΩro, oñemosãso,
ohataΩpΩœo ha oipΩhareœo
araguΩ rendΩ, arapΩpavæ
ohenondeχva chupe,
pΩt¤ ára guÌpe haœe okañΩ;
ne ndaipuœakái hese hajeve
ojupi hiœári, ára jΩvaœári
oñemΩatimói ha omeœæ jopói
ava oguatávape ohecha ha∫ua
maΩmaite tape;
haœénte anga avaite hendápe
ojΩ ha okái asΩ hataœÌpe,
pire rapΩpa, pire jeovere,
jejapelecha, asajekuete
ojope jave hataϽ guasu
rendΩpu tini, ratapÔi ñasãi,
rendΩata k¤œÔ, rataite aku.
Péva mboriahu rete oisuœu
ku koœækoœære, ohupi ijapére
kurusu pohÌi, ndoipotágui márõ
mavave pΩœa vareœa oikarãi;
ñembΩahÌi poguÌpe
oikoanga haœe.
KuarahΩ anive ãicha rejahéi
ore retemíre, umi ñanandÌre
ΩvΩ roikarãi, roikΩt^ ñana,
roitΩ javorái, ore kogatΩ
na romopot^; roipota koœærõ
kógaœa maΩma hípa osæ porã
na karurãmi, mbujape pehæ,
63
ñehekomboœe, ñeñepohãno,
mboœΩ, jeguaka ha ao repΩrã
jepe ndahembÌi viru mbΩatΩrã.
KuarahΩ jajái, kuarahΩ rendΩ,
ára rataœΩ, ára rataindΩ,
teϾ orejope ha orerovere,
ha oreresape ha oresãmbΩhΩ,
jepe orerapΩ pe nde rataœΩ,
na roikotevæ nderehe oreave
poriahu jasΩ oikotevæháicha nderehe hapére oguata ha∫ua.
Kurusu pængue
Mávaœahæpipo che retã ΩvotΩ
ne oime rakaœe oitΩete ΩpΩ
nde atiœΩ ári kurusu pængue,
poguasu, pohÌi, ha huguΩ kΩœágui
oñami aña juru rΩjuikue,
upéi nderΩpÌi hΩkuere marãme
ha nemongΩœa, nemoherakuã
vai pΩtagua marandu pΩtúre,
ha opa ΩvΩtúre nde réra ikΩœa.
Nepa ndeharu, nemongurusu,
nderehe ondΩvu, nderehe ojohÌi
iñeœã ruguágui, hiœΩkua marãgui
mbaœekΩœakue. Nderehe opoko
ojepoheiœÔre ha ipokΩœakue
opΩta ndeapére: terakuã aΩvi.
Ha upéi ndereitΩ, opΩr¤mbaite,
nde rete, nde ajúra, opoœæ ahΩœópe
nemongololo, ndejuguΩ nunga,
ndepΩtujoko, ha nembokuchu,
ndejurumbotΩ, ha ndepoœaœo.
Péicha ojapo nderehe che sΩ
ne membΩ tee: nderesapoœæ,
neraœã ñuat^me, neraœã kΩsépe,
neraœã huœÌpe nde atukupéguio
ha upéi nde rovápe katu opukaite.
Koœãvako hína ndejukaitese
voi vaicha chéve Ìrõ neñotÔ
nderekovete, katu, ndikatúi
ro^gui heta ne membΩ tee
nderaΩhu añetéva ikatúva osæ
ijurúpe, mbokápe nemoœã ha∫ua;
membΩ ãichagua nanemomarãi
chéne che ΩvΩ reikove aja.
65
Ha umi ambue ne ndeœimoœãi
chéko nahendúi, chéko nahet¤i,
chéko ndahechái; etaite huœΩ
oñemomaœæ nderehe che sΩ.
Chéko ne membΩ ndahaœéi guaœu;
asæne oimehápe romoœã ha∫ua
jepémo ñuhã ajeœi tapépe
omo^ umi nderaΩhuœÔha.
Ndéko che retã ndahaœéi Tupã,
Nandepokatúi repuœã ha∫ua
kurusu pohÌi poguÌigui, haœe
opuœã haguéicha, upévare nde
rejúanga reœa ha ndaikatuvéi
repuœã jeΩ, ha péicha reiko
retΩrΩrΩhápe nandepoœavéi.
Ikatúmo oime ndepoœaœa∫ui,
upévare che ápe añemboœéta
nderehe che ΩvΩ, nderehe che sΩ,
ko ao pΩtã, morot^, hovΩ
hesaÌva ãme ndepoœa peve
che ahoja tee, che retã porã.
Mitã poriahu
Angete ahecha tape rembeœÌpe
mitãmi mokõi, ao soropa,
ijopivokue vaivai oñomíva
tΩpói chalaikue inimbomi guÌpe.
OpáΩ ramoiténte hikuái, ku hesa
pileœu, kesu saœΩju japa,
hupague opΩta, ava ndoipeœái;
kuarahΩ jope rendΩ isavana.
Ha upéi pΩhare hakukue opΩta,
ombojepota; pe tapeϽke
atã ikochõ, tupa kuœeœÔ,
kuatiakuemígui poΩvi ijahoja.
Otupambaœe, viru mbujape
repΩrã ohaœã, jepémo amo
pe tapeœΩképe isΩ oguapÌva,
ojapo chugui raœe tembiguái.
IpΩœanandi, vareœa rupa,
ohasaœasΩ jepémo opuka,
hova kΩœami, pire kurupa,
ha ipΩnandi, pΩchãichi anga.
Tupã emohembÌke ã mitãmimíme
Ωva verapÌpe nde asu apΩka,
ñeœã angapΩhΩ ojuhu ha∫ua,
tekoœasΩkue tomΩengoviapa.
67
Mboriahu koœasΩ
Aipota ΩvΩtu maΩma oipovã pende apΩsápe
ñeœæmi a∫aherãnte aguapÌva ha ambΩatΩ,
á∫a che kupΩjuavΩ ikoœæ ha ojupΩtÌne
ha ndaœéiva che tΩvÌpe chepohéine iñamΩrÔi.
Ha upévare aipota peikuaa ã añandúva
ke ha páΩpe cheñop¤va koœasΩ huœΩ kΩse,
mboriahu, mboriahuve ñahendu ja iñembΩahÌima
ha roœÌramo orΩrÌiva mitãita pire rei.
Ijopívo, pΩnandi ikoœæne pe oikoháipi
Ñandejárante tuichágui nahatãine, hãimbiti,
mitã saœΩjumimi vareœa, hesa rendÌva
ne ΩtÌre opoguΩguÌva tembΩre hoœu ha∫ua.
Ha ivirúva katu oho oguata tetã ambuére,
mboΩ árape ojeréne ndijavÌi kuerái rire,
ojopéne ipire kuarahΩ pe ΩrembeœÌre
jahecha imboriahuœÔre oikoha opivoite.
Ha ñande katu anga tajajΩ pe kuarahÌre,
ñapuœã ha ñapoñÌne karaku repΩrãite,
ndikatúi ñañemonde ha ipΩahúva pΩregua
ne hasÌpe ñamo^ sapΩœárõ ku ñasæta.
Anga péicha jaikove jejahéi ahæve pópe,
tesaΩ ha jaheœópe ñamboapΩ ñande rape,
ha maΩma umi poguasu ñande kóga repΩmi,
pirami jahupΩtÌva hoœupa ñandehegui.
69
Mboriahu ñekoœõi
PΩtuœu añete oheka ohóvo
koœã purahéipe, mbaœasΩ jehÌi
anive ha∫ua jΩva ikaneœõvo
hovágui oitΩ pire ratapÔi.
Ku jaguamaœæme ipΩœajehÌi
heta aramíma vareœa oisuœu,
pe imesa ári heta tembiœu,
to^œÔ ijerére jagua ñembΩahÌi.
Ahendúma che mbΩa oñekoœõiva
ombΩaœasΩ imboriahuha,
ombota ojuhúva, kakuaa okorói;
iporãve jaguárõ mbaœe jaikove.
Ohóma oipΩru ΩvΩtu rasæme
ko che apΩtuœ¤ pupupahaœÔgui
opúrõ opuvéva, mbaraka pΩahære
ipojái ohasávo ava angapΩ.
71
¡Na japoœomíma!
Ñande mboriahu ñañomboΩkeœÔrõ
ñasæœarãmoœã tenonde, jaikónte
ñañepomo^ ivirúva avápe,
maΩma akãguasúpe ñañes¤pehæ.
Jaiko ñañeœæ, jakopi ojuehe ,
jaœe mamoahæ tekove chavi,
huguaΩgua tavΩ, huláno raœΩ,
moõ ohoiteíta, jajoœapoœi.
Jaœénte ningo sapΩœánte o^rõ
umíva apΩtépe mbaœe opuœãmíva
ojogapomíva ha taimbaœΩru,
heta jukΩrΩ omokã rire.
Heœíma voi: —mamo ohupΩtÌta
na koœã mbaœe ko akãnguru,
pévango oiméne tuicha ojapo
«golpe» hajeve, kóichaite opuœã.
A∫amoraœe poguasu raœΩ,
perõ, nomeœæigui hógape chupe,
omboΩœu ha∫ua imbaœΩrumÌi,
ao ha hujúiva repΩrã avei.
Anínte upéi, tove tojupi
mbΩkΩmi jepe ikΩramihápe,
koœærõ guarã mbaœΩru jajái
pΩahu, piroœÌpe osæ oguata.
HapΩkuerimínte oguejΩ ΩvΩ,
ΩvΩjΩ, ΩvΩra, tuicha ojogapo,
opuœã araíre, Ωvate hokái,
ojeΩvΩ rire okañΩ ha∫ua.
73
Ijerereguágui, ojere ani
mboriahu mbaœérõ tembiœu mbaœe
térã oja virúpe ombokua chupe;
ãvape ñande jajepopete.
Tovénte tosæ héra kuatiápe,
herakuã omonda kakuaa hague,
jaikóma ñande jaœe anichéne
ha umi mburuvu tomoϋmoϋ.
MboΩ jahecha, noiméirõ mbaœe
hesat¤ tavÌgui, umi mburuvicha,
ojupi mboΩve ku ojupiségui
oguΩguΩ ogaháre ombΩatΩ ava.
Upéinte ojupi, kotΩ ñembotÌpe,
piroœΩpejúpe tΩœáire opuka;
ijaperera, hΩsÌi pe okáre
máva oñeœæséva hendive, oupa.
Osæ sapΩœárõ ikotÌgui okápe
poriahu rováre omaœæ ha∫ua,
iñeœæpohÌi, oporanduhápe
mbaώpa oipota mboriahu mimi.
Vaichántengo chéve opomondΩise,
jahechápa upéi kΩhΩjégui máva
nosæipa oho, chupe omΩangekóigui
tavaΩgua anga, rekot^ndΩmi.
Anínte oguejΩ á∫a upéichahágui
mbaœΩru mimbígui, tojaguajuguΩ,
oñemondemíva, pévape oja
torÌpe oñeœæ ha oapetepa.
Ãvako ñande jepe ñahendu
pΩœÔi, koœævére neœírã jaœe,
haœevéma á∫a ñeñembohorΩ,
mboriahu mimíme ñeñemboœΩke.
JapáΩna maΩma, jajetΩvΩro,
jaipeœa itasã oipokua aretéma
ñande rekove, t^ndΩ, tembiguái;
ikatu ñande ñandejehegui.
Ñapuœã avei ha jahupΩtΩ
Ñande Ru, Tupã remimo^ngue;
na japoimi umi akãguasúgui,
nañakambΩœúigui ojoja, ondie.
Pehuaœ^ peju á∫ama voi
ñañemongeta, ñañopΩtΩvõ
ha ñambaœapo oñondivepa;
koœÌtema upépe nañaikotevæita.
Aipove jaikóta ñapohaœãrõ,
mbaœejerure ku ñepomo^me,
tajapΩtuœu ha jaikoporã
ñande kogami rΩœái repΩkuére.
75
NdajapaΩmoœãipa
Jahecha mimi jeÌma
umi hesaite katúva, ou mbeguekatu
oja oja korápe, ou oheka
hovapΩahumíva, ñemomir^etépe,
oñemomΩmbaœóga, jaguaraœΩete
oiko ichugui, imarangatuete.
Oñemeœæmbaite, opa saguaœa,
hesaitepoi sapΩœamirã,
oñemomir^ pe kora jerére,
opohet¤mba, omaœæjoa hese
maΩmave; mavave nunga
ndogueroviaséi; hesaitetehágui
isaguaœaho ha oja korápe.
OjukΩœuse, ou oheka
hogue hovΩmíva; oñandu ikΩra
eirete ãpΩngua, oisΩrΩkuse
hΩepÌpe o^va, ikuã oheréi.
Ou omaœæ jahecha ipirépa
péipi ku... pira, okambΩœuse.
Hesaitesaitémi jajuhúrõ ñúre,
ha ku péicha péichante
ndereitΩmoœãi guaœu, ha upéi
sapΩœa ojerárõ terejei hapégui,
iñarõ pΩahu, hesaite jeΩ,
o^ jeΩ ipirépe, cháke saguaœa
oporosuœúrõ, oporosuœuvai.
Anínte ojupi, nandekuaavéima,
ojererovu, ne tuicha isáko,
oike ikorápe oñeñongatu;
hembiguái mokõi, rejúrõ hendápe
osæ mokõive oñombohovái
nderehe hikuái ha ojoœaœári
ma ku oporandu: maœerã reju,
ha teœere chupe haœe chekuaa,
77
pΩaœete oho ha oúma heœi
je naimanduœái, pΩaœe hesarái
ku ndepetepa hague kuehete;
pa ne hesarái. Haœeœakue ndéve
ãvako ojupi ha nandekuaái…
ndachereroviái… chaœ^ ha at^
ñandeahoœipáma, ndijapaΩmoœãipa
nde che rΩkeœΩ, Ωma ha koœá∫a
pete^chaite opombotavΩ…
ojupi ha∫ua opáicha ohaœã.
OmΩesat¤ete chupe pokatu,
oñembotuicha, oporomboΩke,
népa oiméne máva raæ ha upéi
oheja reike Ôramo okupéguio
ku okæœi oipuru, osæ ha oho,
pΩaœe okañΩ; péichako ojahéi
hikuái mboriahúre, oñembohorΩ
ha oporoΩrõ ahæ rembiguái,
ndépa Paragua˘ hoœa nderehe
reju repoœæ ko repoœæháicha.
Ikatumbaœe ko ñane retã
oguahæ mbΩja hesapeharã,
koœæ ahoja ha ipoœa jeΩ
opuœã ha∫ua ha ani imembΩ
ohekoœavΩ; néi ngaœuraœe
sÌpe omochich^ jojapa imembΩ
ha ani ojuavΩ ha mburuvicha
toikuaa jeΩ tetã mbaœeha
upe apΩka haœe oguapΩha
ha haœe oipurúnte sapΩœamirã,
ndahaœeiœasΩ, mbaretereko,
ni aipo popohÌi ni ñemondarã.
NdojevΩichevémane
Cherendúmo sapΩœa umi uru, karaikuéra,
tuvicha ha mich^véva orekóva pokatu,
aretémanga huguΩ che ñeœãgui oñeñop¤va,
ombokua ha omombúva che Ωkua, ñeœæ Ωvu.
MaΩmave mburuvicha ijatiœΩ mbΩja Ωvatéva
ñande páΩ ni ñande kéra anivéma jaipuru
mbarete ha popohÌi, ku moñái ruguΩ vai
haœevéma opohΩpÌi ha omoœã ára rendΩ.
Naiporãi aña ñuhãme mavavépente jaitΩ,
jaikeœÔna ojupe Ωmaguáicha mbaretépe
ha ani pe mich^vévape jaiko jajopΩse,
Ìrõ ñañakãpete, jaapoœi, ñamomarã.
Umíchaguáko apete ne oho ha opareíma;
opaΩpáma tapicha, isãsóma pΩt¤mbÌgui,
ojoœo apΩtuœ¤gui arandu ha opuœã,
kirir^ ndoisuœuvéima ha t^ndÌpa oikuaave.
Iporãnte jajevΩ japΩta ñande apΩkápe,
jaikoœÔnte máva akãre ñapΩr¤ ha ñandΩvu,
karumbe mbojerokΩ, jarara moñemboœΩ
ha jatΩta ñemoñaníme mamovéne ndajahái.
Mbaretereterekópe ningo che ndajovasái,
ha aniche ajepopete opohenóiva tukumbópe,
naiporãine jajevΩ Ωmave guare tapépe,
kuarahΩ imbareténe ha anichéne pΩt¤ve.
79
Ne membΩ ojecha tembiguái
Che retã, che inimbe,
Paragua˘, ne membΩ, jΩva ári
ojecha tembiguái, mboriahu
ndoikuaái keresãi,
ñeœã pΩtuœu ha upéicha rupi
mboΩpÌri ohasa, ohóvo oheka
kerasΩ pohã, mboriahu ñarõ
ñembΩesaiterã, jepe ndojuhúi
jeikoporãve, ndehegui opoœo,
oñandu rupi mokõi mbohapÌnte
okambΩœupa ha upéi hembΩmíva
opΩta osaingo pe ne kambirére
hípa kambΩœÔre repΩtágui sΩ.
Márõ ndaipoœái, márõ ndaipotÌi
ijΩvotΩtΩ, koœæ oñemitÔ,
poœa ndahiœái… ojecha haœe
ko nde jΩva ári tetã rembiguái,
jepe ombaœapo haœe ndaipirái,
ndoitÌi mbaœeve; ha manguruju
ikΩrakΩra ha umi piraœi
hoœúrõ hoœu… ára ndaipoœái.
81
Ñane retã rembiasaœasΩ
Avañeœæ hendupΩrã arojΩ ára ruœãgui
koœæt^ potΩ rupágui temiandu imombaΩpΩre,
heru∫uáguio ou meme ΩvΩtu kangΩ ipiári
ikatu ha∫ua ñeœãgui ojei ñuat^eta.
Ñuat^ akuaœakua ñane ã ombohuguÌva
ha teságui omondΩkÌva tesaΩ toguΩichagua...
rombΩasΩ che ΩvΩ pΩtã reikóre ñembohorÌpe
pΩaœevéva ahæ huœÌpe ne membÌva neraœã.
Naiporãiko tetãΩgua jajahéi ñane mbaœére
jaipΩhΩ koœækoœære kaœaguΩ jaharΩvo,
jahapΩ, jahapoœo, tekoha hatat^mbáma,
ñande ára ikuapáva tuichavéntema ovo.
JaiguΩrúma ChakopΩ tekopaœÔ, akãhatãgui
jaipeœa pe hekohágui mΩmba ñu ha Ωregua,
haimeháimema oguepa, ñambΩaipa ΩsΩrΩ,
ndaiporiete takateœÔ, jajuka ko tekoha.
Anivéna tukumbo jahekÌi ñane retãre,
ndikatúi ñande ahojáre huœΩ hakuáva jajoso,
pojami ha jahuguΩœo ¡Hípa ahæ jatevu!
hetáma ñakambΩœu, iporãmako japoœo.
Na ipaháma ñanandΩ oñuvã ñande rokára
ni ΩvotΩ ñande ahojáva ojuhu araroguekúi,
hiœaju mboΩve okúi ñane ángape hiœáva,
mboraΩhu otararáva ijopívogui iroœΩ.
