Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu

Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu

Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu
1
Ištoňová, M.,
2 Zeman,
M., 3 Judičáková, M.
¹Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, Katedra fyzioterapie, SR
²Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, Katedra klinických
oborů, ČR
3Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, SR
Abstrakt
Európska kardiologická spoločnosť vyvíja množstvo aktivít na to, aby sa význam rehabilitácie
pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami dostal do povedomia širokej kardiologickej verejnosti,
a aby sa rehabilitačná prax realizovala ako dôležitá súčasť komplexnej liečby pacientov s týmito
ochoreniami.
Edukácia pacienta s infarktom myokardu je neodmysliteľnou súčasťou
komplexnej rehabilitačnej starostlivosti, pretože ak pacient dodržiava liečebný režim a preventívne
opatrenia, významnou mierou ovplyvní nielen svoj zdravotný stav, ale aj kvalitu ďalšieho života.
Cieľom tejto práce bolo zistiť výskyt ovplyvniteľných rizikových faktorov, úroveň informovanosti
a vedomostí pacientov s diagnózou infarkt myokardu. Výsledky potvrdzujú vysoký výskyt
ovplyvniteľných rizikových faktorov, nedostatky ako v informovanosti o svojom zdravotnom stave
tak vo vedomostiach o ischemickej chorobe srdca, čo potvrdzuje potrebu zvýšenia edukačných
aktivít zo strany zdravotníckeho personálu.
Kľúčové slová: Infarkt myokardu. Kardiovaskulárna rehabilitácia. Prevencia. Edukácia. Kvalita
života.
Abstract
The European Society of Cardiology developed a number of activities to the importance of
rehabilitation of patients with cardiovascular diseases has been known among the general public of
Cardiology, and to implement rehabilitation practice as an important part of a comprehensive
treatment of patients with these diseases. Education of patients with myocardial infarction is an
integral part of comprehensive rehabilitation care, because if the patient follows the regimen and
preventive measures to significantly affect not only their health but also the quality in life.The aim
of this study was to determine the prevalence of modifiable risk factors, the level of awareness and
knowledge of patients diagnosed with myocardial infarction. The results confirm the high incidence
of modifiable risk factors such as gaps in information about their health, both in knowledge about
ischemic heart disease, confirming the need to increase educational activities among health
professionals.
Key words: Myocardial infarction. Cardiovascular rehabilitation. Prevention. Education. Quality of
life.
Úvod
Problém kardiovaskulárnych ochorení je aktuálny už niekoľko desiatok rokov vo všetkých
rozvinutých krajinách kde ischemická choroba srdca a jej kritické vyvrcholenie infarkt myokardu
má dlhodobo stúpajúci trend. Terapia kardiovaskulárnych ochorení si vyžaduje veľké finančné
prostriedky, ktoré s rozvojom modernej vyšetrovacej techniky a terapie neustále narastajú.
23
Akútny infarkt myokardu je závažnou psychosociálnou traumou. Dochádza pri ňom k zhoršeniu
kvality života, pretože klesá výkonnosť kardiovaskulárneho systému, zjavujú sa príznaky narušenej
psychosociálnej homeostázy, vzniká dizabilita s obmedzením kvality a kapacity
fyzických,
psychických, sociálnych, sexuálnych i pracovných aktivít (Rodan, 1991).
Súčasná koncepcia poinfarktovej rehabilitácie zdôrazňuje aktívnu účasť pacienta, princíp
včasnej mobilizácie a komplexného prístupu, skracuje čas hospitalizácie a práceneschopnosti.
Zlepšuje kvalitu pacientovho života i života jeho rodiny a má ekonomické výhody pre pacienta
i spoločnosť. V súčasnosti už niet pochýb o tom, že poinfarktová rehabilitácia je zmysluplná, a jej
priaznivý efekt nespočíva len v zlepšení kvality života pacientov s touto diagnózou.
Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu
Zdravotníci, ale aj mnohí pacienti, chápu, že ani najkvalitnejšia liečba nie je dostatočne
efektívna bez aktívnej spolupráce pacienta. Úlohou zdravotníckeho personálu je popri
implementácii liečebnej, rehabilitačnej i ošetrovateľskej starostlivosti edukácia, čiže výchova a
informovanie pacientov, aby dotknutí jedinci mohli aktívne spolupracovať pri liečbe a prevencii. Už
počas hospitalizácie klient dostane základné informácie, na ktoré je potrebné nadviazať
v ambulantnej zložke.
Program kardiálnej rehabilitácie význame zvyšuje šance prežiť. Jej hlavným cieľom je pomôcť
pacientovi nadobudnúť stratenú fyzickú kondíciu, predísť zhoršeniu zdravotného stavu a rôznym
komplikáciám a minimalizovať riziká budúcich kardiálnych problémov. Tieto ciele môžu prispieť
k zlepšeniu kvality života pacientov s týmto ochorením. Ide o komplexný prístup, ktorý popri
fyzickej aktivite zahŕňa aj dodržiavanie zásad sekundárnej prevencie i ostatných zložiek zmien
životného štýlu, pričom svoje významné postavenie tu má aj edukácia.
Komplexná
rehabilitácia
sa
pochopiteľne
nemôže
zaobísť
bez
potrebných
väzieb
psychologických, sociálnych, právnych a ďalších. Správna interpretácia rehabilitačného procesu
nutne potrebuje k realizácii primárnych i sekundárnych preventívnych programov spoluúčasť
a zázemie rodiny, blízkeho okolia i celej spoločnosti. Platí to o rozšírení možnosti pohybových
aktivít, správnej výžive, obmedzenia fajčenia, aj o uplatnení a ekonomickej podpore preventívnych
programov (Kolář, 2009).
Rehabilitáciu pacientov môžeme rozdeliť na štyri fázy:
I.
fáza – nemocničná rehabilitácia. Hlavným cieľom hospitalizačnej rehabilitácie je zabrániť
dekondícii, tromboembolickým komplikáciám a pripraviť chorého na návrat k bežným
denným aktivitám.
24
II.
fáza – včasná posthospitalizačná rehabilitácia. Táto fáza by mala byť zahájená čo najskôr,
po prepustení. Dĺžka trvania je tri mesiace. Pokladá sa za rozhodujúcu, pre navodenie
potrebných zmien životného štýlu a dodržiavania zásad sekundárnej prevencie.
III.
fáza – obdobie stabilizácie. Začína behom stabilizácie klinického nálezu. Kladie sa v nej
dôraz na pravidelný vytrvalostný tréning a upevnenie zmien životného štýlu.
IV.
fáza – udržiavacia. Pacient pokračuje v dodržiavaní zásad predchádzajúcich aktivít
s minimálnou odbornou kontrolou, za predpokladu trvalej stabilizácie zdravotného stavu
(Chalúpka a kol., 2006).
Zostavovanie edukačných skupín
Edukáciu môžme definovať ako súhrn služieb, ktoré poskytujú všetci zdravotnícky pracovníci
(lekári, sestry, fyzioterapeuti ...) v rámci ich obvyklej činnosti. Je logické, že sa pri vyšetrovaní,
ošetrovaní, stanovení terapie a ďalších odporúčaniach týkajúcich sa najmä životosprávy danej
osoby, sa dostávajú s ňou do úzkeho kontaktu, ktorý im umožňuje výchovne pôsobiť tak, aby sa
upravil chorobný stav.
Okrem farmakoterapie a kinezioterapie je potrebné poučiť pacientov kompletne o rizikových
faktoroch a sekundárnej prevencii. Na tieto účely je vhodné urobiť roztriedenie do tzv.
