Včely, malý zázrak prírody

založené roku 2011 náklad 38 200 ks
číslo 3
ročník I. august 2011
Z obsahu .....
Výnimočné ženy z Oravy 2
Program Podroháčskych FS 2
Prestížna cena pre Oravca 3
Liesečan členom SND 4
Úspech doslova európsky 4
Ako pracujú naši europoslanci? 5
Augustové podujatia na Orave 6
Hubačka je zdravá, ale pozor! 8
Pripraví ma manžel o výhru? 10
Všetko o grilovaní 13
VÝZVA
pre občianske združenia
a záujmové kluby.
Oravský TELEGRAF Vám ponúka
možnosť bezplatnej propagácie svojich
kultúrnych, športových a iných akcií.
Svoje tipy na podujatia a akcie zasielajte do termínu uzávierky čísla t. j.
15. dňa v mesiaci na e-mailovú adresu
[email protected].
Bližšie informácie na tel. čísle:
0948 620 677
Pre 1,5 milióna poslucháčov
Rádio plné regiónov
V1108524
Chcete zablahoželať vašim blízkym?
Poďakovať niekomu špeciálnemu?
Ponúknuť na predaj vám už
nepotrebné veci?
Vyplňte kupón na riadkovú
inzerciu na 13. strane.
●●Ochutnávka medu a ľudských výtvorov z neho mala medzi návštevníkmi Múzea oravskej dediny veľký úspech. Foto: (MP)
Včely, malý zázrak prírody
„Keď zahynie posledná včela, ľudstvu
ostane už len pár rokov života,“ vyhlásil vraj Albert Einstein. Včelárska
nedeľa sa síce neniesla až v takom dramatickom duchu, no návštevníci sa dozvedeli o včelách množstvo informácií.
ZUBEREC. Angličtina, nemčina, japončina, čeština – aj tieto jazyky sme mohli počuť
počas tretej júlovej nedele v Múzeu oravskej
dediny medzi stánkami s medom, medovinou
a pri ich ochutnávke počas Včelárskej nedele.
Tá nechýbala ani v tohtoročnom programe
letnej sezóny v skanzene. Pracovníci múzea
a včelári pripravili návštevníkom bohatý
sprievodný program, spestrený vystúpeniami
folkloristov. Organizátormi odbornej časti bolo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v spolupráci s Ústredím Spolku včelárov Slovenska.
Sladká ochutnávka
Včelárska nedeľa začala na pravé poludnie svätou omšou v skanzene, v drevenom
Kostole sv. Alžbety Uhorskej. Po nej si návštevníci mohli v kostole vypočuť koncert
komornej hudby v podaní účastníkov majstrovských kurzov Musica Arvenzis.
No návštevníkov skanzenu najviac priťahovala ochutnávka medov a výrobkov
z neho. Muži, ale aj ich nežnejšie polovičky javili živý záujem o ochutnávku niečoho
tuhšieho – medoviny.
antibiotikum, aké človek kedy objavil – pomáha pri kožných ochoreniach, zápalových
ochoreniach ďasien, zubov, pri vypadávaní
vlasov, tenisovom lakti, artritíde, zvýšenej
telesnej teplote, kŕčových žilách, hnačke, chorobách žalúdka a podobne. (mp)
Sladkosť i liek
Na záver pozval správca múzea Richard Janoštín všetkých hostí na prezentáciu včelárstva odborníkmi. Tu sa mohli dozvedieť, že
včely a ich produkty sú malým zázrakom prírody. Veď pravý včelí med nielenže stimuluje
imunitný systém a pomáha pri prechladnutí,
ale aj urýchľuje hojenie drobných rán a trhliniek na koži, zlepšuje tráviace problémy,
upokojuje, zmierňuje stres, pomáha pri nespavosti, rýchlo a efektívne dodáva do organizmu
energiu, čím pomáha pri fyzickom a psychickom vyčerpaní. Propolis je zas najprírodnejšie
●●Produkty z včelieho vosku. Foto: (MP)
Zaujímavosti
XXXVI. Podroháčske FS
PIATOK 5. augusta
IHRISKO ORAVSKÝ BIELY POTOK
18.30 h HRAJTE MI HUSLIČKY
Ľudová hudba hrá po dedine.
19. h PRIVÍTANKA
20. h V TOM BIELOM POTOKU
DFS TRAKIJČE (Bulharsko),
RYBARZOWICE (Poľsko),
SESVETSKA SELA (Chorvátsko),
KOLKHA (Gruzínsko)
Výnimočné ženy z Oravy
KULTÚRNY DOM ZUBEREC
20. – 23. h TANEČNÁ ŠKOLA
Podroháčska FSk, FS ORAVAN,
FS SKORUŠINA
23. – 2. h ĽUDOVÁ VESELICA
SOBOTA 6. augusta
MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY
13. h DREVENÉ KOSTOLY
V EURÓPE
Výstava fotografií a kresieb J. Langera.
13.30 h ČAS RADOSTI
Tradícia Vianoc umocnená symbolikou.
14.30 h NA ZVONICI ZVONIA
Sprievod súborov a skupín.
AMFITEÁTER
15. h SLÁVNOSTNÉ
OTVORENIE XXXVI. PFS
Sprievod, príhovor starostu obce.
15.30 h ORAVCI PO INAKŠIE
ORAVAN, SKORUŠINA.
16. h ŠKOVRÁNKY
Program ĽH a spevákov zo ZUŠ.
16.30 h BUDEŽE SA DOBRE
V TOMTO DOME BÝVAŤ…
Regionálny program
FSk z Ponitria. FSk JAROČAN,
FS FURMANI, FSk LUBENÁ,
SpSk VRANKY, sólisti Kristína a Martin
OLEJÁROVCI, Miloslav ŠVEC.
17.30 h ČO KRAJINA,
TO PESNIČKA INÁ
Účinkujú: WIERZBNICZANKI
(Poľsko), TRAKIJČE (Bulharsko),
SVĚTLOVÁNEK (Česko),
RYBARZOWICE (Poľsko),
SESVETSKA SELA (Chorvátsko),
FURMANI, KOLKHA (Gruzínsko).
19.30 h ORAVSKÉ VIANOCE
Najkrajšie sviatky roka v programe FSk.
20.30 h EKONÓM
22. – 24. h NA LÚKE PRI KOLIBE
Hrajte a spievajte s muzikantmi.
NEDEĽA 7. augusta
8.30 h STUDENOU DOLINOU
FURMANI IDÚ
Sviatočná furmanka spod Klimkovho
vŕšku do Zuberca a MOD.
MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY
9. h SLÁVNOSTNÁ SV. OMŠA
AMFITEÁTER
10.30 h VITAJTE V ZUBERCI
ROHÁČIK, ZUBERČEK,
PODROHÁČSKA FSk.
11. h MALIČKÁ SOM…
Program detských FS.
12. h OD JURA DO MITRA
Pastierske obrázky.
13.30 h ŽELEZIAR
Profilový program FS z Košíc.
14.30 h GALAPROGRAM
Účinkujú slovenské a zahraničné FS.
2
●●Eva Ľuptáková. Foto: ŽSK
Súťaž Výnimočné ženy Žilinského kraja
spoznala svoje víťazky. Nominovaných
bolo 31 žien v piatich kategóriách zo všetkých regiónov kraja. Ocenené boli aj tri
Oravky.
„Práca a prínos žien sú stále akoby bokom, akoby úplne samozrejmé, a práve
preto neviditeľné. Kým také budú, nemôžu
byť ani dostatočne ocenené,“ hovorí Danica Arce z Inštitútu rodovej rovnosti, ktorý
vyhlásil súťaž Výnimočné ženy Žilinského kraja. V troch z piatich kategórií sa na
niektorom z prvých troch miest umiestnili
Oravky.
Matka svojim i cudzím
Drahomíra Blahušiaková z Leštín je naozaj mimoriadna žena, právom získala prvé
miesto ako Žena – matka, dcéra, opatrovateľka. Má 46 rokov a s manželom, s ktorým
sú spolu 28 rokov, vychovali tri vlastné
deti. Ako deti postupne dorastali a vylietali z rodného hniezda, Drahomíra s manželom prichýlili pod svoje rodičovské krídla
postupne šesť ďalších deťúreniec, ktoré by
inak nadobro skončili v detských domovoch.
„Nevedeli sme si predstaviť, že by sme
doma zostali s sami dvaja,“ hovorí. V pestúnskej starostlivosti majú štyri dievča-
●● Drahomíra Blahušiaková. Foto: ŽSK
tá a dvoch chlapcov s pohnutými osudmi. Napriek starostlivosti o veľkú rodinu
i o gazdovstvo Drahomíra Blahušiaková
ešte aj pracuje. Aj keď je pôvodným povolaním kuchárka, dnes zastáva prácu detektívky a strážničky vo firmách a obchodných
domoch.
História ako koníček
V ďalších dvoch kategóriách súťaže Výnimočné ženy Žilinského kraja boli ocenené
dve milovníčky histórie a krásna. V kategórii Ženy vo verejnom živote, poslankyne,
starostky získala tretie miesto 64-ročná Eva
Kurjaková zo Zubrohlavy. Niet divu, veď
všetky svoje pracovné aktivity robila pre
ľudí – bola dlhoročnou kronikárkou obce,
matrikárkou a takmer 14 rokov aj starostkou
Zubrohlavy. Dnes sa venuje svojim najväčším koníčkom: výšivkárstvu a regionálnej
histórii. Z jej pera – alebo skôr počítača –
vyšli dve zbierky povestí, viacero publikácií
o regióne, ochotníckom divadle a ako spoluautorka sa podieľala na niekoľkých monografiách. Za svoje diela získala už viacero
ocenení.
Špičková odborníčka
Medzi Výnimočné ženy Žilinského kraja
patrí aj profesionálna kunsthistorička Eva
Ľuptáková, 55-ročná riaditeľka Oravskej
galérie v Dolnom Kubíne. V kategórii Ženy vo vede a umení získala tretie miesto.
Eva Ľuptáková patrí medzi najuznávanejšie
kunsthistoričky na Slovensku, aj na medzinárodnom poli je uznávaná ako špičková
kurátorka, odborníčka a znalkyňa slovenskej výtvarnej kultúry.
Ženy sú u nás v úzadí
Vyhlasovateľ chcel súťažou upozorniť
na nedocenenú úlohu žien v spoločnosti.
„Aj ženy na Slovensku ešte čelia mnohým
prekážkam a diskriminačným praktikám
– nerovnosti na trhu práce, domáce násilie, sexuálne obťažovanie, zvýšené riziko
chudoby žien, vysoké percento neplatenej
práce, ktorú ženy odvádzajú, nerovnosti
v prístupe k službám a starostlivosti, nedostatočná ochrana v oblasti reprodukčných
práv,“ vymenúva organizátorka Danica
Arce. „Nezabúdajme na to, že väčšina starostlivosti o deti a domácnosť ostáva na
pleciach žien. Nemajú dostatočnú možnosť
riadne participovať na riadení vlastnej krajiny. To všetko poukazuje na pretrvávajúcu
diskrimináciu žien na všetkých úrovniach
a vo všetkých oblastiach našej spoločnosti.“
Melánia Pastvová
Z Bobrova do Jablonky po novom
Do konca jesene 2012 má byť zmodernizované cestné prepojenie Zubrohlava –
Bobrov – Veľká Lipnica – Jablonka.
„Oravská cesta“ je spoločný projekt Žilinského samosprávneho kraja, Malopoľského
vojvodstva a obce Bobrov. V spolupráci
s Poliakmi je naplánovaná oprava mosta,
vybudovanie kruhového objazdu v Bobrove a výstavba dvoch kilometrov chodníkov
s odvodom dažďovej vody do kanalizácie.
Rozpočet na opravy komunikácií je naplánovaný na 1 900 000 eur. Cieľom projektu
je nielen modernizácia cestného prepojenia
medzi Zubrohlavou, Bobrovom, Veľkou
Lipnicou a Jablonkou, ale aj zvýšenie bezpečnosti premávky a chodcov v Bobrove.
Podľa plánu by mal byť projekt dokončený
na jeseň 2012.
Starostovia Anton Grobarčík (Bobrov)
a Pavol Bugeľ (Zubrohlava) si na projekte
najviac cenia zlepšenie cestnej infraštruktúry na Orave, ale aj nové možnosti v oblasti
cestovného ruchu.
„Ako prioritu projektu sme zadefinovali
cesty, ktoré sú motorom hospodárskeho rozvoja. V tejto súvislosti je rovnako potrebné
aj dobudovanie rýchlostných komunikácií,“
povedal predseda ŽSK J. Blanár. Realizácia
projektu zatraktívni a umožní lepší prístup
do poľsko-slovenského pohraničia Oravy
nielen turistom, ale aj investorom.
„Táto cesta je spojivom našich obyvateľov a kultúr. Cesta však nie je všetko,
dôležité je, aby sme sa naučili spolupracovať. Je to jediný spôsob, ako prilákať čo
najviac investícií do oravského regiónu,“
vyjadril sa vicemaršálek Malopoľského vojvodstva Roman Ciepiela.
(rk, mp)
Nielen lesníkom
Prestížna lesnícka cena pre Oravca
ním, aj za cenu, že na polhorskej správe mali
všetci viac práce, najmä s nápravou škôd
po prirodzených škodcoch. Časť ocenenia,
ktoré som dostal, patrí určite aj jemu. My
dvaja sa už nedožijeme výsledku, keď tieto
porasty dorastú do rubného veku (80 rokov
a viac – pozn. red.), no už teraz je viditeľné,
že sme nastúpili správnu cestu.“
Je to špička
●●Lesník Ignác Mordel (vpravo) z Rabče bol ocenený Cenou J. D. Matejovie. Hovorí,
že je to ocenenie nielen pre neho, ale aj pre jeho kolegov. Foto: archív (NLC)
Ešte pred polstoročím sa školopovinné deti učili, čo pre Slovensko i Európu urobil Jozef
Dekret Matejovie. Dnes o tom už vie len málokto. Lesníci však na neho nezabúdajú. Už
po piatykrát udeľovali Cenu J. D. Matejovie. Získal ju Ignác Mordel z Rabče.
Cenu Jozefa Dekreta Matejovie odovzdal Chcel by sa podeliť
Ignácovi Mordelovi generálny riaditeľ Lesov SR Igor Viszlai počas X. Dňa stromu Už 45 rokov je životným cieľom Ignáca
v lesníckom skanzene v Čiernom Balogu. Mordela vytvoriť na Orave čo najviac tzv.
Cenu oravskému lesníkovi – pestovateľovi klimaxových spoločenstiev – lesov, ktoré sú
schopné zdravo rásť bez zásahu človeka.
udelila Slovenská lesnícka komora.
„Pred vytvorením monokultúrnych smrekových lesov tu bola skladba lesných porasŤažký začiatok
tov oveľa pestrejšia, viac bolo hlavne jedle
„V roku 1976 som bol veľmi rád, keď sa mi a buka, ale aj iných drevín. Teraz sa snažíme
po dvoch rokoch pôsobenia v štátnych lesoch vytvoriť takú skladbu lesa, aká tu bola pred
ušlo miesto pestovateľa,“ spomína Ignác tromi storočiami, ktorú optimalizovala za
Mordel na svoje začiatky v škôlkarskom stre- desaťtisíce rokov sama príroda,“ hovorí pesdisku na Oravskej priehrade. „Postgradu- tovateľ. Spomína tiež, že v začiatkoch túto
álne štúdium som absolvoval na katedre filozofiu u nadriadených len ťažko presa
pestovania a pestovateľstvo mi prirástlo dzoval. „Odborníci ma aj pred 40 rokmi
k srdcu. Vtedy som vhupol rovnými no- podporovali, no podnik sa snažil hlavne
hami do tvrdej práce – zlučovali sa zá- o ekonomickú prosperitu. Veľmi ústretovody Námestovo a Habovka, spolu ma- vý však bol horár Anton Herud v Oravskej
li 30 škôlok. Trvalo 10 rokov, kým tunaj- Polhore, s ním sme zakladali prvé klimaxošie stredisko získalo súčasnú podobu.“
vé spoločenstvá. Myšlienku prijal s nadše-
Ignác Mordel nám nespomenul, čo sme sa
neskôr dozvedeli, až od jeho lesníckych kolegov: že od roku 1986 oravské škôlkarské
stredisko patrí – až doteraz – medzi pestovateľskú špičku na Slovensku. No ocenený
pestovateľ si rád zaspomínal, ako v roku
1979 prvý raz s kolegami – zberačmi zbierali jedľové semeno, hľadali náletový buk, aby
ho mohli vysadiť, kam bolo treba… Dnes so
spolupracovníkmi v stredisku pestujú milióny sadeníc. Nielen pre štátne lesy, ale aj
pre urbáre a súkromných vlastníkov lesa.