Koœæ ha ñañokarãi jaikorãngue jekupΩtÌpe…
naiporãi jukeritÌpe ñande voi ñañomoinge,
verapΩ ñane inimbe jakeha ko arapÌpe
ñande rukuéra ruguÌpe tetãpΩ hΩpΩipΩre.
Pa ñande kΩse rãimbe jahekÌita ñande ΩvÌpe?
Anichéne ñande sÌre ñamopuœãta ñande po?
Ava tieœÔnte oharΩvo ikΩse heruharépe;
membΩ sÌre ojahéire amove oho oipoœo.
83
MbaœasÌicha oñeñop¤va angai che pΩœapÌpe
pΩharévo kerasÌpe chenupã, chemokoœæ,
na koœærõ che ñeœæ che ñeœãgui opupúva
tohekÌi ai opúva hasΩetéva chepΩpe.
Ha upévare á∫a che ahekÌi che aokuágui
omimbivéva mbΩjágui che retã poΩvi itaju,
isaœÌre aju ajuhu mbaœeta omoñeœæva
che ãitépe opoœæva, oipovã tetãraΩhu.
Ùvatete oñehæ ñande rukuéra ruguÌva
mbΩtetépe morot^va ñande sΩ ñeœã sakã
ha iguÌre katu ona amo árare isaœÌva:
pΩtã, morot^, hovÌva, hendΩpu pΩpe mbΩja.
Iporãmako japáΩ, jaikovéko ñande kéra
maΩmave ipokatuvéva pokaræmente oikose,
haœevéma pehængue jaguata ku pΩt¤mbÌpe
kuarahΩ rendΩpu guÌpe iñΩpΩt¤ ñande rape.
Añandukuaa pokã tetãΩgua hekoœañáva
hetave ñande aveguáva ohaΩhúva imbaœete
oikuaa hekotee, ijepokuaa, itavarandu,
maichaite tetãraΩhu, ojuehe jajepoka.
Ojopórena maΩma ñanohæ pe o^hágui
hΩpΩetéva karuguágui iñamΩrÔi mboΩve tetã
verapΩ ojeœeha ndijavÌi Ωva rokái,
marõve che Paraguái herakuã hupΩtΩha.
Apeve che ñemboœe ΩvΩtúre amΩasãiva
tesaΩ Ωvu hΩpáma okuera che mbaœasΩ,
heta koœæ hasΩœasΩ ñuat^ che korasõme
á∫a ae aΩvu sasõme ichugui chepiroœΩ.
Ñañangereko ñande koháre
Ne oimépa tesat¤ ha tavΩ ñandeahoœí
hajevérõ ñambΩai arapΩ ko jaikoha,
ΩsΩrΩ ñamongΩœa jahahámi jajahu,
jakare, pira, mbusu ipokã, omanomba.
Mbokaja, pindo, ΩvΩra ndajaitÌirõ jahapΩ,
á∫a opáma kaœaguΩ, hendague hatat^mba
ha Ωva ndaiporivéi: arasa, ñangapirΩ,
pakuri ha Ωvapovõ ku Tupã remitÔngue.
GuΩrakuéra purahéi oimevépa ñahendu
ikΩœa ΩvΩ pΩtu, arapÌre jajahéi,
ha ΩvΩpóra rembiœu asuka, ñandΩ meme,
mbaœasΩ mante pΩpe, naœΩmaguareichavéi.
Mbaœe peje temimboœe, oñoir¤, maΩma mitã,
ñamopot^ mboœehao, tavapΩ, tape ha oka,
taipotΩ ñopΩtΩvõ Ñandejára oipotaháicha,
jaikopa oñoãsΩnguéicha, taiporã ñande koha.
85
Ñuhã sã
Ñuhã sã kuáipi ohasa
guΩraju, pΩtã, hovΩ, h¤, h¤ngΩ
akã ha opaœã, ojura, ojokua,
hoœáva hoœa, oipojesuœu
koœÌte ojopΩ, ombopΩtupa,
¡Hípa ojuka! mΩmba opaichagua.
OitÌne chahã, uru, jeruti,
chop^, pΩkasu, guΩra saguaœa
ha upéaja Ωvate ñandái
aΩvu, sapukái ñahendu porã
umi araíre vaicha ojeheœa,
oiméne ovΩœa… mombΩrΩ chugui
ndojavÌi katúva ava ñuhã sã.
Ùvate ΩvΩtu iñuhã sãso,
ára omondoho ave iñuhã sã,
ndoitÌi avavépe, maΩma isãso…
ñandénte ko ΩvÌpe ñañomoñuhã
ha ñamoñuhã jaitΩ oimeraæva,
japorojuka, jaiko jajuka,
ΩvΩ itΩreœÔ, Ωva ipirupa,
oka ΩpΩtupa, hatat^namba
ha koœΩteve ojoœa ñuhã,
huœΩ ñande pópe jajuka asΩ
ñande rekosã, ñande rekoha.
87
Oso pΩkua sã
Mavave ahæ ndikatumoœãi
ojurumbotΩ che ñeœæpotΩ,
huœã sapΩœa ñerokirir^,
ñeñakãjaΩvΩ, tekoœaturu
tekosãmbΩhΩ, tekopΩœaju
pévape ndaœijái; oso pΩkua sã.
Osæ osapukái ha omΩerakuã
arete itasã oipΩkua hague
kerandΩ itaju, ñeœã pΩrusu,
apΩtuœ¤ ngua ne karameguã
pΩkoœæ Ωvu pupupaveœÔ,
ne ñeœã ñeœæ pΩkuaha jΩete
oso sapΩœa, osæ oikundaha
ohΩvi ΩvΩtúre, oraha ipΩtúre
ipΩkua sãngue, na tojekuaa
nde che rΩkeœΩ osoitémaha.
Tesarái rΩrúpe nomoinge hikuái
ha neñongatu, nemoñeœængu
guaœúta hikuái… tuicha ojavΩ,
oinupã Ωke; koœá∫a ae
opu sapukái ne ánga ruguágui,
Ωvu ñeñop¤ omombu aΩvu
ke rΩkue omombáΩ, opu ñepΩr¤
ha ndahΩpavéi; na tou hikuái
jahecha ojokópa, ne ñeœã rape,
ne aΩvu Ωvu, ne mbarakapu,
nde ahΩœo rΩapu ha ne pumbasΩ
ndehegui oñehæva ¡hípa kuimbaœe !
89
Paragua˘, itaju meme
TetãΩgua maΩmárõ apΩsa rokæme
che ñeœæpotΩ tojepopete,
aΩvueta otΩkÌva haiha akuágui
mbaraka vokóike na tomboeirete.
Mbaœépa jaœe ko ñande rekópe,
koœã mbaœe che namokõkømbái,
mboriahu omumu mamo ñasæhápe
ha katu itatúicha ñande Paragua˘.
KaœaguΩ ha ñu, ΩvΩeta, Ωvu
ΩsΩrΩ sãt^gui ñanerenΩhæ…
ñañangarekóna… jaiko jaiporu
ne hendapeœÔ ha ñambΩaipa.
Kuarepotieta ñorairõ guasúpe
oñemombeœúva ohopa hague,
itaju hepΩ pΩhΩœÔ hΩrúpe
haœe Ω, ΩvΩ, kaœaguΩ, kokue.
Hápema ñande ñamo^ hendápe
ivãséva oikóvo ko ñande reko,
ñañangareko ñande rekoháre
ani ñande pópe hekove oso.
91
Paragua˘ membΩ sΩ
Paragua˘ membΩ sΩ
che retã, che ahoja,
che ΩvΩ, che inimbe,
che tapÔi;
che jarÌi sΩ Ωma
apΩka ΩpΩ tee;
che haœe
Pa^, MbΩa Guarani
Ava, Ache, KaœΩguã,
Nivaclé, Guaraju,
ramoingue remiarirõ.
Ápe che añomboœΩ
poœi asΩ añemboœe
ñemboœe nembaœe,
aipapa che mboϽ
akΩtã ñemboœe,
nde poΩvi ao pΩtã,
morot^ ha hovΩ
jajái ã guÌpe aime,
ajovasa, atupãnói,
atupãit¤;
añandu che ñeœãme
tetãΩhu añete,
nde aoveve
pot^ete opepe
chepΩpe,
ΩvΩtu omboveve
jepepΩ jerokΩ;
che angapΩ ojahoœi,
ha roœÌgui chemoœã,
ipotΩ che rape;
guarakapaite pÌpe
ne mΩmba oguapΩ
ΩvΩra karape
ñemboœΩ akãhoja
roœΩgua ijΩkére,
ha orojere ijehe
93
PΩœaguapΩ, Kojoja
ha poΩvi atukupépe
ne mbΩja chejope
arami hovΩete
ha pindo ha olivo
rakãmi
Paragua˘ Tetãtee
réra upe ijerére,
tetãite ojapóva
ndehegui che retã.
Nde ΩvΩguΩ porã
oime oñongatu
arapΩ Ω renda
Guarani Ω ahΩœo,
Apeika Ωgua ΩvΩguΩ;
ñangarekóke, to^
takateœÔ, tarΩrÌi
Paragua˘ membΩ sΩ
Ωgua ΩvΩguΩ,
taipot^ Ω sakã;
animoœã ΩsΩrÌre
ΩtΩ mombóvo jaiko,
tepoti, tΩ kΩœa
rΩkuerégui jaΩœu,
rΩkuerépe ojahu
kunumi tetãΩgua;
ñande Ω mongΩœávopa Tupã ñandeapo;
upevarãpa jaju
ΩvΩ ári che ir¤.
Ahecha jejahéi
nderehe
nahuœãi che retã;
nde ΩvΩ rete ári
ku tata omopuϋ,
omΩendΩmΩendΩpa,
tatat^ opuϋ,
tatat^ araíndie
jahecha ojepoka,
ΩvΩtu oipoka,
putuhæ retepΩ ikΩœa;
ku nde Ωvágami Ωma
ipot^va á∫a oime
tatat^ omΩendague,
mbaϽru timbokue
ne hese ojeheœa.
Nde jave mavave
ko arapΩ javeve
ndohasái koœasΩ,
ñepichãi, tukumbo,
jejahéi, roΩrõ,
ñemboΩke;
arapÌpeko upéicha;
katuete mich^véva,
ndojapóiva ivaívare hoœa katuete
tukumbo rasΩete,
ha ipojáiva mbaœe,
imbaœeœÔ toraha,
ne hese ñahaœã
ku ndoikói mbaœeve;
ndoipopetéi…
ndohechái chupe Léi;
pokΩœa, pokovi
pokaræ, kuchaœã,
pΩr¤vã, guataΩke…
95
ΩvΩpóra marã…
iviru ojapopa…
iviru omoœãmba…
iviru ojoguapa…
iviru ipuœaka…
piriri ipokatu…
Nde upéicha rupi
che retã, nde poœa
okañΩ ndehegui…
ha ipahápe hoœa
nderehe ipohΩikue…
kuchaœã itakue…
oguahævaœerã ára
ndepoœa koœæ ára…
tomimbi, tojajái…
Nde poœa Paragua˘!
Nde poœa Paragua˘!
Nde poœa Paragua˘!
Hiœa∫uíma ahecha!!!
Paragua˘ porã
Paragua˘ porã, ára jeguaka,
ipotΩjera nde ΩvagapÌpe
mboraΩhu meme,
ñasaindΩ, mbΩja hendΩpujoa;
márõ pΩt¤vévo ne membΩ rape.
Paragua˘ porã, ko juaΩhu rupa,
oñoasΩnguéva oime
ko nde ahoja guÌpe, marõœÔ iroœΩ,
pipo iñembΩahÌi
tetãΩgua maΩma…
Paragua˘ porã, tendΩrÌi amba,
ohesapepa joΩkeœΩ rape,
tojeΩvΩ maΩma ΩvΩ jeœoœÔme
oheka ha∫ua Ωmagua vΩœa.
97
PoœaœÔ huœΩ pore
Ndaipotái che purahéi ombΩasΩ tenondevévo,
hasΩeténe á∫a upévo ndaipotÌirõ chokokue
poriahu rembipota oñotÔva ΩvΩguÌpe
ha ipirúva pe itÌpe monoœõ oiko mboΩve.
MboΩ ára ikoœæ ha ipΩt¤ pe ikogatÌpe
ndoipotáigui ñanandÌpe okañΩ hemitÔngue,
opuœãnga oñemboœe ani okÌtei oguahævo
ohupi ha omonoœõtaha ára ikogaœa.
Ñaimoœã ipoœa paha iporãramo upe ára,
omonoœõ ha ohupipáma kotΩ o^véva henΩhæ,
-hesaráipa maΩmave- mbaœΩrúpe omΩapesãne
ha oguahævo ñemuháme pe hepΩ oguejΩpaite.
Apevénte che ñeœæ sakãháre aisãmbΩhÌta,
néi Tupã eangapÌhÌna chokokuépe hekove,
nahiœãvéima hasæ, jaheœo iñeœã oñop¤va…
hetaitéma anga oisuœu poœaœÔ huœΩ pore.
99
TavΩ ha t^ndΩ
Mávaipo oiméne ava ndaipΩœáiva
koœæ ha opoíva tataendΩ ruguápe
mboriahuriahu, ñande rapichápe
temikotevægui tatapÔime okáiva.
Ára rata guÌpe okái ha hΩœáiva
ohupi, oroja kurusu ipohÌiva,
jukΩrΩ rΩkue ipire ojohÌiva,
ñembΩahÌi huœÌndie, teœæ oñorairõ.
Á∫apipo oiméne kerandΩ ipotÌva,
mboriahúgui osóne poœaœÔ sã jΩ
aretéma oikóva nde po, nde kupΩ
ha ne apΩtuœ¤ oapΩpΩt^.
TavΩ ha t^ndΩ, tuichaite mbaœéva
mboriahu ajúri jahecha osãingo,
repaΩhápema, hiœã repuœãma
ku tape ipotÌva ne neraœãrõ.
101
TembiguaiveœÔ
OpΩta apΩsa ko che sapukái
ahΩœo soro che ñeœã rΩepÌpe,
ipoja hasÌpe kirir^veœÔ,
isãva isãso, isaguaœaso
ava isaguaœáva, itasã jΩete
ojera kupÌgui ha ñeœæ apΩt^
osóma avei… na pΩœamir^
ñañanduveœÔma… ára vΩœaœÔ
kuarahΩ kañÌindi toñapΩmiete.
T^ndΩ ha tavΩ ndaijavéima ápe,
kerasΩ rendΩ rataœΩ ogue,
hendaguépe oime koœændΩ jajái
ñane apΩtuœ¤ omΩesakãmbaite,
mi oikusãjopÌva ndojokoveichéne,
nombotΩveichéne sapukái rape,
ko aΩvu Ωvu ndopupupavéiva
ndahΩpamoœãi arakaœeve,
opu isapukái ojehΩkuavóva
ha pΩpe ojahu ñande rekove,
tembiguaiveœÔ toja apΩveœÔme
mboΩ saroœΩ arave rire.
Rehechárõ ou tukumbo ijajúri
tembiguái ahæ rembijokuaipΩ,
ani eguevi, ani emeϾ
poja kirir^me, eheka che pÌri
ku morosΩvõ, ã che sapukái
nde jurúipi opóne, ihuœΩ ojosóne,
oveve ha ohóne, t^ndΩve ndaijái.
103
JoΩkeœΩ arandu che ijaveguaœÔva,
ápe apoguΩguÌva haœeve haguã,
mboΩ reisuœu kurusu ipohÌiva,
vΩœaÔ, angata ha techagaœu,
sasõœÔ apΩt^ are ojeraœÔva
karugua ruguápe omoñapΩmi,
ohekoamΩrÔi ñane apΩtuœ¤…
haœetépe ãva ku ndaiporivéi.
Eju eipΩhéi ne ã pΩœarógui,
mboraΩhu Ωvúpe embojovahéi,
ejohÌi ã aΩvúpe nde juru, ne k¤,
ndéko ne arandu, hiœã rejuhu
tapeita osæœÔva, ohasaveœÔva
tetãrembeœΩ, poja pΩtuœu
kuarahΩœã guÌpe tandepejumi
ne retã ΩvΩtu ha umi kerasΩ
ne tapÔiguaœÔva na toikuaaœÔ
nde rape jeju kotΩœΩ tajΩ.
OñoãsΩngue rãnguéne ñande
hajeve ojueka ñane apΩtuœ¤,
tuicha pΩtuœu ajuhu nde ΩpÌpe
ha ne ñeœæ sakã ñehæ ñasaindÌpe
hesakãmbaite che ñeœæΩvotΩ…
ndéve joΩkeœΩ ameœæ aguΩje
ha nderehae topuœã Ωváre
ñande kuaapΩ ha ñane ñeœæ.
Tesat¤ pokatu poguÌpe
Hetáma cheœãrasΩ, ndopΩtuœúi che pΩœa,
rohechágui che retã ndeΩpi, retΩrΩrΩ,
ndepΩkuápa poœaœÔ, pΩt¤ sã nemΩakasã;
nahiœãipa che amba rohechave repoñΩ.
Mbaœépa nde che ΩvΩ, rejúpa rejeharu
hajevéngo kurusu arapaœÔma ∫uarã
rehupi, regueraha; omombu ore resaΩ
romboΩœúva ndejave iñarõgui ku angata.
Ha ndékatu… che retã repΩta, ndeœaturu,
rekirir^ ha reisuœu tukumbo rapΩkuere,
ne membΩ ñañaporégui ai aΩsΩ vaicha osΩrΩ,
hetaitéma ái anga nde ahΩœóguine oñehæ.
Che retã, che ndaroviái ne membΩeta apΩtépe
hovaigua, tape ambuére oimeha ku oguatáva,
mbói ñarõ Ìrõ moñái ñemiháme ndesuœúva
ha ohasávo ojepohÌiva nderehénte, naimoœãi.
Omombu ko sapukái, kirir^ ndaipojavéima,
tahuœã, nahiœãvéima nderehe ojejepohÌi,
ndaœaréi ku popohÌi rapokuépa oime opΩta,
hajeve mburuvicha mbarete, hapo jeΩ.
Pa oime oisãmbΩhÌva pokatu naipopot^ri,
hajeve nomopot^ri mondahágui ko tetã:
popinda, juruœakua omumu ha ku not^ri…
anínte nderejapíri ni guaœu nanderechái.
105
Koœã ahæ nahΩguatãi, ojuhúva omoperõ,
omonandi ha upéi oho ojupi Ωvateve,
pokatúpe oñembΩape, jahechápa ojepoko,
hesekuéra; oñuenói, onoœõ ha oñomoœã.
Tesat¤, t^ndΩ, tavΩguíntene ñande puru
mburuvi ha pokatu, japaΩvéna tetãΩgua,
huœãháma jaheja oñepoœæ ñande vosápe,
ma heta ñande resápe oiko ñeñembohorΩ.
Tetã apΩtere
Tetã apΩtere ojepepΩœÔva,
ikuchaœãœÔva arakaœeve,
mbaraka saœÔgui pumbasΩ ñehæ
ojehΩkuavo che kuatia ári,
ha ΩvΩtu ipiári oho ha ogueru
oñohæ haguã ne ñeœãnguaitépe
Ωvavóra pógui reΩœumi haguã,
Ω pot^ pavæ áipi o^œÔva
verapΩ Ωvúgui henohæmbΩre.
