A READ SUMM 1 (OSO2263) FR

Transcription

A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 65
Name
Date
UNIT 1 • CHAPTER 1
Family Photo, by Ralph Fletcher, & Birthday Barbecue, by Carmen Lomas Garza
ENGLISH
“Family Photo” is a poem about a family. It is time for a family photo. The
grandmother and grandfather are in the center. The children are there. The
grandchildren are there, too. Everyone is happy. Soon, everyone will go away in a
different direction.
“Birthday Barbecue” is a personal narrative. It describes a painting about a birthday
party. The party is for a girl named Mary Jane. Mary Jane hits a piñata, a pot filled with
toys and fruit. There is a cake. Her father and grandfather cook food at the barbecue.
Mary Jane’s grandmother holds a baby. Her grandmother always takes care of the babies.
SPANISH
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
HMONG
“Family Photo” yog ib zaj dabneeg hais txog ib tsevneeg. Nws yog ib lub sib hawm rau
tsevneeg thaijduab ua ke lawm. Pog thiab yawg nkaws nyob rau hauv plawv. Cov menyuam
kuj nyob rau ntawd huvsi. Cov xeebntxwv los puavleej nyob ntawd thiab. Txhua tug
puavleej zoo siab hlwb hlo. Tiam sis, tsi ntev xwb ces nyias mus nyias tag li lawm.
“Birthday Barbecue” yog ib zaj dabneeg piav txog ib tus neeg lub neej. Nws piav qhia
txog ib daim duab tau kos txog ib lub sib hawm sib ntsib ua kev zoo siab rau hnub yug.
Qhov kev zoo siab ntawd yog ua pub rau ib tug ntxhais npe hu ua Mary Jane. Mary Jane
ntaus ib lub piñata, nws yog ib lub uas ntim khoom ua si rau menyuam yau thiab kua txiv
tej. Nws muaj ib lub khej (cake) thiab. Tus ntxhais ntawd txiv thiab yawg ci nqaij nyob rau
tom lub qhovcub ci nqaij. Ho Mary Jane pog ces nws puag ib tug menyuam mos liab. Nws
pog yeej ibtxwm nquag tu mos liab los lawm.
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 1
65
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
“Family Photo” es un poema acerca de una familia que se reúne para sacar una foto.
La abuela y el abuelo están en el centro. Los hijos y los nietos también están en la foto.
Todos están contentos. Pronto, se separarán otra vez y cada uno seguirá su propio camino.
“Birthday Barbecue” es una narración personal, que describe la pintura de una fiesta
de cumpleaños. La fiesta es para una niña llamada Mary Jane, quien trata de romper la
piñata, que es una gran jarra llena de juguetes y frutas. También hay un pastel. Su padre y
abuelo preparan el asado, mientras la abuela de Mary Jane alza un bebé. La abuela
siempre se encarga de cuidar los bebés.
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 66
Name
Date
VIETNAMESE
“Family Photo” laø baøi thô noùi veà moät gia ñình. Gia ñình ñang chuaån bò chuïp hình. Baø
ngoaïi vaø oâng ngoaïi ôû chính giöõa. Con caùi coù maët trong hình. Chaùu chaét cuõng coù trong hình
nöõa. Moïi ngöôøi ñeàu haïnh phuùc. Chaúng bao laâu nöõa moãi ngöôøi seõ ñi theo moät höôùng khaùc
nhau.
“Birthday Barbecue” laø moät baøi töôøng thuaät caù nhaân. Baøi naøy moâ taû moät böùc tranh veõ veà
böõa tieäc sinh nhaät cuûa moät coâ gaùi coù teân Mary Jane. Mary Jane ñaùnh vaøo moät tuùi treo chöùa
ñaày ñoà chôi vaø traùi caây. Coù baùnh sinh nhaät nöõa. Cha vaø oâng ngoaïi coâ nöôùng ñoà aên treân væ.
Baø ngoaïi Mary Jane boàng moät em beù treân tay. Baø ngoaïi coâ luùc naøo cuõng troâng giöõ caùc
em beù.