Ročne vysejú dve tony bukvíc, vyprodukujú
1,5 milióna bukových sadeníc, 1,2 milióna
jedľových, desaťtisíce sadeníc javora, jaseňa, smrekovca, jelše, borovice sosny, ale
i vzácnejších drevín.
„Cenu Jozefa Dekreta Matejovie som
si nevyslúžil ja sám. Na tom, za čo som ju
dostal, má podiel množstvo ďalších ľudí.
Našou prácou totiž nie je len pestovateľská
činnosť, ale aj výchovná, staráme sa o mladé porasty až do prvých prebierok, vyznačujeme prerezávky, zberáme semená. Zdravý
les je výsledkom práce množstva ľudí.“
novovať. Pôdu na Pohroní, zdevastovanú
baníctvom, začal umelo zalesňovať. Odmietal vtedy prevládajúci názor o výhodách výsadby rýchlorastúcich drevín z amerických
pralesov. Sám vyšľachtil vhodnejšie sadenice z domácich drevín. A to všetko v čase,
keď bolo zalesňovanie inak ako prirodzenou
cestou – náletmi – úplne neznáme. Jeho zásluhou sa v Uhorsku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva
rigolmi a začali sa namiesto sekier používať
ručné píly.
Európsky význam
Vďaka výskumnej práci J. D. Matejovie získala dobré meno aj Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici, na ktorej sa jeho
poznatky vyučovali a ktorú navštevovali
študenti takmer z celej Európy. Svojou prácou prekročil J. D. Matejovie hranice krajiny, z ktorej pochádzal. Je jednou z veľkých
osobností našej histórie, hoci opomínanou.
Dekretov životný odkaz, že „lesník seje,
ale úrodu zbierajú potomkovia; to, že robím
pre nich, ma neubíja, ale povznáša,“ nadobudol v našich podmienkach nečakanú aktuálnosť, najmä pre novodobých vlastníkov
lesov, ktorí ich získali vďaka reštitúciám
a zatiaľ sa iba učia zaobchádzať s nimi hospodárne.
Melánia Pastvová
Kto to bol?
Jozef Dekret Matejovie (1774 – 1841) sa
narodil v Dobroči, v rodine lesného robotníka Mateja Decretta, neskôr strážcu hrabieľ
(česiel na zachycovanie dreva, plaveného po
riekach). Bol nadaný a usilovný, a tak sa vypracoval až na lesmajstra, čo bola funkcia,
ktorú v tých časoch zastávali len šľachtici.
On prvý nahlas upozornil – a získal za to
nemálo nepriateľov – že zásoby dreva nie
sú nevyčerpateľné, že lesy sa nedajú rúbať
bez obmedzení, že ich treba chrániť a ob-
●●Jozef Dekret Matejovie. Foto: Wikipedia
Drevorubači i Deň svätého Huberta
Po dvojročnej prestávke sa v Námestove
znova stretnú najzručnejší a najsúťaživejší drevorubači – pilčíci zo Slovenska,
Čiech i Poľska.
Práca s drevom a jeho spracovanie pomocou
ručného náradia bola v minulosti samozrejmosťou. No aj dnes, keď túto ťažkú prácu
uľahčuje technika, sú tradičné pilčícke zručnosti pri práci s drevom nevyhnutné.
Majstrovstvá SR v práci s motorovou pílou začnú pre divákov v piatok 5. augusta od
9.00 h otvorením súťaže v námestovskom
amfiteátri na Nábreží Oravskej priehrady.
„Hoci s rekonštrukciou amfiteátra je to
úplne natesno, divákov nesklameme. Čaká
ich nielen napínavá súťaž, ale aj množstvo
sprievodných podujatí,“ povedal nám riaditeľ súťaže Jozef Herud.
Na súťažiacich čakajú disciplíny: stínka
stromu, presný rez, rez na podložke, výmena
reťaze motorovej píly. V sobotu budú disciplíny pokračovať opäť od deviatej v am-
fiteátri, polhodinu pred dvanástou by mala
odštartovať divácky najatraktívnejšia disciplína – paralelné odvetvovanie. Slávnostné
vyhlásenie výsledkov je naplánované na
14.30 h.
Prvá národná súťaž drevorubačov sa na
Slovensku uskutočnila v roku 1974. Od roku
1990 sa konajú majstrovstvá SR. Od roku
2000 sa súčasne organizuje otvorená súťaž
s medzinárodnou účasťou Drevorubač –
Oravský pohár, ktorej sa zúčastňujú aj súťažiaci z ČR, Poľska, Chorvátska a Ukrajiny.
Nedeľa 7. augusta bude na námestovskom Nábreží patriť Dňu sv. Huberta, ktorý organizujú poľovnícke združenia Bielej
Oravy. Slávnosť začína predpoludním svätou omšou, po nej sa rozprúdi zábava: súťaž
vo varení guľášu, v hádzaní flinty do žita či
v hádzaní sekerou. Nebude chýbať módna
prehliadka, ukážky práce sokoliarov, ukážky vábenia zveri, poľovníckych signálov či
prehliadka plemien poľovných psov. (mp)
●●Oravskí pilčíci (zľava) Perveka, Kukuc a Kvasničák patria k stredoeurópskej špičke, príďte
ich povzbudiť aj do Námestova. Foto: archív (MP)
3
Kultúra
Syr & umenie
NOVOŤ – Ani neustály dážď neodradil
organizátorov 6. ročníka Novotskej hrudky, aby pripravili pre divákov zaujímavý
zážitok. Podarilo sa. Prvý júlový víkend
patril v Novoti milovníkom syra a syrárskych výrobkov.
Návštevníci obdivovali i chutnali
výrobky 22 súťažiacich. Súťažilo sa
v dvoch kategóriách: o najlepší hrudkový
syr z ovčieho mlieka a o najkrajší figurálny syr z kravského mlieka. Ochutnávku
vlastných syrov pripravilo aj usporiadateľské Agrodružstvo Novoť. Najlepšiu
Liesečan členom SND
Niektorí herci čakajú na ponuku stať
sa súčasťou prvej slovenskej divadelnej
scény celý život. Liesečan Milan Ondrík
(31) ju dostal už dvakrát. Prijal ju až po
skúške ohňom.
Keď Milan Ondrík študoval rezbárstvo na
učilišti v Nižnej, často mu niekto povedal, že
je „poriadna maska“. No sotvakto z jeho spolužiakov tušil, že sa z Milana stane to, čím
je dnes – profesionálny herec. No z Nižnej
zamieril na VŠMU, kde študoval v rokoch
1998 – 2002 pod vedením Mgr. art. Petra
Mankoveckého a Mgr. art. Zuzany Krónerovej. V súčasnosti je hercom Divadla Andreja
Bagara v Nitre, vídame ho v televíznych seriáloch a od 1. septembra sa stane členom
činohry Slovenského národného divadla.
Ďalší krok vpred
●●Syrová hubačka
ovčiu hrudku tento rok urobili v Oravskej
Lesnej, druhá bola Novoť a tretie miesto
získal Bertín Zubek (Ladce). V kategórii
Figurálne parené syry zvíťazila skúsená
Elena Kubaľová, druhá skončila Marta Kocúrová a tretia Eva Blažeňáková.
Štvrté miesto si odniesla Jožka Mikolajčíková a na piatom skončila Angela Kosmeľová. Ich práce boli malé umelecké
diela, ibaže jedlé.
Veličná tradične
V sobotu 9. júla ožil Rínok vo Veličnej
14. ročníkom Folklórnych slávností dolnej Oravy a 20. Tradičným veličnianskym jarmokom.
Usporiadatelia nadviazali na bohatú
tradíciu jarmokov jednej z najstarších
oravských obcí. Svoje umenie tu predvádzali pernikári, keramikári, hračkári,
rezbári či šperkári. Na javisku sa predstavili folklórne skupiny z dolnej Oravy,
Liskovci z Dolnej Stredy, deti z MŠ vo
Veličnej, detský FS Kukučka z Jasenovej
a detský FS z poľskej Rajcze. Hosťom
programu bol FS Stavbár zo Žiliny.
Súčasťou podujatia bola aj jarmočná
tombola a program skončil večernou zábavou. Festival pripravila obec Veličná
v spolupráci s OKS v Dolnom Kubíne.
Galéria pozýva
Orava poskytuje množstvo príležitostí
pre aktívny oddych, bez ohľadu na ročné obdobie. Tí, ktorí zavítajú na Oravu
počas letnej sezóny, by si rozhodne nemali nechať ujsť prehliadku Slanického
ostrova umenia, kde ich čaká vyhliadková plavba po Oravskej priehrade a prehliadka expozícií tradičného ľudového
umenia zo zbierok OG v pôsobivej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia.
V Župnom dome v Dolnom Kubíne
môžu návštevníci v tichu zrelaxovať pri
prehliadke stálych expozícií a načerpať
energiu pri zhliadnutí aktuálnych výstav.
Viac v programe na str. 6. (r)
4
Milan je súčasťou SND už teraz, na polovičný úväzok. Po uvedení krutej drámy Coriolanus si svojím výkonom získal aj tých najnáročnejších kritikov slovenskej divadelnej scény. Bola to pre neho akási „skúška ohňom“.
Zo svojho úspechu však mladý Liesečan
veľkú drámu nerobí: „Bola to šanca posunúť
sa zas o krok ďalej. Nerád by som si o pár
rokov vyčítal, že som to nevyskúšal. Že som
sa ,zasedel‘ na mieste,“ hovorí. „Budem
hrať divadlo tak ako doteraz, nič iné sa nedeje. Zmení sa len môj hlavný zamestnávateľ.
Iný rozdiel v tom nie je. Chcem robiť svoju
prácu najlepšie ako viem, aby diváci mali
z predstavení radosť. Divadlo je pre mňa
veľmi dôležité, napĺňa ma najviac zo všet-
Pôsobiská Milana Ondríka:
Divadlo Andreja Bagara v Nitre,
divadelné zoskupenie Teatro Tatro,
Slovenské národné divadlo.
Poznáme ho aj z TV seriálov
Panelák, Kutyil s.r.o.,
Ordinácia v ružovej záhrade,
Profesionáli a Keby bolo keby.
●●Milan Ondrík s kolegyňou Zuzkou Kanocz. Foto: DAB
kého. Veľmi mi prospelo, že som na doskách
SND stvárnil hlavnú postavu starorímskeho
vojvodcu Gaia Marcia Coriolana, bola to
úžasná skúsenosť. Aj na základe úspechu tejto Shakespearovej hry mi potvrdili ponuku,
ktorú som od vedenia SND dostal už skôr.
Prijal som ju, chcem to vyskúšať.“
Idol diváčok
Milan Ondrík sa za pár rokov pôsobenia
v Divadle Andreja Bagara v Nitre stal najobľúbenejším hercom scény. Za desať rokov získal tento titul niekoľkokrát a inak
neskončila divácka anketa ani tento rok. Jej
výsledky vyhlásili počas Dňa otvorených
dverí DAB v polovici júna.
Milan však z Nitry neodchádza celkom,
pretože s partnerkou – herečkou DAB Zuzkou Moravcovou a synom Adamkom zostávajú bývať v Nitre.
Mladý herec sa nikdy netajil tým, že
herectvo v ňom ešte ako v chlapcovi prebudil jeho slovenčinár Jaro Broz a školské
„ochotnícke“ divadlo. Často a rád rozpráva
o svojom veselom a pestrom detstve v rodine so siedmimi deťmi, o práci na gazdovke,
rybačke a poľovačkách – k tomu všetkému
sa rád vracia vždy, keď príde do svojho rodičovského domu, do Liesku.
Jedna rybárska
Milan odmalička miluje rybačku. Jeho doteraz najväčším úlovkom bola vraj šťuka.
„Mala 97 cm a chytil som ju na udicu zo supermarketu za 300 korún. Ako som ju ťahal,
ulomil sa mi navijak, aj udica mi pukla, tak
som úlovok vytiahol tak, že som mal dorezané celé prsty aj peru, lebo som si vlasec
musel pridržiavať aj ústami…“
Melánia Pastvová
Úspech doslova európsky
Mladý konzervatorista zo Žaškova sa
dostal medzi európsku muzikantskú špičku. Prinajmenšom jednu sezónu odohrá
s Európskym mládežníckym orchestrom.
ŽAŠKOV. Hudobník zo Žaškova, pôvodne
huslista, teraz violista, sa stal súčasťou špičkového európskeho orchestra. Peter Žaškovský uspel v konkurencii približne štyroch
tisícok hudobníkov, spomedzi ktorých si odborníci každoročne vyberajú nastávajúcich
členov European Union Youth Orchestra
(EUYO) – mládežníckeho orchestra Európskej únie.
doval hru na husliach. Hudba ho tak zaujala,
že sa jej venoval aj naďalej – v štúdiu na
konzervatóriu. Tam sa mu tak zapáčil hlas
violy, že presedlal na tento nástroj. To, že ho
renomovaní profesionáli vybrali medzi 16
najlepších violistov Európy v 110-člennom
orchestri považuje za obrovskú výzvu.
Peter Žaškovský sa zúčastní dvoch turné
Mladík zo Žaškova je v súčasnosti jediným
Slovákom v EUYO. Komisiu zaujala aj slovenská flautistka Veronika Vitazková, no
dostala sa len medzi náhradníkov.
„Neviem, prečo vybrali práve mňa, ale je
to úžasný pocit,“ povedal mladý hudobník.
Hudbe sa venuje od svojich šiestich rokov.
V dolnokubínskej ľudovej škole umenia štu-
●●Peter Žaškovský. Foto: archív (PŽ)
EUYO – v auguste po strednej a východnej
Európe a na jar budú koncertovať v západnej Európe. Predtým sa početné hudobné
teleso bude zohrávať na dvojtýždňovom
sústredení v Rakúsku.
EUYO združuje mladých hudobníkov
z 27 členských krajín EÚ pod vedením najvýznamnejších svetových dirigentov. Ide
o teleso, ktoré prekračuje kultúrne, sociálne, ekonomické a politické hranice. Pozostáva zo 110 vyberaných hudobníkov vo
veku od 14 do 24. V tomto roku realizuje
svoje 33. letné turné.
Orchester bol založený v roku 1978, svoj
prvý koncert na Slovensku absolvoval ešte
za socializmu (1986), druhý v roku 2008. Jedinečná skúsenosť, ktorú EUYO poskytuje
mladým hudobníkom, nespočíva len v profesijnej stimulácii a v ďalšej úrovni vzdelávania, ale je neoceniteľná aj pre ich budúcu
kariéru. (mp)
Čo sa deje
Jedenáste Bačovské dni
Na medzinárodnom festivale valaskej
kultúry v Malatinej videli návštevníci
tradičné remeslá, súťaže i folklór a chutnali syry.
MALATINÁ. Bačovské dni sa konali 16.
a 17. júla v Malatinej. Na jedenástom ročníku festivalu valaskej kultúry počasie prialo
divákom i účinkujúcim. Vôňa syra, chuť
žinčice, zvuky zvoncov, hudby a spevu
a plieskanie bičov prilákalo do amfiteátra
pod Skalku takmer dvetisíc divákov.