Araja reiko pΩtagua paœ¤re
jejuse Ωœuhéigui remanomano,
ára poœami ne ndojerevéigui
kerasΩ nde ajúri ku mboœΩ saingópe
huœΩ akua pópe raœe nemeœæ…
péipe taveœÔ pa nde reikuaa;
mboΩ pΩhare itáicha ipohÌiva
kΩhΩjéicha osÌiva ndéve oisuœuka.
Na hasΩpeve pΩhare jeœógui
koœændΩ soro, omΩesakãmba
maΩmaite tape táva ha okaháre;
hetaiteve ára ára pΩt¤mbÌpe
tetãme oreko, omoœãgui Ωvága
huœΩ, tukumbópe mbareterekópe
marã sãmbΩhΩ, ndejurupeténe
sapΩœa erérõ heko pokovi
ã mburuvicha ha reñeœævérõ,
nde juru ipohÌirõ tukumboite Ìrõ
mboka ratapÔime ku nembokuaite.
107
Á∫a rejeΩvÌma, reiméma nde ΩvÌpe,
ne tapÔimi guÌpe pΩtuœu ojevΩ,
mboraΩhu onoœõ pe ne korasõme,
angaipa ndaipóri ha aipo pΩœaro.
Jepe tesarái nombokusuguéiva…
nde reñotÔetéma opa, omano.
Ha oikove, opáΩ upe hendaguépe
pe nde Ωvu rΩjúi morot^nguete,
ne ñeœã jeœógui Ω sat^ opupúva
ñeœændΩ sakã verapΩ rendΩ,
pumbasΩ asΩ mbaraka ipúva
ndijavÌi hoΩœúva jasΩ ñehænguégui
ñehæ rendΩpu, ñasaindΩ jajái,
na tandepojái ne mbarakamíre
ha jepiveguáicha eisãjopΩkarãi.
Tetã membΩ tΩreœÔ
Tetã Paragua˘ membΩ tΩreœÔ
tupãmbaœejára, na tetã membΩ
roiko asΩpa, roisuœu roœΩ,
mbaœasΩ oinupã ore rekove,
ipΩœanandíma ave ore mitã,
vareœa oke, vareœágui opáΩ,
pe ipiremi ári mbaœeve ndaipóri,
ha oñemondemírõ anga naiporãi
pe ijaomi, tujágui ojeœo
Ìrõ oñembotΩ ao pehæmíme
umi ikuaha, oñemboguΩguΩ,
Ôramo ikΩœa… oimépo ikoœæ?...
hupami pe ΩvÌpe anga ikΩœapa.
Péicha ne membΩ oiko, oikoœasΩ
nde che retã sΩ rembijokuái
ne ñemoñare, koœæ oñehaœãva
mbaœapo, jukΩ rΩœaive na pÌri
repuœã ha∫ua; haœe ohechase
nde ΩvΩ ojajái, tanderendΩpu,
na taiporãmba, jepe imboriahu,
jepe oikotevæ, ñemotΩreœÔ
nderehasaichéne nde rekove ári
haœe o^ aja; ha nde reikuaa,
ha che aikuaa, háime opavave
avei oikuaa umi orekovéva,
oikotevæœÔva oiko ñemiháme
opoœæ ha opoœæ, ojepoguΩguΩ
ne karame∫uáme… náma ombosope
ne membΩ viru, ne membΩ ao,
ne membΩ pohã, ha pe hiœupΩ
repΩrã rãngue.
109
Péichako ojehu; sΩ omeœæmbárõ
upe imembÌpe katuete nunga
oñembohorΩ upe isΩmíre…
ha máva ohasáva koœasÌpe ára,
mbaœapove pÌri mbaœe ohupΩtÌva
omombaœeve pe ijapoharépe;
anive pe máva Paragua˘ membÌva
jaju jajahéi ñane retã sÌre;
ñañañuãmi poΩvi ñande pópe
ha jahechauka ku tetãraΩhu
á∫a membΩkuéra nomombaœevéiva;
taipotΩ chupe mboraΩhu rakã
ruœã ñaikΩt^va ñeœã pΩkoœægui
opuœã ha∫ua.
TetãΩgua ñenoœõ
Pejupa che retãΩgua toiguΩru umi kaœaguΩ
sapukái ãngue toso, tojeΩvΩ ñandeahoœívo
mboraΩhu, jekupΩtΩ, taiñasãi hiœupΩrã
jaikoha oñoñeœæme opaipiete tojehecha.
TaipotΩ tetãraΩhu japurahéi ñane retãme
ahΩœo tombojoΩvΩ, mitãita, mitãrusu
kakuaáva ohechágui teœi, ipo ipΩtiœáre:
—tamano nderaΩhupápe kuehevéicha ñande ru.
Oguahæ jeÌma ára oiko ha∫ua jeporavo
mburuvicha, tendotarã taœanga ápe ha pépe
oñemboja opa ogΩkére… naiporãi ñembojaœo
oikovéma ogapÌpe ha o^ pochΩ ha ñemΩrõ.
Ñande ro kuarahΩœãme ñanepΩt¤ ñanekoœæva
oikógui ñembojaœo ojuehe nañamaœæi
tesat¤me akãvaígui, arave ndajajerái
jaikove tovapukúpe… apΩtuœ¤me nakoœæi.
Ha tovéma haœekuéra ambue ára guarã
ovesoœu ha ojuaviœu, ojupe oñembΩesavi
ojuajúri jahecha… ndikatúi soketeœÔ
japΩta heœijoa ha ñandéve ñembΩahÌi.
Anivémake jake, o^hápema jepáΩ
hetaitémako jakái, ndajajoguái mbarajápe
pete^ jeΩ tatápe opoœæta ha ñande
ñapoœæpoœæ jeΩ pehænguéva paraguái.
Nahiœãi pe kuarahΩ katui ijarakañÌvo
jaheja rupi omoœã umi ahæ ñandehegui,
ku tavΩ, ñemomir^ che ajúma ñañotÔvo;
pepuœã jasapukái anive ñasapΩmi.
111
Topa, topaite
Mavave ahæ ndikatumoœãi
ojurumbotΩ che lápi akua,
huœã sapΩœa ñerokirir^,
mbaœe ñerot^ ha t^ndΩreko.
Ùmántevaœekue jaiko jaisuœu,
jaiko ñamokõ opaite mbaœe,
ñañembesuœu ha ñakirir^,
jaheja ojahéi ñanderehe.
Koœá∫a opa umíva umi mbaœe:
tavΩ pokatu, ñesãmbΩhΩuka,
tekoapΩt^ndΩ ha ñeñakãitΩ;
mi ñañemeœæ maΩma tembiguáipe.
Huœã itasã ára purupΩ,
jepokuapΩkua, sat¤ apΩtuœ¤,
ñeik¤sãjopΩ, hiœãmbarei,
ñasæ ndajaœéi mbaœeve jeΩ.
Ne oime ndikatúi apΩtuœ¤œígui,
tekopΩt¤mbÌgui, tekotesat¤gui,
tekoapΩt^mbÌgui, tekojepokuágui,
tekojepΩkuágui, tekoapΩt^gui,
tekopopohÌigui, tekombaretégui.
Jepe ndopaitéi opave koœá∫a;
ani jaheja marõvéma ára
ãva oipokatu, ñameœæ pojáko
ha hekove jeÌta umi ahæ ruguΩ.
Topa topaite mbaretereko,
tekuái popohÌi, tekoñemosæ,
tekoñeñomi, tekoñenupã,
tekojejapi, tekojejuka, ñeñemboharái.
113
Hípa Paragua˘ ndepoœa añete
ha ani tembiguái oiko ndehegui,
tandepiroœΩ ha tanesãso,
anive reiko ñesãmbΩhΩpΩ.
Reñepomo^, reñes¤pehæ,
rejepΩhΩuka ha reñakãitΩ;
topa, topaite poapΩt^ jovái,
pΩkuapΩ itasã ha ñeikusãjopΩ.
Ù ipot^mi Ωma
Ùma oremitãme maΩma che aveguándi
kakuaair¤, che ñoãsΩnguéndi
Tororõmemi rojahujoa,
ñaníme roju rojeitΩ oakão,
ropo, rojere, jakare raϋvo
ma roñapΩmi ropoko oñuakãre,
ha ipΩtu pukúva mávapa ojuhu,
ipΩaœe, okañΩ, Ω rΩpΩ ruguáre
oho, omboΩjúi, naipohãivoi.
Opáguio ojeju, kuñakarai,
karai, mitã, kariaœΩ oimevéva
ha pekΩ ΩvotÌicha ohuaœ^, itatΩ,
gringa piret^, ha apat^, kamba,
ndojuasái, joja, hete mbaraka
ñemonde ipirépe, ndijavÌi Ωva;
mboraΩhu omueñói mbΩaΩœuhéi rupa,
neraœã iñuhã, ndejura ipuka,
pukavΩ ñehæme ne ã omongaœu,
kunuœ¤ ojΩkÌi, ikΩrÔi ne ãngua.
Hípa! Ω ipot^, hesakã, ojogua
ku itangecha, námo rejaΩvΩ,
rehecha porã pe ne raœãnga,
ha pira omumu, oΩtajoa,
ovevÌi pe Ìpe, ndijavÌi Ωvága;
mamópa koœa∫a ã jahechavéta,
opa, ne oteϛ, hajeve oguepa;
poœáma nehína reitΩ ne pindápe
pete^, mokõi mandiœi raœΩ
Ìrõ tareœÌi ha karimbata.
115
Ku roikundahámi Ùt¤mi sΩrΩ
rembeœΩ, roho, roguahæ ItaœÔime,
Santa Mariami, na Isla Maleta
ha Jeguaretã, San Javier ruguáre
karugua, tuju, pe peguahotÌre
Live ha upéi Kaœajoha sΩrΩ
roho rohecha, osΩrΩ pot^;
ndaikuaái koœá∫a mbaœépane oime
oikopa koœãva Tupã itaju
omeœævaœekue ñande ΩvΩpóra
tepΩmeœæœÔre mbaœepururã.
Oime ku Aguada, Laguna PΩtã,
ha Garrotekue, ha Ωkua Luchi
JakareΩmi sΩrÌre ou
hoœa Ωt¤míme, Tororõme Ω
ombotuichave jajahu ja∫ua;
jaguΩguÌke Ibáñez, ku ArroΩo Jara
ha JakareΩ ñaneraœãrõ;
akóine iporã Paso Guaviju,
AguaraΩ sΩrΩ ojapajeréi,
opoñΩ ha oho, oheka, hoœa
na TevikuarÌpe ombogue ijΩuhéi.
Ha mombΩrΩve oime JaguarΩ
ha ΩnambuΩ San Juan-gui oguejΩ,
ha tapekuχre pe Paso Naranja
ojejahuha ha Ωh¤ sΩrΩ;
reíma koœærõ ñande raœΩre
ohekáta ãva Ñandejára Ω
sΩrΩ porãita ku ombopiroœÌmi
arahakuete Ωmámi ñande
ñeñembosaráipe jahasague,
mΩmba Ωregua rekoha pot^.
Oiméne ipochΩ pe Tupã koœá∫a
mbaœeporãita, ΩsΩrΩ sakã,
pira rekoha, ñande jahuha,
mbiriki renda Ωmave guare,
á∫ane oiméva ñamongΩœapa,
ñamoñemΩrõ, ñambohΩpapa;
maœerã raœe haœe oheja
ã mbaœe ΩvΩpóra poguÌpe koœá∫a
oúva opa, kusuguerei;
oheja rirémo na mΩmba poguÌpe
ipot^ raœe, ΩvΩ jeguaka.
117
Feli¯ta Arenas d‰ Díaz
Paraguái, che rekoha
Paraguái, che rekoha.
¡PARAGUÁI, che rekoha, rΩakuãvu, vΩœa jára;
remimbíva koœævére: jojahaœÔ, verapa…
maraveœÔ ne ñeœã, hovΩ kangΩmi nde ára;
arai sat^ paœ€me repukavΩ jajaipa!
IpΩambu nde rapekuére tetãΩgua rembiapokue:
¡arapΩ jeroviaha, koœæsoro reruhára!...
katupΩrΩ, tetiaœe, marangatu kuœikue
ichovi kukúi ñehæ nde ΩvÌpe opa ára.
¡PARAGUÁI, ΩvagapΩ, kunuœ€ raitΩ meméva;
pΩtuœu hekoviaœÔva marõvénte remΩasãi…;
nde reko, ne angapΩhΩ, ne mboraΩhu iporãitéva
herakuã jera akóiva omoingovévo tesãi!
¡Ne ñeœæ, nde tavaΩgua, eiretéicha ijukÌva…
heœæmbochΩrasaitégui katu^nte oñomoir€;
nde ΩvotΩ potΩ kΩrÔi, porã rΩru apesãmbáva
ha ΩsΩrΩ sat^ ohΩpÌiva nde kaœaguΩ rovΩ€!
¡PARAGUÁI, tetã rorΩ, nde pΩhare ijΩsapÌva
hesakã pot^ asÌva ne ñasaindΩ, nde jasΩ…
koœæju, mbΩja oguévo, nde kuarahΩ iñapΩsæva,
hata piri pΩtãngÌpe ohekÌivo kerasΩ!
¡Avápane oguereko nde purahéi rΩapúicha…
nde jerokΩ pΩrΩrÔi, ne arandukaœatΩ;
nde Ωva reœæ ropeju, ne mΩmba rari saitéicha…
Tupã raœe ojepoitΩ ha omΩakÔ nde ΩvotΩtΩ!
121
¡PARAGUÁI, che rekoha, pΩœaguapΩ ánga jára;
pΩtã, morot^, hovÌva nde poΩvíke toveve...
jekupΩtΩ ha jojápe tombaœapo tavaΩguára:
tahesãi, taiñarandu, hiœupΩrã to^ve!
¡RohaΩhu, che Paraguái!, che ñeœã mbΩte guive;
ΩvotΩ meméko nde, ΩvotΩ apΩraœÔ…
ΩvotΩ potΩ jera, ΩvotΩ marãveœÔ …
ΩvotΩeta ΩvotΩ… ¡rohaΩhu che ΩvotΩtΩ!
Ñane rembiœutee
Kuña, ñane retãΩgua,
kuñata^ ijukuetéva;
isΩ marangatuetépe
Ωma guive omoir€:
tataΩpÌpe ombojΩ
¡tembiœu hepajepéva!,
ñanembaœeteetéva,
Paraguáipe hiœupΩ.
Oipoœo umi avati,
ojΩkÌi ha ombopiru;
oiporavo hesaœÔi,
ombopupu ha oipeju;
omokã, omonguœi,
omaimbe térã ombichΩ;
ñapΩ€ guasu ruguápe
omomimói ha ojΩ.
Hetaichagua karurã
ichugui ombosakoœi:
chipa piru, chipa pe,
chipa kΩra morot^,
chipa manduvi h€œi,
chipaguasu avatikΩ;
chipa aramirõ avei,
¡ñane rendΩ omondΩkΩ!
PΩœÔinte avei ojapo:
mbaipΩ, huœit^, lókro;
vorivori rΩguasu,
soœoapuœa, jopara;
sópa Paraguái kesu,
rora kΩra ha ipirúva;
¡pukavΩ ha torΩpápe
mesa ári omboguejΩ!
O^ ára ojapoha:
pira rΩkue hΩpΩœ€va;
soœokaœæ, chΩrΩrΩ,
rΩguasu mimói rΩkue;
kumanda ha jukΩsΩ,
chicharõ jepokapΩ;
123
kavure, pop^, chatáka,
pororo, perera, mbeju...
Mesa ári katuete
o^ne: mandiœomi,
mbujape ha andaœi,
tΩpΩratΩ ha jetΩ;
avei, kambΩjΩgue,
Ω roœΩsã ha guari;
kurat€, lima sut^,
kΩœÔi ha ΩvarΩkue.
Ndaikatúiko o^œÔ
karuhápe Ωva reœæ:
pakova, aratiku,
sandia, merõ, apepu;
arasa ha pakuri,
tachirina reœætái
ha ambue Ωva okára,
¡omombáΩva juruhe!
HeœæmbÌva asukápe
térã eíra rΩkuépe,
kuña paraguái hekópe,
ojapokuaánte avei:
kiveve ha kaguΩjΩ,
kambΩheœæ, arapaho;
arro kambΩ, kosereva
ha mbaœeheœæ eirete.
Paraguái rembiœueta:
ojΩpΩre tatapÔime,
tatakua, tanimbuguÌpe,
tata rendΩ jepotápe;
opupu ha ojovere,
ojehesΩ ha ikaœæ;
ha omoingovévo tesãi,
mbaœasΩ ohovere.
Ñane rembiœutee
tojejapokói maΩmáre;
ñande ΩpΩkue momorãvo,
ñamboΩœúke kaœa rΩ;
Ωuhéi, kaneœõ pohã,
ojuehe ñanembΩatÌva,
Paraguái omote^va,
¡tereréke ani hΩpa!.
125
Ùva Paraguái reœæ
¡Ùmave pako jaiko Ωvaita resãi rΩkuére…
omumu pe kokuerére ha ogaháremakatu!;
hΩakuãvu, ojepoitΩ, iñapesãmba hakãre,
ñamonoœõ vΩœapópe: ¡jopói a marangatu!
Koœæ ha jahavaerã jaipoœo, jaiporavo,
jaipΩhΩ hiœajupáva merõ saœΩjukangΩ;
pe sandia pΩtã sΩrÌva otirígui ñambovo,
jaipetepete jovái, hiœa∫uírõ ku amangΩ.
Katuetémi kaœaguÌpe, tape poœi rembeœÌre…
¡ñanet^rupi rupíva!:guavira, guavirami;
mburukuja roviru naipaœ€i pe juasΩœÌre;
aguai ha pakuri, urumbe rΩkeœΩmi.
¡Ku aratiku ñu pako ñañomi, jahapΩatΩ
ha ñahaœarõ hopeju, hiœakÌrõ gueteri!...
arasa, inga, taruma ¡ajakápe ñambΩatΩ!;
ñamombia ñana, ñuat^ ha ñañatõi jukeri.
Mbokaja, pindo, guaviju joœa ári okukuipa;
iguÌre osaingopa apepu, ΩvaporoitΩ;
líma sut^, puruœã; ñangapirΩ, ñandΩpa,
gareporu, mángo, noaga, tΩœãime jahupΩtΩ.
¿Avápane hesarái?, ako asaje tiníre…
ΩsΩpo ñemΩatimóime, Ωvapovõ jaheka;
japiávo, jajovaΩva h€mbáva Ωvapur€re:
¡ñanembaœénte guaœu!, jajupi hese jaipeka.
JajevÌvo kaœaru, iñasãi pe ajupotΩ:
jataΩva ha pumarrósa, guapoœΩ ha ΩvapohÌi;
guembepi, guembetaja, tataΩva, ΩvaporoitΩ;
Ωvahái, ñangapirΩ ¡omboguéva pΩœahÌi!
127
¡NañanembΩajuivoi!: pakova reœæ atÌra,
narã hái ha heœætéva, mamóne ha algarróvo…
Ωvahe, tachirina, aratikuœi apÌra
ichovi jakaratícha ha okacha, otΩarõvo.