edukačných skupín, ktoré sa vždy rozsiahlejšie venujú práve problematike, v ktorej má daný
pacient najväčšie rezervy. Keďže edukácia prebieha iným tempom ako pohybová aktivita, je
možné ju vykonávať vo väčších skupinách. O jej priebehu rozhodujú iné faktory než výkonnosť
pri ergometrickom záťažovom teste. Je preto vhodné do týchto skupín triediť pacientov inak ako
sú triedení do
rehabilitačných skupín podľa pohybovej aktivity, pretože je nezmyslom
presviedčať nefajčiara o škodlivosti fajčenia či nediabetikov o korekcii glykémie inzulínom. Toto
všetko znižuje efekt edukácie. Preto je dobré sa venovať v každej skupinke dominantnému
problému skupiny, skĺbiť aj socio - ekonomické podmienky, z ktorých zapájaní jedinci
pochádzajú. Inak totiž bude svoj jedálniček, alebo životné tempo upravovať dôchodkyňa a inak
manažér firmy a podobne. Okrem skupinovej edukácie je vhodné zaradiť aj pohovor individuálny,
kde je možnosť pýtať sa na otázky, ktoré nechce pacient riešiť verejne, pred ostatnými členmi
edukačnej skupiny.
Významnou súčasťou edukačného procesu je tiež vedenie edukačnej dokumentácie. Informuje
ostatných členov tímu o pacientovej reakcii, o priebehu, vývoji, eventuálne o komplikáciách, ktoré
sa v priebehu edukácie vyskytnú. Presne vedená dokumentácie tiež chráni členov edukačného
tímu, resp. môže slúžiť k hodnoteniu úrovne celého pracoviska (Aschermann, 2004).
25
Edukačný program má obsahovať:








základy o ICHS, vrátane symptomatológie
základy kardiopulmonálnej resuscitácie
medikamentóznu terapiu
zmenu diétneho režimu a stravovacích návykov
fyzickú záťaž prvé týždne po prepustení z nemocnice
sexuálny život
návrat do práce ku každodenným aktivitám
indikácie chirurgickej intervencie
Podľa WHO musí byť pacient pripravený k edukácii:
 kardiopulmonálne kompenzovaný, bez bolestí
 psychicky stabilný, (nie príliš anxiózny alebo depresívny)
 musí si uvedomiť súčasné ochorenie
Ideálny program má byť:




finančne nenáročný
informatívny
presný
atraktívny
Cieľ výskumu
Hlavným cieľom práce bolo zistiť výskyt ovplyvniteľných
rizikových faktorov ICHS
v sledovanej vzorke pacientov po prekonanom akútnom infarkte myokardu počas včasnej fázy
rehabilitácie a následne zistiť úroveň informovanosti pacientov o svojom zdravotnom stave, o
ochorení ktoré ich postihlo, a o ďalších možnostiach liečby.
Metóda prieskumu
Ako metódu prieskumu sme zvolili dotazník zostavený pre naše potreby prieskumu, ktorý bol
anonymný. Otázky boli zamerané na zistenie výskytu rizikových faktorov, na úroveň vedomostí a
informovanosti pacientov o svojom ochorení. Získané údaje sme vyhodnocovali základnými
štatistickými metódami v grafoch a tabuľkách.
Charakteristika súboru
Prieskum sme uskutočnili na Internej klinike I. II. a v Kardiocentre FNsP J. A. Reimana
v Prešove. Vzorku tvorilo 65 náhodne oslovených respondentov oboch pohlaví, ktorí prekonali IM.
Prieskum sme realizovali v rokoch 2007 – 2008. Oslovených bolo 38 mužov (od 43 rokov do 72
rokov) s priemerným vekom 52,9 a 27 žien (od 50 rokov do 73 rokov) s priemerným vekom 56,2.
26
Výsledky
Analýzou odpovedí oslovených pacientov sme dospeli k zisteniam, že prevalencia
sledovaných rizikových faktorov je vysoká (Graf 1), čo sa nám potvrdilo aj v predchádzajúcich
prieskumoch realizovaných vo FNsP Prešov (Ištoňová a kol., 2009, Ištoňová a kol., 2007). Závažné
je v tomto prieskume zistenie, že až 57 % oslovených respondentov nepoznalo hodnotu svojho
cholesterolu a 22 % nevedelo aké mali hodnoty krvného tlaku pred vznikom ochorenia.