Usporiadatelia – Oravské kultúrne stredisko
v Dolnom Kubíne a Obec Malatiná v spolupráci so Zväzom chovateľov oviec a kôz
na Slovensku ponúkli okrem dvojdňového
pestrého folklórneho programu i výstavy,
niekoľko súťaží a turistický výlet, ktorým sa
Bačovské dni začali.
Pestrá sobota
Viac ako 50 turistov vystúpilo na Liptovský hrad. Popoludní boli v Základnej škole
v Malatinej otvorené výstavy, kde si návštevníci mohli pozrieť výstavu Oravská drevená plastika. Prezentovalo sa na nej osem
ľudových rezbárov. Nechýbala ani predajná výstava tradičných tkaných kobercov
Magdalény Palugovej z Malatinej či keramikárska tvorivá dielňa s lektorkou Vierou
Šinálovou. Tá zaujala hlavne deti, ktoré
s nadšením skúšali točenie na hrnčiarskom
kruhu a modelovanie z hliny. Podvečer sa
dianie presunulo do amfiteátra, kde sa ako
prví predstavili hostia festivalu z Čiech
a Poľska – folklórny súbor Sedmikvítek
z Frenštátu pod Radhoštěm a súbor Koniakow z Koniakowa. Sobotný program vyvrcholil dvojhodinovým profilom folklórnych
súborov Magura z Kežmarku a Partizán
z Banskej Bystrice.
Lákalo strihanie oviec
Slnkom zaliate nedeľné ráno dávalo tušiť
krásny a úspešný deň. A tak sa aj stalo. Už
od včasného rána prichádzali jarmočníci,
remeselníci, popri ceste do amfiteátra si
ako korálky rozkladali svoje stánky, lákajúce pestrým tovarom. Priestor pri amfiteátri Skalka sa naplnil ľudovými tvorcami,
ktorí výsledky tvorivej práce svojich zručných rúk ponúkali na tradičnom jarmoku
ľudových remesiel. Tohto roku organizátori
upustili od súťaže o najkrajšie jahňa. Bačovia však predviedli jednu z nevyhnutných
prác na salaši – strihanie oviec klasickou
technikou – ručnými nožnicami, čo bolo
atrakciou najmä pre deti.
●●Od skúsených bačov sa učí plieskať bičom aj najmladšia generácia. Foto: (MP)
Zaujali aj bičiari
V Základnej škole v Malatinej si mohli diváci pochutnať na výrobkoch z ovčieho mlieka. Hlasovaním vo verejnej ochutnávke rozhodli o najlepšom hrudkovom syre, údenom
syre, oštiepku i žinčici. Hodnotila ich však
i odborná porota.
V amfiteátri sa pred folklórnym programom predviedli aj bičiari z celého Slovenska.
Svoje schopnosti si na presnosť úderu zmeralo pätnásť súťažiacich. Prvé miesto získal
František Lupták z Liptovských Sliačov, na
druhom sa umiestil Ján Škvarka z Malatinej
a na treťom Milan Maslan z Lokce. Cenu za
umelecký dojem získal Martin Brxa z Turian.
Súťažili o postup
Nedeľné popoludnie Bačovských dní patrilo súťaži dedinských folklórnych skupín
pod názvom Ku koreňom, v ktorej súťažilo
s pestrým a pútavým programom jedenásť
oravských folklórnych skupín – FS Pod Ostrým vrchom z Dlhej nad Oravou, Senková
z Podbiela, Porubanka z Oravskej Poruby,
Goral zo Suchej Hory, Kýčera zo Zázrivej,
Studnička z Veličnej, Rabčičanka z Rabčíc, Nižná Ves z Nižnej, Charita z Hornej
Lehoty, Trnkári zo Žaškova, Rosička, Rosa
z Dolného Kubína. Odborná porota s predsedom Igorom Kovačovičom súťaž vyhodnotila a na krajskú prehliadku „poslala“ skupiny z Dlhej, Rabčíc, Žaškova, Suchej Hory
a Zázrivej.
Záver Bačovských dní patril opäť hosťujúcim súborom Hriňovčan z Hriňovej, Sed-
mikvítek z Frenštátu pod Radhoštěm a folklórnemu súboru Koniakow z Koniakowa.
Festival bol spolufinancovaný Európskou
úniou z prostriedkov Európskeho fondu
regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom
v rámci Programu cezhraničnej spolupráce
Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.
Miroslav Žabenský
Vyhodnotenie súťaže o najchutnejšie
výrobky z ovčieho mlieka odbornou porotou:
Ovčí syr hrudkový 1. miesto – bača Ján Červeň – Veličná
2. miesto – PD Malatiná
3. miesto – Agrodružstvo Krivá
Ovčí syr údený
1. miesto – PD Pucov
2. miesto – Agrovex Novoť
3. miesto – PD Malatiná
Oštiepok
1. miesto – Agrodružstvo Krivá
2. miesto – bača Ján Červeň – Veličná
3. miesto – PD Liptovské Revúce
Žinčica
1. miesto – PD Žaškov – bača Milan Kytas
2. miesto – Ing. Miroslav Lupták – Pokryváč
3. miesto – bača Ján Červeň – Veličná
Hodnotenie divákov:
Ovčí syr hrudkový 1. Agrovex Novoť
Ovčí syr údený 1. bača Ján Červeň
Oštiepok 1. Agrodružstvo Krivá
Žinčica 1. Agrodružstvo Krivá
Poliaci sa (ne)vracajú?
●●Termálne kúpalisko v Oraviciach. Foto: (MP)
ORAVICE. Finančná kríza poznačila turisticky atraktívne prostredie
Oravíc najmä odlivom poľských
turistov. Negatívne sa vyvíjajúci
kurz poľského zlotého spôsobil, že
tunajšie ceny sa pre nich stali menej
atraktívnymi.
V polovici júla však termálne
kúpalisko v Oraviciach opäť praskalo vo švíkoch, v bazénoch bola doslova hlava na hlave a poľština znela
z každého kúta. Takmer do posled-
ného miesta bolo zaplnené aj parkovisko
pred susedným Meander Parkom. Vracajú
sa „zlaté časy Oravíc“?
„Keď je pekné počasie, ako napríklad
dnes, Poliakov prichádza naozaj požehnane,“ povedal nám jeden z oravických chatárov Pavol Koňuch. „No ani zďaleka to
nie je to, čo bývalo. Väčšina z nich sa sem
totiž prichádza len okúpať, prípadne prídu
na turistiku alebo na huby, ale ubytovanie
hľadajú v poľskom pohraničí, najčastejšie
v Chocholove.“ (mp)
Ako pracujú naši
europoslanci?
Európsky parlament týždenne aktualizuje rebríček aktivity europoslancov.
Po dvoch rokoch od volieb do europarlamentu (jún 2009) sme sa pozreli, ktorí
zo zástupcov Slovenska vyvíjajú v EP
najviac aktivít, a ktorí sú tam viac-menej
iba „do počtu“. Pre siedmich z nich nie je
práca europoslanca ničím novým, pretože zastupovali SR v EP aj v predchádzajúcom volebnom období: Edit Bauer, Monika Flašíková-Beňová, Sergej Kozlík,
Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik,
Peter Šťastný a Anna Záborská. Dolnokubínčan Miroslav Mikolášik patril vtedy, ale i teraz, medzi najaktívnejších slovenských europoslancov. K 10. júlu bol
najaktívnejším slovenským poslancom
EP nováčik Jaroslav Paška. Hoci by volič
čakal nižšiu aktivitu práve od nováčikov,
medzi päticou najmenej aktívnych sú traja „veteráni“ – Kozlík, Šťastný a Maňka,
a iba dvaja „zelenáči“ – Smolková a Zala.
Vyplýva to z hodnotenia zverejneného
na www.mepranking.eu. Rebríček aktivity 736 poslancov je vypracovaný na základe siedmich sledovaných parametrov.
V tabuľke uvádzame aktivitu slovenských europoslancov zhodnotenú k 10. júlu 2011, vrátane poradia v kontexte EP.
Pre porovnanie: najaktívnejší europoslanec, Katalánec Raul Romev i Rueda mal
za rovnaké obdobie 1 240 aktivít.
Pre voličov pohodlných europoslancov
môže byť útechou, že v EP sedia aj poslanci, ktorí zatiaľ neprejavili absolútne žiadnu
aktivitu. Sú štyria, po jednom z Francúzska, Talianska, Fínska a Grécka.
(mp)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8 .
9.
10.
11.
12.
13.
Aktivít Poradie v EP
EP
Jaroslav Paška
236
72.
Monika Flašíková
223
83.
Anna Záborská
181
116.
Miroslav Mikolášik
163
135.
Alojz Meszáros
89
290.
Edit Bauer
60
406.
Eduard Kukan
46
491.
Katarína Neveďalová 43
516.
Sergej Kozlík
29
617.
Peter Šťastný
29
620.
Monika Smolková
24
650.
Vladimír Maňka
23
651.
Boris Zala
20
673.
Meno
Motýlie krídla
Čomu húsenica hovorí koniec sveta, to
Pán nazýva motýľom. (Richard Bach)
Keď som konfrontovaný so zdanlivo neprekonateľnými úlohami, moje myšlienky
sa často obracajú k húsenici a motýľovi.
Húsenicu čaká obrovský zápas, než sa
dostane z kukly, ale musí podstúpiť toto
úsilie, aby prežila. Rovnako je to so životom. Ak sa vyhýbame zápasom, môžeme
si spôsobiť viac škody, ako dobra. Nikdy
nemusíme zrodiť svoje pravé JA. Niekedy
je to zápas a vnútorný rast v procese, ktorý
nás poháňa tam, kde potrebujeme byť. Žiadať o pomoc môže byť niekedy vhodné,
no niektoré veci musíme urobiť sami. Ak
motýľovi poskytneme pomoc pri vyliezaní
z kukly, nemá dosť síl lietať. Možno tiež
potrebujeme ZÁPAS, aby sme roztiahli
krídla a premenili sa.
Aké sily spočívajú v húsenici vašej existencie? Aký motýľ čaká, až sa zrodí?
(Audax)
5
Podujatia
OKRES DOLNÝ KUBÍN
Park M. Kukučína, Dolný Kubín
Každú nedeľu až do 21. augusta o 16. h
v altánku medzi Malým a Veľkým
parkom usporadúva MsKS koncerty.
Realizujú sa len v prípade, že neprší.
Divadlo Maškrta z Košíc
13. 8. o 14. h na sídlisku Brezovec
14. 8. o 14. h na sídlisku Banisko
Dlhodobý projekt MsKS kultúra
v prímestských častiach a na
sídliskách Dolného Kubína.
Župný dom, Dolný Kubín
DREVENÝ ARTIKULÁRNY KOSTOL Leštiny
V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími
7 drevenými kostolmi Karpatského
oblúka do Zoznamu svetového dedičstva
UNESCO. Pochádza z rokov 1688 až
1689. Kostol dal postaviť Jób Zmeškal,
kapitán hradnej stráže na Oravskom
zámku a prvý „vicišpán“ v Dolnom
Kubíne. V kostole bol pokrstený jeden
z najväčších slovenských básnikov –
Pavol Országh Hviezdoslav. Otvorené po
dohode. Sprievodkyňa: 043/589 53 25
OKRES NÁMESTOVO
DREVORUBAČ 2011
Päť stálych expozícií: Staré umenie
15. – 19. stor., Ikony, Slovenské
výtvarné umenie 20. storočia, Tradičné
ľudové umenie – výber, Štefan Siváň
– rezbár z Oravy. Otvorené denne
okrem pondelka od 10. h do 17. h.
5. 8. – 6. 8. Majstrovstvá Slovenska v práci
s motorovou pílou. Súťaž a sprievodné
podujatia začínajú každý deň o 9. h.
Vyhodnotenie majstrovstiev: so 14. h.
Miesto: Námestovo, amfiteáter na
Nábreží Oravskej priehrady
Veľká výstavná sieň – SOMSIJESMESTESÚ
Braňo JÁNOŠ a Pavol HAMMEL –
priateľské výtvarné stretnutie autorov,
ktorí predstavia svoje odlišné nazeranie
na svet formou obrazov, reliéfov a plastík.
Výstava trvá celý mesiac. Otvorené denne
okrem pondelka od 10. h do 17. h.
Deň svätého Huberta
Malá výstavná sieň – TVÁRE HMOTY
Róbert SZITTAY – výstava sôch mladého
sochára, žiaka prof. Jozefa Jankoviča.
Výstava trvá celý mesiac. Otvorené denne
okrem pondelka od 10. h do 17. h.
ORAVSKÝ HRAD
6. 8. – 7. 8. Umenie starých remeselníkov
Remeselný jarmok na Hlavnom nádvorí.
12. 8. Tajomný hrad
Večerná prehliadka pre deti od 18. h
do 20. h plná mátoh a strašidiel.
13. 8. – 14. 8. Povesti a legendy
Oravského hradu
20. 8. – 21. 8. Dni šľachty
na Oravskom hrade
26. 8. Dracula
Strašidelná nočná prehliadka
Oravského hradu od 20. h do 22. h.
27. 8. – 28. 8. Historický šerm
na Oravskom hrade
Vystúpenie šermiarskych skupín
každú hodinu od 10. h do 17. h.
Oslavy SNP
29. 8. Oslavy Slovenského národného
povstania na Námestí
P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.
Florinov dom Dolný Kubín
1. 8. – 11. 9 Hieroným Balko:
Podoby doby. Otvorené po – pi
8. – 15. h, ne 11. – 16. h.
Pamätný dom M. Kukučína Jasenová
Celý mesiac je otvorené
ut – ne 8.30 – 16. h.
MÚZEUM ŠĽACHTICKÝCH
KOČIAROV A SANÍ
Súkromné múzeum v Oravskom
Podzámku (pri kostole) je jedinečnou
a najrozsiahlejšou súkromnou
zbierkou kočiarov a saní na Slovensku.
Otvorené je denne od 9.30 do 18. h.
6
7. 8. od 10. h, Námestovo, amfiteáter
na Nábreží Oravskej priehrady.
Deň svätého Huberta sa stáva
podujatím, bez ktorého si leto na
Orave obyvatelia Námestova nevedia
predstaviť. Oslavy patróna poľovníkov
ponúkajú naozaj zaujímavý program.
Všetko sa začne Hubertovskou svätou
omšou. Po nej na vás čakajú: súťaž vo
varení guľáša, ukážky plemien poľovných
psov, súťaž vo vábení jeleňov, ukážky
práce sokoliarov, ukážky lukostreľby,
súťaž v hode flintou do žita či sekerou
do cieľa a rôzne iné sprievodné akcie.
„pokrvní bratia“ Slížov – českí bombardéri
Divokej Bill. Z nových tvárí, ktoré
zaznamenali úspech v ankete Slávik 2010,
vystúpi skokan roka – skupina Good
Fancy a objav roka Ján Mitaľ so skupinou
Gionno. Predstavia sa aj Mako!Mako!
a Silvayovci, ktorí zaujali aj divákov
televíznej show Česko Slovensko má
talent. Chýbať nebude ani úradujúca
Zlatá slávica Zuzana Smatanová či
žijúca legenda Richard Müller. Zlatým
klincom festivalového programu spoza
rieky Moravy bude česká skupina Verona.
O tanečné finále prvého dňa sa postará
dídžej Milan Lieskovský z FUN Rádia.
Stretnutie Slaničanov
20. – 21. augusta sa stretnú v Slanickej
Osade niekdajší obyvatelia priehradou
zatopenej obce Slanica a ich potomkovia.
V sobotu o 17. h sa uskutoční v tunajšej
SOŠ zasadnutie Urbárskeho spoločenstva.
V nedeľu o 10. h sa uskutoční sv.
omša v kostolíku na Slanickom
ostrove umenia. Preprava loďou zo
Slanickej Osady je zabezpečená.