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
CANTONESE
HAITIAN CREOLE
“Family Photo” se yon powèm sou fanmi. Li lè pou pran foto fanmi an. Granmè ak
granpè nan mitan. Pitit yo la. Pitit pitit yo la, tou. Toutmoun kontan. Toutalè, tout moun
pral pati nan yon direksyon diferan.
“Birthday Barbecue” se yon narasyon pèsonèl. Li dekri yon tablo ki pale sou yon fèt
anivèsè nesans. Fèt la se pou yon tifi ki rele Mary Jane. Mary Jane frape yon piñata, yon po
ki plen ak jwèt ak fwi. Genyen yon gato. Papa l ak granpè l kuit manje sou griy lan.
Granmè Mary Jane kenbe yon tibebe. Granmè l toujou pran swen tibebe yo.
66
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 1
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
CAMBODIAN
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 67
Name
Date
UNIT 1 • CHAPTER 2
Coyote, by Andrew Matthews
ENGLISH
“Coyote” is a folktale. It is a story about the beginning of the world. First, there is
darkness. Coyote wants to run, but it is too dark. He makes the sky and puts a gold disk in
it. This disk is the sun. Then, Coyote makes the fields and mountains. He makes animals.
Coyote wants to run with them. Coyote makes people. Coyote tells the people to get food
and hunt animals. He says the people will never catch him. He also tells them they will
always hear him making sounds at the moon. After Coyote makes the world, he runs
through it. He barks because he is happy.
SPANISH
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
“Coyote” es un cuento tradicional acerca del comienzo del mundo. Al principio, todo
es oscuro. Coyote desea correr, pero es muy oscuro. Coyete crea el cielo y pone en él un
disco dorado. El disco es el sol. Luego Coyote hace los campos y las montañas. Crea los
animales y quiere correr con ellos. También crea la gente y les dice que deben obtener su
propia comida y cazar animales. Coyote dice que la gente nunca lo podrá atrapar y que
siempre lo escucharán aullándole a la luna. Después de crear el mundo, Coyote corre y
ladra de felicidad.
HMONG
“Coyote” yog is zaj dabneeg. Nws yog ib zaj dabneeg txog thaum lub ntiajteb pib
tshwm sim. Ua ntej tshaj plaws, nws tsau ntuj nti xwb. Mame xav khiav ua si, tiam si nws
tsau ntuj heev. Nws tsim ua lub ntuj thiab muab ib daim phiaj kub dhos rau hauv. Daim
phiaj dho no yog lub hnub. Ces Mame mam li ua tej av thiab roob ha. Nws tsim tej tsiaj
txhu. Mame xav khiav nrog lawv ua si. Mame tsim tibneeg. Mame qhia rau tej tib nrhiav
zaub mov thiab qhia rau kom lawv txawj plhob tua tej tsiaj. Nws hais tias tibneeg yeej yuav
ntes tsi tau nws hlo li. Nws kuj qhia rau lawv hais tias lawv yeej yuav hnov nws hauv qw rau
lub hli tas mus li. Tom qab Mame tsim lub ntuj tag lawd, nws khiav nkag rau hauv tawm
plaws tshwm sab nraum. Nws txawm tsej vim tias nws zoo siab heev.
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 2
67
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 68
Name
Date
VIETNAMESE
“Coyote” laø truyeän daân gian. Ñaây laø moät caâu chuyeän keå veà thuôû khai sinh cuûa theá giôùi.
Luùc ñaàu, moïi nôi chæ toaøn moät maøu ñen toái. Coyote muoán chaïy, nhöng trôøi quaù toái. Caäu taïo
neân baàu trôøi vaø ñaët moät caùi ñóa vaøng vaøo ñoù. Ñóa naøy laø maët trôøi. Sau ñoù, Coyote taïo ra
nhöõng caùnh ñoàng vaø daõy nuùi. Caäu taïo ra thuù vaät. Coyote muoán chaïy cuøng vôùi chuùng. Coyote
taïo ra con ngöôøi. Coyote baûo moïi ngöôøi ñi tìm thöùc aên vaø saên baén thuù vaät. Caäu noùi raèng con
ngöôøi khoâng bao giôø baét ñöôïc caäu. Caäu cuõng noùi vôùi hoï laø hoï seõ luoân luoân nghe tieáng caäu
tru döôùi aùnh traêng. Sau khi Coyote taïo ra traàn gian, caäu chaïy khaép moïi nôi. Caäu suûa to vì
vui söôùng.
