profil Márii Kráľovičovej - Slovenské národné divadlo

Zostavili: Miriam Kičiňová, Silvia Kapráliková, Ingrid Karkalíková
Súpis ocenení a postáv: Elena Blahová
Odborná spolupráca: Jana Kociánová, Miroslav Procházka
Redakcia: Zuzana Barysz
Jazyková redaktorka: Dana Brezňanová
Fotografia na obálke: Ivona Orešková
Fotografie: archív SND, osobný archív M. Kráľovičovej
Grafický dizajn: NM Code
Vydalo Slovenské národné divadlo, 2012.
Mária
Kráľovičová
Činohra SND, člen Európskej divadelnej konvencie
92. divadelná sezóna 2011/2012
Milan Vajdička
Poverený zastupovaním generálneho riaditeľa SND
Emil Horváth
Riaditeľ Činohry SND
Bulletin je vydaný pri príležitosti životného
jubilea pani Márie Kráľovičovej.
Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia
Ministerstva kultúry SR.
Milá naša Marína,
Večne mladá Marína!
ohrýzajúc konček pera od nervozity, že neviem, čo napísať herečke
vášho formátu pri krásnom životnom jubileu, mi z ničoho nič prišli na
um slová Saint-Exupéryho: „Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac
dávaš, tým viac ti zostáva.“ Vašu lásku k divadlu je cítiť z každého
vášho kroku, gesta, slova... Rozdali ste jej už veľa, ale ja viem, že ešte
viac jej vo vás zostalo. Prajem vám, milá Marína, aby ste nám ešte
dlho rozdávali lásku a radosť na doskách, ktoré znamenajú svet. Nech
vám naďalej slúži zdravie, režiséri vás obsadzujú a diváci milujú pravou láskou.
S obdivom a úctou
Iba raz za čas sa objavia zvláštne, no podstatné priesečnice. Stretnutia
a prepojenia súvislostí, osudov a ľudí. Pre mňa si, Marína, takouto priesečnicou práve ty. Nemyslím tým iba naše osobné pretnutia a stretnutia. Do martinského divadla si totiž prišla práve v roku môjho narodenia
a môj otec tam nastúpil v roku 1946. Na javisku si sa teda stretla najprv
s ním. Napríklad ako Natália Ivanovna si energiou a temperamentom
stavala na nohy celý dom Prozorovocov (1947). Nemôžem si to, žiaľ, detailnejšie pamätať, mal som iba dva roky. Chcem tým len naznačiť, že si
pre mňa, pre nás, živou pamätnicou. Pamäťou divadelných (oficiálnych
i neoficiálnych) dejín.
My sme sa na javisku stretli presne o štyridsať rokov neskôr (1987)
ako úhlavní nepriatelia Richard a Margaret v ostrom slovnom boji. Javisko vtedy ovládla tvoja sila, sugescia, ale i vehemencia a zároveň
trpká zlomenosť. Na zosobnený príval energie, sily, šarmu i fatálnosti
sme sa však dívali už ako študenti VŠMU. Už vtedy nás uchvacovala
americká dráma, ktorej ženským zosobnením trpiteľky, ale i femme
fatale si bola práve ty. A ostávalo pre nás záhadou, ako sa táto plavovlasá krehkosť dokáže zmeniť na ubitú bolesť. Taká bola pre nás
aj Ona. Ten ženský hlas na druhej strane aparátu, ktorý túžil milovať
a byť milovaný.
Si žena mnohých tvárí, herečka veľkých premien. Mária, Marína aj
Mara. Štebotavá, tancujúca, ale i plačúca, kričiaca a rozkazujúca. Nespokojná sama so sebou, pokorná voči profesii i človeku.
Taká si pre mňa i teraz ako Cecily Robsonová. So zmyslom pre humor,
vždy živá, vždy tam, kde sa niečo deje, vždy pokorná a láskavá, nikdy
zachmúrená. Toľko pozitívnej energie, toľko životnej energie, až človek
má chuť zvolať: „Marína, si unikát!“ V Kvartete si tak slávime naše
malé jubileum vzájomnej priesečnice. Ja ako režisér i tvoj herecký
partner, ty ako herečka. Dvadsaťpäť rokov odvtedy, čo sme na javisku
Činohry SND stáli spolu prvý raz. Príbehom o umelcoch sa tak naša
priesečnica intenzívne zhmotňuje.
Želám ti nevyčerpateľnú energiu, všeliečiaci smiech a humor na každý
neduh a zdravia, najmä zdravia. Nech si tu s nami veselá, štebotavá
a večne mladá!
Milan Vajdička,
poverený zastupovaním generálneho riaditeľa SND
Kvarteto, SND 2012, r. E. Horváth,
E. Horváth (Wilfried Bond),
M. Kráľovičová (Cecily Robsonová)
S úctou Emil Horváth
3
Marína je človek pozitívny.
Skolaboval som na predstavení v SND.
O svoje radosti sa delí. Svoje žiale si necháva pre seba . Nezaťažuje
iných. Zodpovedná, spoľahlivá. Záhoráčka pobozkaná múzami. Je potešenie byť jej kolegom. Pre nadriadeného ideálny zamestnanec. Cupká
ľahučko ako srnka po chodníku a na prvý pohľad je jasné, že v tejto
osobe je mladý duch.