Aguakáte, sirimója, ΩvaporeœÔ, maΩmáva;
karaguataœa, palmito: ¡ñane retãpÌre okΩ!;
manduviguasu, ovénia ha níspero heœæháiva;
avakachi ha parral, ¡heœæmbΩ sΩrΩ tΩkΩ!
Tupã remiñotÔngue ñane retã Paraguáipe:
jataΩvo, takuareœæ ¡tomboasuka ñane ã!;
ñañotÔ, jahΩvΩkói, ñaipΩsΩrõ ñomoir€me:
¡taheñói, tokakuaa, tomeœæ teko porã!
Guarani, che ñeœæte.
¡Guarani, che ñeœæte, nderΩapu reœæ asÌva;
jukΩ meme rejΩkÌiva, nekΩrÔi, nepΩtuhæ;
koœævére neresãi ha eirete remondΩkÌva;
ajevérõ mboraΩhúgui, koœÌte nerenΩhæ!
Guarani, ¿ajéngo nde?,¡Tupã ñeœæ ΩpΩkue;
Ωvága pehænguemi, jasΩraœΩ mbΩtere!...
¡ndéko pohã kaœatΩ, kunuœ€pavæ rΩkue:
ku koœæ ha rehekÌiva vΩœaœÔ… tasæ pore!
¡Ndevoínte, avañeœæ, temiandu potΩ jajái;
tavaΩgua rekove sã, vΩœahÌi, vΩœapaha!;
¿mbaœére pe nerendúva hiœãho ha osapukái,
ipir^, nemomorã?: ¡ndéko poœa reruha!.
¡Oiméne aipórõ, nde, mbΩja kuœi kukuikue!;
ndeapohaguérakaœe ñande ΩpΩkue, Ωmaite…
jepémo mboriahumi, jaheipΩ, tesaraikue:
oipovã iñapΩtuœ€gui ¡ñeœæmi aranduete!
Opavave mitãmi, ko nde ΩvΩ membΩraœΩ:
¡guaraníme ongururu, guaraníme ojaheœo;
guirirípe opoñΩ, oguata, oñemboœΩ;
guaraníme oñandu, opuka, hasæsoro!
Márõnte ndaijojahái nde rekove ΩvagapΩ;
nde pΩtu marangatu, ñeœæpotΩ eirete;
oimérõ nderaΩhuœÔva nde retére ojatapΩ,
nanembokusuguéichéne: ¡nerosã, nembarete!.
¡Nderepavéimako, nde, ko arajere mbΩtégui
háke ndaje Ñandejára guaranímemi oñeœæ!...
¡haœe raœe ndeipΩhΩ ñeœæ porãita paœ€gui!;
¡opaite peve ΩvΩtu, revevéne avañeœæ!
Guarani, che ñeœæte:¡nendive añeñandúva!
ha ndepÌrinte ajuhúva vΩœa ha koœæ pΩahu;
¡che rekove rΩrumi, ndéve ∫uarãnte oikovéva;
ndéve ∫uarãnte orekógui, hΩpΩetéva mboraΩhu!
129
Paraguái pohã kaœatΩ
Ñane arandukaœatΩ, Paraguái ñemitÔre,
pohã ñanágui oipuru: hakã, hapo ha hogue;
huœã, hiœa ha ipotΩ, Ìrõ katu ipire;
mbaœasΩ opaichaguáva hΩkuerépe ombogue.
SapΩœa o^rõ hasÌva pΩharepΩterei:
¡pohã ñana ojapΩhÌne, ojoso, omonguœi;
oitΩkua ha omboguávo, tahΩakuãvurei;
ohaœã ha omboΩœúvo, omokõ saœi saœi!
Ñane pohã roœΩsã tererépe oñemo^,
ipÌra ojepoi kaœΩgua pΩrusu pot^me;
ha katu, pohã aku, opupu ha iñapat^;
kaœΩguápe oñapΩmi, kaœaΩ rΩjúi tiníme.
Koœã kaœavo Ωma tesãirãnte oñomoir€;
oñemos€, oñemborΩ, ohekÌi ku pΩœahái:
tarope, sáuko, kok€, kupaœΩ ha Ωvapur€;
taperΩva, kalaguála, kaœaræ ha kaœahái.
¡Opavaite pohãitéva!: kanchalagua ha inga,
jakaratiœa, guajako, mburukuja ha guako;
guavirami, guavira, ita potΩ ha arasa;
jetΩ, tajΩ, aguakáte, pindo ha mbaœΩsΩvo.
¡Óga jerére hΩsÌine ha hokΩ kΩrÔi guasu!:
kaœapikΩ, kaœamarã, kaœaro ha kaœape;
ñangapirΩ, ΩvΩraΩsΩ, pΩnoœi, pΩnoguasu;
amambái, muñamuña, arachichu ha Ωvope.
¡Pohã ñanemoingovéva, oipeœáva mbaœasΩ,
nahiœãivaœerã opa!: jaguarundi, ambaœΩ,
mbokaja, kaœajutΩ, karaguata, juasΩœΩ;
kaœakat^, kaœarurupe, tílo ha guapoœΩ.
131
PetÔ, kurapepæ, limapuruœã, limasut^;
kurat€, kurat€rã, kurupikaœΩ, aguape;
viravíra, tapekue, kapiœi, kapiœikat^;
kurupaœΩ ha Ωvahái, ¡oñuã ñande rape!
¡IpohÌiva kerasΩ katuete ombohasa!:
vurrokaœa, hakaranda, taruma, tarumaœi;
sarandi, takuareœæ, ΩsΩpo h€, kaœapeva;
kaœapunga, aguaraœΩva, urupe ha mentaœi.
¡KorapΩ ha kokuerére pohãita okakuaa!:
sΩiñandΩ, mboikaœa, ΩvΩrapaje, ararΩ;
kumandaΩvΩraœi, kangorósa, andakaœa;
aloe, jateœikaœa, kaœatái ha ajuΩ.
Ajaka karandaœΩ térã ajaka takuára,
henΩhæ chovi pohãgui, ijára oikuaveœæ:
¡chikória, paraœΩva, mberΩmir^, artemísa;
jatevukaœa, kanéla, sen ha urusuheœæ!
¡Karambóla, apepu, kavarakaœa, ñarãhái;
juapeka, kapiœipe, guaikurukaœa, urumbe;
torokaœa, poleoœi, ñambi, kavajuruguái;
kapiœipororo, vorráha, avatimi rogue!
¡Mamóne raœÔi, andai, tataΩva, aromíta;
aguapepuruœa, limõ, kaœavotorΩ, áho;
sáuse, gueiretΩma, jaguaretekaœa, vervéna;
orégano, jarinda, málva morot^, inóho!
¡KuriœΩ, pacholi, komíno, vóldo, sálvia, rúda;
mbarakajanambi, sedrón Paraguái, eukalípto;
mandΩju, alvaháka, sepakavállo, seváda;
kebrácho, kuarahΩjere, granáda, cardosánto!
¡Kuaveœæhára rorΩ, ape ha pépe oñemu!;
ombaœejogua hapicha ha oheja pohãita;
ombaœejerure chupe, koœærõke togueru:
rósa moskéta, ahénho ha ambue ñanaita.
Pohã Paraguaiete, Tupã rovasapΩréva;
ñande ΩpΩkue jopoire, arandu paje kaœatΩ;
ñaipΩsΩrõke añete, ñañotÔ, ñamΩerakuã:
¡aníketei, aipórõ, ñahundi kaœa raitΩ!
133
Ñomoir¤pavæ
ÑañotÔ ΩvotΩ, tojegua ko ΩvΩ: ¡taipotΩ ñane retã!;
arai mbΩtére toñemΩatimói, ñande reko Ωmare;
kaœavotorΩ tomeœæ tesãi, taheñói kokue pΩtã;
ñasaindΩ kangΩ tohesapeve, topa tekoasΩ pore.
¡Ñañomoir€!
Toipeju ñane ánga, torΩ;
tokukúi Ωva heœæ kaœaguΩ;
taijaΩvu guΩrami, pΩt€mbΩ.
¡Ñañomoir€!
Toipuru tavaΩgua iñeœæ;
tomΩasãi mboraΩhu, vΩœapavæ;
tohendu, toñeœæ.
ÑaikΩt^ ñuat^, taipot^ tape: ¡javΩœa ojoapΩtépe!;
joja, mbaœapópekena jaikove, to∫uahæ koœæ pΩahu.
ÑañopΩtΩvõ, to^ puœaka, ñaimemba oñoñeœæme;
tahΩpa ñaña, toso ñane sã, topáΩ arandu pΩahu.
¡Ñañomoir€!
TaikΩrÔi ipΩœa, mitãmi;
toikuaa orekoha hogaΩgua;
topuka, tomuña panambi.
¡Ñañomoir€!
TopaœÔ purahéi, jerokΩ;
toipΩaha Paraguái hemiandu,
tokuera kerasΩ.
135
Paraguái koœæ
Koœæmbaite sapΩœa, ohasáma pΩt€mbΩ;
ojajaipa kuarahΩ, iñangekoipa guΩra;
opurahéi kaœaguΩ, jasΩmi opukarΩ;
ikoni, ojerokΩ panambi pepo para.
¡Iporã ñane retã!, omimbi, ndaijojahái;
heñói ijΩvága guÌpe: pΩœaguapΩ ha vΩœa;
hekove ha iñeœæ, mokõive ndaijojahái;
henΩhæte ijΩvÌpe: mboraΩhu, joja, poœa.
Ára pΩahu iñapΩsæ, ojatΩ mbaœembΩasΩ;
tembiapokue hokΩpu, tesaΩ Ωkua hΩpa;
hetiaœe ñande poΩvi: pΩtã, morot^, hovΩ;
ñaña, tavΩ, mboriahu ¡«rakaœe» pema opΩta!
¡Iporã ñane retã!, ndaipóri haœeichagua;
ñandéke ijΩvotΩtÌpe joΩkeœÌicha jaikopa;
jahejáke ñorairõ, taipotΩ ñanembaœéva;
mitãmícha, koœævére, tokakuaa Paraguái.
137
Mitãmíme
¡Torohupimíntena, mitãmi, ndejukΩ asΩetéva;
toroañuã che rekove sã osoite peve…
tañandu upévo, nde pire pir^ rasa ikΩrÔiva;
ne ñeœã rΩru, nde asúpe otΩtÌiva, topopoiteve!
PΩharevete, kuarahΩ resæ ahu∫uait^mívo;
hata resakãme, kirir^haitépe, romokunuœ€;
¡tuichaite vΩœa cheangajora pe nepΩtuhævo;
nderehe amaœævo, Ωvága mbΩtépe vaicha apΩr€!
¡Torohupimíntena, mitãmi, che rekove jára;
ko che jΩva ári tove terepáΩ, tanderetiaœe…
mbΩjaita kuœígui naje ndejapóraœe Ñandejára:
¡¿pokatu mimbi?, inimbo verápe ndeipΩaháraœe!
PΩharerei ajapΩsaka nde pΩtiœamíre;
¡amañañemi... noiméipa resÌi, repáΩ, nderoœΩ!,
rohaΩhu asΩetégui pΩœamir^eta opoñΩ che ãre;
ndaikuaaireígui mbaœépa ojapóta: ¡rohupijeΩ!
¡Torohupimíntena, mitãmi: che ánga, che jára;
jaipapa ΩvotΩ, ñamaœæ jasÌre ha japurahéi…
nembaœepaitéko oguerekomíva ko tetã rokára;
ipΩpe reikóta, aniche avave nderehe ojahéi!
139
Guarani, tΩapu raœã
Guarani rΩapu hΩapu:
opu ipu, ombopu tΩapu,hΩapu ipu;
hΩapu, ipu, opu, okapu.
HΩapu, hendΩpu, ipΩambu;
ipΩtuhæ, otΩtÌi, hiœambu;
katuete iñangekói… ¡oñandu!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu iñamangΩ:
¡túkΩ! ¡túkΩ!, otΩkΩ tΩkΩ, okΩ okΩ;
oikarãi arai, otΩkΩ, okΩ.
Osunu sunu, osunu, oguarara;
oguΩguΩ, ochororo, ocharara rara;
upéi opi…¡opa charara!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu oveve:
opepe pepe, operere rere, operepepe;
oipete pete ipepo: opepe, operere.
OmondΩrΩ ára, irari rari, oguΩrΩrΩ;
osununu, ojasuru, osΩrΩrΩ;
koœÌte osororo… ¡ ondΩrΩ!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu ijavatisoka:
oinupã nupã, ombota mbota , ojoso joso;
anguœa oinupã: ombota, oñembiso.
Ojepopete pete, okacha kacha, opiriri;
opΩrΩrÔi, okirir^, orΩrÌi;
upéinte, ¡plíki!... ¡hoœa, orambi!
¡Guarani, tΩapu raœã!
141
Guarani rΩapu ijaΩvu:
okororõ rorõ, opiripipi, otirititi;
ochuruchuchu, okororõ, opiriri.
OchΩœÔi, ochiã chiã, o∫uararã;
opororo, oporopopo, ochararã;
upévo opururu…¡opurur€, opararã!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu iñeœængatu:
oguelele lele, ongululu lulu, olala;
ik€remói remói, oguelele, ongululu.
Ikeleœe, ipΩœamir^, osapukái;
otakΩ, ochiri, opurahéi;
katu, pete^ ¡hÌu! pe…¡okuakua, okorói!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu otembiœuapo:
ombochΩrΩrΩ rΩrΩ, ombichΩ mbichΩ, ombopupu pupu;
omosununu tata; tembiœu ochΩrΩrΩ, opupuœi, opupu.
Jepeœa omopæ, omopæ mopæ, ombochovi;
opo, opopo, opopoœi… ¡opa pupu!;
¡háke!... ¡osÌi, osΩsÌi!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu ndopΩtái:
otΩrΩrΩ rΩrΩ, ikechæ kechæ, okacha kacha;
ipΩsΩrΩ, otΩrΩrΩ, ikechæ, okacha.
Oñatõi hapicha, okuchu kuchu, ovava;
osus€, iñapasus€, otarara;
katu^ opáΩ…¡ombiriki, otaratata!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani ñeœæ ikunuœ€se:
ikΩrÔi kΩrÔi, ochich^ chich^, otorore rore;
imir^, ikΩrÔi, ochich^, otorore.
OñemondÌi, ipΩœaperere rere, iñakãnundu;
opukasororo, ipΩœatΩtÌi, ochuchu;
Ìrõ, ¡ovu, ochiœõ, ipΩahæ!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu hasΩ:
ogualala lala, oguilili lili, ogueϾ gueϾ;
hΩe ogualala, oguilili, ogueœæ.
¡Ténge! ¡ténge! pe opa chivu, chivivi;
iñakãkuchu, ihuœu huœu, otini;
ikatu ipΩœaropu… ¡iñeœãkapu, ijojói!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu omΩmbaraœã:
oñarõ ñarõ, okekæ kekæ, okuekuæ;
opiã, okokore, oñarõ, okekæ.
Oguahu, okororõ, omburea,
okirikiki, okorokoko, okarakaka;
jepivérõ, ¡omiáu, ombéee, otokoroœo!
¡Guarani, tΩapu raœã!
Guarani rΩapu hΩapu:
hΩapu, ipu, opu, okapu.
Oipapa , oterere, oteretete;
¡oipuru turu!: oturututu, oturuñeœæ.
Guarani rΩapu hΩapu…
¡hΩapu, ipu, opu, okapu!
¡Guarani, tΩapu raœã!
143
Terere jere
¡Ñande terere, pohã Paraguái!;
kaœa paje rΩ, ánga piroœΩ;
haœe, purahéi; haœe, sapukái;
kunuœ€ Ωvu, Ωva ΩsapΩ.
¡¿Máva nde jave?, mboraΩhu Ωkua!;
ne ñeœã opupu, hΩpΩ, ndahΩpái;
ndéntemi voi torΩ rerekua;
herakuãmiha tetã Paraguái.
¡Ñande terere, Paraguái mbaœe!;
pΩtuœu raitΩ, kaneœõ Ωgua;
haœe, arandu; haœe, mbarete;
teko Ωmaite, vΩœahÌi rugua.
Akói omimbíne nde réra rΩjúi,
nde kaœa rΩakuã, nde Ω roœΩsã;
Tupã ndetΩkua, mbΩjaita omongúi;
kaœΩgua mbΩtépe ipotΩ apesã.
¡Ñande terere, Paraguái mbaœe!;
itaju pehæ, joΩkeœΩ atΩha;
haœe, kΩreœÔ; haœe, tetiaœe;
pΩhare ha ára ñañomoir€ha.
¡Terere jere, terere resái!:
tohaœãraæke ku Paœi Sume,
oiméne ijΩuhéi, Ωvága oikarãi;
ha upéi toΩœu Ñande Paraguái.
145
Ñane retã sãso
Ako pΩhare kirir^, piroœΩ, porãite,
¡Paraguái heñói a∫ui!... ¡isãsóta a∫aite!
Iporã pe pΩhare, ΩvΩtu ikarape;
arai rai ojere, jasΩmi ohesape…
¡Paraguái ipir^mba!
Hiœaréma haœarõ, ipukúma eterei;
kerai ova ova, ikangΩ, opa rei.
¡Sãsohára itarováta, orΩrÌi ikuã apÔi!;
hΩœái otΩkΩ tΩkΩ, hováre opΩrΩrÔi…
¡Paraguái ipΩœakΩrÔi!.
¡O∫uahætama aravo!: tetãΩgua iñapΩsæ,
ovetã rupi ojupi, ñemiháme omaœæ.
Velázco katu imesápe opΩtáraœe orambi:
¡upéva katu!, ta∫eme pΩaœete isarambi…
¡Paraguái ipΩœanundu!
Ùvága ruœã rΩakuã oguejΩ veve rokΩ:
¡pe ñeœã potΩkuru ikatútama ipotΩ!
GuΩra iñangekoipa, opáΩ, ndokekuaavéi;
nahendái, ipijoha, osÌi, nokirir^véi…
¡Paraguái ojetΩvΩro!
¡Koœæsoro potaite!: ñane retã ipΩambúma,
ohaœarõ pe jerére sasõhárapa oúma.
Sáenz róga hiœambu, hiœãho, ojepΩœapΩ:
ohechapa pe oikóva, oñemboœe, ojepokΩtΩ…
¡Paraguái ojepΩtaso!
«¡Sãso Ìrõ mano!», heœi Iturbe oikévo;
España-gua tuvicha ¡oñemeœæte upévo!
¡Oso upérõ apΩt^, opaitéma tembiguái;
Caballero osapukái, ombovíva Paraguái!…
¡Paraguái isãso!
147
Opavave sãsohára, horΩjoa iñeœã;
Juana de Lara oipΩaha ΩvotΩeta apesã.
Oveve koni koni pe ñande poΩvi pΩahu:
pΩtã, morot^, hovΩ; omeœævo mboraΩhu…
¡Paraguái ipΩtuhæ!
¡Ñane retã ipΩahuete, imitã, heñói ramo!;
pΩtagua poguΩ opa, ikusugue, omano…
Molas, Troche, Rivaróla pevarã oñomoir€;
Francia, Ùegros ha De La Mora aveíko omoir€…
¡Paraguái heñói!
SΩtee, ñane retã, oñandu keraΩvotΩ;
hesakãve arapΩ ha panambi ojerokΩ.
¡Upe pΩharekoœæ tuichaite mbaœe ogueru,
tesaráipema opΩta pΩœangata vai rΩru!...