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
CANTONESE
HAITIAN CREOLE
“Coyote” se yon kont. Se yon istwa konsènan kòmansman lemonn. Dabò, li fè nwa.
Kòyòt vle kouri, men li fè twò nwa. Li fè syèl la epi li mete yon disk annò ladan l. Disk lan
se solèy la. Epi, Kòyòt fè chan yo ak mòn yo. Li fè zannimo yo. Kòyòt vle kouri avèk yo.
Kòyòt fè moun. Kòyòt di moun yo pou yo jwenn manje epi fè lachas zannimo yo. Li di
moun yo pap janm reyisi kenbe l. Li di yo tou yo pral toujou tande li fè son nan lalin lan.
Aprè Kòyòt fin fè lemonn, li kouri ladan l. Li jape paske li kontan.
68
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 2
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
CAMBODIAN
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 69
Name
Date
UNIT 1 • CHAPTER 3
Thanksgiving, by Miriam Nerlove
ENGLISH
This poem is about a holiday in the United States. It is called Thanksgiving. The
speaker describes the first Thanksgiving about 400 years ago. The Pilgrims are sick and
hungry. The Native Americans show them how to grow food. They grow corn and
pumpkins. They have a big meal to show thanks for the food and good things. People in
the United States remember this first Thanksgiving. They have a big meal every year in
November. For this holiday, a teenage boy helps his mother make pies. They take the pies
to Grandma’s house. Everyone in the family is there. Uncle Bob cuts the turkey. Everyone
eats a lot of food. They are happy. The boy wants the next Thanksgiving to be just like
this one.
Este poema es acerca de un día festivo que se celebra en los Estados Unidos, llamado
“El Día de Acción de Gracias”, o “Thanksgiving”. La narradora describe su origen hace
unos 400 años, cuando los peregrinos se encuentran enfermos y hambrientos, y los
nativos les enseñan a sembrar y cosechar alimentos, como el maíz y la calabaza. Entonces,
juntos preparan una gran comida para dar gracias por el alimento y las buenas cosas.
Desde ese entonces, los habitantes de Estados Unidos conmemoran ese día con una gran
cena los meses de noviembre. Para este día festivo, un joven ayuda a su madre a hacer
pasteles, para luego llevarlos a la casa de la abuela donde toda la familia se encuentra
reunida. El tío Bob corta el pavo y todos comen contentos. El joven quiere que el
próximo Día de Acción de Gracias sea igual a éste.
HMONG
Zaj lus no nws hais txog ib hnub so nyob rau hauv tebchaws Asmesliskas no. Nws hu
ua Thanksgiving los yog hnub ua tsaug. Tus hais cov lus no nws piav qhia tias thawj zaug
kev ua tsaug ntawd tau pib muaj li 400 xyoo dhau los lawm. Cov Pilgrims los yog neeg
khiav txawv tebchaws tuaj lawv mob thiab tshaib plab heev. Cov neeg Khab Asmesliskas
qhia rau lawv cog qoob loo. Lawv cog pobkws thiab taub. Nyob rau txhua xyoo thaum lub
kaum ib hlis ntuj lawv ua ib pluag noj loj. Nyob rau hnub so no, ib tug tub hluas pab nws
niam ua cov ncuav pies. Lawv coj cov ncuav pies ntawd mus rau tom pog lub tsev. Txhua
tug nyob rau hauv tsev nyob rau to lawm. Txiv ntxawm Bob ua tus hlais tus qaib cov txwv.
Txhua leej puav leej noj mov ntau heev. Lawv zoo siab tagtus. Tus tub hluas xav tau rooj
mov Uatsaug yuav los tom ntej no kom zoo kiag li zaum no.