Slanický ostrov umenia
Stála expozícia slovenskej ľudovej
plastiky a maľby, Oravská kamenárska
tvorba a história zatopených obcí v hrobke
Klinovských. Na ostrov sa dostanete
loďou Oravskej galérie z prístavu Slanická
Osada denne, prvá plavba o 9. h, potom
každé dve hodiny, posledná o 16.30 h.
Hviezdoslavova hájovňa
Oravská Polhora – expozícia
Hájnikovej ženy, Život a dielo Mila
Urbana. Celý júl otvorené ut – so
9. – 16.30 h, ne 10.30 – 18. h.
PROMENÁDNY KONCERT FILMOVÉ LETO
14. 8. Koncert hudobných skupín
a premietanie filmov z Tvrdošína.
Miesto: Michalské námestie, Tvrdošín.
HUDOBNÉ LETO
21. 8. Koncert klasickej hudby v drevenom
gotickom kostole v Tvrdošíne.
UKONČENIE PRÁZDNIN
26. 8. Diskotéka pre deti na
Michalskom námestí v Tvrdošíne.
PREHLIADKA DYCHOVÝCH
HUDIEB A DETSKÁ SHOW
28. 8. Program pre deti i dospelých
v prírodnom amfiteátri v Oraviciach.
NOVÉ KNIHY
1. 8. – 31. 8. Výstava nových
kníh pre všetky vekové kategórie.
Miesto: vestibul MsKS Tvrdošín
TURISTICKÝ KLUB
TVRDOŠÍN-MEDVEDZIE
11. 8. Splavovanie Dunajca
14. 8. Cykloturistický zájazd na Pieniny
13. 8. Výstup na Tri koruny
21. 8. Výstup v Roháčoch
XXXVI. PODROHÁČSKE
FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI
Pi – ne 5. – 7. 8. Zuberec, Oravský Biely
Potok. Podrobný program na str. 2.
MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY ZUBEREC
Ne 14. 8. Prehliadka dychových hudieb
regiónu i Slovenska. Miesto: Námestovo,
amfiteáter na Nábreží Oravskej
priehrady.
Stála expozícia ľudových drevených
plastík v Babíne obsahuje viac ako
50 plastík v nadživotnej veľkosti
od 30 tvorcov z Oravy, Liptova,
Kysúc, Považia, Košíc a Poľska.
Návštevu treba telefonicky ohlásiť na
číslach: 043/557 72 07, 0908 901 914
6. 8. XX. Oravský tradičný
jarmok oživených remesiel.
7. 8. o 13. h Na Rinku
v múzeu – program detských
súborov a folklórnych skupín.
21. 8. PLÁTENNÁ NEDEĽA
Ukážky spracovania ľanu, výroby plátna
a ľudového odevu, folklórne vystúpenia.
28. 8. ROZLÚČKA S LETOM
Sv. omša v Kostole sv. Alžbety,
folklórny program.
MOD je otvorené denne od 8. do 18. h.
Oravská lesná železnica
NESLADÍM
GALÉRIA MÁRIE MEDVECKEJ, Tvrdošín
Výstavná sieň MsKS Námestovo
PETER KOLČÁK – výstava diel z tvorby
oravského umelca. Otvorené v pracovné
dni od 8. h do 15. h až do 26. 8.
DYCHFEST
Historická lesná úvraťová železnica
v sedle Beskyd (Oravská Lesná –
Tanečník), európsky unikát s možnosťou
výletu na vlaku s historickou parnou
lokomotívou. Denne 9. – 17. h.
VÔNE A CHUTE HÚB
So – ne 13. - 14. 8. Podujatie o hubách,
ich zvláštnostiach, zbere a spracovaní
nielen pre hubárov. Miesto: areál Oravskej
lesnej železnice v Oravskej Lesnej.
ORANGE JOJ MUSIC SUMMER ORAVA
Pi – so 19. – 20. 8. Hudobný festival.
Miesto: Námestovo, amfiteáter na
Nábreží Oravskej priehrady.
Osvedčená festivalová dramaturgia už
tradične spája to najlepšie zo slovenskej
a českej populárnej hudby: IMT Smile,
Desmod, Gladiator, Hex, Tublatanka,
Hudba z Marsu, Helenine oči, Billy
Barman, Hafner, Puding pani Elvisovej,
A.M.O. Banana Band, Nocadeň
a Get Explode. Spoločné vystúpenie
i choreografiu avizujú Horkýže Slíže
a Polemic, svojich fanúšikov potešia aj
GALÉRIA ĽUDOVÉHO REZBÁRSTVA
Nedeľa 28. 8. o 18. h. Predstavenie
Radošinského naivného divadla.
V trpkej komédii Nesladím skúma autor
Stanislav Štepka rôzne podoby ľudského
šťastia. Dá sa nájsť šťastie na internete?
Teda nájdeme si prostredníctvom tzv.
zoznamiek partnera, s ktorým raz
prežijeme ozajstný šťastný život? Možno
považovať za šťastie to, keď sú nešťastní
iní? V čom vlastne spočíva ľudské šťastie?
Nie je šťastím to, čo nás ani nenapadne
pomenovať šťastím? Na toto podujatie
sa môžu použiť kultúrne poukazy.
XVIII. ROČNÍK RABČICKEJ HELIGÓNKY
28. 8. Hviezdoslavova hájovňa,
Oravská Polhora
– VIII. Stretnutie v Hviezdoslavovej
hájovni pod Babou horou.
OKRES TVRDOŠÍN
ROCKOVÉ LETO PRE MLADÝCH
7. 8. Rockový koncert na Michalskom
námestí v Tvrdošíne-Medvedzí.
Trvalá expozícia maliarky Oravy,
Sochárstvo zo zbierok OG. Otvorené
denne okrem pondelka 10. – 16. h.
ART GALÉRIA Schürger, Tvrdošín
Galéria sa zameriava na výtvarnú
modernu Slovenska. Otvorené je denne
od 14. do 18. h. Návštevu v inom čase
možno dohodnúť na tel.: 0903 783 127.
Objav svoj talent
4. 8. – 7. 8. a 11. 8. – 14. 8. – tvorivé
dielne v Galérii Schürger. Dospelí,
študenti i dôchodcovia môžu absolvovať
tvorivé dielne zamerané na tvorbu
vitráží, šperkov a keramiky.
Drevený Kostol Všetkých svätých
je pýchou Tvrdošína a jeho najstaršou
zachovanou stavebnou pamiatkou.
Gotický drevený rímskokatolícky kostol
bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu
svetového dedičstva UNESCO. Kostol
je prístupný verejnosti od 1. 7. do 1. 9.
denne okrem pondelka od 10. do 16. h.
Udalosť
Jeden deň Oravy v parlamente
Toľko Oravcov, ako v ten deň, ešte v slovenskom parlamente asi nebolo. V Národnej rade SR sa uskutočnil Jeden deň
Oravy. Starostovia, primátori, poľnohospodári a ďalší zástupcovia regiónu sa
mohli porozprávať s poslancami na ich
pôde – v parlamente.
Na podrobnosti o tejto zaujímavej aktivite sme sa spýtali riaditeľa Agentúry pre regionálny rozvoj SEVER v Dolnom Kubíne
Františka Jedináka.
Ako sa zrodila myšlienka takejto neobvyklej formy prezentácie regiónu?
l
Prezentácia regiónu Orava sa stala výsledkom spolupráce viacerých subjektov.
Najprv nás kontaktovali z Vidieckeho parlamentu s tým, že v rámci pripravovaného 10.
ročníka Dňa vidieka nám ponúkajú mož­nosť
prezentovať región, či o to máme záujem.
Naša agentúra potom postupovala prakticky.
Oslovili sme všetky tri oravské združenia
miest a obcí. Po pozitívnej odozve nás predstavitelia samospráv poverili, aby sme koordinovali prípravu a zabezpečenie podujatia.
Čím sa Orava prezentovala a kto sa do
akcie zapojil?
●●O návštevníkov prezentácie Oravy v NR SR nebola núdza. Na ich otázky ochotne odpovedal aj riaditeľ trstenského gymnázia Štefan
Kristofčák (vľavo). Foto: (AS)
l
Naša agentúra v spolupráci so Slovenskou
agentúrou životného prostredia zabezpečila
výstavné panely na prezentáciu miest, obcí,
poľnohospodárov a regiónu Oravy vôbec.
Všetky oravské mestá – Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín a Trstená – mali vlastný panel. Jednotlivé časti regiónu – Biela,
dolná i horná Orava – mali tiež po jednom
paneli. Na samostatnom paneli predstavili
svoju činnosť aj naši poľnohospodári. Informačné letáky, brožúry, pohľadnice, monografie obcí a ďalšie materiály poskytli
samosprávy, ale aj Oravská galéria darovala
zaujímavé publikácie o Slanickom ostrove umenia a o zbierkach Oravskej galérie.
Materiálmi prispeli tiež Oravské kultúrne
stredisko, poľnohospodári a Klaster Orava.
Oravská poľnohospodárska a potravinárska
komora zas zabezpečila tradičné oravské
potravinárske produkty: ovčí syr, korbáčiky,
hafirovicu… Tie mali mimoriadny úspech.
R11084008
Chceli ste zaujať poslancov. Aká bola
ich odozva?
l
Podujatie propagovala medzi poslancami
Kancelária NR SR i Vidiecky parlament.
Naša agentúra Sever poslala všetkým 150
poslancom e-mailovú pozvánku. Naozaj
príjemne nás prekvapil veľký záujem poslancov počas celého dňa v parlamente. Deň
Vidieka a prezentáciu Oravy v parlamente
oficiálne otvoril minister pôdohospodárstva
Zsolt Simon, prišla i predsedníčka výboru
pre poľnohospodárstvo Mária Sabolová.
Účastníkom sa prihovoril aj predseda ŽSK
Juraj Blanár a za Oravu všetkých pozdravil
primátor Námestova Ján Kadera. Z Oravy do Bratislavy prišli mnohí starostovia,
zástupcovia TIK, Klastra Orava, Agentúry Sever, Oravského kultúrneho strediska,
farmári, predsedovia poľnohospodárskych
družstiev a množstvo ďalších ľudí. Tu mali príležitosť bezprostredne komunikovať
s poslancami NR SR o témach, ktoré sú pre
Oravu dôležité.
Majú takéto akcie praktický zmysel pre
región?
l
Sme o tom presvedčení. Od poslancov
a ostatných účastníkov sme počuli len pozitívne ohlasy. Ocenili formu prezentácie,
vysoko hodnotili ponúkané propagačné materiály, ktoré si odnášali so sebou, i potravi-
nárske produkty, ktoré ochutnali. Oravci zas
nadviazali priamy kontakt s poslancami NR
SR, takže komunikácia môže pokračovať aj
v budúcnosti.
Získali sme pozornosť celoštátnych médií, ktoré o akcii informovali a Orava sa
dostala do pozornosti celého Slovenska. Na
prezentáciu Oravy by sme potrebovali viac
takýchto príležitostí.
(mp)
Terapia podľa modelu Virginie Satirovej
pre jednotlivcov, páry i celé rodiny.
043/429 50 71 / [email protected]
www.liecebnarieka.sk
„Keď pomáhame rodine, uzdravujeme svet!“
Virginia Satir
R11081004
7
Aktívny relax
Vône a chute húb
Oravské múzeum pozýva všetkých hubárov a nadšencov hubárčenia na Oravskú lesnú železničku v Oravskej Lesnej,
kde pripravilo 4. ročník podujatia Vône
a chute húb. Stretnutie s mykológom a jeho kolegami sa uskutoční 13. – 14. augusta na LÚŽ Tanečník v Oravskej Lesnej.
V programe uvidíte prezentáciu zvykov,
pranostík a využitia húb, histórie a súčasnosti vo výskume húb na Orave, ich bohatosť a pestrosť, liečivé účinky. Chýbať nebude ani výstava živých prinesených húb,
lyofilizovaných exponátov húb, prednáška a poradenstvo pre verejnosť. Pripravené sú súťaže pre deti a mládež, výtvarné stvárnenie húb, vedomostný kvíz
a prezentácia vedomostí o hubách v akejkoľvek forme.
Hubačka je zdravá, ale pozor!
V polovici júla hojne pršalo, spln tiež
vytiahol podzemnú vodu k podhubiam. Je čas vyraziť na huby. Čo na
to mykológ Peter Meliš zo žilinskej Poradne o hubách a liečivkách?
Rastú už huby?
– Áno i nie. Leto býva také. Keďže letné
búrky nerozkladajú zrážky rovnomerne,
nemožno hovoriť všeobecne. Dolný koniec
vytopí a na hornom nespadne ani kvapka.
V jednej doline spŕchne viackrát, v druhej
ani raz. Tu vyrastú, tu nie. Mali sme tu už
jednu rastovú vlnu, ktorú hubárski nadšenci iste postrehli. V tej sa ale darilo hlavne
kuriatkam, ostatným druhom ani veľmi nie
a trvala zhruba od Jána do Cyrila a Metoda.
Potom sa podmienky začali zhoršovať. Pre
huby je dôležité dlhšie obdobie pôdnej i vzdušnej vlhkosti, aby podhubie malo čas zosilnieť
natoľko, že si dovolí nasadzovať plodnice.
To trvá zhruba dva týždne od prvých dažďov. No hubári sú nedočkavci, mnohí už po
dvoch-troch daždivých dňoch vyrážajú do terénov. Niet sa čo diviť, nie je ľahké udržať
sa. Už len pohyb na sviežom, dažďom vyčistenom vzduchu v lese je veľmi príjemný.
Ktoré huby (jedlé, nejedlé, jedovaté) si
ľudia najčastejšie zamieňajú?
●●Na jednom z minulých ročníkov
Návštevníci sa mnohé dozvedia aj o využití čerstvých a konzervovaných húb
v kuchyni, vrátane ochutnávky čerstvo
pripravených kulinárskych špecialít. Pre
návštevníkov podujatia bude iste zaujímavé aj rozprávanie o hubách v súvislosti s ich názvoslovím a pranostikami či
hubárska poradňa pre pokročilých a začiatočníkov.
Cieľom podujatia je priblížiť návštevníkom Oravu ako hubársky kraj.
(pas)
– To je rôzne. Stali sa už kadejaké prípady
a občas sa zdá, že ľudia dokážu zameniť
čokoľvek s čímkoľvek. Iste sa už mnoho
hubárov stretlo s horkým podhríbom žlčovým, ktorý nedopatrením skončil v košíku
pri hríboch. Na severe Slovenska nám rastie
vynikajúci jedlý hríb zrnitohlúbikový, ešte
stále často považovaný za satana. To je ten
lepší prípad, horšie by to bolo naopak. Takto
si možno zameniť napríklad aj muchotrávku červenkastú za muchotrávku tigrovanú,
šupinačku menlivú za kapucňovku okrovohnedastú, ale aj všeobecnejšie – pečiarky
za muchotrávky, smrčky za ušiaky, májovky za hodvábnice a vláknice, pôvabnice za
pavučinovce, šťavnačky za strmuľky. Tých
zámen je možných viacero v rôznych kombináciách. Aj plávky či bedle si ľudia zamenili za muchotrávky. Rozhodne by mal
každý hubár poznať naše najnebezpečnejšie
jedovaté druhy na čele s muchotrávkou zelenou a jej bielymi príbuznými. Teda nie je
●●Ilustračné foto: (BP)
to len muchotrávka červená a hríb satanský,
ako si niektorí ľudia napriek všetkej osvete
dnes ešte stále myslia. Máme viacero jedovatejších a pre nás aktuálnejších druhov.
Smrteľne jedovatá muchotrávka zelená rastie v našom okolí na rozdiel od satana naozaj
hojne. Jedovatých je takmer 200 druhov, no
väčšina z nich našťastie len mierne. Tie najnebezpečnejšie sa dajú spočítať na prstoch
a ľahko naučiť.
Ako odporúčate zbierať huby začiatočníkom?