¡Paraguái okakuaa!
Paraguái rekóke, aipórõ, ñaipΩsΩrõ añete;
ñañepiaœã opavave, taherakuã porãite.
¡JasΩpópe hiœaraΩvotΩ!, ¡jasΩpópe ikeraΩvotΩ!;
haœéko ΩvotΩ meme: ΩvotΩ marãveœÔ…
¡Paraguái imbarete!
GuΩra Paraguái
Ñande guΩra Paraguái, Tupã rΩmba ΩvagapΩ;
koœæju sakã purahéi, ñu aΩvu kaœarupΩ;
kaœa paœ€me haitΩ, mburukuja ijΩvotΩ;
ΩsΩrÌpe ohΩpÌi pe ipΩtiœa piroœΩ.
¡Omumu tetã okáre guΩraita pepo rari;
oveve mir^ mir^, ára resa ombotiri;
mboraΩhupavæ pajéko ipepóre omΩasãi;
opukavΩ, operere, omosarambi tesãi!
ÙvΩra rakã ruœãre ohu∫uait^ koœæt^,
umi jeruti ñeœæ, ha ombohovái guΩrat^;
purahéipe oñomombáΩ guΩraju ha guΩra€;
ΩvΩrakuápe katu: ¡omaœæñemi Ωpek€!
Ñande rekoha oñuã, guΩraita ñeœængatu:
mbΩjuœi, Ωpakaœa, pΩkasu ha urutau;
jahahápe jajuhúva pΩkuœi, pΩkuœipe;
chesΩhasΩ, karakara, ha opaichagua Ωpe.
Chululu, tuœ^, sar^a, ñu hovΩ ombohorΩ;
karakaraœi, johana, choch^ndi ojepoitΩ;
opepe at^, suriri, chirivi, sÌi ha mΩt€;
oveve jere chop^, tujuju, chacha ha mbΩt€.
Aguapeaso atÌra tavapÌre oguejΩ;
jakavere, guΩrapo, surukuœa ojerokΩ;
ñarã rakãre ijatΩ arara, guΩratata;
huœãitére osaingo saijuguΩ, chahã, araka.
Paraguái ovΩœa sΩrΩ ku tapére ΩvotΩ
ojavΩkÌrõ chiriri, anombi ha mainumbΩ;
ñahana, guΩraju; jakuh€, apet^, karaguata;
ñandai, haœe tukã hΩœáigui opepeguata.
149
Mitã, upe aja, ikuãre oipapa: «¡Ωnambu,
Ωnambuœi, Ωnambuguasu, Ωnambutataupa,
Ωnambukokuere, ΩnambukaœaguΩ!», ha opa;
upéi: «¡ΩnambukoœΩgua, ΩnambuapekΩœa!»…
Ñu mbΩtére okañΩmi hetaite guΩraraitΩ:
uru, uruœi, uruguasu; guΩrajurutavΩ;
masakaraguaœi, guΩrajurutuœ^morot^,
guΩrapaje, guΩraañombΩ, guΩrajurutuœ^.
Ku oñemombemanoite oheka guΩraraœΩ:
taguato, taguatoœi; taguatoh€, pΩtã, hovΩ;
ΩrΩvu, ΩrΩvuruvicha, kirikiri, hoko;
akaœæ, akaœæpara, piriríta ha ano.
Ùguasúre okoœi: kuarahΩmimbΩ, mbigua;
martín peskador, chiripepe, paha ha paragua;
¡hΩeguasúva o^ha omombeœu pitogue…,
karãu hasæ isÌre ha ojaheœo ∫uai∫uingue!
PΩhare ha opáΩ oho, omaœæ guasu guasu:
urukureœa; ñakurut€ ha suindape, guasu;
ha reguatárõ pΩt€mbΩ, nemondÌi guΩratape;
a∫uiete vaicha oñeœæ: kuruvita, kogoe.
Ùvakuéra hiœajúvo, ohet€ ha oguejΩ:
tuœ^, tuœ^chΩrΩrΩ, tuœ^marakana atΩ;
tuœ^guasu; guaœahovΩ, guaœapΩtã, saœΩju;
Ìrõ, sevoœi ojoœo: kaninde, kanindeju.
Ojuasajuasa heœægui ha ñaneangapΩhΩ,
guΩra Paraguái purahéi: kalándria ñeœæ asΩ;
umi haviamboroti, haviakorochire;
haviapara, tΩvΩta, pΩtã, kapiœi... pure.
Kuchuœi, kuchuœiguΩguΩ, churiri, guΩratiri;
tajasuguΩra, tengasu, pΩkasuro, mbaguari;
makagua, t^ngasu ha heta guΩraakãpΩtã;
guΩra karaguatatÌndi akói iñakãhatã.
Kapiœipe rokΩ pΩahu oipeka ha omokã:
guΩra€, guΩra€mi, guΩra€ pΩtiœapΩtã;
guΩra€chore, guΩra€guasu ha guΩra€ro,
oñomokunuœ€ rorΩ, omboguévo pΩœaro.
Oime avei oiko, ojeheka tujuháre:
guΩravera jajaipa, chirikoe rΩkeœΩre;
oikΩt^ kΩt^ arai, guΩraruguaijetapa;
ha¡oñembopajeguaœu!: kavureœi parapa.
Kurukáu ha karahu ñanembaœete avei;
tetéu, Ωpeguasu; Ωpekuchára ha kutivi;
guΩra-San Fransiskoœi, hilgéro haœe guΩrapón:
mokõi kogoe pumbasÌpe pe vΩœaœÔ ombogue.
Mbatuitui ha chipín oipΩguara kaœaguΩ;
ΩvΩtu vevÌi kangÌre ohovasa pΩt€mbΩ;
ndaikatúi ñahenoiœÔ guΩrapu, ñeœæ itapu;
¡péva ku guΩrakampána, Paraguái ñeœã rΩapu!
Oguata sambo sambóva, guΩra guasu Ωvate;
ipepo ha ndovevéiva, ñaníme iñakuãite:
¡ñanduguasu oñehenói, Paraguái jeguakarã,
ituvami oñenóva, hupiœa oja ha∫ua!
Kavita haœe kanário, ha hetave guΩraœi,
oñemboœe ko tetãre ani ha∫ua hesaœi;
pΩœÔi ojehupapo, omboœa, iñeœængatu:
¡ñande pópe o^ hekove ã mΩmba marangatu!
TajΩ saœΩ ju
¡Ajépa neporãite, ΩvΩra kΩrÔi paje;
amaœære amaœæve, namaœæmbái nderehe!...
ΩvΩtu vevÌi paœ€me arapotΩ rembΩaje,
o^háicha ΩvotΩtΩ rembΩatΩpa ndejehe.
¡Oiméne aipórõ, nde, porã Ωkua hΩpaœÔva;
porã meme rΩru jára, porãpavê rerekua!…
Ωvága hovΩngΩmi, ijahoja pahaœÔva;
ojepoitΩ nemoir€vo, ¡vΩœapavæ rerekua!
¡Ajépa neporãite, ΩvotΩ apesã rendΩ;
rohaΩhu rohaΩhuvéva, rohaΩhurasaiteve!...
ndepichΩ kunuœ€mívo pe pΩhare ñasaindΩ,
pΩt€ mir^ nderejáva, revera saœΩjuve.
Ne rakã jajΩ rokΩ, ára ruœãre ipojái
ha kuarahÌgui omos€ hata piriri kukúi:
¡pΩpéngo raœe ohΩpÌi ne ñeœã saœΩ jajái,
ajevérõnte otini, nde potΩ jera rΩjúi!
¡Ajépa neporãite, itaju aju mbΩtere;
rohecharamoiteíva, romomorãverei!...
nderΩpÌi ñehê sΩrÌva eireteju rΩkuere,
ajevérõ panambi ku oveve manterei.
Tape poœi rembeœÌpe nepΩatã, reñemboœΩ…
rehupijoko torÌpe: ne rakã, nde rogaguΩ;
ne kuarahΩœã akÔme reikuaveœê piroœΩ:
¡tΩœái mokãha, mbaœasΩ pohã, pΩtu kaœaguΩ!
¡Ajépa neporãite, nde, tajΩ saœΩju potΩ;
nde rope saœΩjungÌva, saœΩju, saœΩjΩete!...
nde potΩ kuigue mimbi, nde ΩvotΩ pΩahu atΩ,
che ánga ombohorÌva…, ¡ajépa neporãite!
153
Che poΩvi Paraguái
Aipoœo maΩma ΩvotΩ, ambΩatΩ, amΩapesã;
aipΩhΩ iporãvéva, ahΩpÌi, amboΩsapΩ;
ndéve agueru, che poΩvi, Paraguái rekove sã;
¡tereime ΩvotΩtÌpe!, ¡tahorΩ ne angapΩ!
¡Katu^nte, che poΩvi, che ñeœãme reikovéva;
mboraΩhu hasahaœÔva nderehe che añandu;
nderehe chepΩœaho; nderehe chekunuœ€va;
nderehe ijatΩpágui tetãΩguára remiandu!
Koœævére arapÌre remimbi remimbive;
Ωvate Ωvateve rejupi ára rΩjúicha;
ne membΩ, nderaΩhuhára, ko tetãme hetave;
ha nde guÌpema guive:¡neipΩsΩrõne oimeháicha!
Marõvénte, che poΩvi, rohejáne tesaráipe:
¡che rekove rΩrumíme revevéne katuete!;
hiœariete, aniche aheja ku tapΩkuépe:
¡ne arandukaœatΩ, nde rekove, ne mbaœete!
Che poΩvimi Paraguái, nde haœe: ¡che sΩ, che jára!;
nde pΩtu kuarahΩœãme rehΩvi vΩœapavæ…
¡Ωma raœe ndeipΩaha ΩvotÌgui, Ñandejára;
reñatõi ha∫ua Ωvága ha okúi jojapavæ!
¡Péina che po mokõivépe aiporavo ΩvotΩ:
pΩtã, morot^, hovÌva, etémi ndejoguaha;
tuichaitékena evΩœa, koœæ pΩahúko ipotΩ,
ndéko haœe, che poΩvi, Paraguái mΩerakuãha!
155
Tujami, che rumi
Nahiœãvéima repa aipo ñembohorΩhárõ;
cheahoœíko temiandu chejopÌva, tujami;
ndaipotáinte ndereja avave ñembΩasΩhárõ:
¡anichéne opa ára ndetapΩkue, che rumi!
Ùma guivénte voi péicha reikove asÌva;
mboriahumi nderekópe, noñemaœæi nderehe;
ahechárõ rehasa chepΩœajuka asÌva:
¡ne retã, nde rogaΩgua, naimanduœái nderehe!
Nde rovami ichaœ^, ndahaœéi pe Ωma guare;
ne ánga katu mitãicha, mich^ pΩahuete jeΩ;
ipuku, hat^, hesaΩ, hiœambu nde pΩpore;
ha pΩœÔinteko erémi:¡nereñoisehajeΩ!
¡Tujami: ndéngo che rumi, che retãΩgua pehængue;
nde pópe o^vaœekue ko Paraguái rekove;
nde retemi ojovere, ojehesΩ ne kangue;
koœæsoro rapΩkuéri reipΩkúi á∫a peve!
Tupãme ajerure, che ñeœã rΩru mbΩtégui;
tomongúi ipokatu, Ωvága kotΩ renΩhæ;
nde pΩœa marangatu ndahupΩtΩhái pot^gui:
¡to^ ku ndepichΩmíva sapΩœárõ nepΩahæ!
Nde réra marãveœÔ: ¡oñemombaœe mbaœérõ!...
jasΩmi ojerokÌne, ovΩœa, opukavΩ;
mbΩja kuœi piriri okúine pe pΩharérõ,
nde rape omΩataindÌvo: ¡tujami, che rΩkeœΩ!
157
Viˆorino Cardozo Ovando
Temiandu aΩvu
Kaœaru áraroœΩ rehegua
Kaœaru ropehÌi,
kuarahΩ sapike,
arai apat^,
ΩvΩtu roœΩsã,
ΩvΩra piru
rakã pararã
purur€
piriri
pire oikΩt^
roœΩ omboguΩ
pire ojoka
mitã poriahu
pΩsã ojoka
onohæ tesaΩ
roœΩ ipohÌi, ipohÌi
mboriahu hendive.
161
KuarahΩ pΩtu
KuarahΩ
osæ
pΩtã
jajai
horΩ
hetiaœe
imbarete
puœaka
ogueru
hendive
ΩvΩtu
piroϽ
omboΩku
Ωœatã
pararã
purur€
piriri
kapiœipe
pirukue
che po
omΩatã
pire
perer^
ojoka
omboguΩ
huguΩ
piriri
parara
parara
kavaju
oñani
it^mbu,
it^mbu
hete
ombokacha
roϽ
omondoho.
163
Ára roguekúi mboœehao korapÌpe
PΩhareve
rovΩ
hovΩ
asΩ
ΩvΩtu
oipeju
tesãi
ombΩasãi
torΩ
vΩœa
tetiaœe
mitã
isaraki
panambi
hovΩ guasu
oveve, oveve
oñemi, oñemi,
okañΩ, okañΩ
hoœa, ha ndoœái
opuœã, oguejΩ, ojupi
hapΩkuéri
osæ pitohæ, oñeœæ ha oñeœæ
ombopu, ombopu ipepo,
omaϾ ha omaϾva
mitãkuñarusu rΩere,
upeinte, osæ, mitãœi akΩtãœi
rΩe, paraœi ohaœãvo
omondÌi pitohæ, omondo ha oso
pΩtuœu
tilitín, tililín,
opa pΩtuœu,
tΩœaivu, kaneœø, kaneœø
opa ha opaite
tembiapo osΩrΩrΩ.
165
Ara roœΩ ñeñanduka
¡Peina katu oguahæma ñande kΩhΩjeha!
hendive ipΩahæma ΩvΩra hakã perøva
ama roϽ omoheϿ ha ombajaheϗva
tuju, pilili, pΩrΩku ojapóva
vaka vareœa pirumíme ombojaheœo soróva,
guéi tuja katu, mbeguekatu oñaminduœu
ogueroñaminduœuháicha ipΩtuœu,
ijára poriahu tujami omaœæ asΩ hese
nahiœãi anga chupe peicha ohasa asΩete.
¡Aichejáranga guéi tujami roœo rΩpa!
Peichante piko avei rejuvaœerã repa?
¿Mbaœe poku oime opΩrΩrΩ^ ne ñeœãme reikutúvo pe ne
maœæ ΩvÌre?
167
KaœaguΩ rekove
KaœaguΩ,
ΩpΩt€me,
hoœa,
ΩvΩra,
ituju,
hiϽso,
hou,
tatu, Ωpek€,
ombota,
ΩvΩra,
opΩtekua,
hΩapu, ΩvΩtu,
oipeju,
kaœaguΩ,
ovΩœa, omΩasãi,
hΩakuã,
akuti,
oikΩt^,
takuapi,
tapiti,
hãimbiti,
oiporavo, kaœavo,
pitohæ,
operere,
operere,
oveve,
kaguare,
pΩhare,
ojere,
ohasa,
Ωpajere,
oguara,
ovava,
ogueraha,
169
mbatara,
mΩkuræ,
omone,
oguata,
oheka,
apΩtekua,
guasu,
oisuœu,
omonda
kumanda,
kurupaϽ,
ñemboœΩ,
piru,
ruϋme,
oipΩso,
ipepo,
cheuru,
sako h€,
ojopévo,
ichupe,
kuarahΩ,
horΩ,
osΩrΩ,
Ω,
hovΩ,
pot^,
sakã,
oheka,
itakua,
ohasa,
amambái,
ΩvΩratái.
KuarahΩ
opΩr€vo
cheakãmbΩtetére
operere,
operere,
jasΩ jatere,
turuñeœæ
poœi asΩ
akuápe.
ApáΩ sapΩœa
mombΩrΩ
añeñandu
sapukái,
ahendu,
ajevΩ,
ajeϗi,
che tapÌ^,
aheka,
opΩta,
kaœaguΩ
Ωpek€
pap...
parrrrr
ombota.
Ñekoœøi (Ÿoneto)
I
Ñekoœøi ha ñembΩasΩpe anohæ,
añohæ, ahΩkuavo pΩœa rasΩ,
kuatia morot^míre che pΩahæ,
ahai guaraníme kerasΩ
II
Aretéma ochΩrΩrΩ ha opupu
che pΩœapÌpe ko ñeporandu
¿mbaœére avañeœæ ogue hembipu
omoñeœæ rãngue ava remiandu?
III
¿Ñande ruguΩ piko ñande rovápe
jaœe haguå paraguaiguáko che
aΩvuete ñaguerot^rø atΩ hápe?
IV
Ndéve haœe, nde nde rape kañΩva
ñeœæ omano nde jurúpe. ¿akuche?
¡Ñamopuœãna ko omano kangÌva.
173
Pemeœæmo chéve
*Pemeœæmo chéve ñeœæ ipΩahúva,
amonde haguå che ñeœã potΩ.
*Pemeœæmo chéve ñeœæ ikΩœaœÔva,
amonde pot^ haguå che ñeœæ anintemo ijai.
*Pemeœæmo chéve ñeœæ oñepΩr€œÔva,
anintemo ikΩœa, ichaœ^ ha ijaruru che ñeœã potΩ.
Åva ha opaite mbaœe ári ajerure:
*Pemeœæmo hagua chéve ñeœæ oñemondéva arandúpe
umi takateœÔme oikóva ñande jurúpe oimeháicha
nosæiva,
umi ñeœæ arandu ñande rukuéra ohejavaœekue ijehasakue
rupi.
*Pemeœæmo chéve ã mbaœe che ãnga
ndoikosevéima ñeñapΩt^hápe, upéicha haguére haœe,
haœetéva.
Ha ΩvΩtu rupi ñeœã ndaikutúi oiko ñapΩt^mbΩ.
Oime ramo jepe ñeœã oñapΩt^séva, umívako oikóva ikéra
¡Néi, néi che ãnga potΩ eveve, eveve emondoho ne sã, ha
ku panambi hovÌicha ekañΩ ha esæ, ekañΩ ha esæ anítei
avave nde pΩkua.
175
Manduœa JaitΩpo
Manduœa jaitΩpo repΩrΩrÔiva che ñeœãme oguahævo
kaœaru kirir^, kuarahΩ
jeroœa, ΩvΩra kuarahΩœã añuãme reñemoir€va sapΩœapΩœa
ΩvΩtu kangΩ piroœΩ
asΩ kaœaruete reheguáma reguerúva manduœa chepΩœa
pΩhÌva!
Che mitãmemi Ωma ndaikuaái tekoasΩ ΩvΩ ári oñaníva,
aguerovΩœante
ára koœæ, guΩra ñeœæ, ΩsΩrΩ porã, ha ama apat^, pe amo
Ωvatégui
oúva, oñuã oúvo pe ñu imanto morot^me, upekuévo
ogueru piroϽ, che katu
upévo añemboi apΩta aju haguéicha ΩvΩ ári, che saraki
che pojáivo Ωvága
pehænguemi Tupã ogueropojáiva chéve upe jave,
nahendúi jejaœo aplipli,
apleple ajapajeréi tujúre aipoœóvo che resaΩ che pΩtÔ
che puka ndive.