Marína, želám ti pevné zdravie. A – hor sa do puberty!
Akčná Marína okamžite pristavila auto a odviezla ma na pohotovosť.
„Čo sa vám stalo, pani Kráľovičová!!??“ „No, mne nič, ale tuto mladý
má problém.“ Okamžite ma napojili na kyslík a riešili sme. Samozrejme,
že ma Marína počkala a odviezla domov. Večer som sa mal ozvať, ako
sa cítim. Zdvihol pán Procházka: „Á, pán Roth. Voláte z tohto sveta?“
Áno, volám z tohto sveta:
Kto raz prešiel AROm,
navždy verí Čárom.
Na zdravie, Marína!!
Thaleia, Aesculapius, Robert (Roth)
S úctou Dušan Jamrich
Moja drahá Marína!
4
Na tvojej pozvánke bolo napísané „Každý deň stretnúť človeka“. Ja som
šťastná a ďakujem Bohu, že sa naše životy stretli, lebo som stretla človeka s veľkým srdcom, chápavého, tolerantného, odpúšťajúceho, bohabojného, dodávajúceho druhým odvahu, optimizmus a lásku... áno,
lebo Boh sám je LÁSKA.
Ďakujem ti, že sme spolu veľa hrali, napríklad 15 sezón Tajovského
Ženský zákon v tvojej rodnej záhoráčtine, preložený a upravený bratmi
Moravčíkovcami a režírovaný mojím Paľom Hasprom, a tým 300 repríz
okorenených humorom a optimizmom, ktoré máš stále v mysli a duchu.
Ďakujem ti za nespočetné hodiny, čo sme spolu strávili pri práci na mnohých inscenáciách v divadle aj v televízii a v našej spoločnej šatni, kde
je mi cťou byť s tebou. Ty mi dokážeš dať útechu, humor, dobré rady.
Som rada, že ťa mám, že sme priateľky a nech ti Boh dá ešte veľa sily,
zdravia a ochranu. V tom je všetko.
Ľúbim ťa!
Soňa Valentová
P. S. Prijmi od Kataríny, mojej dcéry, pár šansónov, ktoré máš rada...
Veď si jej hudobný rast sledovala vo všetkých muzikáloch... VĎAKA.
Ženský zákon, SND 1996, r. P. Haspra,
S. Valentová (Zuza), M. Kráľovičová (Dora),
G. Dzuríková (Anička)
Nó, Marína?!
Ale veď na čo prvé si spomeniem, je aktív roku bla, bla, keď sa otvoria
dvere a Marína docupitá na „štekloch“ tou svojou príslovečnou chôdzou, v kožených „gaťoch“ a v priesvitnej fialovej blúze, vyčesaná ako
Marylin, a ja sa zrazu opúšťam, lebo sedím v teplákoch, keďže letím
z aerobiku a naozaj sa mi nechcelo dať si ani špirálu!!!! Tak toto ja
vidím 9.55 a dušujem sa, že už nikdy! Nikdy! Nikdy neprídem takto na
skúšku! Tina Turner slovenského divadelného neba!
Ale teraz vážne! Ja môžem hovoriť naozaj o odžitých skoro 14 rokoch
s Marínou a spol. so Ženským zákonom! A ona stále rovnaká!?! Spomínam si, ako som raz po dvanástich rokoch dostala okno práve pri
dialógu s Dorou (Marínou) a ona mi vraví: „A ty sa už vážne nevieš vykoktať!?!“ Rozrehotali sme sa ako pubertiačky, že to hádam ani nie je
možné! Takže definícia či archetyp: Považská Bystrica či javisko SND
alebo amfiteáter Terchová, Marína furt: „Enem sa, dzífčatko, neopúščaj!“ Či hrad, či maštaľ, Marína je jednoducho kráľovná!
P. S. Ľúbim ťa, moja! A keď nevieš, čo s tými koženými gaťami, ja ich
beriem!
Prajem ešte veľa závistlivých pohľadov!
Gabika Dzuríková
5
S mamou, SND 2007,
r. R. Polák, M. Kráľovičová
(Tereza Klinová)
Život podľa vlastného scenára
Mala som šťastie na múdrych ľudí. Už na svojej prvej hereckej štácii v Martine som stretla prvého živého básnika a tým
bol Krčméry. Vodieval ma po martinskom cintoríne, a hoci si
z neho starší kolegovia robili posmech, uvedomovala som
si, koľko mi chýba, aby som sa k nemu priblížila. Recitoval
po francúzsky, Tragédiu človeka prednášal po maďarsky,
a hoci som mu nerozumela, cítila som úctu pred jeho majestátom a múdrosťou. V Martine som bola obklopená skvelými
ľuďmi, prijali ma medzi seba ako rovnocenného partnera.
Herci, režiséri, maliari, básnici, spisovatelia. Martin Benka,
Hollý, Barč, Kusý, Boor... Musela by som byť hluchá a slepá,
aby sa na mňa niečo nenalepilo.
Vždy som mala vzory, obdivovala som niektorých ľudí. Myslím si, že v dnešnom svete chýbajú. Niet hviezd na nebi. Niet
osobností ani osobitostí. Všetko sa zlieva do globálneho
priemeru. Všetko je šedivé. Naša generácia sa vždy opierala
o vzory aj z minulosti. Dnešná éra je éra mýtov. Ako vo vitríne
sa ukazujú všelijaké hviezdy.