– Ísť na huby ako začiatočník, iba s atlasom
v ruke iste nie je ktoviečo, no niekde začať
treba. Nikto nevie všetko. Napokon, na to
vreckové atlasy sú. A lepší malý atlas, než
žiaden. Píšu ich odborníci a aj tých pár slov
použitých pri opise huby má väčšiu váhu
než to, čo niekto niekomu niekde povedal.
Počuť sa dá priveľa nezmyslov. U nás však
rastie oveľa viac húb, než sa dá vtesnať do
hocijakého atlasu. Preto netreba nasilu priraďovať hubu k nejakej z knihy, nemusí
tam byť. A už vôbec nie len podľa obrázku.
Popis základných znakov si treba prečítať,
práve na mieste nálezu, v spodnej časti hlúbika sa dajú spoľahlivo identifikovať niekto-
ré nestále znaky. Už sa pracuje aj na vývoji
miniatlasov do mobilu. Pre začiatočníkov sú
na zber vhodné hríbovité – zospodu klobúka
majú rúrky – a rozličnotvaré huby. S lupeňovými opatrne – je ich príliš veľa, ťažšie
sa rozlišujú a práve medzi nimi je najviac
jedovatých druhov.
Ktorá je podľa vás najchutnejšia huba
v slovenských lesoch?
– To netuším. Podľa niekoho muchotrávka
cisárska, podľa iného muchotrávka červenkastá a podľa klasického našinca sú to praváky. Ja nemám favoritku. Oceňujem obyčajné hnedé suchohríby, modrejúce hríby,
suchohríbnik zamatový, plávku zelenkastú,
modrastú, no i mnohé ďalšie.
Máte nejaký obľúbený hubový recept?
– Tak toto je otázka nad moje sily. Nechcete
radšej vedieť niečo o anatómii húb? Alebo
v čom majú bližšie k živočíchom než k rastlinám? Uvariť viem len praženicu, aj to iba
keď je situácia naozaj vážna. No zvyknem
robiť jednu vec, hlavne s plávkami. Len
uvariť v slanej vode. Nič viac, to je celé
a nemá to chybu.
Vladimíra Zubercová
Vdýchni dušu fujare. Svojej
Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne pripravuje v septembri workshop pre
všetkých, ktorí si chcú pod odborným vedením vyrobiť a domov odniesť vlastnú
fujaru, hudobný nástroj zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Workshop sa uskutoční od 19. do 24. septembra v penzióne Biela farma v Oravskej
Polhore. Účastníci sa zoznámia s drevom na
výrobu nástroja, vyskúšajú si všetky fázy
výroby fujary, vŕtanie, prácu s oberučným
nožom, ale najviac sa budú venovať ozvučeniu nástroja fujary z bazy čiernej.
●●Drahoš Daloš, výnimočná osobnosť
slovenského folklóru. Foto: archív (MP)
8
Záver workshopu bude venovaný krátkej
škole hry na fujaru – nástroja pokoja duše
a meditácie. Organizátori pripravujú aj bohatý sprievodný program. Jeho súčasťou
budú vychádzky a výlety po okolí – Slaná
Voda, Babia hora, Hviezdoslavova hájov-
ňa, salaš, jazda na koni. Workshop povedie
výrobca ľudových hudobných nástrojov
Drahoš Daloš, nositeľ titulu Instrumentum
Excellens za výrobu fujary. Tomuto remeslu
sa venuje viac ako 30 rokov. Záujemcovia
o účasť na workshope sa môžu prihlásiť do
31. augusta v Oravskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne.
Šesťdenný workshop si môžu účastníci
spestriť návštevou 12. ročníka medzinárodného gajdošského festivalu Gajdovačka,
ktorý sa bude konať 16. – 18. septembra
v Oravskej Polhore.
„Keď som ešte ako dieťa prišiel s babkou
z nedeľných litánií, počúvali sme v rádii
Klenotnicu ľudovej hudby. Vtedy sa mi zapáčili ľudové nástroje. Vtedy stála fujara do
tisíc korún. Mama na ňu peniaze nemala, tak
som sa rozhodol vyrobiť si ju sám. Chodil
som na skusy k ľuďom, čo sa fujarám rozumejú. K tej úplne prvej mojej fujarke mi pomohol Janko Bartolen z Nitry, dnes už pán
v rokoch,“ spomína Drahoš Daloš na vlastné
začiatky. Snáď aj z tohto workshopu vzídu
jemu podobní umelci.
(mž, r)
Inzercia
Riadková inzercia
NEHNUTEĽNOSTI
●●Prenajmem zariadený 2-izbový byt
v Dolnom Kubíne. 0908 946 602
●●Dám do prenájmu 3-izb. byt blízko
Trnavskej univerzity, aj študentom.
Tel.: 0908 419 208
●●Predám chatu na Podbanskom.
Tel.: 0915 825 270
●●Predám chatu pod Chočom, 4 km od
DK. Cena dohodou. Tel.: 0915 161 991
●●Predám stavebný pozemok v Tvrdošíne,
cca 2 560 m2. Tel.: 0905 241 958
●●Vezmem do prenájmu 2-izbový byt
v Námestove. Tel.: 0905 720 823
KÚPIM
●●Kúpim Zetor 25. Tel.: 0910 277 308
●●Kúpim akékoľvek ND na Škodu Octaviu,
Spartak, Felíciu a Škodu 1202.
Tel.: 0905 923 731
PREDÁM
●●Predám pluh dvojak aj obracač, cena
dohodou, odvoz zabezpečím.
Tel.: 0905 130 024
●●Výhodne predám vyorávač ťahaný,
kultivátor s valcami. 0905 130 024
●●Predám psíka čivavy, dlhosrstý tricolor,
mini vzrastu. Tel. č. 0944 330 566
●●Predám domáce tkané koberce, domáce
aj z pucvoly. Tel.: 0904 991 056
●●Výhodne predám krásne šteniatka
francúzskeho buldočka – zaočkované,
očipované. Tel.: 0905 617 218
●●Predám KTM LC4 600 v dobrom
stave, 950 €, viac info na tel.: 0949
807 484 alebo 0911 010 206.
V11085002
●●Predám vyhňu. Tel.: 0910 639 809
●●Predám Ford Escort 1.8.D. Platná
STK, EK, TP. Tel.: 0915 822 595.
●●Predám pšenicu, 24 €/q.
Tel.: 0910 538 524
ZAMESTNANIE
●●Murár, obkladač – robím všetky
murárske a obkladačské práce, hľadám
prácu v SR. Tel.: 0908 887 461
●●Som 21-ročný zručný chalan, hľadám
brigádu alebo zamestnanie, ovládam veci
od prachovky až po lopatu. 0910 795 935
OBČIANSKY INZERÁT
DO 40 ZNAKOV
VÁM UVEREJNÍME ZDARMA!
Volajte alebo pošlite SMS
na 0948 620 677, 0948 090 014,
e-mailom na
[email protected],
alebo poštou na adresu
Oravský Telegraf, P. O. Box 94,
027 44 Tvrdošín
Kupón nájdete na str. 13.
Kontakt pre vás
Štúdio krásy Viera Masláková: kaderníctvo,
vizáž, nechtový dizajn, pedikúra, profesionálne poradenstvo v rámci poskytovaných
služieb. Otvorené Po – Pia 8.00 – 15.00, So
– objednávky. Tel.: 0904 294 131, 0917 043
032, Ul. požiarnikov 427, Trstená
DISCO VINÁREŇ OLSA v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1670/42 – zabezpečujeme stužkové, oslavy narodenín,
menín, disco, dobrý tanec, kary. Príjemné
posedenia pri dobrom víne. Otvorené je
v Po – Št 10.00 – 23.30, v Pi 10.00 – 5.00,
So 13.00 – 5.00 h, Ne 13.00 – 23.30 h. Tel.:
Stanislav Svitko 0915 979 645
V11081021
9
Poradňa
Recept .....
Závitky Čaba
Suroviny: 4 kuracie plátky (z pŕs alebo
zo stehna), 2 menšie čabajky, 4 lyžice
čerstvého chrenu (ak nemáme, použijeme
pastu), grilovacia koreniaca zmes s paprikou a soľou, olej, 1 PL hl. múky, voda.
Ako na to: Mäso jemne naklepeme a posypeme koreniacou zmesou (ak nie je
solená, zmiešame ju so soľou). Čabajku
nakrájame na drobné kocky, chren nastrúhame, zmiešame s čabajkou a zmes
navrstvíme na každý plátok mäsa. Zavinieme a spojíme špáradlom. Na panvici rozpálime olej a závitky pomaly
opečieme zo všetkých strán (asi 15 min,
podľa ich veľkosti). Hotové vyberieme
a udržiavame v teple. Do výpeku prisypeme lyžičku koreniacej zmesi, ktorú
sme použili na mäso, necháme rozvoňať,
zaprášime lyžicou hladkej múky, premiešame a zalejeme studenou vodou alebo
vývarom. Povaríme, zredukujeme na želanú hustotu, prípadne dosolíme. Závitky
nakrájame na kolieska a podávame so
zemiakmi alebo ryžou, ktoré prelejeme
šťavou z výpeku.
Právnik radí .....
Pripraví ma o peniaze?
S manželom sme sa vzali pred ôsmimi
rokmi, štyri z toho on pracuje v Čechách.
Máme spolu 5-ročného syna. Spočiatku
chodil manžel domov dvakrát do mesiaca,
neskôr sa jeho príchody domov preriedili,
až som sa pred rokom dozvedela – nie od
neho – že tam žije s inou ženou. Keď som
sa ho na to priamo spýtala, potvrdil mi to.
Podala som žiadosť o rozvod. Od tej chvíle
mňa a syna finančne nepodporuje. Mám síce dobre platenú prácu, no voči synovi túto
povinnosť určite má, čo mu iste určí súd.
Mňa však zaujíma iné: Pred pol rokom som
vyhrala v lotérii peknú sumu, z nej som
20 000 € uložila synovi na termínovaný
účet. Manžel sa o tom od „žičlivých“ susedov dozvedel a teraz žiada nielen podiel
z bytu a ostatného majetku, ale aj z týchto
peňazí. Vraj kým mu ich nevyplatím, nebude na syna platiť žiadne výživné. Má na
spomínané peniaze vôbec nejaký nárok?
Čitateľka
Vo vašom prípade zaniká bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM)
až právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Do
BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva, s výnimkou vecí získaných
darom, dedičstvom, veci ktoré z povahy
slúžia na podnikanie jedného z manželov
alebo veci získaných reštitúciou.
Poukazujúc na ustálenú súdnu prax, výhry z lósov a stávok či výhry zo súťaží tiež
spadajú pri splnení vyššie uvedených podmienok do BSM. Je teda nesporné, že manžel
má nárok na polovicu výhry, ale na túto sku-
točnosť nemôže viazať platenie výživného
na syna.
Vyživovacia povinnosť na deti vzniká ich
narodením, pričom podľa § 65 ods. 1) Zákona o rodine, ak rodičia maloletého spolu
nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti. Je nesporné, že s manželom spolu nežijete.
Ak manžel neplatí výživné, odporúčam,
aby ste na príslušnom súde podali návrh na
úpravu vyživovacej povinnosti na čas do
rozvodu, prípadne podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia (úhrada minimálneho výživného), ktorým súd dočasne upraví pomery na čas do rozhodnutia vo veci.
Právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode,
pôvodné rozhodnutie o výživnom na čas do
rozvodu zaniká. Konanie o rozvod môže trvať aj niekoľko rokov.
Kalendár menín a kvetín
Aký kvet je vhodné venovať ženám,
ktoré oslavujú meniny v auguste?
1. august – DEŇ KVETOV
Na Deň kvetov upozorňujeme najmä manželov! V tento deň môžu napraviť všetko
zameškané. Begónia vznešená predstavuje
vďačný, pekný a lacný dar. V niektorých
krajinách ju volajú „kvet vernosti“. Každú
ženu však poteší akýkoľvek kvet.
1. BOŽIDARA
Šťastné farby Božidary sú červená, zelená
a biela. Preto jej darujme kombináciu červených a bielych ruží alebo červeno-bielych
klinčekov.
4. DOMINIKA
Dominikám venujme veľkokveté biele georgíny alebo ich obdarujme drobnokvetými,
ale pestrými georgínami.
5. HORTENZIA
Hortenziám môžeme darovať jedine hortenziu, ale nie s ružovými kvetmi, veľkými ako
detská hlava, ale s kvetmi drobnejšími, bielymi alebo višňovočervenými.
6. JOZEFÍNA
Iba málo Jozefín oslavuje meniny v auguste, hoci kalendár takto určil. Ak ich predsa
oslavujú, potešme ich ružami, obľúbenými
kvetmi Jozefíny, Napoleonovej manželky.
7. ŠTEFÁNIA
Štefánia znamená v gréčtine vencom ozdobená, ovenčená. Darujme jej žatevný ve-
10
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť,
pričom zákon uvádza aj minimálnu výšku
výživného, ktoré rodič bez ohľadu na jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je
povinný platiť (podľa § 62 ods. 3 ZR je to
30 % zo sumy životného minima). Maloleté
dieťa vo veku 5 rokov zrejme nevie uhrádzať
svoje potreby z účtu, na ktorom je viazaných
20 000 €, a otázne je aj vlastníctvo maloletého k týmto peniazom, pretože samotným
poukázaním na termínovaný účet sa maloletý
nestáva ich vlastníkom. Keďže v tomto prípade ide o väčšiu sumu, v prípade darovania
potrebujete schválenie takého úkonu súdom.
Naviac, v prípade námietky manžela vznesenej do troch rokov od darovania, by bolo darovanie väčšej sumy peňazí patriacej do BSM
tesne pred rozvodom relatívne neplatné.
JUDr. Pavol Torňoš
ešte stále kvitnú skoro všetky kvety ako na
Annu, obdarujme Anabelu ružami, bielym
slezom, klinčekmi alebo georgínami.
21. JANA
niec, upletený zo zlatých klasov obilia. Je to
utešená izbová ozdoba, najmä ak sa veniec
spestrí niekoľkými nevädzami a vlčím makom. Keby sa nám nepodarilo upliesť takýto
veniec, darujme Štefánii niečo, čo symbolizuje jej meno. Môže ju potešiť aj hoja, pestovaná do venca. Jej voňavé kvety Štefánii
aj po rokoch pripomenú význam jej mena.
závesnej vázičky jej môžeme dať tradeskancie alebo u nás bežný diablov brečtan.
Marcelkám dajme pri blahoželaní tučnolistý kaktus Pleiospilos bolusii, ktorého listy
pripomínajú nákovky. Ten jej aspoň trošku
pripomenieme latinský pôvod jej mena.
9. ĽUBOMÍRA
Toto meno nosili mnohé slávne kráľovné
a ženy, ako napr. Jana z Arcu. Jane (Johanke) venujeme k meninám mečovitolistú sanseveriu (tzv. svokrin jazyk), čim jej
pripomenieme jej hrdinskú menovkyňu. Aj
starogermánsky význam mena Jana (borec)
napovedá, že sú pre ňu vhodné kvetiny, pripomínajúce kopije Rhoicissus rhomboidea
(roicisus kosoštvorcový).
17. MILICA
27. SILVIA
Meno Ľubomíra zahrnuje v sebe lásku
k mieru, ktorý symbolizuje holubica s olivovou ratolesťou. Venujte jej konárik olivy, tie
však u nás ťažko zoženiete. Preto jej radšej
venujme kytičku bielych astier a priložme
fľašku s olivovým olejom. Ľubomíru naša
vynachádzavosť v náhrade olivových konárikov poteší. Pekným darčekom pre Ľubomíru je aj ibištek sýrsky.
11. ZUZANA
Peknú a pokornú Zuzanu kedysi prekvapili
dotieraví starí nápadníci pri kúpaní. Usilovala sa ich odohnať, pričom sa takmer dostala do životu nebezpečnej situácie. Ale jej
ochranca – múdry Daniel – sa pričinil o to,
že trest dopadol na dotieravých votrelcov.