Moø reho che Ωvága pehænguemi
Koœãga guarã che akãrague upe ama apat^chama, ΩvΩtu
omonguώvo che
rova Ωképe, amaœæ mombΩrΩ che ñeœã ojevΩ... Umíva
umi ára okañΩetéma
ndouveimavaœerã, arakaœeve opΩtántema opΩrΩrÔi ha
ojaitΩpo ku
mainumbΩmícha che ñeœã ruguaitépe.
177
Kaœaruete
Kaœaruete kuarahΩ itaju ojapajerei ojahúvo huguΩ
pahaguemíme; ajesareko
ajesareko mboœehao rape poœimíre, ahecha che rajΩ
akãrague mbokaja potΩ
ojoapi ouvo kuarahΩ ratándi, ipire kambΩ, pΩtãngΩ asΩ
ojope hague kuarahΩ
rata, it^ rΩœáimi oúvo, hesa Ωvága jeœóre ojekuaa
ikaneϿitereiha.
¡Che rechávo! Hesaráipaite oñanívo ojeitΩ che jΩva ári
aikuaveϾvo chupe
che kunuœ€.
¿Mbaœéicha piko ambotovéta?
179
Mitã mboriahu okaraΩgua
Mitã okaraΩgua
resæva rejechauka
nde rova pitit^mi
nde ao chalái pamíva
ne pΩsã sarambimi
pΩnandínte reikovéva
nde puka jukΩ meméva.
¡Néina mitãmi!
Epuka ha ehekántena
vΩœami nde reikuaaháicha,
eñembosaráintena
umi ñembosarái... Nde reikuaáva.
¡Néina mitãmi!
nde reikuaaœÔva gueteri
ko ΩvΩ apére osΩrΩrΩ ha oguatáva
ipopia rasΩetéva
vΩœaœÔ ha angata
kakuaápe oipokuáva,
oipΩhΩ, ombokusuguéva vΩœa pavæ.
181
Kaœa ha kaœapi
(jehai kΩtomi)
Akaœapívo che kokue,
ajoka che popΩte,
upévo osæma jukΩ rΩkue,
amboguévo kaneœø
ha apΩtávo che kaigue,
aipΩte jai rΩkue.
183
Manduœahávo che rúre
I
Che ru amΩrÔi ndéve ahai ñeœæ apesãmi
hetaite reikove aja reñehaœãvaœekue
ore karai ñeœæ ha∫ua mich^nte jepe
¡maœe... avañeœæme oho ndéve ñeœæ kΩtomi
II
Che mitãme, hetaite ahasa asΩ paraguaÌpe,
táva guasúpe aju che akãmbuku mie rekávo
nimbo raœe ñuat^ akua apesãme aju haœávo
che ãhóvo takuarΩre ajahúma tesaÌpe.
III
Å mbaœére, ndachepochΩi nendive che ru
upéicha rupínte oiko chehegui kuimbaœete
ne rembiaporãnte raœe, nde haœe rupi uru
IV
Åga ahechakuaa ñande joaju kuãir€
haœeha osoœÔva tramojo jΩ mbarete
rehoitéma ramo jepe orehegui, che ru.
185
D™na Raquel Ríos
Korasø ñeœæ
Nde rehe añandúva
OjaitΩpo che apΩtuœ€kuápe
ijojahaœÔva mboraΩhu sat^
nderehe añandúva añetehápe
che korasøjára guΩra morot^.
Nde pukavÌpe ko ahecháva
ipotΩ jerávo jazmin paraguái
aimoœåœÔre cha angajuráva
mboraΩhu hiœåva arosapukái.
ÙvΩtu vevΩimíre ne ñeœæ oúva
oike che apΩsápe oñemohenda,
ha che korasø haœete osoróva
oipotágui hendive reju repΩta.
Tove mbΩja Ωvága jeguaka
ombohesape ñande raperå
ikatu haguaicha jaikuaauka
mbaœe ñañandúva añetevaha.
189
AimoœåœÔva
Naimoœåivaœekue nde juru
heœæ eirete asÌva
iñeœænguemíme omboœitaha
che korasø.
Péina koœa∫a
che å
che rapΩ,
ikuœi huguΩ,
otΩkΩ osΩrΩ,
oñembΩasΩ.
Che mboraΩhu poråite
anivéna péicha
neœaña che ndive.
Nde reheœÔ che korasø
ichaœ^,
okái,
omano.
Tove Ωmaitemícha
javΩœa oñondive,
panambi sarakícha
umi ΩvotΩ iporåvéva ári
jaha javeve,
torΩ ha mboraΩhu
ijapΩråœÔvape,
jahΩpÌi rósa potΩ kuru
taiporåve.
191
TemimbΩasΩ
Mbeguekatu oguejΩ che po ári
panambi hovΩ asÌva opΩtuœumi,
ojávo ne rΩœakuå omosarambi
oçuahævo kóva che ángape, techagaœu cherundi.
Ùvu sakå asÌicha osΩrΩ che resaΩ
omoheœø temimbΩasΩ
oipΩguara cherΩepΩ
ohupΩtΩ che å, che jopi añandu hasΩ.
Techagaœu ombosΩsÌi che rete
ha nderehe che manduχvo
ojei, osæ, ogue mbarete
opa cheretepÌpe nemanduœa hakuvo.
Che ruguÌpe osΩrΩ mbeguekatu
kunuœ€ remeœævaœekue chéve,
che pirére opΩta nerΩœakuå marangatu
ndojeiri mboraΩhu chehegui arakaœeve.
Jepe mombΩrΩ rehovaœekue
opΩta manduœa ohapΩ che apΩtuœ€
ha koœa∫a ramo che korasø ikusugue
ipohÌi ñembΩasΩ, ipuku ha hΩpΩœ€.
Hetáma añohæ tesaΩ che rekovépe
ko mboraΩhu añandúvare nderehe
omochaœ^ ha omokåva che retépe
ha ndikatúi chehegui roguenohæ.
193
Rohechagaœu
Che páΩpe ha cheképe ahecha nde pukavΩ
máva piko oimoœåta ajuha che tΩreœÔ
nde haœéva eirete emongueráva che mbaœasΩ
ha koœa∫a añaminduœúvo che jopΩ rasΩ ne poreœÔ.
Ha! kuña, kuñaite resa mburukuja
oiméva koœápe ne rechagaœu ΩvotΩeta
koœa∫a peve naimoœåivointe che rejamaha
che rete ikaneœøma oñohægui tesaΩ.
Rohechagaœu, ejumi jevÌna torohet€mi
tove roañua mbarete porå,
hiœåmiroguáicha arakaœeve nderehomoœåi
koœa∫a ∫uarå mbaœépa rejapóne, che sΩmi porå.
Oimenemahína ñande ru rovái reñes€
tapiaite roguáicha emeœæ chupe ndeaguΩje
ndaiporivechéne ndeichagua tekove, kuña resah€
itajúpete oñemboapevaœekue ne korasø.
Ha! che sΩ opΩtáva chéve neremimboœe
arakaœeve che apΩtuœ€kuágui ndojeœóivaœerå
oiméne ovΩœa Tupå amoite Ωvápe
ohechavo nde haœeha tekove joheipΩre.
Che páΩ ha che képe ahecha nde pukavΩ
ára ha pΩharépe ahaœårøva reju
ha katu aikuaáma ne poreœÔme aikovetaha
mbaœéiko ajapóta o∫uahéne ára jajoecha ha∫uå.
195
Tupå rembiapo
ÙvotΩtÌpe nde neporåvéva,
nerΩœakuåvureíva koœet^ mimbi
rejávo che ΩpÌpe nde potΩ jeráva
pire sÔi asΩ itaju kuœi.
TΩvΩta jajái, resa Ωvapur€
nde pukavΩmi ndijavÌivointe kuarahΩ rata
ne maœæ rorÌko chemopir^mba,
ha ombogue che pΩœágui opa angata.
Ne ñeœæ vevÌi, guΩra purahéicha
ñahendúrø hína ñanembovΩœa,
opΩta che akåme manduœa rorÌicha
taipiaite guarå taromanduœa.
MboraΩhu meme upe nde rekove
ohechaukáva teko pot^ añete ,
ha che jurujái nde rehe amaœæ
Tupå rembiapo apΩtépe nde ne poråve.
RohaΩhueteiko,che ΩvotΩmi
che korasø mboraΩhúgui henΩhæ,
hiœånte chéve nendive apΩta amano meve,
tove ñandejára tomeœæ jopóivo chéve pe nde rekove.
197
Nde resa jajái
Anína upéicha remaœæ che rehe
ahechávo omimbi ha ojajái nde resa
che ahΩœo che jopΩ,
oñop€, ombopΩahu che ñembΩasΩ.
AmbΩasΩ, ahechagaœu ne ñeœæ
ipotÌva che apΩsápe cherenói jave,
ha nde po katu ojerokÌva ohovasavo che rekove
oikovéva che akåme koœa∫aite peve.
Aína che sΩ! maraiko ndéve Tupå ndegueraha,
ikuœi che korasø,
huguΩsΩrΩ, henΩhæ techagaœu
ndokuerái ha ikaneœø.
Nde resa jajáimante opΩta,
ohesape che raperå,
ndoguemoœåi arakaœeve
mboraΩhúmante oheja nde resa rapΩkuere.
Nahiœåi avave oñandu
ñembΩasΩ che añandúva
ha katu opa ohendúva
tove isΩ tohætumba
Opavave membΩkuéra
ani ohaœarø koœå mbaœe oiko hese,
ñandesÌpe oikove aja
ñameœævaœerå mboraΩhu, mboaje ha aguΩjetaite.
Che sΩ, ne maœæ rorΩ okái che resápe
opΩta huguápe koœa∫a peve
ndogueichéne hata,
che korasø kuágui arakaœeve.
199
JasΩ renondépe
ÑasåindΩ jave hesakåmbaite ñande rekove,
Ωvápe ojecha omimbijoa mboraΩhu kuœi
jasΩ opukavΩ, omΩasåi che ári hata rendΩmi
ohechávo hína aguapΩ hese amaœæ asΩ.
Oikuaaroguáicha chéve ojehúva,
oñemoagu^ve haœe che rehe,
upete jave ojehΩkuavo che å guive jaheœo,
jaheœo ndikatúiva che rete ojoko.
Haœe noimoœåi che rehe oikóva,
che voi naimoœåi koœa∫aite peve
che moir€hára jasΩmi rovái kaœaru pΩt€vo,
oho, ouveœÔ haguagui arakaœeve.
PΩt€ jave hína rojúva jasΩ renondépe
roñeœæmeœæ ko mboraΩhu ndopáivaœeråha,
ha katu koœa∫a che reja cheaño
ndaikuaái mbaœépa heseœÔ ajapóta, ku che tΩreœÔ.
Noiméipa haœe pe Ωvate omimbíva,
che resaΩ oñehævo omimbieteve
ha ombou jasÌpe chemoir€vohína
Ko pΩhare asΩetépe heseœÔ aime.
Hiœånte chéve jasΩ renondépe jajohaviœu
ha katu koœa∫a nde reheœÔ aime ,
aromanduœávo jahasavaœekue naimbojojahái,
ha koœå mbaœe jasÌnte oikuaáva opΩta chupe jepive guarå.
201
JaipΩkúi tape
Ñasæ jaguata
jaipΩkúi tape
mokøive jaha
jahasa ΩsΩrΩ,
oimimbi, ipot^,
hesakå asΩ.
GuΩra purahéi
o∫uahæ ñandeapΩsápe,
ombohorΩ ñane å,
jaha pukuve
jaheka mboraΩhu,
ipuku tape,
jaha jahave.
Aníke kaneœø
oipΩso ijΩva
ipojái hagua ñanderehe
jaháke, jaháke
jaha pΩaœeve.
Jahecha tapeΩképe
ipotΩ, hΩœakuåvu
ΩvotΩ poråite
saϽ memete,
Tupå ipópe
ojapovaœekue.
Jahavemive
jahecha panambi
ojerokΩ jovaipa,
oguejΩ ojupi
mbeguemi ΩsΩrÌpe
ipepo omΩakÔvo
oñembopiroœΩ.
Jaháke jaháke,
jahave jahave
tape ohohápe,
ipuku jepevérø
jaha hendive,
ñaguahene katuete
jaipΩkúike tape.
203
AmombeϜta
Rohechávo katuete
orΩrÌi che retÔma
che rΩœái ha che roœΩ,
aguapΩ ha añemboœΩ.
Ndékatu repukavΩ
reikuaa che remiandu,
reñandúnepa ndeave
ha katu ndeœeréi mbaœeve.
Ndaikuaái mbaœépa
ajapóta rohecha jave reju
apΩtáva che ñeœængu
opágui cheresarái.
Hiœåntengo amombeœu,
arosapukái ko mboraΩhu
akΩhΩje arokirir^,
ndaikuaáigui ne remimoœå,
ikatúnte ave reipota
mboraΩhu che aguerekóva,
aréma ne mbaœerå,
Ha koœå∫a
añembopΩœapete^ma,
ahechavove reju
ajamíta ne rendápe
amombeœu che remiandu,
ndacheraΩhúiramo jepe
reikuaátama che jurúgui
añandúva nderehe.
Ha katu ajeruréta
Ñandejárape ikatúrø
topoko ne korasøre
remeœæ haguå chéve
avei ne mboraΩhu,
mboraΩhu añetetéva,
mbaœe iporåvéva
ikatúva ñañandu.
205
Narokirir^véima,
toiko oikovaœerå
amombeœúta ndéve
añandúva nderehe.
Ikatúnte upeichahágui
japΩta oñondive.
Ejumi jevΩ
Aipota reju
repΩta koœápe,
jepive roguáicha
jaikomi jevΩ
Koœet^ paravo
ñasæ oñondive
jaipΩkúi tape.
Ahenduse jevΩ
ne ñeœæ, ΩvotΩ
rΩœakuå oguerúva
ombojeguávo che rekove.
AikuaaœÔre reho,
reho chehegui
ha nderejuvéi,
rohaœarø koœå∫a
kuehe guaréicha ha
arakaœeve nere∫uahéi.
Eju jevÌna,
che korasø
nerenói, ndoikuaái
arakaœepevépa
oikovéta ndereheœÔ.
HasΩ ko añandúva
ndopíri chehegui
mboraΩhu aguerekóva
nde rehe añoite,
ára ha ára
okakuaa ne poreœÔ.
Okaru che retére
jehechase, temimbΩasΩ,
kaneœø ipohÌi
ipohÌive.
Aipota reju
repΩta koœápe
ani ne ñaña
nde reheœÔ areve
aikorø, amanóta
ndaikuaái koœærøpa
ahupΩtΩvevaœerå.
207
Reho chehegui
Ára okirir^
ñandeapΩsa ojoka,
ΩvΩtu oipeju,
reñeno reke
ha repΩtaite
nderekuœevéi.
Nde po roœΩså,
repukavΩmi,
rasa ne porå,
ñaimoœåvoínte
tupåsΩ rova.
Amaña jevΩ,
jevΩ nde rehe
roñatøi ñatøi
neremÌiete,
guΩraita o^va
pe oka jerére
okirir^mba
haœeteku oikuaáva
ko mbaœe ojehúva
naiporåiha.
TovasΩ ahahápe
ahechakuaa,
mbaœéiko oikóva
añeporandu.
Amaœæ opárupi
rohecha jevΩ,
pe reime haguépe
reñeno puku,
ñande ru rovái.
Epuœana upégui
ndéve ajerure,
nde nacherendúi
che norohendúi
mbaœéiko ajapóta
ndaikuaáiete.
Upéi ahecha
repuό reju
209
che añua hatå,
che rasæ soro
chekangΩpaite.
Nde retekuemi,
mbaœΩrúpe o^me
oipΩkÌi tape.
Añandu nde po
apuœaœimi che jopΩ
ndaipotái reho
epΩta koœápe
ndéve ajerure,
ekirir^eténte, ha nderesaΩ
mbeguekatuete oñehæ
ñehæ.
Upéi sapΩœa
ere cheapΩsápe
o∫uahæma ára
roheja ha∫ua,
rekakuaapáma,
ha Ñande ru oipotáma
aha hendive,
ha katu
amoite Ωvágui
nde rehe amaϾta
ha rohovasáta
reikove aja, ha
upeichahágui Ñande ru
heœírø
oñondive ñaiméta
opa árarå.
Che sΩmi poråite
Kuña pΩapΩ mbarete,
maœæ rorΩ
juru pΩtåmi,
jukΩ asΩete.
Kuña ndoitÌivape
mbaœasΩ ha kaneœø
ára ha ára
oikóva ombaœapo.
Ikorasøme ojaitΩpo
hesakåvéva mboraΩhu
omosarambíva oparupiete,
katuetei oiporavóva ha
ohΩkuávo imembΩkuéra ári
ne reœævéva kunuœ€.
Néina che sΩ
eju eguapΩ che Ωkére
roañuå hatå ha∫ua
ha che juru renΩhængue
tameœæ ndéve AGUÙJE
rohet€nguévo vevui asΩete.
Hetáma reñorairøva
ore, ne membΩkuérare
Ñandejára oitΩ mboΩve koœæ
remotΩreœÔma tapÌi
ani roikotevæ mbaœeve.
Ha! che sΩ
nde rérako ijΩvotΩpáva
«Margarita» niko haœe
tove ndéve aguΩje tameœæ
ha avei Tupåme taœe
Ωvágare amaœævo
AGUÙJETAITE che ru
ko kuñágui che reñóihague.
KatupΩrΩ, mbarete
ijojahaœÔva ombojegua chupe
RohaΩhu che sΩ!
nde haœe kuña añete,
tove tapiaite
211
Ñandejára tohupi ipo
tanderovasa,
ha koϾ koϾvere
tojaitΩpo ne korasøme
mboraΩhu ΩsΩrÌicha hesakåva
temiandu
sΩmánte oikuaáva
ha ohaœaroœÔre mbaœeve
imembÌpe råete omeœæ.
213
Viˆorio Román Cuyer Gómez
Amå
*˜
PΩtumbΩ jave ajapΩsaka
Ahendu mombΩrΩ oñarø jagua
Avei ΩvΩtu oturuñeœæ
ÙvΩra rakåme omokarapå,
Ahendu kΩju opurahéipa
Ha isaraki mΩmba opaichagua
Ùvaga ahecha ojekajeka
Ára otiri, ikuápe overa
Che pΩœa oñandu kΩhΩje pΩahu
Ha kotΩrΩepΩgui che akå anohæ
Amaña maña, añandΩmokø,
Ha kirir^hape chepΩtuhæ
Upeinte ahendu
ÙvΩ ojahu
HaΩvi pororo
Ha áravai katu okororø
MombΩrΩ opurahéi
Poœimi aguara
Hendive omøkøi
Aipo mboijagua
Iñangekøima avei
Upévo guΩra
Ha ituruñeœæme
Ùvaga ojoka
217
*˜
Overa mombΩrΩ, ou hina amå
Koœape che aime
Che anga hasé
Ichupe oheka
Guångu^ngue katu,
ojaheœo mombΩrΩ
Ha che chepir^, ndaikatúi ake
Ndatopai pΩtuœu...
Ahendu pe Ω, ΩsΩrΩpegua
Osæmba oraha
O^va henonderå, ára ivai añetehápete,
KΩhΩjepaœ€me, che akirir^ete
Che año koœape ahendu amå
¿Mamópa nde reimæ pe péicha jave?
¡Che anga ndereka...
ChepΩœa nderechavaicha!