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 3
69
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
SPANISH
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 70
Name
Date
VIETNAMESE
Baøi thô naøy noùi veà moät ngaøy leã cuûa nöôùc Hoa Kyø. Ngaøy leã naøy ñöôïc goïi laø Leã Taï Ôn. Taùc
giaû baøi thô moâ taû Leã Taï Ôn ñaàu tieân caùch ñaây khoaûng 400 naêm. Nhöõng ngöôøi Pilgrim bò
beänh vaø ñoùi laû. Daân Myõ Da Ñoû höôùng daãn hoï caùch nuoâi troàng thöùc aên. Hoï troàng baép vaø bí.
Hoï toå chöùc moät böõa aên thònh soaïn ñeå chöùng toû loøng bieát ôn vì coù ñöôïc thöùc aên vaø nhöõng
ñieàu toát laønh khaùc. Daân Hoa Kyø ghi nhôù Leã Taï Ôn ñaàu tieân naøy. Hoï toå chöùc moät böõa aên thònh
soaïn vaøo thaùng Möôøi Moät haèng naêm. Vaøo ngaøy leã naøy, moät caäu con trai giuùp meï laøm baùnh.
Sau ñoù hai meï con mang baùnh sang nhaø baø ngoaïi. Moïi ngöôøi trong gia ñình coù maët ñoâng ñuû.
Chuù Bob xeû thòt gaø taây. Moïi ngöôøi aên uoáng raát nhieàu. Ai ai ñeàu haïnh phuùc. Caäu con trai
muoán raèng Leã Taï Ôn naêm tôùi cuõng gioáng nhö laàn leã naøy.
CAMBODIAN
HAITIAN CREOLE
Powèm sa a pale konsènan yon jou fèt Ozetazini. Yo rele l “Thanksgiving”. Oratè a
dekri premye “Thanksgiving” ki te genyen apeprè 400 an de sa. Pilgrim yo te malad epi yo
te grangou. Ameriken natif natal yo montre yo kouman pou yo plante manje. Yo plante
mayi ak sitwouy. Yo manje yon gwo manje pou montre gratitid yo pou manje ak bon bagay
yo resevwa. Moun ki abite Ozetazini sonje premye “Thanksgiving” lan. Yo te manje yon
gwo manje chak ane nan mwa Novanm. Pou jou fèt sa a, yon tigason adolesan ede
manman l fè tat. Yo pote tat yo kay granmè. Tout moun nan fanmi an la. Tonton Bob
koupe kodenn lan. Tout moun manje anpil manje. Yo kontan. Tigason an vle pou
pwochen “Thanksgiving” menm jan ak sa ane sa a.
70
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 3
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
CANTONESE
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 71
Name
Date
UNIT 1 • CHAPTER 4
Turkish Delight, by Hamdiye Çelik
ENGLISH
In this personal narrative, a 13-year-old girl describes a day in her life. Hamdiye lives
in a country called Turkey. She goes to school in the morning. After school, she helps her
family at home. Then, she does her schoolwork. She also reads and plays. Hamdiye’s
family does not have a lot of money. To help her family, Hamdiye works in the fields. She
picks cotton and nuts. Her sisters make rugs. Hamdiye also describes a sweet food from
her country. She tells how to make it. You make it with apricots. This sweet food is called
Turkish Delight.
SPANISH
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
HMONG
Nyob rau hauv zaj lus no, yog ib tug ntxhais 13-xyoos piav txog ib hnub nyob rau hauv
nws lub neej. Hamdiye nyob rau hauv ib lub tebchaws hu ua Turkey. Nws mus kawm ntawv
rau yav sawv ntxov. Tom qab lawb ntawv lawm, nws los pab nws tsev neeg nyob rau tom
tsev. Ces nws mam li ua nws cov ntawv uas nqa ua tom tsev. Nws kuj saib ntawv thiab ua si
huvsi. Hamdiye tsev neeg tsi muaj nyiaj ntau. Qhov yuav pab tau nws tsev neeg ces
Hamdiye mus ua teb. Nws khaws paj ua ligxov thiab txiv ntseej. Nws tus niam laus xaws
daim tiag pua tsev. Hamdiye kuj piav txog ib yam zaub mov qab zib nyob uas cov nws
tebchaws tuaj thiab. Nws piav qhia txog kev ua huvsi. Nej ua nrog rau txiv duaj apricots.