6
(In Večerník, Bratislava 29. 12. 1999)
(Čo) práve čítam
Som bláznivo zamilovaná do literatúry. Je to jedna z mojich
celoživotných lások, bez ktorých si neviem deň predstaviť.
Čítam všetko. To neznamená, že si nevyberám, ale nemám
diétu voči beletrii, dráme, kritike, literatúre populárnej ani
faktu, samozrejme, ani poézii a piesni. Hlcem s chuťou celý
jedálny lístok autorov rôznych národností a protichodných
presvedčení a moje pocitové menu je pestré ako život.
Keby som mala denne pozdraviť jediného človeka, poklonila
by som sa a pošepla: „Dobré ráno, pán Gutenberg.“
(In Literárny týždenník, 7. 6. 2005)
Ivanov, SND 2010, r. J. Czajlik,
M. Kráľovičová (Avdoťja Nazarovna),
J. Slezáček (Šabeľskij)
7
MÁRIA
KRÁĽOVIČOVÁ
a jej (divadelné)
postavy
8
Narodila sa 7. 6. 1927 v obci Čáry.
Zdá sa, že Tália si Máriu Kráľovičovú
vyhliadla sama. Najprv ju oslovila
drobným inzerátom v novinách, v ktorom stálo, že bude konkurz na miesto
herečky. Potom ju nechala na konkurze uspieť a poslala ju do Martina.
Do Komorného divadla Martin prišla
presne 15. 8. 1945. To mladé, krásne, neskúsené dievča sa dostalo do
centra slovenskej kultúry a vzdelanosti, do mesta silnej divadelnej tradície. Táto praktická škola predišla
teoretickú divadelnú prípravu. Tak to
chcela Tália. Aby jej práca v službách
divadla pokračovala nepretržite až
dodnes.
Pre Máriu Kráľovičovú to nie je iba
životné jubileum 85 rokov, ale aj profesijné, pretože je to presne 65 rokov
pôsobenia na javisku Slovenského
národného divadla. Po dvoch rokoch
martinského pôsobenia prichádza
do Bratislavy študovať herectvo na
Konzervatórium. Jej pedagógom sa
stal jeden z jej budúcich profilujúcich
režisérov Jozef Budský. Mária Kráľovičová sa tak stáva jednou z najstarších aktívnych divadelných pamätníčok. Naprieč hereckými generáciami
od tej najstaršej, zakladateľskej, cez
strednú až po tú najmladšiu. Je tak
zosobnením istej tradície, kontinuity,
kvality a pokory.
Tie desiatky rokov na javisku sú
záznamom markantných zmien, veľkých hereckých zlomov, premien
Marína, SND 1948, r. J. Budský,
M. Kráľovičová (Mladý človek –
žena, Deva, Siréna)
Herodes a Herodias, SND 1955,
r. J. Borodáč, M. Kráľovičová
(Salome), A. Bagar (Herodes)
Hamlet, SND 1950, r. I. Lichard,
J. Budský, T. Rakovský, M. Kráľovičová
(Ofélia), J. Budský (Hamlet)
Zbojníci, SND 1955, r. T. Rakovský,
M. Kráľovičová (Amália)
Strakonický gajdoš, SND 1953,
r. K. Palouš, M. Kráľovičová
(Dorotka), J. Pántik (Švanda)
Romeo a Júlia, SND 1957,
r. J. Budský, M. Kráľovičová (Júlia)
Chirurg Platon Krečet, SND 1954,
r. I. Lichard, M. Kráľovičová (Lida),
L. Chudík (Platon Krečet)
Život Galileiho, SND 1958,
r. T. Rakovský, M. Kráľovičová
(Virgínia), J. Šimonovič
(Lodovico Marsili)
a zrení. S každou dekádou, s každou
novou spoluprácou sa rozširoval jej
herecký diapazón a pribúdali nové
odtiene a valéry. Na javisku SND
(i martinského divadla) začínala
v úlohe prešpekulovaných, živelných
a hravých naiviek ako Agnesa (Škola
žien, 1948), Hanka (Lampáš, 1949),
Zuzanka (Figarova svadba, 1949),
Dorotka (Strakonický gajdoš, 1953),
Henrietta (Učené ženy, 1954). Na
jednej strane. Na strane druhej však
prišli postavy, ktorých základom bola
lyrika, krehkosť, ale i plnokrvná ženskosť. Postavy, v ktorých vytvorila
výrazný kontrast medzi dievčenskou
nezrelosťou, poéziou slova a rodiacou
sa ženskosťou. Išlo o postavy, ktorých
verbálnym vyjadrovacím prostriedkom bola naozaj poézia, ako napríklad v inscenáciách Smrť Jánošikova
(1948), ale najmä legendárna Marína (1948) a Pieseň našej jari (1956).
Bravúrne narábanie s veršom potvrdila ako Ofélia (Hamlet, 1950), Salome
(Herodes a Herodias, 1955), Amália
(Zbojníci, 1955), Júlia (Romeo a Júlia, 1957). Nie však samotné zvládnutie verša bolo v jej hereckom prejave
dominantné. Dôležitým sa stala jednak jej telesnosť a plnokrvnosť, ktorú
vedela vniesť do lyriky, a zároveň aj
jej hlboký emočný, dramatický vklad.