V hebrejčine znamená ľaliu. Preto Zuzane
k meninám venujme kvety ľalie kráľovskej,
prípadne ktorúkoľvek kvetinu z čeľade ľaliovitých. Ale môžeme jej darovať aj modré
ľalie, tzv. kvety lásky.
12. DARINA
Darina by mala okrem kytičky dostať aj
drobný darček (bonboniéru, vázičku, misku…). Vhodné sú pre ňu ružové a fialové
kvety Cleome spinosa, tzv. pavúčí kvet. Do
15. MARCELA
Pre Milicu sú vhodné železníky (Verbena),
veľmi pekné aj vo vázičke. Množstvo farebných odtieňov zamatových kvetov umožňuje vytvárať aj pekné úpravy.
18. ELENA, HELENA
Všetky Heleny môžu byť pyšné, že známa
trójska Helena je ich menovkyňou. Helena
inšpirovala umelcov, ktorí jej menu pripisovali čaro „modrofialovej farby“. Preto Helene darujme modrofialové kvety – orchideu
alebo kytičku lesných cyklámenov. Elenky
potešme jasnomodrým hlaváčom.
19. LÝDIA
Toto meno označovalo pôvodne lýdijskú ženu. V staroveku žili v Lýdii slávni speváci
a tanečníci, požívajúci mimoriadnu úctu.
Meno Lýdia bolo u nás kedysi obľúbené.
Oslavovalo sa vo veselej, družnej spoločnosti. Lýdiám sa dávajú červené kvety. Najvhodnejšie sú pre Lýdiu červené astry, cínie
či papuľky, prípadne náprstník červený.
20. ANABELA
Anabela je poslovenčené francúzske meno
a znamená krásnu Annu. Keďže 20. augusta
Meno Silvia má latinský pôvod a znamená
les. Silvii darujme kvetiny z lesa: papradiny a brečtany v rozličných formách. No
elegantnejší dar predstavuje lesklolistá nikodémia (Nicodemia diversifolia), podobná
lesnému kríku.
29. NIKOLA
Nikole darujme biele gloxínie. Ich lievikovité korunky kvetov pripomínajú fanfáry, vítajúce chrabrých hrdinov z úspešného boja.
Nikoly sú totiž skryté romantičky a obdivovateľky rytierskosti.
30. RUŽENA
K Ruženám patria ruže. No môžeme ich obdariť aj inými kvetinami, napr. skalnicami
(skalnými ružami).
31. NORA
Meno Nora pripomína hrdinku z Ibsenovej
drámy. Niekoľko tmavomodrých kosatcov
alebo tmavofialových orchideí môže Nora
pokladať za veľmi krásny a vďačný darček.
Vhodná je však aj kytica z tmavomodrých
a tmavofialových astier, astroviek, sirôtok,
rôznotvarých georgín či papuliek.
Retro
Rušné časy zabudnutej trate
●●Zašlá sláva. V budove bývalej železničnej stanice v Suchej Hore sídlil od 1. decembra 1918
do 30. júna 1948 Železničný colný úrad… Foto: archív OcÚ
Tento rok uplynulo 40 rokov odo dňa zrušenia osobnej dopravy na železničnej trati
Trstená – Suchá Hora. V októbri minie rovnaký čas aj od zrušenia nákladnej dopravy
na tejto trase. Mladší Oravci si už ani nepamätajú, že železničná preprava na tomto
úseku vôbec existovala.
TRSTENÁ, SUCHÁ HORA. Železničná
trať Trstená – Suchá Hora bola ako súčasť
3. úseku Oravskej miestnej železnice Tvrdošín – Suchá Hora otvorená 21. decembra
1899. Aj keď pôvodne mala viesť hneď
poza dedinu Suchá Hora, napokon viedla
2 km severne od nej, pretože Suchohorčania sa báli, že im iskry podpália dedinu.
Do Poľska bola trať predĺžená v roku 1904
(trať Nowy Targ – Podczerwone – Suchá
Hora).
Suchá Hora ležala síce na uhorskom území, ktoré malo po skončení prvej svetovej
vojny pripadnúť Československu, avšak
v novembri 1918 poľské vojsko obsadilo
časť Oravy vrátane Suchej Hory.
Pingpong o Suchú Horu
Po vynútenom odchode Poliakov v prvej
polovici januára 1919 pripadla Suchá Hora znova ČSR. Rozhodnutím veľmocí zo
dňa 28. júla 1920 územie obcí Suchá Hora
a Hladovka pripadlo Poľsku. Stanica Suchá
Hora s 5 km trate sa ocitla v Poľsku, hranicou sa stala rieka Jelešňa.
Už 25. mája 1921 bol schválený návrh
delimitačnej komisie na výmenu území na
●●…a takto vyzerá dnes. „Stratila sa“ aj lipová aleja, ktorá bola pýchou stanice takmer pol
storočia. Foto: (MP)
Orave, ale hraničný protokol bol podpísaný
až 6. mája 1924. Od 3. júla 1924 sa Suchá
Hora dostala späť na územie ČSR.
Suchá Hora Slovensku vrátená 25. septembra 1939.
Ďalší „set“
Po skončení 2. svetovej vojny nebola medzinárodná doprava na trati obnovená. Železnica zo Suchej Hory však slúžila pre vnútroštátnu prepravu osôb a nákladu celé ďalšie
desaťročia. Osobná doprava na trati Trstená
– Suchá Hora bola zastavená 23. mája 1971,
nákladná 15. októbra 1971. Oficiálne zrušenie trate je datované 1. januárom 1975.
Šesť dní pred Mníchovským diktátom,
24. septembra 1938, bol hraničný prechod
Suchá Hora – Czarny Dunajec uzatvorený. Zostal tak až do polovice októbra.
Po Viedenskej arbitráži (2. 11. 1938) bola
stanica Suchá Hora odovzdaná 3. decembra
1938 poľským železniciam, čím vznikol
hraničný prechod Trstená – Sucha Góra
Orawska (10. 2. 1939). Poliaci však tento hraničný prechod onedlho zas uzavreli
29. augusta 1939, teda tesne pred napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Po
rýchlej porážke Poľska bola trať Trstená –
Po stopách oceľovej dráhy
Keďže vlak sem už nechodí, obchôdzku trate Trstená – Suchá Hora začínam vystúpením z autobusu v centre Suchej Hory. Tu začína i cesta vedúca
k približne 2 km vzdialenej bývalej stanici Suchá Hora a ďalej do Trstenej.
Staničná budova sa už z diaľky majestátne
vyníma na pozadí oravských lesov. Pohľad
zblízka už taký majestátny nie je. Budova
je v dezolátnom stave a fakt, že desaťročia
neudržiavaná prežila mnohé oravské zimy
svedčí o poctivej práci majstrov murárov
a tesárov spred viac ako 100 rokov.
Pri obhliadke zdevastovanej stanice nachádzam zatopenú jamu koľajovej váhy, základy strážneho domčeka i remízy, zvyšky
točne i vodnej pumpy. Nedá mi nespomenúť, že pred staničnou budovou – od koľajiska – ešte pred 5 rokmi rástla lipová aleja,
v čase vegetácie bola čarokrásna. Dnes tu
nájdete už len jedinú, obďaleč skromne stojacu lipu, na ktorej sa „pasú“ roje včiel.
Odmena za boľavé nohy
Pešo naberám kurz Trstená. Trať vedie po
nízkom násype miestami poznačenom erozívnou činnosťou miestneho obyvateľstva.
Približne po kilometri prichádzam k oporám mostu č. 4. Rozpätie je približne 4 m,
oceľová konštrukcia chýba. Zarastené teleso
trate, klesajúce nízkymi násypmi a plytkými
zárezmi, ma privádza k oporám nádherného
mosta č. 3 ponad Červený potok. Most je
trojpoľový – 2 krajné polia tvoria betónové
klenby, stredné pole oceľová konštrukcia.
Rozpätie stredného poľa je cca 10 m, oceľová konštrukcia chýba.
Trať prechádza na pravú stranu plytkého
údolia Červeného potoka. Po necelom kilometri sa začína približne 300 m dlhý násyp,
ktorý má na konci, pri moste č. 2, výšku
cca 10 m. V týchto miestach je mi scenéria
oravskej prírody odmenou za ranné vstávanie i boľavé nohy. Na severe oravská „sibírska“ idyla s Babou horou v pozadí, na juhu
končiare Západných i Vysokých Tatier zaliate slnkom. Pozrieť si to raz takto z vlaku!
A nemusí byť ani parný!
zhruba zhodný s mostom č. 3. Od mostu č. 2
trať na Trstenú stúpa až k rozvodnici medzi
povodiami Jelešne a Oravice, vedúc poväčšinou v 1 – 2 m hlbokom zarastenom záreze.
Po prehupnutí do povodia Oravice trať
znovu klesá. Najskôr priamo, potom čarovnými oblúkmi na násype k stanici Liesek.
Staničná budova v Liesku sa dočkala lepšieho osudu ako jej kolegyňa v Suchej Hore.
Sídli v nej meteorologická stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Rozobrali, čo sa dalo
Trať dožila socializmus relatívne nepoškodená, jej totálny zánik priniesla až „nová
doba“, ľudia z okolia postupne rozobrali
koľajivo na celej trati, dokonca miestami
poodvážali aj makadam zo štrkového lôžka
trate.
(jp, pas)
Od Liesku vedie trať smerom k Trstenej
zväčša po nízkych násypoch, s výnimkou
dvoch približne 400 m dlhých násypov,
v stredných častiach vysokých cca 4 – 5 m.
Trať sa postupne blíži k ceste z Liesku do
Trstenej, pri vstupe do intravilánu Trstenej
nachádzam na telese trate i hrdzavejúce
koľajnice. Mostom č. 1 ponad Oravicu sa
dostávam k priecestiu s cestou Trstená –
Liesek a suchohorskému zhlaviu železničnej
stanice Trstená. Takmer z každého miesta
vidím moderný obchvat, ktorý len nedávno
zas o čosi zrýchlil cestné spojenie Slovenska
z Poľskom…
Jozef Pilko
Použitá literatúra: Ing. J. Kubáček a kol.: Dejiny železníc
na území Slovenska, 1999, BA; Jaroslav Přibyl, Z minulosti Suchej Hory, Tulák po drahách 3/12 VII 1997.
Z minulosti do prítomnosti
Most č. 2 ponad Jelešňu bol istý čas hraničným mostom. Most je typom i rozmermi
●●Železnica Suchá Hora – most č. 3 ponad Červený potok. Foto: Jozef Pilko
11
Na leto
Dva tipy na začiatok
Grilovanie prasaťa
na otočnom ražni
Grilovanie prasaťa je skvelou atrak­ciou
pre ľudí, ktorí to uvidia, a ešte väčší zážitok pre tých, ktorí ho ochutnajú. Predovšetkým musíme vedieť nejaké základné
veci o príprave prasiatka skôr, než začneme grilovať. Prasiatko musíme posoliť a namarinovať deň pred grilovaním.
Na solenie používame iba morskú soľ,
pretože len morská soľ vytvorí peknú
a chrumkavú kožu na prasiatku. Stehná
a plecia môžeme prešpikovať čerstvým
celým cesnakom a zvnútra prasiatko potrieme horčicou.
Prasa potom napichneme na ražeň
a dobre naň upevníme. To dokážeme
antikorovým drôtom, hrubým od 1 do
1,5 mm a kombinačkami. K ražňu najprv
priviažeme zadné a potom predné nohy.
Prasa uchytíme viackrát za chrbtovú kosť
o ražeň a na konci prasiatko zašijeme
pozdĺž celého brucha kuchárskou niťou.
Prasa grilujeme pri nižšej teplote 4 – 5
hodín. Je hotové, keď chytí tmavohnedú
farbu a chrumkavú kôrku až bude možno
vidieť aj kosti z lopatky.
Všetko o grilovaní (1.)
Leto je už v plnom prúde a nech sa prihlási ten, kto sa aspoň raz nezúčastní, alebo
aspoň nezatúži po poriadnej grilovačke.
Preto vám predkladáme manuál nielen
o tom ako grilovať, ale hlavne ako dobre
grilovať. Keďže je škoda každého nespomenutého kúska jedla, tému rozdelíme
na dve čísla. Leto bude už síce pomaly za
nami, no pahreba z nášho grilovania vám
ostane teplá aj do budúceho roka. Takže
pekne poporiadku.
História grilovania
História grilovania sa začala opekaním mäsa
na ohni a pahrebe. Grilovanie pochádza
z Kaukazu, cez Blízky východ sa rozšírilo
do Turecka, na Balkán a ostatných štátov
Európy. Dym a pripálenie charakteristické
pre grilovanie zintenzívňujú chuť a vôňu
ako nijaký iný spôsob tepelnej úpravy jedla.
V minulosti sa grilovalo iba hovädzie a jahňacie mäso a mnoho druhov zeleniny.
Kaukazskú kuchyňu ako prvý v Európe opísal a propagoval známy francúzsky spisovateľ
Alexander Dumas v 60-tych rokoch 19. storočia. Na Balkáne sa grilovalo už v 18. toro-
je variabilná v závislosti od jeho určenia na
súkromné alebo profesionálne grilovanie.
Na dne grilu založíme oheň, pridáme
uhlie z tvrdého dreva a počkáme, kým sa
rozžeraví dočervena. Špeciálnou lopatou
utlačíme pahrebu a prekryjeme ju popolom
(napríklad z posledného grilovania), aby
dlhšie vydržala. Pred začiatkom grilovania
stačí pahrebu rozhrabať a hneď môžeme grilovať. V knihách sa uvádzajú rôzne spôsoby
regulovania teploty, napríklad dávanie uhlíkov nabok, zvyšovaním alebo znižovaním
polohy roštu, atď. Z nášho pohľadu existuje len jeden spôsob – dokonale zvládnuť
regulovanie tepla prostredníctvom popola.
Pahreba pripravená spomínaným spôsobom
vydrží 24 hodín, keď chceme začať s grilovaním, stačí ju iba rozhrabať. Keď chceme
nižšiu teplotu, rozhrabeme pahrebu menej
a naopak keď chceme väčšiu teplotu, rozhrabeme viac.
Rošt je po každom grilovaní potrebné
vyčistiť drôtenou kefou, utrieť ho suchou
servítkou a následne servítkou namočenou
v oleji. S grilovaním na drevnom uhlí treba
začať skôr ako s iným typom grilu. Keď to
Hydina na grile
Pripraviť hydinu na grile je veľmi jednoduché a ľahké, pretože hydina sa veľmi
rýchlo pečie. Každé mäso sa rýchlejšie
opeká, keď je predtým osolené, napácované alebo marinované. Treba dávať
pozor na marinády, ktoré sú sladké, lebo
cukor karamelizuje na grile a mäso horí.
Takéto marinády treba dávať pred koncom grilovania, keď je mäso už pečené.
Kuracie prsia na rošte sa pripravujú
veľmi rýchlo a ľahko. Potrebujeme ich
iba posoliť vegetou, poliať trochu olejom a nechať odležať 4 – 6 hodín pred
pečením. Podobne grilujeme aj kuracie
stehná, kuracie krídla, kuracie závitky so
slaninou, kuraciu pečeň a kuracie kúsky.
Kuracie závitky v slanine sa pripravujú z kuracích pŕs a údenej oravskej slaniny. Kuracie prsia nakrájame na menšie
kúsky (20 – 30 g), ochutíme ich vegetou
a zabalíme do predtým nakrájaných plátkov údenej oravskej slaniny. Takto urobené valčeky napichneme na špíz (4 – 6
kusov), podľa toho akú gramáž chceme.
Počas grilovania špízy otáčame z obidvoch strán.
V budúcom čísle Bystrického Telegrafu
si povieme niečo o grilovaní bravčového
a hovädzieho mäsa, zeleniny a príprave
chutných omáčok, ktoré našim grilovaným jedlám dodajú šmrnc.