Qhov zaub mov qab zib no nws hu ua tias Turkish Delight.
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 4
71
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
En esta narración personal, una niña de 13 años describe un día de su vida. Hamdiye
vive en un país llamado Turquía. En la mañana, ella va a la escuela. Después, ayuda a su
familia en casa y luego hace sus tareas. También lee y juega. Como la familia de Hamdiye
no tiene mucho dinero, ella trabaja en el campo cosechando algodón y nueces. Sus
hermanas hacen alfombras. Hamdiye también describe una comida dulce de su país que
se prepara con damascos, o albaricoques. A esta comida dulce se le conoce como “Delicia
turca”.
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 72
Name
Date
VIETNAMESE
Trong baøi töôøng thuaät caù nhaân naøy, moät coâ thieáu nieân 13 tuoåi moâ taû moät ngaøy trong cuoäc
soáng cuûa mình. Hamdiye soáng ôû moät quoác gia coù teân Thoå Nhó Kyø. Coâ ñi hoïc vaøo buoåi saùng.
Luùc tan tröôøng, coâ veà nhaø giuùp gia ñình. Sau ñoù coâ hoïc baøi. Coâ cuõng ñoïc saùch baùo vaø vui
chôi. Gia ñình Hamdiye khoâng coù nhieàu tieàn. Ñeå giuùp gia ñình, coâ laøm vieäc ngoaøi ñoàng. Coâ
haùi boâng vaø quaû haïch. Nhöõng ngöôøi chò cuûa coâ deät thaûm. Hamdiye cuõng moâ taû moät moùn aên
ngoït töø nöôùc mình. Coâ höôùng daãn caùch laøm moùn aên. Moùn aên ñöôïc laøm töø quaû mô. Moùn aên
ngoït naøy ñöôïc goïi laø Nieàm Vui Söôùng Thoå Nhó Kyø.
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
CANTONESE
HAITIAN CREOLE
Nan narasyon pèsonèl sa a, yon tifi ki gen 13 an dekri yon jou nan lavi li. Hamdiye
abite nan yon peyi yo rele Tiki. Li ale lekòl nan maten. Aprè lekòl, li ede fanmi l nan kay
la. Epi, li fè devwa li. Epitou li fè lekti epi li jwe. Fanmi Hamdiye pa gen anpil lajan. Pou
ede fanmi l, Hamdiye travay nan chan yo. Li ranmase koton ak nwa. Sè li yo fè tapi. Epi
Hamdiye dekri yon manje dous ki sot nan peyi l. Li di kouman pou fè manje sa a. Ou fè li
avèk abriko. Yo rele manje sa a “Turkish Delight”.
72
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 4
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
CAMBODIAN
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 73
Name
Date
UNIT 1 • CHAPTER 5
Sadako and the Thousand Paper Cranes, by Eleanor Coerr
ENGLISH
This story is an excerpt from a novel. The novel is based on a true story. It is about a
girl named Sadako who lives in Japan. In 1945, the United States drops a bomb on her
city. This bomb makes her very sick. She goes to the hospital. Her friend Chizuko visits
her. Chizuko brings Sadako paper and scissors. She tells Sadako to make one thousand
paper birds called cranes. She says this will bring good health. Chizuko makes the first
bird out of golden paper. This makes Sadako happy. With Chizuko’s help, Sadako makes
ten more paper birds. After her visitors leave, Sadako feels lonely. She starts to make more
birds. This work gives her courage.
Esta historia es escogida de una novela basada en una historia real. Es acerca de una
niña llamada Sadako, quien vive en el Japón. En 1945, los Estados Unidos dejan caer una
bomba en su ciudad, la cual hace que ella se enferme y tenga que ir al hospital. Su amiga
Chizuko la visita. Chizuko le lleva papel y tijeras, y le pide que haga mil aves de papel,
llamadas grullas de papel. Chizuko le dice a Sadako que eso le ayudará a mejorarse.