Už vtedy dokazovala tvárnosť, ktorá
našla plnšie rozvitie až v neskorších
obdobiach.
Nemožno teda hovoriť iba o lyrickej
kráse a krehkosti v jej prejave, ale
najmä o línii dramatickej. Tragické
tóny, osudové pnutie a psychologický
ponor v postavách náročných oblúkov. Tie naplno rozvinula práve kon-
9
10
com päťdesiatych, v šesťdesiatych
a sedemdesiatych rokoch. Zásluhu
na tom majú režiséri Jozef Budský,
Tibor Rakovský i Pavol Haspra, ktorí
v správnom čase a načasovaní využili
jej potenciál budovať dramatické postavy tragické, poľudštené vlastnou
boľavou životnou skúsenosťou. Jej
herecký prejav tak prechádzal prerodom. Opúšťala polohu priezračných
mladých dievčat, lúčiacich sa s vlastnou mladosťou, a vnárala sa do dramatických vírov ustaraných žien s bohatým a komplikovaným vnútorným
svetom. Z tohto rodu bola Virgínia
(Život Galileiho, 1958), Catherine (Pohľad z mosta, 1959), Angela (Polnočná omša, 1959), vrcholná postava
tohto obdobia Vaľa (Príhoda na brehu
rieky, 1960), Anna Petrovna (Ivanov,
1961) či Jana (Svätá Jana, 1961),
najmä Maggie (Po páde, 1964), Nastasja Filipovna (Idiot, 1965), ale
i Katarína (Diabol a Pán Boh, 1965).
Boli to ženy, ktoré v Kráľovičovej
stvárnení postupne gradovali od počiatočnej ženskej, niekedy drzej, rozšafnosti k ťaživej tragike, k strnulosti
a upätosti, prezrádzajúcej vnútorný
nepokoj a drámu. Kráľovičová dokázala zhmotniť zrelú ženskosť, využiť
dievčenskú provokatívnosť, aby dramatický oblúk uzavrela v pevnom odhodlaní či v nemej tragike a smútku.
Paralelne vedľa tejto hereckej línie rozvíjala i tú komediálnu ako Pani
Fordová (Veselé panie z Windsoru,
1958, 1963), Doriména (Meštiak
šľachticom, 1960), Olivia (Čo len
chcete, 1962), Dejanéra (Herkules
a Augiášov chliev, 1963). Jej komediálny talent však dopĺňa aj cit pre
Veselé panie z Windsoru, SND
1958, r. K. L. Zachar,
M. Kráľovičová (Pani Fordová),
V. Záborský (Falstaff)
Pohľad z mosta, SND 1959,
r. T. Rakovský, M. Kráľovičová
(Catherine), V. Záborský (Eddie)
Polnočná omša, SND 1959,
r. T. Rakovský, C. Filčík (Paľo),
M. Kráľovičová (Angela)
Príhoda na brehu rieky, SND 1960,
r. J. Budský, K. Machata (Viktor),
M. Kráľovičová (Vaľa)
Ivanov, SND 1961, r. J. Budský,
K. Machata (Ivanov),
M. Kráľovičová (Anna Petrovna)
Svätá Jana, SND 1961,
r. T. Rakovský,
M. Kráľovičová (Jana)
Čo len chcete, SND 1962,
r. T. Rakovský,
M. Kráľovičová (Olivia)
Po páde, SND 1964, r. P. Haspra,
M. Kráľovičová (Maggie), L. Chudík
(Quentin)
grotesku a tragikomédiu či satirickú
iróniu. Tieto polohy intenzívne vystúpili do popredia v postavách Sáry (Milenec, 1966), Eleonóry (Tango, 1967),
Trasorítky (Dve frašky, 1971).
Jednou z emblémových postáv sa
stala tá, kde osamote na javisku
prežívala všetky fázy rozchodu. Ona
v monodráme Ľudský hlas a Krásny ľahostajný (1967). Naplno v nej
zazneli všetky tóny boľavého vnútra, nesentimentálneho smútku, nie
naivného vyplakávania. Osudové
spojenie a osudová strata zmyslu života, ktorým bola láska. Lyrické tóny
striedajú nenávistné a vyčítavé, ale
zároveň tak chápajúce neodvratnosť
a končiace v nevyhnutnej zmierlivosti. Toto osudové ženstvo, poznačené
skúsenosťou rozchodov, prekrývajúce
smútok bezprostrednosťou či koketériou, sa objavuje aj v postave Ľubov
Andrejevny Ranevskej (Višňový sad,
1967), Lady Torrancovej (Zostupujúci
Orfeus, 1969), Esther (Cena, 1969),
Jenny (Všetko v záhrade, 1970), Hessy Hushabyeovej (Dom zlomených
sŕdc, 1971).
S Novým životom (1978) v réžii Miloša Pietora sa začína aj nový divadelný život Márie Kráľovičovej. Po
malomeštiačkach, osudových ženách
a salónnych dámach hrá po dlhšom
čase postavu zo slovenskej klasiky.