Graf 1 Výskyt ovplyvniteľných rizikových faktorov v sledovanom súbore pacientov po IM
Výskyt RF v sledovanej vzorke
Počet pacientov
Stres - 86,1%
56
60
50
50
49
39
40
38
37
35
30
Pohybová inaktivita 76,9%
Hypertenzia - 75,4%
Obezita - 60%
20
↑ cholesterol 58,5%
Fajčenie – 56,9%
10
0
1
DM - 53,8%
Rizikové faktory
Hodnotenie úrovne informovanosti pacientov o svojom zdravotnom stave a následných
terapeutických a režimových opatreniach bolo nasledovné: 11 % opýtaných malo pocit nedostatku
informácií, 58% pociťovalo čiastočný nedostatok a dostatok informácii získalo 31 % opýtaných. O
získavanie nových informácií má záujem 89 %, 3 % nemajú záujem získavať ďalšie informácie a 8
% sa nevedelo k tejto otázke vyjadriť. Najviac informácií získali pacienti od lekárov (51%) a od
sestier (25%). Z iných zdrojov (edukačné materiály, časopisy, internet a podobne) získalo potrebné
informácie 17% a 7% oslovených pacientov získalo potrebné informácie týkajúce sa ich ochorenia
od fyzioterapeutov počas rehabilitácie (graf 2).
Získavanie informácií
11
lekár
5
sestra
33
fyzioterapeut
iné zdroje
16
Graf 2 Poskytovanie informácií pacientom počas hospitalizácie zdravotníckymi pracovníkmi
27
Záujem o získavanie ďalších informácií o svojom ochorení a potrebných režimových
opatreniach má 88%, 3% nemajú záujem o ďalšie informácie 9% sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť
(graf 3).
Záujem o získavanie ďalších informácií
2
6
Áno - 87,6%
Neviem - 3,1%
Nie -
9,30%
57
Graf 3 Záujem pacientov o získavanie ďalších informácií
Diskusia
Výsledky potvrdzujú potrebu primárnej prevencie v celej populácii, pretože zistené výsledky
výskytu vybraných rizikových faktorov mapujú situáciu u oslovených respondentov pred vznikom
infarktu myokardu, súčasne však potvrdzujú dôležitosť sekundárnej prevencie u pacientov, pretože
práve prevencia je najúčinnejšou zbraňou v boji proti komplikáciám a recidívam tohto ochorenia.
Pozitívne je, že je možné redukciou rizikových faktorov dosiahnuť výsledky, ktoré môžu byť
trvalé. Práve tu je dôležité miesto edukácie. Správna motivácia pacientov v rámci edukačných
programov je dôležitým prvkom, ktorý napomáha eliminácii rizikových faktorov a spolu z ďalšími
zložkami terapie priaznivo ovplyvní ďalší vývoj ochorenia a umožní znížiť stupeň závislosti od
okolia, čo je jedným z významných činiteľov zlepšenia kvality života pacientov s týmto ochorením.
Na základe získaných výsledkov ako aj skúsenosti autorov môžeme konštatovať, že edukácia stále
zaostáva v klinickej praxi a to aj napriek tomu, že poznáme účinné postupy. O to závažnejší je fakt,
že edukácia je nedostatočná v procese rehabilitácie. Nízke hodnotenie fyzioterapeutov
v poskytovaní
informácii
pacientom
počas
rehabilitácie
pripisujeme
skracovaniu
dĺžky
hospitalizácie a v nedostatku času na realizáciu rehabilitačného programu. Ako jednou z možných
alternatív zlepšenia edukačných aktivít autori navrhujú vedenie edukačných záznamov, ktoré by
mali obsahovať všetky potrebné náležitosti, a v lepšej spolupráci celého tímu odborníkov, pretože
28
edukačný záznam napomáha plánovaniu a hodnoteniu edukácie a zjednodušujú komunikáciu medzi
jednotlivými profesiami.
Je potrebné zmeniť prístup k tejto problematike na viacerých úrovniach: na úrovni populácie, na
úrovni orgánov riadiacich a financujúcich zdravotníctvo, na úrovni pacientov a taktiež na úrovni
zdravotníckych pracovníkov podieľajúcich sa na liečbe a starostlivosti o týchto jedincov.