Ko amå oropurahéi chevΩœaœÔ
Añandu vaicha umi amå resa
Ogueru ha orahava upe ΩvΩtu
Hoœarø che angå rehe ha oikΩt^...
Upe che ñeœæpotΩrΩru...
HendΩpu che pΩœape, mboraΩhu jajai
Ha ipotΩkuru, upe techagaœu
¿Mamópa reimæ?
¿Mbaœe rejapo?,
¡PΩtuma ohóvo ha nderejerei!
TavΩguirei amaña maña,
VΩœaœÔ che mbojere...
Oga inandi, nde nereimeiramo
Koœape avei...
219
*˜
Che karameguape henΩhe
Umi tekove pehængue
OpΩtavaœekue pe vΩœagui
Ha avei vΩœaœÔgui
Che pΩœa angata, ndaikatui ake
Okape oikóvare ajapΩsaka
Ha katu cherΩepΩpe
Tuicha avei,
Oiko hinå koœånga upe áravai
Ha um^ ΩvotΩt†icha ojajaivaœekue
Iporå, ipot^va ñanderekove
Mbeguekatu orahámåhinå
Ára roœΩ ruvicha
Ha o^ haguéipi ΩvotΩ porå
OpΩta ipirukuemi, upe hakå
Ha ape aimæ
Aheka moopa jajavΩ ñande rape
Ape techagaœu ha angata paœ€me
Ambohasa guaœu vΩœaœÔ
Mbeguekatu ñande ro pepo ari
OsΩrΩ amåraΩvi
Che katu, añandu mbeguekatu
Chejukataha techagaœu
Ha ijakuœi ohóvo, mbegue, mbeguemi
Che rekove, nde rehómåro chehegui
¡Añandu apáta pΩhare amangΩpe!
Ahenduma voi ou manó ruvicha
Ha ipópe ogueru
KΩse raimbeœÔ
Che jukavarå, peichareiete
Che ruguΩœovarå, mbeguekatuete
221
Akånundu opupu cherΩepΩpe
Pire akúma che mbohasΩ
¿Mamópa reimæ....?
¡Nderehe aikotevæ!
Ndepomimi, che añuåvo
Ohopáne tasΩ
Ha ndejuru cheret€ro
Ikat€ne... aikovemijevΩ
Che rupa ningo hoœÔsama nde rehóguive
Ejunå koœape...
Nderehe aikotevæ
PΩhare ipuku ndereheœÔ...
*˜
Koœape cheaño rohechagaœu
Nahaœei arakøi, nahaœei jasΩpa
Ha che, oimehape,
Upeicharønguáicha roheka
Che ahoja mbΩkΩ,
Cheakanundu roϽ
Okape okΩ, ¡che rohechagaœu!
Ha nde katu... nderejui
Ohaόngavaicha panambi
Ahendúva, ne ñeœæ mombΩrΩ
ÙvΩture ou, ha chemochich^
Ko che vΩœaœÔ ojoka, omopæ
Ha amanóvo ahávo ko pΩhare pukupe
Araháne, nde ava apopæ
Oihaguå tapiama
Mamo ahahape chendive
Añandu ΩvΩtu oipejupoœi
Amo agu^etente pe Ω osΩrΩ
Ha hendive...
hoœa avei che resaΩ
OtΩkΩ mbeguekatu
Ichipe ΩvΩre, isarambi
Oike pΩpΩku,
OkañΩ ha oho
¿Moópa?, avave ndoikuaai
Oimene iñahø, ¿avapa oikuaa?
Mamonepa oimæ...
¡oho nde reka!
223
*˜
Okape arapΩ ndopΩtai
Um^ arapehæ vai
Oguerohasa ára che tavΩ paœ€me
Ha kangΩ, tavΩ, techaœÔme
Che rekove oñeñandu
Ha ånga roœΩ, jepe arahaku
Añandu roœΩ, kausa akanundu
Anga che tavΩ, ñaminduœu paœ€me
Amano hina ndereheœÔ ko pΩhare amangΩpe...
Oraha ko arapΩ ohasávo
Um^ mbaœe che ångape opΩtáva
Um^ manduœa chendie guáva
Umí puka orahava ikuape tesaΩ
Ha oraha avei upevo pΩt€
IsaœΩ h€me arapΩ
Ha añandu ijakuœi
Mbeguekatu... upe cherΩepΩ
Ha añeporandu:
¿Mbaœépa che ajapo ndereheœÔ?
¿Mbaœeråpa péicha cherovatavΩ?
Ameœævo opa ohasávape
Che popeguare kunuœ€
PΩœaroguirei, ndahái roheka
AΩ gui avei koœape apΩta
Koœape, sapΩœånte oi haguepe,
MboraΩhu hΩpΩœ€va
Ha che... roheka gueteri
Opa jepΩta ha kirir^ paœ€me
Umi kaœarupΩtume
Ha, pe okæ ñembotΩpΩpe
225
Umi kunuœ€, ndoikoivaœekuepe
Rohaœåro koœa ñeœæpotΩmbΩtepe
Añongatu ndeve chemboraΩhu
Ahaœarøgueteri rejujevΩ
Ha amboja nderehe...
haœeha chevΩœaœÔ
*˜
Pe oikovaœekue ojeœo
Mbeguekatu che angekoigui
Pe oikova hinå omanø,
Pe cheguata ojuasagui
Ha oikovaœerågui okañΩ,
ára ha ára pe kuaaœÔ
Áravoœi omanova
Iñoråirø arapΩndipe
Ha aravoitegui oikontema
Okaœuva, hogaœΩva, ohuåœi ΩvΩœapeœari
KuaaœÔræ mamopa oho
Ambue tenda okahare
Ha ojava tavΩ paœ€me
MombΩrΩhape omanø
Che katu ahai,
opa mbaœegui tavΩve
Cheœanga oñemeœægui
ÑembΩasΩpe amanópeve
Ha Ωma chekeraΩvotΩ
Chemitåvepe arekovaœekue
Oveve oho mombΩrΩ
Ndoikuaasei mbaœeve
Umi aratiri
OjekΩtΩ ojuehe ohasakuevo
Kunuœu ndoikoivaœekue cherekovepe
Ouva hina chembopir^
Ou omombaΩ
MboraΩhu opΩtavaœekue tesaraietepe
ÙvΩrarakå och^a, oturuñeœæ
Ojoka ipurahèipe arapΩ kirir^
Che akåme Ωmaguare oupajeΩva
Ha upèintema che momir^
227
Ù osΩrΩrva itakuare
Ohekavaicha tape oikuaaœÔhape
ÙvΩtu vaicha, mboraΩhu cherΩepΩpe
Oheka tape oikuava
Ñandereraha Ωvagaitepe
Ita kuœi jekakue
Hoœava pe ΩvΩ ári ÙvΩtΩ kuape
Añakuera ojaitΩpova cherΩepΩpe
Orahava che vΩœa aña retåre
Ha upeva paœ€ipi...,
ÙvΩra kuera okakuaava
Ñandejara rembiapo
Añetegua okañΩva
Ha oiko chugui japu
Aravoœi ndohasaiva
OpΩtava pe arapΩre
Ha ombopukuva ohovo
Ko che vΩœaœΩ
Kirir^ che mondΩiva
Pe hΩœapu aña retåre
Haiha osΩrΩrΩva
Kuatia morot^ poråre
Purahei ijeheguiva
Chiå ha turuñeœæme
Oraháva ipΩtuhæme
Kirir^ rΩapuvai
Juru oñeœæhetava
Ha ndeœiriva mbaœeve
Tesa heœi pava
Ha niko noñeœæi
MboraΩhu ojeœereiva
Juru guerekogui rei
ñeœe ndojejapoiva
Naheñoigui anga pe avei
KuœeœÔ ojepokáva,
Petei kuœe ndokuœeiva
Jaipokavo ñeœængatu
ÑaikumbΩsegui «rohaΩhu»
Ha opa umiva paœ€ me...
¡Amanø mbeguekatuváicha añandu!
*˜
VΩœaœÔ paœ€me
Añandu che ñeœå iñangekoi
Mbeguekatu okañΩ
Chekanguekuape opupuva
ÑemΩakateœΩ
Oimenepa aña,
chemoaño ko pΩharépe,
ChembotavΩségui
Ou opurahei cheapΩsakuaitepe
Purahei ouva ñaña rΩpΩœ€gui
¿Oimenepa mboi, omaña mimbi
Che rehe ñemi
Amo ΩvΩrakuaipi?
Ijurugui osΩrΩ angaipavora reœæ
Eirusu poråicha
Ejúntena cheguenohæ
Ko ñembotΩpΩgui
Ha tove guΩraicha tajaveve...
Taipeœantema che kupΩsa
Ha taha nendive
Avave ñanderupΩtΩœÔ haguåme
Tapiaguaråicha, arakaœeve...
Ikatune oime,
Ñamarandu ndachekuaaveima
Oimene avei, ñemboœe Ωma
Chejurugui nosæseveima
Avei ikatu ku mΩmba ñarøicha
Che resa omimbi, che pΩœa iñaña
Che pirere osΩrΩma, peñaña rΩkue
Ha tuguΩ kuape, ahepΩ meœæ
Opa ivaiva cherembiapokue
231
Ha upeichavero...
AjerurejevΩne Ωvagajarape
Taimanduœa cherehe
Ha ajerurejevΩne ndeve
EjujeΩ hagua chendive
*˜
Oimæro amanøta
Ko amangΩ pΩharepe
Tove tamanø nemboraΩhurérape
Ha taha aña retåre, takai tapia
VΩœape aimene ndeverohecharø
ÙvΩape ari reiko revΩœa
Amø mombΩrΩ...
KuarahΩ oikehagotΩo
Omimbi overa
Upe arasun€
Ha ijaΩvu joa mΩmba opaichaguava
Ha upeva paœ€ipi
KΩhΩje rerekua
Ochiå, chiå pir^ kororø
Ha ΩvΩtu oraha
PΩœaguasu omøkø
Che aimemintema,
Koœápe che año
Añanise mombΩrΩ
Ha amå che joko
AsapΩmi, ajapΩsaka
ArapΩ ijaΩvu, árai oñua
JasΩmi omimbiva, pΩharerei
Koœæro ikatune ára iporåve
Ahanæ roheka
Rotopapeve
Oimeramo o^ Ωvagapegua
Chemoingovevene
Petei ara, aha haguå rotopa
Mamo reimæhape
233
Tarohetu upe ndejurupe
Hande po che pope,
Cheresa nderesape
Haœenæ ndeve che anga oñanduva
Ha chejuruipi tambo hΩsΩi
OpΩtamane upepe, che resaΩ
Ha mbeguekatu amåraΩvi hoœa
Ahendu osunu upe mombΩrΩ
Arerire koœanga okΩjeΩ
OikovejeΩta che rΩmba mimi
OmeœæjeΩta ΩvΩ pe hiœa
Nde nereimæi
¡Che rohechagaœu,
Che anga, añetehape ndereka!
Ou hinå amå...
Ha che ñande kotΩpe
Kirir^haitepe ajapΩsaka....
Ireneo Gauto
Reducción
San Francisco Lima
del AguaraΩ Guazú
Reducción
1
Ùpane, Jejui sΩrÌpe
Ipaœu ndojuavΩi Ωvága
Upéicha oñemomorãva
Jepe oi avei guΩrΩrΩ
2
Anichéne ojeœe rei
Osæ hague chugui guarania
Orekoháre en su entraña
Remanso del Jejui
3
Jejui Ωvatevove
AguaraΩ jajuhuva
Oro kuœími oguerúva
Tapeh€ o∫uahæ mboΩve
4
HembeœÌpe o^ Reducción
De San Francisco de Lima
Oreko fe diamantina
Heœi haicha upe canción
5
Takuat^gui ouvaekue
O^rupi imbaretéseva
PΩtagua ipΩœahatãva
Chupekuéra ou omosæ
6 KaœaguÌre mi oikopa
Haœete umi tribu errante
ÙvΩ ojuhu jevΩ mediante
Tupã mboraΩhu tuicha
7
Ou jave isarambipa
SΩ, túa taœΩra mimindie
Pe FraΩ Pedro Guairajúndie
Chupekuera ombΩatΩpa
239
8 Upe tapΩœimi opuœa
PΩaœete Ω rembeœÌpe
Mbaœapo ha purahéipe
Ivaíva omboΩkepa
9 Haœe kuéra hekoha
Hogami ñu rembeœÌpe
Ku Ωkua Ωvu ΩpΩetépe
Mitãkuera o vΩœapa
10
GuΩrapon oœita mbopu
Amo kaœaguΩ mbΩtépe
Laguna Blanca Ωketépe
Ombogue upe jepoΩhu
11
HΩakuãvu pe ΩvotΩñu
Eireterå hembΩpáva
MΩmba kuéra opaichaguáva
Oñeœæmba kaœaru
12
Ndaipóri ku jejahei
Señor San Francisco ΩvÌpe
Santa Rosa manto guÌpe
TupãsΩme o^ purahéi
13
FraΩ Pedro ogueruvaekue
Oreko mil resonancias
Omboœe haguå con ansia
Tupãme gua ñemboœe
14
Koœã mbaœe porãita
Ouvaekue mombΩrÌgui
Pe amo tetã ambuégui
Tekotevæ jaikuaa
15
Grecia vaekue ombΩatΩpa
Oúva del lejano oriente
Haœéma hãgua vertiente
Crisólcha ombojeheœa
16
Gregoriana rupive
Purahéi isarambíma
Pe Liturgia iporãvéma
Ha cristiano ipΩtuhæ
17
FraΩ Pedro de Bartolomé
Un insigne misionero
Ndaikatúi mbaœeveichavérõ
Upe hæra oñemboΩke
18
FraΩ Pedro oheja vaekue
IpotΩ pe reducciónpe
Purahéi o^va oracionpe
HendΩpu a∫aite peve
19
Ojoajuvo upe ñeœæ
Mbaeœepundie pe amoitema
Ojajai ha iñasaivema
Arte Escénico rupive
20
Américape o∫uãhe
Sãsõ, joja reraitépe
Ha osevo guaranietepe
Pe koœæ hetiaœeve
21
Ko tetame ourupive
Tapicha ikatupΩrÌva
Sinfonía ombokatuva
Ha armonía iporave
22
Upe polka kΩreœÔ
Ojehu iñepΩruhape
Ojehaívo ava ñeœæpe
Omeœæ pΩœa rorΩ
23
Tuicha mbaœe rakaœe
Upe banda de policía
Omeœæva jerarquía
Pe teoría rupive
24
Ñande apΩtegui ku ose
ParaguaΩo tuichaseva
koœereire ohekáva
Mbaœepu ta iporave
25
Maestro Flores upea haœe
Ohaόva omoambuevo
PurΩsΩipe imbeguevevo
Maœerãpa reikuaase
26
Anguirúmi oreko vaekue
Rigoberto Fontáo Meza
Ohekáva avei belleza
Ñeœæ ΩvotΩ rupive
27
PΩruvevúi ojehero
Oúmiva Reduccionpe
Ojechava upe misionpe
Puraheirå o monoœo
28
Haœe mi peicha o topa
Ùma guive imarangatuva
IpΩpémi oñongatúva
MboraΩhu tetamegua
29
Oikokuévo ojetΩpeka
Pehengue kúera paœ€me
Heñóiva iñapΩtuœ€me
Ambue purahéira
30
Jareko techapΩrã
IrundΩ puraheikuéra
Oja jaiva hera kuera
Ko tetame ombo tuicha
31
Rio AguaraΩ sΩrΩ
Oraha al mundo entero
India, hendive El Arriero
kaœatΩ, Arribeño ResaΩ
32
Ohecháro guáicha isΩ
Ohecha avei ikorasõ jara
Ha ohaimane upe ára
India pe ñeœæ ΩvotΩ
33
Heta mboraΩhu asΩ
Ojehúmi pe ijerére
IporeœÔmi haguére
Ojehu mbaœe mbΩasΩ
34
Ndaipóri ambue tape
Ani ha∫ua oiko ivaíva
PoreœÔ imantereíva
Rupi MboraΩhu ogue
35
ÑemboΩke ku hasΩve
Oikogui heta imprudencia
Omondórova conciencia
OiœÔre tekoteve
36
Guana me guarå rangue
Oñemeœæ Guajakípe
Amoite ÙvΩturusúpe
Hiœagui oho amuoteve
37 «La pena de amor fatal»
O^ «Arribeño ResaΩpe»
Ha o∫uahævo ParaguaÌpe
Oiko chugui celestial
38
Omimbi tapΩkuere
Táva háicha ñañeœærõ
Japurahéi El Arriero
Fontao ha Pérez mbaœe
39
Tape guasu Lopez re
De San Pedro a Campanario
Upeva hína el escenario
Heta mbaœe oiko hague
40
Ikatu háicha ojeho
Ojekuœe Ωgaratápe
Térã avei ΩvΩrajerépe
Tape puku omot^mbo
41
O^ oipurúva kavaju
Ha kuña oraha ijapΩri
Heta avei mboriahugui
ÙvΩrupiete ojetuœu
42
Rigoberto osororo
Oikógui mboraΩhupápe
Amoite Lima ruguápe
Ndaje haœe ou ha oho
43
Hesa iképente ohecha
Por la vieja carretera
Ovevérõ cual bandera
Upe poncho kaœasapa
44
Tava Lima Ωgarupa
Haœeñomi ΩrembeœÌpe
Ohaœa torΩpaitépe
PΩtΩvõmi ombohasa
45
VΩœarenda tapiaite
Oive hape comerciante
IpΩapΩva navegante
Ha heta avei chokokue
46
Purahéipe ikoœæmba
Oñe ombeœu sufrimiento
KaœatÌre descontento
Tembiguáicha ojeikoha
47
Fontao Meza ogueraha
Ojapo chugui concierto
Maestro Flores con el tiempo
Violinpúpe ombojegua
48
HendΩ, hetiaœe, ojajái
ÙsΩrΩ oraharoguáicha
Purahéi osæ haguéicha
Ipu, horΩ ha iñasãi
49
José Asunción ndie Ω potΩ
Sinfonía pe guaráicha
ku Ωvágape ramoguáicha
Guarania ñepΩr€mbΩ
50
Tava Lima gui oveve
Ose oho ParaguaÌpe
Oigui Lima ParaguaÌpe
Ñande ansestro pΩtuhæ
51
Umi irundΩ itaju
Oraháva ekue a la gloria
ParaguáΩpe en la memoria
Peina aga hiœaju
52
Pe guarania «KaœatΩ»
IpohÌi upe heœíva
Ñande pΩœáre opokóva
Pehængue jehasa asΩ
53 Ndo rekoi explicación
«mi lindo pueblo» heœivo
Pe heœiva ndahaœeiro
Táva Lima Reducción
54
Oime anguiru kambaœi
Haœe pete^ monumento
Limeño de puro acento
Itáva Ωvate ohupi
55
Europare oñemondo
Imbaraka ijΩvaguÌpe
Heœi hãgua ava ñeœéme
Mamoguipa haœe oho
56
O^ rΩguasu kokore
Ohóva mombΩrΩhápe
pete^ mbarakaitépe
hendive jaguaœi karæ
57
Heta kambaœi oimeve
Ñane retã tuichaháre
Ñaimembana ojΩkére
Purahei taiporãve
58
ArapΩ jerovia o^ha
Haœe avei Táva Lima
Ku ñaiméro pΩpe hína
Ikatúma jarovia
59
FraΩ Pedro de Bartolomé
Ouvaekue de misionero
Guairajundie dos luceros
OmeϾ upe hekove
60 Haœekuera oima Ωvate
Protección mi omeœéne
Ha milagro ohechaukáne
O^hápe tekotevæ
61
Hetekue oñeñongatu
Pete^ ΩvΩramiguΩpe
AguaraΩ rembeœÌpe
Ñemboœe ichupe ikatu
62
Marangatu ohechauka
Haœeha tupa ombouva
OñotΩgui opaveœÔva
MboraΩhu Reinopegua
63
Opa ko che purahei
HenÔhéva mboraΩhúgui
Osæháre kaœaguÌgui
Hatåve Osapukai
64 Tupao Lima pegua
Pete^ omaña al oriente
Ha ambue katu al poniente
Ñande historia ohechauka
65
Bicentenario jave
JaitΩvΩro ñane poncho
Tojeœo umi korócho
ParaguaΩ taipotive
66 AguΩje ñeœe ΩvotΩ
Kásike Guairaju rérape
Ñameœæ ouva guivépe
Omeœe upe ipojopΩ
Wilfrido Hugo Mendieta
Chokokue Remiandu
Kaœaruete jave
Ùv˘t˘ aku,
tata r˘apu,
reiko reipeju,
ha vokói regueru amang˘ p˘tu aku.