Jej Kata Jahodová je zosobnením
mamonárstva a drsnosti i do seba
zahľadeného egoizmu. Tento nový
rozmer smerovania postavy, ktorej ide
najmä o vlastné dobro, ktorá v sebe
snúbi frivolnosť s koketériou a ženskosťou, a až za tým sa ukrýva vrstva
nespokojnosti a smútku, sa odráža aj
11
12
v Emílii (Othello, 1978), v Anne Vojnicevovej (Platonov, 1979), v Elmíre
(Tartuffe, 1979) i v Barónke Aurore
Dudevant (Leto v Nohante, 1981).
Hereckým výrazovým prostriedkom sa
stáva skratka, štylizácia, náznak, ale
aj irónia a groteska. Naplno sa to prejavuje v kreácii Mešťanostovej ženy
v inscenácii Revízor (1982), v Krásnomile (Zberné stredisko, 1984).
S osemdesiatymi rokmi prichádza vyváženosť medzi výsostne dramatickými postavami a ich komickými či tragikomickými náprotivkami. Jej postavy už majú patričnú vážnosť, ale i ľahkosť a nadhľad. Tak sa v tejto dekáde
môže zrodiť skeptická Lady z Garderobiera (1985), dramatická Hekaba
(Žena, 1986), tragicky hrôzostrašná
až groteskná Margaret (Richard III.,
1987), ale i praktická, vtipná a frivolná Frosine (Lakomec, 1986), no
i originálna kritická karikatúra Grófka
Chľostovová (Útrapy z rozumu, 1989).
Do rokov deväťdesiatych vstupuje
v komickom Chaose (1991) ako Lapkinová, bez problémov sa vyrovnáva
s náročnou pirandellovskou poetikou
neodhalených masiek v inscenácii
Každý má svoju pravdu (1993) ako
Signora Cini. Cit pre skratku a grotesku
zužitkuje i ako Charlotta Arbutnothová
vo Vlastencoch z mesta YO alebo Kráľovstvo za vraha (1995). Vďaka otvorenosti, tvárnosti a porozumeniu nemala
problém napojiť sa ani na poetiku režisérov Petra Mikulíka, Ľubomíra Vajdičku, Juraja Nvotu, Štefana Korenčiho,
či Jana Antonína Pitínského.
Svoju rodnú záhoráčtinu využila aj na
javisku, a to v Ženskom zákone (1996),
kde ako Dora stojí za každou dôležitou
Diabol a Pán Boh, SND 1965,
r. J. Palka, M. Kráľovičová
(Katarína), C. Filčík (Goetz)
Platonov, SND 1979, r. M. Pietor,
M. Kráľovičová (Anna Vojnicevová),
M. Huba (Sergej Vojnicev)
Ľudský hlas/Krásny ľahostajný,
SND 1967, r. J. Svoboda,
M. Kráľovičová (Ona)
Tartuffe, SND 1979, r. M. Pietor,
M. Kráľovičová (Elmíra), M. Huba
(Tartuffe)
Višňový sad, SND 1967,
r. J. Budský, M. Kráľovičová
(Ľubov Andrejevna Ranevská)
Leto v Nohante, SND 1981,
r. T. Rakovský, M. Kráľovičová
(Barónka Aurore Dudevant
– George Sandová)
Nový život, SND 1978,
r. M. Pietor, A. Javorková (Anička),
M. Kráľovičová (Kata)
Garderobier, SND 1985,
r. M. Pietor, M. Kráľovičová (Lady),
C. Filčík (Sir)
zápletkou a s humorom a radostnou vôľou organizuje všetko, čo sa jej netýka.
Dora v jej stvárnení je komickou postavou smerujúcou k hyperbole s veľkou
mierou nadhľadu. Práve v novom miléniu je nositeľkou postáv, ktoré s veľkým
pokojom alebo, naopak, s istou dávkou
irónie sumarizujú a odovzdávajú svoje
životné poznanie, ako Pani Jakubovičová (Veľké šťastie, 2003), Viera Ignatievna (Katarína, 2004), Pani Vargová
(Ignorant a šialenec, 2005), Anfisa (Tri
sestry, 2008). Herectvo plné valérov
osamotenia, smútku a hravého humoru, neplačlivé a nesentimentálne bolo
nosným v inscenácii S mamou (2007).
V hre napísanej priamo pre ňu vytvára tragikomickú starú matku, ktorá
je v rovnakej miere starecky krehká
a dojímavá, ako i vtipná a ironická.
Jej analýza života je však vecná, a nie
sentimentálna. Za postavu Terezy bola
nominová na cenu Dosky.
Do ďalšej dekády druhého tisícročia
preskočila Mária Kráľovičová ako dievčina plná živelnej, ešte stále pudovej
sily – v Ivanovovi (2010) ako stále neskrotná Avdoťja Nazarovna, ale najmä
ako krehká, humor a iróniu nestrácajúca Cecily Robsonová (Kvarteto, 2012).
Šesťdesiatsedem rokov nepretržitej
hereckej aktivity a zrenia sa pretavilo
do 116 javiskových postáv – v rovnakej miere lyrického, dramatického,
tragického, tragikomického i komického žánru. Už to je samo osebe jedným veľkým dramatickým oblúkom.
Od lyrickej dievčiny cez osudovú ženu
a nešťastnú matku po život poznajúcu dámu. Živelná energia, neskrotný
temperament a pravdivá emócia. To je
Mária Kráľovičová.