Dragan Jović
12
●●Pochúťky na prvý pohľad. Foto: Vladimír Ďurka
čí. Okrem jahňacieho a hovädzieho mäsa sa
týmto spôsobom upravovalo aj bravčové, neskôr i kuracie mäso. K Balkánu patrí Srbsko,
v ktorom sa nachádza mesto Leskovac považované za kolísku prípravy jedál na grile pod
holým nebom. Každoročne sa v ňom na tzv.
„Roštiliáde“ schádzajú majstri gurmánskeho
umenia, aby sa pochválili nuansami tradície
odovzdávanej z generácie na generáciu.
Príprava špecialít na grile je majstrovstvo, ktoré na Balkáne hraničí s umením
a ich podávanie predstavuje malý obrad.
Spôsoby grilovania
Grilovanie na drevnom
uhlí (pre profesionálov)
Grilovanie na drevnom uhlí je považované
za najlepší spôsob grilovania mäsa a zeleniny, kvôli skutočne „grilovej“ chuti. Najdôležitejšie je pripraviť si potrebné ohnisko
a pahrebu. Hĺbka grilu by mala byť minimálne 20 – 25 cm, samotný rošt by mal byť
zhotovený z hrubšieho kovu. Veľkosť grilu
zvládneme, bez problémov dokážeme grilovať aj iným spôsobom. Na drevnom uhlí je
to však lacnejšie a zábavnejšie.
●●Grilovanie v najlepšom. Foto: V. Ďurka
Grilovanie na otočnom ražni
Grilovanie na otočnom ražni patrí medzi
najstaršie spôsoby grilovania. Používalo sa
už dávno predtým ako existovala elektrina
alebo nejaké iné techniky grilovania. Spomínaný spôsob je najviac zastúpený v stredomorskej oblasti i na Balkáne. Gréci si opekali jahňa na otočnom ražni už v staroveku.
Takýmto spôsobom môžeme ugrilovať veľa
druhov mäsa, napr. kura, zajaca, prasa, jahňa, diviaka, muflóna, dokonca aj býka. Na
každý z uvedených druhov mäsa sa používa
iný ražeň, ktorý je preň najvhodnejší. V staroveku sa ražeň otáčal ručne, v súčasnosti sa
ražne otáčajú samé pomocou elektriny.
Dragan Jović
Dragan Jović pochádza zo srbského mesta Leskovac, ktoré sa považuje za kolísku
grilovania a opekania pod holým nebom.
Pred príchodom na Slovensko pôsobil ako
učiteľ na hotelovej akadémii v Srbsku. Grilovaniu sa venuje viac ako 30 rokov. V roku
2009 vyhral na Štrbskom Plese zlatú medailu v grilovaní. Počas svojho pôsobenia na
Slovensku bol jedným z lektorov projektu
Samozamestnávania i podnikania v gastronómii na hotelovej akadémii v Banskej Bystrici a zúčastnil sa mnohých televíznych aj
rozhlasových reláciách o varení.
Grilovanie na plyne
Grilovanie na plyne je oveľa jednoduchšie
ako na drevnom uhlí, má však svoje úskalia: potrebujeme byť opatrní najmä pri zapaľovaní plynového grilu. Je veľa výrobcov
plynových grilov. Každý výrobok funguje
na svoj spôsob. Výhoda oproti klasickému
grilovaniu je, že netreba zdĺhavú prípravu
a udržiavanie ohniska a pahreby a je možné
grilovať bez prestávky 10 hodín aj viac. Nevýhodou je, že keď sa dosahujú vyššie teploty, stekajúci olej zväčšuje plameň a tým
spôsobuje nemalé problémy.
Elektrické grily
Elektrické grily sa používajú pri pečení
malých a tenkých kusov mäsa. Na elektrickom grile môžeme opekať skoro všetko:
mäso, zeleninu, plody mora, atď. Najlepšia
zo všetkých je hladká elektrická platňa, na
ktorej sa dosahujú vysoké teploty. Čistí sa
špachtľou a potom utrie čistou servítkou.
●●Dragan Jović. Foto: Vladimír Ďurka
Krížovka
Autor:
Omar
vyruboval
daň
vylučovacia
spojka
televízny
pracovník
sídlo
zraku
dôveruj
domácke
meno
Andrey
meno
herečky
Taylorovej
Anno
Domini
vidina
v spánku
babka,
po nemecky
včelí
produkt
Até,
ita,
Loko,
Maor
venovala
som
sibírsky
veľtok
1
krvný
obraz
direktor
nenabi
(expr.)
vodný
hlodavec
Vám
patriaca
meno
psa
namrv
len
ozdoba
Technická
kontrola
staršia
jednotka
tlaku
International Labour
Organization
francúzsky maliar
(Claude Oscar…)
Tajnička krížovky ukrýva ukončenie vtipu:
Cestujúci na lodi sa pýta kapitána:
„Kto je ten mávajúci človek na ostrove?“
Kapitán: „Neviem, ale...“
rieka
v Zaire
Slovenský
Telegraf
2
praobyvateľ
Nového
Zélandu
Obchodný
dom
3
živá
bytosť
predložka
druh palmy
Slovenský
Telegraf
Záhradná
a krajinárska
tvorba
starogrécka
bohyňa
zaslepenosti
a vášne
lúka
(poet.)
zhubná
nákaza
čistil
metlou
Agenture
Presse
alkoholici
(pejor.)
riadna
dovolenka
4
vyrývaj
osoba
robiaca
adaptáciu
náhly
pocit
strachu,
úľak
Správne vylúštenie krížovky posielajte do 15. 8. 2011, na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvrdošín, na e-mail: [email protected] alebo zatelefonujte na tel. č. 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov krížovky vyžrebujeme jedného, ktorého odmeníme hodnotnou knihou. Mená výhercov uverejníme v nasledujúcom čísle Oravského Telegrafu.
Oravský Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie občianskej, komerčnej a spoločenskej inzercie.
• kupónom na adresu redakcie: Oravský TELEGRAF, P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín
• e-mailom na adresu: [email protected]
• sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare oratelegraf a text inzerátu
Platba a podmienky inzercie:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122072007 / 1111. Pre identifikáciu platby do správy pre prijímateľa uveďte
meno a priezvisko, alebo telefónne číslo alebo e-mailovú adresu (podľa spôsobu, akým bola inzercia zadaná). Redakcia
si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý považuje za obsahovo nevhodný pre verejné periodikum. Inzerát zaslaný
a zaplatený do 15. dňa kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle.
Vyplňte paličkovým písmom text inzerátu, vyznačte rubriku a jeho možné zvýraznenie.
Každému políčku zodpovedá vždy jedno písmeno, interpunkčné znamienko, či medzera medzi slovami:
.....................................................................
Zadanie inzerátu:
Rubrika
Auto-moto
Reality
Práca
Služby
Elektro
Nábytok
Šport
Rôzne
Zoznámenie
.............................................................................................
Inzerujte s Oravským Telegrafom
Uverejníme Vám
Vaše radostné
i smútočné
oznámenia,
blahoželania,
poďakovania
s dĺžkou max.
do 240 znakov
(6 riadkov).
Tel.: ...................................................... IČO (pre firmy): ............................................. DIČ (pre firmy): .............................................
Ulica: ............................................................................. PSČ: ..................... Obec: ..........................................................................
2,5 x 3,3 cm
SPOLOČENSKÁ INZERCIA
bez foto 3,00 €
s foto 4,50 €
INZ. OBČIANSKA
KOMERČNÁ
Cena za jeden riadok s DPH
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Meno a priezvisko (názov firmy): ..........................................................................................................................................................
Fotografia
0,00 €
1,90 €
0,70 €
3,80 €
1,40 €
5,70 €
2,10 €
7,60 €
2,80 €
9,50 €
3,50 €
11,40 €
4,20 €
13,30 €
4,90 €
15,20 €
5,60 €
17,10 €
Príplatky za zvýraznenie inz.: tučné písmo 0,50 €
0,50 €
rámček 0,50 €
0,50 €
tučné písmo + rámček 0,80 €
0,80 €
Výsledná cena:
13
Šport
Vyžrebovanie futbalových súťaží – júl/august 2011:
1. liga
2. kolo: 30. 7. 2011 o 17.30
Podbrezová – Moldava nad Bodvou
Dolný Kubín – L. Mikuláš
Lučenec – Senec
Ružomberok „B“ – Michalovce 31. 7.
o 10.30
Myjava – Petržalka
Dubnica – R. Sobota
3. kolo: 6. 8. 2011 o 16.30
Rimavská Sobota – Podbrezová
Petržalka – Dubnica 7. 8. o 10.30
Michalovce – Myjava
Senec – Ružomberok „B“ 7. 8. o 17.30
L. Mikuláš – Lučenec
Moldava nad Bodvou – Dolný Kubín
o 19.30
4. kolo: 13. 8. 2011 o 16.30
Podbrezová – Dolný Kubín
Lučenec – Moldava nad Bodvou
Ružomberok „B“ – L. Mikuláš
14. 8. o 10.30
Myjava – Senec
Dubnica – Michalovce
R. Sobota – Petržalka
5. kolo: 20. 8. 2011 o 16.00
Petržalka – Podbrezová 21. 8. o 10.30
Michalovce – R. Sobota
Senec – Dubnica o 17.30
L. Mikuláš – Myjava
Moldava nad Bodvou – Ružomberok „B“
21. 8. o 19.30
Dolný Kubín – Lučenec
6. kolo: 27. 8. 2011 o 16.00
Podbrezová – Lučenec
Ružomberok „B“ – Dolný Kubín 2
8. 8. o 10.30
Myjava – Moldava nad Bodvou
Dubnica – L. Mikuláš
R. Sobota – Senec
Petržalka – Michalovce 28. 8. o 10.30
2. liga Východ:
1. kolo: 30. 7. 2011
S. N. Ves voľno
Kremnička – Námestovo
Poprad – Lipany
Vranov nad Topľou – S. Ľubovňa
Prešov jun. – D. Ždaňa
Bardejov – Ružiná
Zvolen – B. Bystrica „B“
L. Košice – Trebišov
Košice „B“ – Moldava nad Bodvou „B“
2. kolo: 6. 8. 2011
O. Veselé – Družst. Belá
O. Jasenica – Predmier
L. Hrádok – Sučany
Skalité – Stráňavy
Bytča – Bytčica
Moldava nad Bodvou „B“ voľno
Trebišov – Košice „B“
B. Bystrica „B“ – L. Košice
Ružiná – Zvolen
D. Ždaňa – Bardejov
S. Ľubovňa – Prešov jun.
Lipany – Vranov nad Topľou
Námestovo – Poprad
S. Nová Ves – Kremnička
2. kolo: 14. 8. 2011 o 17.00
3. kolo: 13. 8. 2011
Tvrdošín – D. Tižina
O. Veselé – Makov
O. Jasenica – K. Lieskovec
L. Hrádok – Družst. Belá
Skalité – Predmier
Bytča – Sučany
Bytčica – Stráňavy
Kremnička voľno
Poprad – S. N. Ves
Vranov n. T. – Námestovo
Prešov jun. – Lipany
Bardejov – S. Ľubovňa
Zvolen – D. Ždaňa
L. Košice – Ružiná
Košice „B“ – B. Bystrica „B“
Moldava nad Bodvou B – Trebišov
4. kolo: 20. 8. 2011
Trebišov voľno
B. Bystrica „B“ – Moldava Bodvou „B“
Ždaňa – L. Košice
S. Ľubovňa – Zvolen
Lipany – Bardejov
Námestovo – Prešov jun.
S. N. Ves – Vranov nad Topľou
Kremnička – Poprad
5. kolo: 27. 8. 2011
Poprad voľno
Vranov nad Topľou – Kremnička
Prešov jun. – S. N. Ves
Bardejov – Námestovo
Zvolen – Lipany
L. Košice – S. Ľubovňa
Košice „B“ – D. Ždaňa
Moldava nad Bodvou „B“ – Ružiná
Trebišov – B. Bystrica „B“
Stredoslovenský futbalový zväz
4. liga SEVER
1. kolo: 7. 8. 2011 o 17.00
Makov – D. Tižina
Tvrdošín – K. Lieskovec
D. Tižina – Bytčica
Stráňavy – Bytča
Sučany – Skalité
Predmier – L. Hrádok
Družst. Belá – O. Jasenica
K. Lieskovec – O. Veselé
Makov – Tvrdošín
3. kolo: 21. 8. 2011 o 16.30
4. kolo: 28. 8. 2011 o 16.30
D. Tižina – Stráňavy
Sučany – Bytčica
Predmier – Bytča
Družstev. Belá – Skalité
K. Lieskovec – L. Hrádok
Makov – O. Jasenica
Tvrdošín – O. Veselé
5. liga – skupina A
1. kolo: 7. 8. 2011 o 17.00
Podvysoká – Belá
Strečno – Kotrč. Lúčka
Rajec – N. Bystrica
Kotešová – Rosina
S. Bystrica – Rudinská
Radoľa – Bánová
Raková – Terchová
2. kolo: 14. 8. 2011 o 17.00
Belá – Terchová
Bánová – Raková
Rudinská – Radoľa
Rosina – S. Bystrica
N. Bystrica – Kotešová
Kotrč. Lúčka – Rajec
Podvysoká – Strečno
3. kolo: 21. 8. 2011 o 16.30
Strečno – Belá
Slovenské predstavenie
Slovenskí motocykloví jazdci sa na záverečnom, treťom kole Európskeho
pohára countrycrosse v Žaškove riadili starou športovou pravdou môj dom,
môj hrad. V hlavných kategóriách totiž nepustili svojim súperom z Česka,
Poľska a Maďarska ani jedno prvenstvo.
Žaškovská vyhňa
Najväčším prekvapením dvojdňového podujatia, ktoré bolo zároveň aj 6. kolom
Medzinárodných majstrovstiev Slovenska
v enduro a countrycrosse, boli obrovské
horúčavy. V minulých rokoch si totiž motocyklisti užili v Žaškove viac dažďa a chladu
ako slnečných lúčov. „Neuveriteľná horúčava. Tá voda po pretekoch je viac ako potrebná,“ povedal na margo žaškovských teplotných rekordov domáci Štefan Svitko, ktorý
po oba dni po dojazde do cieľa hneď siahol
14
po fľaši s vodou. Čo si však Štefan pochvaľoval, bola trať, ktorú ako spoluorganizátor
sám pripravoval. „Zhora to vyzerá, že je
ľahká, ale zdanie klame. Mesiac tu neustále
pršalo a slnko začalo svietiť až v posledných
štyroch dňoch, takže nestihla obschnúť. Konečne však poriadna trať a takto nejako má
vyzerať country cross.“
Zrušené prekliatie
Štefanovi sa navyše konečne podarilo zrušiť domáce prekliatie. V prvý súťažný deň
síce doplatil na problémy s prednou brzdou
a vo svojej triede E3 skončil druhý, všetko si
však vynahradil na ďalší deň. Súperom nedal ani najmenšiu šancu a navyše sa v súčte
oboch jázd tešil aj z celkového prvenstva.
„Snáď po troch rokoch som sa konečne dočkal víťazstva na domácej trati.
Už som myslel, že sa tej žaškovskej smoly
nezbavím,“ vydýchol si v cieli teplom zmorený Štefan Svitko. V posledných rokoch
pravidelný účastník Rally Dakar má až do
konca augusta súťažnú prestávku. Po nej sa
chce predviesť najmä na záver seriálu majstrovstiev Európy, v ktorom mu zatiaľ patrí
tretia priečka.