Ep˘tamína ehendu
koœåga ko kaœaru.
hasÌva chéve tembia˘hu.
Ñemb˘asÌpe ajekutu
oguahævo p˘hare,
angaipa ap˘tere ijat˘pa cherehe.
P˘tuœu mbeguekatu oguahæ kirir‡hápe,
oguap˘ che resa kuarah˘œåme
topehÌi ombohape.
Ajere ha ajerévo,
che kochø piru,
ahoja perer‡mi ári,
che kanguemante ipu.
Apa˘ koœætí mbo˘ve
ñemb˘ahÌi ou che p˘œáre.
Peteque peteque ipu che p˘œa ha ochía r˘ekue,
haœete vointe ku chéve vaicha oñeœæ.
Mb˘ja ˘vate ohesape pirit˘,
jahape, kumbarit˘, mandiœo ha jet˘t˘.
Kumandagu˘raœi ndahetái ramo jepe,
ombojere ogap˘.
Manduvi mich‡mi, avati p˘tå,
pichinga, ha chipa
che kokuépe isarambi.
251
Ndahup˘tÌi tekotevæ
ha nahembÌi mbaœevete.
… Koœævére ivaive.
Haœete vaicha ko chéve,
˘v˘tu oipejuha hatåve
ha ipoch˘ tuichaiteve.
Kuarah˘ amo ˘vate
ohesape ha otini mbarete.
… Ijetuœu pe kokue.
Ndahechavéi pe tape
aip˘kúivaœekue kuehe.
… ÑanandÌmante haœéve.
Ñehaœårø nahaveiva ha nomanoi ojeœe,
ha aheka ichupe opa koϾ.
Atopa che roga ˘kere … imata pirupaite.
Tesa˘ mbeguekatu
oguej˘ che rova ˘képe,
ndaikuaai mbaœépa chéve oguahæ.
Ñemb˘as˘ ha v˘œaœÔ
katuete che ahoœi kaœaruete.
Pe Poch˘ Añetete
Che pojái ha che pojái
che pochÌgui añetete,
˘vate asapukái,
araíre ap˘voi pe amo ˘vate.
Oime piko jajepokua atåite
Térå ñande kaœapa
ha h˘p˘œa ñande r˘gu˘,
ajeverø jaheja ñane ir€ ha ñande k˘v˘
oñap˘mi karugua vaiete kuápe
ha oañuå angaita kirir‡hápe.
Tesah€ ha okañ˘hápe
oikove pe oikoveháre,
osununu ha okapuháre
opiriri pe tatakuápe.
Ha jepevérø operere,
hatåvérø opararå,
pe tav˘ ichupe oip˘h˘pa.
Tav˘ ipuku pe itukumbo,
ha as˘ ijerereko.
Tav˘ ha mboriahu omokañ˘ arandu,
tetiaœe oit˘v˘ro,
mbaœas˘ ombotororo
ha ñemb˘as˘ iroœas˘.
… Aretema jaiko as˘,
Naipohåvéiguima ñande s˘
ohecha pe mitå opita kaœa poch˘.
Ñemb˘ahÌi ha p˘œaras˘.
at˘raite ojepoi ñande ap˘tépe,
ha upete guive voi jaikove t˘reœÔetépe.
253
Iporå jaguereko pe poriahuvereko,
ha ñaime ñaimehápenteko
ñaikotevæ pe teko.
Heta mbaœe vai jahecha jaikove puku aja,
ha koόva tapicha
moñái ruvicha ñembouha,
omanda are aja,
Koœvære… ñande p˘h˘pa
P˘tuœu ndorekoichéne
ambue paraguái rugu˘ kambuha.
Heta tesa˘ porå
om˘akÔ pe aramboha.
Ojokuáigui arema ñande ári
ñembas˘ tuichaveœÔva,
omondo ñande hegui
tembia˘hu porå ouveœÔva.
Heta iróva ñekoœø
ohasávara gueteri,
pe tatape oho mbo˘ve
moñái t˘pói omboveve.
T˘reœÔmi
Tape˘képe ojogapo
chokokue karai Lopo.
Omboœogao kapiœípe,
ha og˘ke ˘v˘rap˘te.
Ombojapaite ojuehe,
ha naœipaœ€i mich‡mi,
anive oike roœ˘ arambiœimi
ni ama˘v˘tu oñemo hokæ.
Op˘ta guive haœeñomi
Ndoœuvéiva mbaœevete,
Taœ˘rakuéra ˘maite
ojapo chugui t˘reœÔmi.
Aréma ohovaœekue
Ña Engrásia amo ˘vate,
ha upete guive itapere
jeka˘œuhápe p˘hareve.
Ndaiporåvéi mbaœevete.
Kokuépe ohejavaicha ichupe,
haœeténteko o‡va pe ij˘kere
ha okaœapi mbareteve.
Ohup˘tÌvo asajep˘te
hesaho pe amo ˘vate,
ha has˘ as˘ tuichaiteve
pe opívo op˘tahague.
Oheka kuarah˘œå
ha oguap˘mi kane´ø,
sosohápe ombojaœo
soœo mbov˘mi ha mandiœo
255
Ojep˘so kapiœípe ári
Kirir‡hápe arambiœimi,
Omboguap˘ pe ikaru ári
Kaneœo ha t˘reœÔ mich‡mi.
Kaœaruete ojere
Ogaœi morot‡míme,
ha oñandu hekoresamíme
ik˘tåœimaha pe hekove.
Omaña omañahápe, aje,
ivai pe hekove,
ha guaripólamante ombogue
angaipa ha tekotevæ.
Hiœåitéma op˘tuœu
Ñandejárandi ˘vágape,
ha ikerair€ndi toñomoir€
ohuput˘je˘ ha§ua pe kunuœ€
Ha!… che táva
Ha!… che táva mboriahumi
rep˘ta rehóvo ne añomi.
Ndahoœipavaœekue kaœagu˘h€ porå,
˘s˘r˘ sakå, t˘apu mbaraka,
ha gu˘ra purahéi ne añuåmba.
Koœåga guarå heñói tuichapa
ñanand˘ ˘vate ha tapere vaieta.
M˘mbachuœi kaœagu˘ jepeve ohopa,
ha ˘v˘tu kang˘ rekovia op˘ta,
ip˘tu iróva mbaœas˘ r˘ru,
pohå oipurúva umi ñaneir€
p˘tagua poguÌpe oikopáva tavÌpe,
ha ombaœapokokuéva hikuai ñemitÔme.
Amaña ha amañahápe,
iperø ha iperøhápe,
hen˘hæ ha hen˘hæhápe
soxatÔ ojep˘so,
haœetévante ku ˘so
omumu ha omumúva,
ha ojop˘ ha ojopÌva,
ha ojoko ñande p˘tu.
Mitånguéra ikurupa,
ipirekuéra oñemb˘aipa,
ituju ha inæ vaipa,
hasohamante ojeœe.
Ndaiporivei aichinjáranga ñemeœæ,
niaipo jehechakuaa,
… Haœeño hikuái op˘tapa,
Ñande ruvichakuéra ojeporuka
pirapire mbov˘míre,
ha oñembotav˘pa.
257
Ojeœóiva ojeœoipa,
tujamimi mante op˘ta,
ohoœarø omanomba
taperepe reiko haguå,
H˘p˘œa che resa˘ rohechavo nañomi,
p˘œavaí che kÔti,
it˘ai ko che rend˘,
ndaiporichéne s˘ ni teind˘,
tua ni t˘keœÌra
oñanduœÔva ko mbaœemb˘as˘.
Ha amó h˘p˘vehápe,
mbora˘hu tuichavehápe
añes€ne ajerure,
pe ˘vága tuicha javeve,
Ñandejára ha Tupås˘me,
tomeœæ opa koœe,
poœa jua˘hu … taip˘koœæ
Ko che táva poråité,
ha imemb˘kuéra joaité
tohup˘t˘ tekojoja opa`koæ.
Ha oimérø tekotevæ
ojeporu pe nde p˘ap˘,
eñemo‡ pete‡ ñeœæme,
ha eit˘v˘ro ha emuña
umi tekove aña.
Ùv˘t˘ ruœå
P˘hare puku ñande ahoœi areteguivéma,
ojap˘h˘pa ˘v˘t˘ ruœå ñande p˘s˘røva.
Angekói kirir‡ peina ohait˘po
mbaœas˘ tuja akointe irova.
Che k˘v˘ jas˘,
hataind˘ ˘vatépe,
ohesapemi ko mbaœemb˘as˘.
Che ahoœi ipópe ˘s˘r˘ sakå,
ogueru haguå
ivevÌi asÌva ˘v˘tu porå.
Oñep˘r€vo ipu
ko che mbaraka,
ojera kang˘,
v˘œaœÔ jerépe,
ko che purahéi.
Ojupi hóvo ñasaind˘ rapére,
oñemi mbegue ko che mbia˘œuhéi.
Angata oguahæ p˘hare vove.
Tekove vai jejahéi p˘re.
Che jop˘ hatå keras˘ ñaña.
Ipu p˘r˘rÔi ko che mbaraka.
Omombeœu iñeœæme pe ndav˘œáiha.
Hiœånte ichupe je˘ rov˘œa
Jas˘ morot‡ reguata rehóvo,
ehejána chéve rehasa mbo˘ve,
˘vot˘ p˘ahu koœet‡ jave,
tojerapaite kuarah˘ pota.
Ha tojehecha ojehechaœÔva,
ojehecha haguå ...
it˘arømaha ko tembipota
259
Kera ˘vot˘ ojerapaœÔva che mohaœarø,
k˘reœÔ p˘ahu tembiapo joja,
ouje˘ haguå tekove porå.
Ikatúngaœu ko p˘harevépe
heñói ko tetåme pe v˘œapavæ,
ha joha˘hu katupe ña amoñate.
Ñembosarái
A˘vu...
T˘apu...
Saraki...
Sapukái...
Mitånguéra oñembosarái.
S˘r˘r˘...
Ñemombo...
Oñani.
Ùv˘túre isarambi.
Ojupi...
Okapu ha ha˘vi.
Ojeka...
Ojera pe ipuka.
Tor˘pópe oikove ha ov˘œa.
Om˘asåi torore.
Ohaœå tor˘ja.
Tikichúela...
TukaϾ.
GuahotÌre okañ˘ p˘aœe p˘aœe.
T˘v˘rópe omuña.
T˘´áipope h˘kuepa.
Ojeϗi...
Ojev˘...
Ojere ojuehe
Mitåi akahatå
opaichagua p˘œap˘ha.
Oga˘gua mbov˘œaha.
Ohasa arap˘,
Aravo, jas˘ ha ar˘
261
Oñemboja arapaha,
opave arahaku.
...Araroœ˘ oñep˘r€.
Ahecha momb˘r˘guive
che mitåramoguare.
Ùs˘r˘ pot‡ sakå,
kaœagu˘ ha ñu porå
che ahoœi,
che añuåmba.
Koœåga ramo guarå ojap˘h˘pa
ñemb˘ahÌi ha tekovaieta.
Ha mitå saœ˘jueta
p˘nandi ha opivo oikoreipa.
Hiœåntéva chéve ko ˘v˘ porå
˘vot˘meme ojejapipa,
ha taipot‡ pe henondera.
Tojupi a˘vu.
Toiko jerovia.
Ha taisaraki
mitå poråita.
Ama P˘hare
Osunu momb˘r˘.
...Overa vera.
P˘harep˘te.
Ára opuœå.
Arai vai iñakåp˘sæ amo ˘vate,
pe hiœariete.
Otirijeka ha ohesapepa
pe aravera oik˘t‡œaja.
Ha ojapajeréi ˘v˘tu hatå
˘v˘tÌgui oúva.
...Oipeju tarova ˘v˘tu hatå.
Ombovevepa pe hapépe o‡va,
ha orova hendágui ipuœakamíva.
Omosarambi ˘v˘ra rogue,
kuatiañeœæ ohupi ˘vate.
Omokarapå ˘v˘rarakå,
Iñakårague ombocharapa.
Otoruñeœæ poœi pe takuára kuápe,
Ipu charara taj˘ o‡hápe,
Omopararå... óga aikoha.
Om˘åho ohasavo kapiœi p˘tå,
Osunusunu...
Ot˘k˘t˘k˘...
Okirir‡mba atøi mbopuha.
Morot‡rot‡,
ma˘ma overa,
pe che roga okara.
263
Overaverava
Or˘r˘ir˘rÌi che r˘mba jagua.
Ip˘œamir‡gui oñemond˘ipa.
Oñemb˘apuœa...
Iñakuruch‡...
Opororororo pe amaresa,
hap˘kuéri oúma pe ama tuicha.
Totok˘totók˘ amandáu hoœa,
Ombokuapaite ko che rogaό.
Asæ aguap˘ ko che rogaguÌpe,
ha ahechami
pe che korapÌpe
...aratiri kai
hoœaha t˘apupe.
Ohap˘paite pe che kogat˘
ha omochoror‡ kokuere jere.
Amaña hague...
amaña sap˘mi,
ha cheresatu sap˘œaitemi.
Ahecha ohasa,
...isarakiraki
˘s˘r˘ tuju ˘vatégui oúva.
Ombo˘ke mbo˘ku,
...ohupi hiχri,
oraha o‡va ˘v˘œape ári.
Ok˘ k˘reœÔ,
ochororohápe.
Ho˘œupa ñu,
ha ˘v˘pé o‡hápe.
Che mand˘jut˘ o‡ hiœahápe.
Hiœåntéva chéve noiméi oraha
che kóga porå,
t˘œái r˘akuå,
pekÌicha ik˘rÔiva,
poœa joguaha.
Ohasa mbouve ˘v˘tuœatå.
Iñap˘sæp˘sæ ... mb˘ja veraita,
om˘en˘hæ je˘ p˘harép˘te,
ama ˘v˘túpe ojovahéi rire.
...Aravai paha.
Osunu momb˘r˘.
...Overavera.
Otir‡.
...Ojeka.
Omombeœu ohóvo ohasamaha.
Los autores
Lucino Rodríguez
Nació en San Juan Bautista, Misiones el 13 de
febrero de 1971. Es Sub-oficial Mayor de Orden y
Seguridad en la Policía Nacional y ha realizado
también estudios de lengua guaraní. Es auxiliar
de cátedra de lengua guaraní en las facultades de
Derecho y Filosofía de la Universidad Nacional
de Asunción. Participa activamente con su poesía,
en festivales populares de todo el país. Publicó
el libro Che remiandu angue potΩ en 2004.
Felicita Arenas
Nació en Asunción, el 5 de febrero de 1963 y reside
en Altos desde hace varios años. Es licenciada
en Lenguas Castellano/Guaraní, con énfasis en
educación bilingüe,por la Facultad de Lenguas
Vivas de la Universidad Evangélica del Paraguay;
se graduó asimismo como Locutora Radial y
Televisiva, destacándose como mejor egresada
en ambos campos. Actualmente es catedrática
de lengua española en el Instituto Superior en
Ciencias Lingüísticas. Obtuvo varias distinciones
nacionales como la Medalla de Honor al Mérito
por crear sedes y dedicarse a la docencia en
sedes del Instituto de Lenguas de todo el país.
267
Victorino Cardozo Ovando
Nació en Santa María, Distrito de Unión, San
Pedro, el 8 de noviembre de 1955. Obtuvo el título
de Bachiller en Ciencias Humanas a los 40 años.
Posteriormente se graduó como Profesor de
Educación Media, Castellano Guaraní en el Instituto
de Formación Docente de Santaní, así como la
Licenciatura en Guaraní en el Ateneo de Lengua
y Cultura Guaraní, Filial Santaní. Se dedica a la
docencia, enseñando en varias instituciones escolares.
Diana Ríos
Nació en Carmen del Paraná el 31 de enero de
1986. Se graduó como Licenciada en Educación
Bilingüe en la Universidad Nacional de Itapúa
(uni). Se dedica activamente a la docencia en
diversas instituciones de Carmen del Paraná.
Tiene en su haber numerosos textos poéticos
inéditos hasta el presente. Obtuvo distinciones
por su excelente rendimiento en sus estudios.
Victorio Ramón Cuyer
Nacido en Villarrica el 26 de marzo de 1992. Cursa el
segundo año de la carrera de Ingeniería Industrial
en la Universidad Nacional de Villarrica del Espíritu
Santo, así como el primer año de Ciencias Contables
de la una, sede Villarrica. Participó en el Concurso
Histórico, Cultural y Literario «Rutas de Libertad Paraguay/ España 2009», organizado por el Ministerio
de Educación y Cultura y la Organización de Estados
Iberoamericanos, resultando ganador con su texto
titulado Paraguay volando en alas de la libertad.
Ireneo Gauto
Nació en Villa de San Pedro de Ùcuamand˘yú el 15
de Diciembre de 1932, y firma sus trabajos con el
seudónimo i rgm. Reside con su familia en Santa
Rosa del AguaraΩ. Se graduó en Filosofía en el
Seminario Arquidiocesano de Paraná, Argentina
y estudió también Teología en la Facultad de
la Pontificia Universidad Católica Argentina.
Actualmente es docente jubilado. Posee diez obras
inéditas registradas, algunas ya divulgadas como Luz
Solidaria y Santa Rosa Norte. El texto de la Guarania
Lima del Paraguay es la síntesis del presente poemario.
Wilfrido Hugo Mendieta
Nació en Fernando de la Mora el 12 de octubre
de 1945. Es graduado en Ciencias Sociales por la
Universidad Nacional de Asunción. Presta servicios de
consultoría independiente en Desarrollo Rural para
varias organizaciones nacionales e internacionales.
Ha publicado la novela testimonial Un grito de
libertad - πvΩ angata en el 2006, así como varios
libros técnicos. Actualmente tiene en imprenta el
libro Fogones - Crónica de dos vidas y un poemario.
Compuesto en la tipografía
Compilada en 9 / 12 pts.
Esta edición de ≈uinientos ejemplares
terminó de imprimir en los talleres de
Artes Gráficas Emasa en julio de 2011