MK
13
Po páde, SND 1964,
r. P. Haspra,
M. Kráľovičová
(Maggie)
Tri malé monológy Márie Kráľovičovej
14
Obdivovala som ju ako herečku a potom i ako ženu Arthura
Millera. Po jej smrti objavili bohatstvo v nej ukryté. Bola to
žena v pravom slova zmysle, dôverovala a milovala a doplatila na to. Ani ja si neviem predstaviť život bez lásky. Musím
niečo milovať, knihu, kvetiny, deti, kone, psy, všetko, čo žije
a hýbe sa. Svieti slnko? Som šťastná, vyobjímala by som
celý svet, mám celý deň dobrý. Je hmla a dážď? Som trochu smutná a idem si kúpiť kvety. Teraz tvorím úlohu v hre
Krásny ľahostajný. Je to napísané pre Edith Piaf. Cocteau
ju musel poznať! Taká je tam láska! Je to postava lákajúca
i odpudzujúca...
Vždy, keď sa večer odličujem, je mi hrozne ľúto, že sa musím
lúčiť s postavou, ktorú som do seba prijala a ktorú som už
stvárňovala... Ešte vo mne nedoznela... Preto sa nenáhlim,
zotrvávam s tou bytosťou, ktorá ešte pred chvíľou vo mne
žila... Je to úžasné, aký je človek vôbec...
(Kytková, E. In Vlasta, Praha 12. 4. 1967)
A nezabudni na úsmev
Vodidlom je pre mňa prvý dojem po prečítaní. Potom sa snažím – alebo je to mimovoľné – spomenúť si na podobné postavy v živote, s ktorými som sa stretla, niekedy je to výtvarný
tón, spomienka na obraz. No a na učenie textu mám špeciálnu metódu – učím sa pri domácich prácach, napríklad
umývam okná alebo si dám normu – kým upracem izbu, tak
sa naučím to a to. Mimochodom, v deň premiéry je u nás
pravidelne veľké upratovanie alebo čistím parkety.
(In Slovenka, Bratislava 5. 11. 1976)
15
Herec kade chodí, tade kradne život
Mám svoju prácu rada, aj keď je tvrdá, namáhavá, aj keď divadelná
cesta nie je vystlaná ružami, ale často aj úkladmi a zákernosťami. Vyžaduje oveľa viac ako osemhodinový pracovný čas. Predpokladá študovať nielen nové úlohy, ale aj dennodennú sústavnú prácu a štúdium
doma... Rozhodnúť sa pre divadlo značí mať pevnú vôľu a odhodlanie
vedieť krásu rozdávať, ale vedieť za ňu i bojovať.
Nezáleží mi na tom, akú hrám postavu, ale na tom, aby po nej ostala v divadle a divákovi stopa alebo čo len stopôčka. Vtedy odchádzam
z predstavenia spokojná.
(In Večerník, Bratislava 28. 4. 1979)
Herectvo je rehoľa
16
Zoznamujem sa s vonkajšou podobou postavy. Aj odievanie, šaty, kostýmy naznačujú veľa. K jej vnútornému svetu sa však musím dopracovať
sama. Rozprávam sa s hrdinkou, zhováram sa o nej sama so sebou.
Postavu detailne rozpitvem z vonkajšej i z vnútornej stránky.
Herectvo je rehoľa. Museli sme veľa obetovať i zo svojho súkromia.
Problémy bolo treba nechať za dverami bytu, domu. Za dverami divadla
nás čakala náročná, ale zaujímavá práca. Divadlo bol chrám. Ak niekto
doň vstúpil, tak s úctou. Nedajboh, aby si nedal dolu klobúk, čiapku. Tej
úcte nás naučili Borodáčovci, Bagár, Sýkorovci, Záborský, teta Meličková... Profesori i kolegovia. Boli priateľskí, ale nič nám neodpustili.
(Stenchláková, N. In Teatro, 7 – 8/1999)
Po páde, SND 1964, r. P. Haspra,
M. Kráľovičová (Maggie)
SÚPIS DIVADELNÝCH OCENENÍ
1961 – laureátka št. ceny Klementa Gottwalda za postavu Oľgy v Daň­
koveh hre Pohľad do očí a za postavu Vale v Arbuzo­vovej hre
Príbeh na brehu rieky
1967 – zaslúžilá umelkyňa
1979 – národná umelkyňa
1979 – Cena Andreja Bagara za postavu Katy v hre J. G. Tajovského
Nový život a Emílie v hre W. Shakespeara Othello
1998 – cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo
2007 – OTO 2006 v kategórii Sieň slávy
2007 – Výročná cena Literárneho fondu za stvárnenie postavy Terézie
Klinovej v hre T. Kusej S mamou, s prihliadnutím za dabingový výkon v štvordielnom filme Tajomstvá sopky
2008 – Krištáľové krídlo za rok 2007 v kategórii Divadlo a film
2011 – pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy na Laurin­
skej ulici v Bratislave
SÚPIS POSTÁV NA JAVISKU SND
1947/1948
7. 11. 1947 N. Pogodin
Kremeľský orloj
31. 1. 1948 J. Botto
Smrť Jánošíkova
6. 3. 1948 J. B. Molière
Škola žien
1948/1949
11. 9. 1948 P. Karvaš
Bašta
22. 10. 1948 K. Simonov Ruská otázka
14. 11. 1948 A. Sládkovič
Marína
9. 2. 1949 K. Isajev-A. Galič
Volá vás Tajmír
29. 6. 1949 A. S. Gribojedov
Útrapy z rozumu
1949/1950
15. 10. 1949 A. Jirásek Lampáš
31. 12. 1949 P. A. C. Beaumarchais Figarova svadba
1. 4. 1950 W. Shakespeare
Hamlet
13. 5. 1950 P. Pavlenko
Šťastie
1950/1951
5. 5. 1951 Š. Králik
Horúci deň
30 6. 1951 H. Fast
Tridsať strieborných
Žena so slaninou (doštud.)