Chizuko hace la primera ave de papel dorado, lo cual pone contenta a Sadako. Luego,
con la ayuda de Chizuko, Sadako hace diez aves de papel más. Al sentirse sola después de
la visita, Sadako comienza a hacer más aves y eso le sube el ánimo.
HMONG
Zaj dabneeg no yog rho tawm los ntawm ib phau ntawv. Phau ntawv yog sau piav txog
ib zaj dabneeg uas muaj tseeb. Nws hais txog ib tug ntxhais npe hu ua Sadako uas nyob
rau Yeebpoov teb. Nyob rau xyoo 1945, lub tebchaw United States tau tso ib lub npoos rau
nws lub nroog. Lub npoos no ua rau nws mob heev. Nws mus rau tim tsev khomob. Nws
tus phoojywg Chizuko tuaj xyuas nws. Chizuko nqa ntawv thiab txiab tuaj rau Sadako. Nws
hais kom Sadako tais ib txhiab lub ntawv noog cajdab ntev los sis noog cranes. Nws hais
tias qhov ua li no yuav ua rau zoo mob. Chizuko tais thawj tus noog yog siv ntawv kub ua.
Qhov no ua rau Sadako zoo siab heev. Vim muaj Chizuko pab, Sadako tais tau kaum lub
ntawv noog ntxiv thiab. Tom qab nws cov neeg uas tuaj saib nws ntawd tawm tag lawm,
Sadako nyob ib leeg kho siab khuav li xwb. Nws rov qab tais noog ntawv ntxiv. Qhov ua
haujlwm li no txhawb nws lub zog kawg li.
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 5
73
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
SPANISH
A READ SUMM 1 (OSO2263) FR
2/27/03
1:30 PM
Page 74
Name
Date
VIETNAMESE
Truyeän naøy ñöôïc trích töø moät cuoán tieåu thuyeát. Tieåu thuyeát naøy ñöôïc phoûng theo moät caâu
chuyeän coù thaät. Truyeän keå veà moät coâ beù coù teân Sadako soáng ôû Nhaät Baûn. Vaøo naêm 1945,
nöôùc Hoa Kyø thaû bom xuoáng thaønh phoá coâ ôû. Coâ maéc beänh raát naëng vì traùi bom naøy. Coâ
phaûi ñeán naèm beänh vieän. Moät ngöôøi baïn coù teân Chizuko ñeán thaêm coâ. Chizuko mang cho
Sadako giaáy vaø keùo. Coâ baûo Sadako laøm moät ngaøn con chim seáu giaáy. Coâ noùi raèng ñieàu naøy
seõ mang laïi söùc khoûe toát cho Sadako. Chizuko laøm con chim ñaàu tieân baèng giaáy vaøng. Ñieàu
naøy giuùp Sadako vui leân. Vôùi söï giuùp ñôõ cuûa Chizuko, Sadako laøm theâm möôøi con chim giaáy.
Sau khi khaùch thaêm veà, Sadako caûm thaáy coâ ñôn. Coâ baét ñaàu laøm theâm nhöõng con chim
giaáy. Khi laøm vieäc naøy coâ caûm thaáy can ñaûm hôn.
VISIONS READING SUMMARIES Unit 1
CANTONESE
HAITIAN CREOLE
Istwa sa a se yon ekstrè nan yon woman. Woman sa a baze sou yon istwa ki vrè. Se
konsènan yon tifi ki rele Sadako ki abite Japon. An 1945, Etazini te lage yon bonm nan vil
li an. Bonm lan te fè l malad anpil. Li ale nan lopital. Zanmi l Chizuko vizite l. Chizuko
pote papye ak sizo pou Sadako. Li di Sadako pou l fè mil zwazo an papye yo rele “cranes.”
Li di sa pral pote bon sante. Chizuko fè premye zwazo an avèk papye annò. Sa fè Sadako
kontan. Avèk èd Chizuko, Sadako fè dis lòt zwazo an papye. Aprè vizitè l yo fin ale, Sadako
santi l tousèl. Li kòmanse fè plis zwazo. Travay sa a ba l kouraj.
74
READING SUMMARIES Unit 1 • Chapter 5
VISIONS A Teacher Resource Book • Copyright © Heinle
CAMBODIAN