Záver
Kardiovaskulárne ochorenia majú svoj časový vývoj a svoje štádia vývoja. Všetky prostriedky
modernej medicíny, vrátane prostriedkov modernej edukácie a súčasnej rehabilitácie musia
akceptovať tento štádiový vývoj, a musia sa adekvátnym spôsobom adaptovať z hľadiska času, ako
aj z hľadiska prostriedkov (Palát, 1994). Len úzka spolupráca pacienta, jeho rodinných príslušníkov
a zdravotníckych pracovníkov, kontinuálne prevádzaná edukácia zlepší kvalitu poskytovanej
zdravotníckej starostlivosti a zvýši konečný terapeutický efekt na maximum, čo v konečnom
dôsledku pozitívne ovplyvní zdravie a kvalitu života pacientov s týmto ochorením.
Literatúra:
1. ASCHERMANN, M.2004. Kardiologie. Praha: Galén, 2004. 818 s. ISBN 80-7262-290-0.
2. CIFKOVÁ, R. a kol. 1993. Jak dál po infarktu. 1.vyd. Praha: GRADA Avicenum 1993.142s.
ISBN 80-7169-034-1.
3. GURSKÝ, K. a kol. 2008 Šport a pohybová aktivita v prevencii a liečbe. 1.vyd. Prešov:
Prešovská univerzita v Prešove. 2008. 116 s. ISBN 978-80-8068-789-2.
4. CHALOUPKA, V. a kol. 2006. Rehabilitace u nemocných s kardiovaskulárním onemocněním.
In: COR VASA. ISSN 0010-8650. 2006. č.7-8, s. 127-145.
5. IŠTOŇOVÁ, M., KOCIOVÁ, K., MIKUĽÁKOVÁ, W. 2007 Analiza wybranych czynników
ryzyka choroby niedokrwiennej serca. In: PROMOCJA ZDROWIA WOBEC ZAGROŻEŃ
CYWILIZACYJNYCH. Nowy Targ 2007. s. 27 – 33. ISBN 978-83-60621-04-2.
6. IŠTOŇOVÁ, M., PALÁT, JUDIČÁKOVÁ, M. 2010. Význam multidisciplinárnej spolupráce
v edukácii pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. In Zborník prednášok: XI. Vedecká
konferencia pedagogických pracovníkov s medzinárodnou účasťou Výchova a vzdelávanie
v ošetrovateľstve. Skalica: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o.,
Bratislava, detašované pracovisko Dr. P. Blahu, Skalica, 2010. [CD-ROM] s.63 - 70, ISBN 97880-89271-81-8.
7. IŠTOŇOVÁ, M., PALÁT, M. KOCIOVÁ, K. 2008. Vplyv života na kvalitu života pacientov
s infarktom myokardu. In: Zborník príspevkov IV. Vedecko - odbornej konferencie s
medzinárodnou účasťou v Košiciach 2008. [CD-ROM] Košice 2009 (c), s. 114 - 119, ISBN
978-80-89271-65-8.
8. KOLÁŘ, P. 2009. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, 2009. 713 s. ISBN 978-80-7262657-1.
9. MARŠÁLEK, P. 2006. Rehabilitace a pohybová aktivita po akutních koronárních syndromech.
1. vyd. Praha: TRITON 2006. s. 125. ISBN 80-7254-740-2.
10. PALÁT, M. 2005. Rehabilitačný proces a jeho sociálne aspekty. In Revue profesionálnej
sestry. ISSN 1335 – 1753, 2005, roč. 12, č. 4, s.20.
29
11. PALÁT, M. 1994. Rehabilitácia kardiakov a výchova chorého. In : EuroRehab. ISSN 12100366, 1994, roč. IV, č. 4, s. 221 -224
12. RODAN, P. 1991. Kvalita života a rehabilitačný program u pacientov po infarkte myokardu. In:
Rehabilitácia. 1991. ISSN 0375 – 0922. roč. XIV. No 1, s. 25 – 35.
Kontaktná adresa autora: PhDr. Miriam Ištoňová, PhD.
Fakulta zdravotníctva,
Prešovská univerzita
Partizánska 1, Prešov
[email protected]
30