(členka Štúdia ND)
Ľud, Víla, Vrana
Agnesa
Verona, Veronika, Viera
Tajomníčka
Mladý človek – žena, neskoršie Deva; Siréna
Duňa Baburinová
III. princezná
Hanka
Zuzanka
Ofélia
Lena Žurinová
Mariška
Hilda Smithová
1951/1952
9. 1. 1952 A. N. Ostrovskij Bankrot
Olimpiada Samsonovna (Lipočka)
30. 5. 1952 K. A. Treňov
Ľubov Jarová
Duňa
1952/1953
10. 9. 1952 O. Kornijčuk
Kalinový háj
Vasilisa
14. 3. 1953 J. K. Tyl Strakonický gajdoš
Dorotka
5. 7. 1953 L. de Vega
Fuente Ovejuna
Pascuala
1953/1954
25. 12. 1953 J. Palárik
Dobrodružstvo pri obžinkoch Dora (záskok)
27. 1. 1954 J. B. Molière
Učené ženy
Henrietta
26. 3. 1954 P. Karvaš
Srdce plné radosti
Anča Sitárová (doštud.)
8. 5. 1954 O. Kornijčuk
Chirurg Platon Krečet
Lida
1954/1955
22. 9. 1954 I. Bukovčan
Surovô drevo
Beta
15. 1. 1955 N. Hikmet
Legenda o láske
Šírín
28. 5. 1955 P. O. Hviezdoslav Herodes a Herodias
Salome
1955/1956
24. 9. 1955 M. Brandová
Cudzinci v krajine
Kristína Warrenová
17. 12. 1955 F. Schiller
Zbojníci
Amália
25. 2. 1956 pásmo poézie Pieseň našej jari
Dievča
12. 5. 1956 L. N. Tolstoj
Plody vzdelanosti
Táňa
1956/1957
6. 10. 1956 A. Fredro
Pán Jowialski
Helena
2. 2. 1957 J. K. Tyl
Krvavý súd
Anežka
30. 3. 1957 I. Bukovčan
Diablova nevesta
Panna Dobrotka
13. 7. 1957 W. Shakespeare Romeo a Júlia
Júlia
1957/1958
11. 1. 1958 B. Brecht
Život Galileiho
Virgínia
8. 2. 1958 W. Shakespeare Veselé panie z Windsoru
Pani Fordová
1958/1959
14. 2. 1959 A. Miller
Pohľad z mosta
Catherine
7. 5. 1959 P. Karvaš
Polnočná omša
Angela
1959/1960
12. 12. 1959 O. Daněk
Pohľad do očú
Oľga Vančurová
20. 2. 1960 J. B. Molière
Meštiak šľachticom
Doriména
7. 5. 1960 A. Arbuzov
Príhoda na brehu rieky
Vaľa
1960/1961
18. 9. 1960 P. Karvaš
Zmŕtvychvstanie Zuzka Hýblová
deduška Kolomana
21. 1. 1961 A. P. Čechov
Ivanov
Anna Petrovna (Sára)
1. 4. 1961 G. B. Shaw
Svätá Jana
Jana
1961/1962
27. 5. 1962 W. Shakespeare Čo len chcete
Olivia
1962/1963
17. 11. 1962 A. Adamov
Jar 71. roku
Henriette
3. 3. 1963 M. Gorkij
Letní hostia
Varvara Michajlovna
26. 5. 1963 W. Shakespeare Veselé panie z Windsoru
Pani Fordová
1963/1964
21. 12. 1963 F. Dürrenmatt Herkules a Augiášov chliev Dejanéra
1964/1965
19. 9. 1964 A. Miller
Po páde
Maggie
1965/1966
9. 10. 1965 F. M. Dostojevskij Idiot
Nastasja Filipovna
18. 12. 1965 J. P. Sartre
Diabol a Pán Boh
Katarína
31. 12. 1965 W. Shakespeare Sen noci svätojánskej
Titania (doštud.)