Slovenská dominancia
Aj zvyšné dve triedy mali slovenských víťazov. V E1 bol stopercentný Marek Haviar
Rajec – Podvysoká
Kotešová – Kotrč. Lúčka
S. Bystrica – N. Bystrica
Radoľa – Rosina
Raková – Rudinská
Terchová – Bánová
4. kolo: 28. 8. 2011 o 16.30
Belá – Bánová
Rudinská – Terchová
Rosina – Raková
N. Bystrica – Radoľa
Kotrč. Lúčka – S. Bystrica
Podvysoká – Kotešová
Strečno – Rajec
5. liga – skupina B
1. kolo: 7. 8. 2011 o 17.00
Dúbrava – T. Kľačany
Likavka – LM Palúdzka
Ludrová – Černová
Bešeňová – T. Štiavnička
Dražkovce – Trstená
Bobrov – Vrútky
Klin – Mošovce
2. kolo: 14. 8. 2011 o 17.00
T. Kľačany – Mošovce
Vrútky – Klin
Trstená – Bobrov
T. Štiavnička – Dražkovce
Černová – Bešeňová
LM Palúdzka – Ludrová
Dúbrava – Likavka
3. kolo: 21. 8. 2011 o 16.30
Likavka – T. Kľačany
Ludrová – Dúbrava
Bešeňová – LM Palúdzka
Dražkovce – Černová
Bobrov – T. Štiavnička
Klin – Trstená
Mošovce – Vrútky
4. kolo: 28. 8. 2011 o 16.30
T. Kľačany – Vrútky
Trstená – Mošovce
T. Štiavnička – Klin
Černová – Bobrov
LM Palúdzka – Dražkovce
Dúbrava – Bešeňová
Likavka – Ludrová
a v E2 ho dvoma víťazstvami napodobnil
Jaroslav Štrbek. Jaro sa stal navyše aj celkovým víťazom Európskeho pohára v kategórii seniorov. Tesne po dojazde posledného
z vyše 260 pretekárov prišla taká silná búrka, že skôr ako na dekorovanie víťazov mysleli organizátori na bezpečný odchod účastníkov podujatia. Z tohto pohľadu sa ukázalo
predchádzajúce rozhodnutie jury o skrátení
pretekov o 15 minút ako veľmi prozreteľné.
Celkové výsledky 3. kola EP
v country crosse (Žaškov)
E1: 1. Marek Haviar (SR/KTM) 50 bodov,
2. Marczin Frycz (Poľ./Kawasaki) 44 b,
3. Marek Diertl (SR/KTM) 40 b.
E2: 1. Jaroslav Štrbek (SR/Suzuki) 50 bodov, 2. Pawel Szymkowski (Poľ./Husaberg)
40 b, 3. Martin Volný (ČR/Beta) 40 b.
E3: 1. Štefan Svitko (SR/KTM) 47 bodov,
2. Róbert Kapajčík (SR/KTM) 42 b, 3. Roman Ondreáš (SR/Husquarna) 34 b.
Šport
Osobnosti športu .....
Postupové jubileum
DUŠAN TITTEL
27. 12. 1966 Dolný Kubín
Bývalý československý a slovenský futbalový reprezentant bol pre svojich rodičov oneskoreným darčekom pod vianočný stromček
a sviatočná príchuť nechýbala ani jeho športovej kariére. V Dolnom Kubíne vydržal do
svojich 17 rokov a potom prestúpil po vzore
miestnej futbalovej legendy Ivana Chodáka do bratislavského Slovana. Jeho dres
obliekal do roku 1991, potom prišlo jednosezónne zahraničné angažmán vo francúzskom Olympique Nimes. Práve kvôli nemu
prišiel Dušan o triumf Slovana v Československej lige v sezóne 1991/92 a jeho federálnym maximom tak zostáva „iba“ druhá
priečka v súťažnom ročníku 1990/91.
●●Starší dorastenci MŠK Námestovo – víťazi 3. ligy v sezóne 2010/2011
Námestovský futbal oslavuje v tomto roku okrúhle osemdesiatiny. Zrejme aj
toto jubileum vyburcovalo hráčov A-mužstva i dorastu k maximálnym výkonom. Napokon boli z toho dva postupy do vyšších súťaží.
Muži – historické maximum
Zverencom Ignáca Hrkeľa a Daniela Kosmeľa účinkujúcim v Tretej lige sa podarilo
výrazne zapísať do histórie námestovského
futbalu. Ten sa ešte nikdy nedostal v najvyššej stredoslovenskej súťaži tak vysoko
ako v uplynulej sezóne, kedy obsadil tretie
miesto za suverénnymi tímami spod Urpína
MFK B. Bystrica a ŠK Kremnička. Najmä
proti prvému tímu tabuľky, ktorý sídli v malej dedinke Rakytovce sa Hornooravcom
vôbec nedarilo. Oba vzájomné zápasy prehrali 0:3. Prívlastok najväčšie zaváhanie sezóny však určite patrí domácej prehre 0:2
s predposlednými Turanmi v 23. kole. „Podľa mňa sa dalo v sezóne 2010/2011 dosiahnuť ešte viac, boli tam slabšie chvíle, ktoré však zastihli takmer každé mužstvo. Nedá
sa stále iba vyhrávať,“ povedal nám na tému
niekoľkých zaváhaní hráčov Námestova sekretár klubu Ladislav Čučka.
Fenomén Kosmeľ
Hlavnou postavou tímu bol Daniel Kosmeľ.
Tridsaťsedemročný futbalový matador má
za sebou štvorsezónne pôsobenie v bratislavskom Slovane, či legionárske štácie
v Poľsku, Česku i v Rusku. V MŠK Námestovo mu v tejto sezóne ešte navýšili zodpovednosť za hernú stránku tímu. Okrem jej
tvarovania priamo na ihrisku dostal v pozícii hrajúceho asistenta trénera na starosť aj
tréningový proces. „Dano má veľké skúsenosti a určite je tým pravým lídrom námestovského futbalu,“ stručne a jasne zhodnotil
trénerské i hráčske schopnosti Daniela Kosmeľa sekretár MŠK Námestovo.
Nečakaný postup
Po odhlásení sa MŠK Žilina B z Druhej ligy
Východ sa Námestovu naskytla reálna šanca zahrať si v republikovej súťaži. O účasti
Oravcov v novopomenovanej republikovej
Tretej lige rozhodlo začiatkom júla až zasadnutie Výkonného výboru SFZ. „O postupe Námestova do Tretej ligy Východ sa
rozpútala tvrdá, vyše trojhodinová diskusia.
Boli také i onaké názory, nakoniec sa to však
v hlasovaní prevalilo na stranu MŠK. V súťaži tak bude pôsobiť spolu s Námestovom 17
tímov. Bol to vážny prípad a treba povedať,
že aj precedens,“ informoval nás o administratívnom presune Námestova do vyššej
súťaže predseda Stredoslovenského futbalového zväzu Jozef Paršo.
Víťazní dorastenci
Pýchou námestovského futbalu však sú aj
starší dorastenci. Po minuloročnom druhom mieste v Tretej lige si v tejto sezóne
vykopali celkové prvenstvo a odmenou zaň
je im účasť v druhej najvyššej súťaži. „Pre
naše ani nie deväťtisícové mesto je to veľký
úspech. Pod vedením trénera Karola Polťáka
sa zišiel veľmi dobrý kolektív chlapcov. Veľkým bojovníkom bol kapitán Rasťo Jagnešák
a ďalšou oporou Marián Šmiheľ, ale inak išlo
o čisto kolektívne dielo,“ zhodnotil hlavné
faktory úspechu starších dorastencov vedúci
mužstva Anton Košút.
Námestovčania mali pred najväčšími
súpermi Liptovským Mikulášom a Lučencom päťbodový, resp. sedembodový náskok. Prvenstvo si definitívne zabezpečili až
v poslednom kole výhrou nad Kremničkou
3:0. Pre Antona Košúta však bola najpamätnejším momentom sezóny prehra 1:2
v Lučenci v 21. kole. „Hrali sme tam veľmi
dobrý futbal. Nepremenené šance i veľká
smola nám však zabezpečili jednu z iba štyroch prehier v sezóne.“ Účasť tímu dospelých, ako aj starších a mladších dorastencov
v republikových súťažiach svedčí o tom, že
v námestovskom futbale sa zrejme blýska na
dobré športové časy. Miestnym zanietencom
snáď vydrží ich entuziazmus čo najdlhšie.
BILANCIA POSTUPUJÚCICH TÍMOV
MŠK NÁMESTOVO V SEZÓNE 2010/11:
1.
MFK Banská Bystrica
30
23
4
3
60:17
73
2.
ŠK Kremnička
30
21
4
5
78:24
67
3.
MŠK Námestovo
30
18
5
7
58:32
59
Starší dorastenci: 3. liga Stred
1.
MŠK Námestovo
30
22
4
4
79:17
70
2.
MFK Tatran L. Mikuláš
30
21
2
7
89:27
65
3.
LAFC Lučenec
30
21
0
9
74:33
63
Chcete, aby o Vás vedelo viac ľudí?
Váš inzerát si prečíta až 38 200 domácností!
[email protected]
V11085023
Športovú kariéru ukončil v roku 2002. Jej
významnou súčasťou bolo 11 zápasov v drese československej reprezentácie a 44 v drese
slovenskej. V tejto bilancii však chýbali duely z vrcholných podujatí ako Majstrovstvá
sveta či Majstrovstvá Európy. Menšou satisfakciou boli pre Dušana aspoň tri triumfy
v ankete o Najlepšieho futbalistu Slovenska.
Vďaka svojej inteligencii a dobrým kontaktom zostal dolnokubínsky rodák vo veľkej futbalovej hre aj po zavesení kopačiek
na klinec. Štyri roky bol generálnym sekretárom SFZ, v Slovane Bratislava pôsobil na
pozícii generálneho riaditeľa a v súčasnosti
šéfuje Únii ligových klubov.
MILAN JAGNEŠÁK
Muži: 3. liga Stred:
Radi poskytneme
všetky informácie
na tel. čísle 0917 128 342
alebo aj na e-maili:
Oslavu titulov si však vychutnal dosýtosti po svojom návrate do Bratislavy v roku
1993. Belasí totiž v úvodných troch ročníkoch Slovenskej futbalovej ligy dosiahli
majstrovský hattrick. V roku 1998 Dušan
zamieril do konkurenčnej Trnavy za svojim
osudovým trénerom a veľmi dobrým priateľom Dušanom Galisom. Po dvoch sezónach ho nasledoval aj do cyperskej Omonie
Nikózia. Rovnako ako v Trnave, aj tu získal
so svojim novým klubom národný pohár.
29. august 1969 Rabčice
Bez Milana Jagnešáka by bobový šport na
Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou
neexistoval. Všetko to odštartovalo doberanie sa s hokejistom Zdenom Cígerom, ktorému Milan dokázal, že aj neznámy športový fanatik sa v priebehu niekoľkých rokov
môže dostať na vrcholné medzinárodné
podujatia.
Bývalý vzpierač si vybral pre realizáciu
svojich snov boby. Do svojho tímu v priebehu dvanástich rokov zlanáril bývalých atlétov, vzpierača Martina Tešoviča, či českého dobrodruha Petra Nárovca. V dvojbobe
s ním obsadil na ZOH 2010 vo Vancouveri
20. priečku, čo je Milanove olympijské maximum (rovnakú pozíciu obsadil aj v štvorboboch na ZOH 2006 v Turíne).
K najlepším výsledkom slovenských bobových priekopníkov treba zaradiť aj 6. a 7.
priečku na Americkom pohári, 11. miesto
v Európskom pohári a prienik do najlepšej tridsiatky (dvojboby), resp. dvadsiatky
(štvorboby) v nabitom Svetovom pohári.
Vďaka Milanovmu nezničiteľnému entuziazmu sa stalo Slovensko rešpektovanou
súčasťou medzinárodnej rodiny bobistov, čo
je pri dlhoročnej finančnej mizérii slovenského športu doslova menším zázrakom.
15
Relax / Inzercia
Hádanka na august .....
Šejkovo dedičstvo
Šejk mal dvoch synov. Na smrteľnej posteli im povedal, že dedičstvo získa ten
z nich, koho ťava dôjde do mesta ako druhá
(z oboch tiav). A tak sa synovia vydali z domovskej oázy na cestu do mesta. Po troch
dňoch pomalého poflakovania sa po ceste
stretli múdreho starca. Keď mu povedali
o svojom trápení, poradil im. Obaja hneď
vyskočili na ťavy a uháňali k mestu až sa za
nimi prášilo. Čo im múdry starec poradil?
Ceny pre lomihlavy .....
Správne riešenie krížovky: „Ak nevieš…
udržať sám seba, ťažko ťa niekto udrží.“
Vyžrebovaný výherca: Ladislav Fendek
z Krušetnice.
Za vtip posielame odmenu Petrovi Macekovi
z Tvrdošína.
Správne riešenie hádanky: Stačí stlačiť jeden vypínač a nechať ho zapnutý pár minút.
Potom ho zase vypneme, zapneme druhý
vypínač a vojdeme do miestnosti. Žiarovka,
ktorá svieti patrí, samozrejme, k zapnutému vypínaču. Žiarovka, ktorá je teplá patrí
k vypínaču, ktorý sme zapli ako prvý (aby
sa žiarovka zohriala). Studená žiarovka patrí
k vypínaču, ktorý sme nezapínali.
Vyžrebovaný výherca: Marta Kurtulíková
z Bobrova. Gratulujeme a ceny posielame
poštou.
Zasmejme sa .....
Udychčaný mladý poštár príde k dedkovi
s dôchodkom a hovorí: „Dedo! Už ma nebaví chodiť každý mesiac za vami na samotu, veď je to 8 km od dediny!“
Dedko na to bodro: „Ma neštvi, mladý, lebo
si objednám dennú tlač!“
Peter Macek, Tvrdošín
***
Počítačový maniak ide po ceste a zrazí ho
auto. Počítačový maniak sa postaví, otrasie
a vraví: „To nič, ešte mám dva životy…“
Darina Laštíková
***
Pýta sa športovec kolegu: „Zažil si už čierny humor v športe?“
„Hmmm… Áno raz. Keď maratóncom na
tridsiatom kilometri oznámili, že štart sa
bude pre technickú chybu opakovať.“
***
Odpovede nám posielajte na e-mail:
[email protected].
Nezabudnite uviesť svoje meno, adresu
a tel. kontakt.
Volať môžete na číslo 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov vyžrebujeme
jedného, ktorý získa hodnotnú cenu.
ElektroSahuľ
Námestovo, Tvrdošín
všetko za rozumné ceny.
Automatická práčka 199 €,
2-ročná záruka
Automatická práčka 299 €,
5-ročná záruka
Satelitný komplet SD od 119 €
Satelitný komplet HD od 165 €
VSTAVANÉ SPOTREBIČE
ZA BEZKONKURENČNÉ
CENY!!!
Traja chlapci ťahajú na internát kravu.
Vrátnik ich zastaví: „Kam s tou kravou?“
„Viete, máme radi mlieko, tak si ju budeme
chovať a dojiť.“
„A čo ten smrad a neporiadok?“
„Hádam si časom zvykne…“
● prevádzka parných i motorových rušňov ● súpravy výletných,
reštauračných, tanečných, vínnych a iných turisticky
atraktívnych vozňov ● múzeum a depo v Čiernom Balogu
● Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline
TAXI
NON-STOP
Cestovný poriadok, cenník
i ďalšie podrobnosti zistíte na
www.chz.sk
0911 204 204
alebo na
tel. č.: 048 619 15 00
ŠKODA SUPERB
Poradím, volaj: 0905 433 338
R11084019
GOLDEN
R11083005
R11084009
S11083007
Oravský TELEGRAF – vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín * Vychádza ako mesačník v náklade 38 200 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Vedúca vydania: Melánia Pastvová, [email protected], tel.: 0948 620 677. Grafik a korektor: Ivan Šarkan, [email protected],
tel.: 0948 587 727. Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Ivana Dedinská, [email protected], tel.: 0948 203 704. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák,
[email protected], tel.: 0917 198 718. Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: e-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 090 014. Web: www.telegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom
jazyku bez písomného povolenia vydavateľa je zakázané.*
Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a obsah príspevkov od externých prispievateľov. EV 4254/11, ISSN 1338-4910
16