17. 4. 1966 E. Dudley – Večer príde vrah
A. Watkyn
1966/1967
25. 9. 1966 H. Pinter
Milenec
1. 4. 1967 J. Cocteau
Ľudský hlas
Krásny ľahostajný
17. 6. 1967 S. Mrožek
Tango
1967/1968
9. 12. 1967 A. P. Čechov
Višňový sad
20. 3. 1968 B. Brecht
Kaukazský kriedový kruh
1968/1969
7. 9. 1968 P. O. Hviezdoslav Krvavé sonety – Ráchel
2. 2. 1969 T. Williams
Zostupujúci Orfeus
24. 5. 1969 A. Miller
Cena
1969/1970
10. 9. 1969 I. Bukovčan
Kým kohút nezaspieva 18. 10. 1969 U. Betti Zločin na ostrove kôz
7. 2. 1970 E. Albee
Všetko v záhrade
28. 6. 1970 C. Campion
Dámsky večierok
1970/1971
18. 6. 1971 G. B. Shaw
Dom zlomených sŕdc
1971/1972
13. 11. 1971 J. Chalupka
Dve frašky
25. 3. 1972 M. Gorkij
V predvečer
24. 6. 1972 P. Corneille
Cid
1972/1973
10. 2. 1973 W. Saroyan
Čas tvojho žitia
1973/1974
6. 10. 1973 W. Shakespeare Komédia omylov
20. 10. 1973 O. Zahradník
Zurabája
19. 1. 1974 Š. Králik
Margaret zo zámku
1974/1975
29. 12. 1974 J. Jílek
Silvester
1975/1976
30. 1. 1976 G. Gorin
Šašovská komédia
11. 4. 1976 M. Gorkij
Poslední
1976/1977
27. 2. 1977 G. Gorin
Šašovská komédia
1977/1978
18. 11. 1977 O. Kučkinová Biele leto
4. 2. 1978 J. G. Tajovský
Nový život
16. 6. 1978 W. Shakespeare Othello
1978/1979
17. 2. 1979 A. P. Čechov
Platonov
1979/1980
3. 11. 1979 J. B. Molière
Tartuffe
28. 6. 1980 W. Shakespeare Richard II.
1981/1982
3. 10. 1981 J. Iwaskiewicz
Leto v Nohante
16. 1. 1982 N. V. Gogoľ
Revízor
1982/1983
8. 3. 1983 H. von Kleist
Princ Fridrich Homburský
22. 4. 1983 O. Zahradník
Omyl doktora Moresiniho
June Listerová
Sára
Ona
Ona
Eleonóra
Ľubov Andrejevna Ranevská
Natela Abašviliová
Účinkujúca
Lady Torrancová
Esther
Marika Mondoková (doštud.)
Agata
Jenny
Avice Malloryová
Hessy Hushabyeová
Trasorítka
Jelizaveta
Elvíra
Mary L.
Kurtizána (doštud.)
Milka (záskok)
Betty
Eliška
Katheline
Sofia
Tmavovláska Anna (záskok)
Kapitolina
Kata
Emília
Anna Vojnicevová
Elmíra
Vojvodkyňa z Yorku
Barónka Aurore Dudevant (G. Sandová)
Mešťanostova žena
Kurfirstka
Colliniová
1983/1984
23. 6. 1984 O. Zahradník
Čas do brieždenia
Tereza
1984/1985
14. 12. 1984 D. Kovačevič
Zberné stredisko
Krásnomila –
Krásna pekárka
23. 2. 1985 R. Harwood
Garderobier
Lady
29. 4. 1985 M. Roščin
Transport
Máša
1985/1986
5. 10. 1986 E. Bond
Žena
Hekaba
1986/1987
20. 9. 1986 J. B. Molière
Lakomec
Frosine
2. 5. 1987 W. Shakespeare
Richard III.
Margaret
23. 5. 1987 J. Solovič
Peter a Pavel
Johana (záskok)
1987/1988
12. 2. 1988 W. S. Maugham
Sladký domov
Pani Shuttleworthová
1988/1989
17. 6. 1989 A. S. Gribojedov
Útrapy z rozumu
Grófka Chľostovová
1990/1991
28. 4. 1991 L. Birinskij
Chaos
Lapkinová
15. 1. 1991 G. Feydeau
Chrobák v hlave Olympia Feraillonová (doštud.)
1992/1993
16. 1. 1993 L. Pirandello
Každý má svoju pravdu Signora Cini
20. 5. 1993 J. Cíger Hronský
Andreas Búr Majster
Grófka
1994/1995
21. 1. 1995 P. Karvaš
Vlastenci z mesta Yo
Charlotta Arbutnothová
1995/1996
10. 2. 1996 J. Anouilh Becket alebo Božia česť Kráľovná matka
4. 5. 1996 R. Jeffers
Medea, Pestúnka
barbarka z Kolchidy
1996/1997
23. 11. 1996 J. G. Tajovský
Ženský zákon
Dora Chomúcká
2001/2002
27. 1. 2002 L. Carroll –
Alica v zázračnej krajine Ovca – M. Janoušek
Korytnačka
2002/2003
22. 6. 2003 B. Slančíková-Timrava Veľké šťastie
Pani Jakubovičová
P. Pavlac
2003/2004
27. 3. 2004 L. Andrejev
Katarína
Viera Ignatievna
2004/2005
21. 1. 2005 T. Bernhard
Ignorant a šialenec
Pani Vargová
2005/2006
13. 6. 2006 J. Bodnárová
Kurz orientálneho tanca Účinkujúca
2006/2007
8. 6. 2007 T. Kusá
S mamou
Tereza Klinová
2007/2008
29. 3. 2008 A. P. Čechov
Tri sestry
Anfisa
2008/2009
22. 11. 2008 V. Havel
Odchádzanie
Babička
2010/2011
27. 11. A. P. Čechov
Ivanov
Avdoťja
a 8. 12. 2010 Nazarovna
2011/2012
21. a 22. 1. 2012 R. Harwood
Kvarteto
Cecily Robsonová