Analýza situácie v oblasti prostitúcie as ňou súvisiaceho dopytu po

Transcription

AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
Katedra kriminológie
MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky
Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality
Záverečná správa z výskumu
„Analýza situácie v oblasti prostitúcie
a s ňou súvisiaceho dopytu po sexuálnych službách.“
Bratislava 2012
„Analýza situácie v oblasti prostitúcie
a s ňou súvisiaceho dopytu po sexuálnych službách.“
Riešiteľský tím:
Ing. Pavel SOUKOP
PhDr. Magdaléna ONDICOVÁ, PhD.
Mgr. Beáta GAJDOŠOVÁ
JUDr. Lucia POLÁKOVÁ
Vedúci riešiteľského tímu:
Ing. Pavel SOUKOP
Zodpovední riešitelia:
Ing. Pavel SOUKOP
PhDr. Magdaléna ONDICOVÁ, PhD.
Mgr. Beáta GAJDOŠOVÁ
JUDr. Lucia POLÁKOVÁ
Odborní konzultanti:
JUDR. Štefan JAKABOVIČ
Ing. Jozef HALCIN
Mgr. Anna BABINCOVÁ
Mgr. Zuzana VATRÁĽOVÁ
Kooperujúce pracoviská:
Akadémia Policajného zboru v Bratislave,
Informačné centrum pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi
a prevenciu kriminality Košice
Doba riešenia:
rok 2012
VÝSK 180
2
Realizácia vedeckovýskumnej úlohy
Vedeckovýskumná úloha „Analýza situácie v oblasti prostitúcie a s ňou súvisiaceho
dopytu po sexuálnych službách“ bola realizovaná na základe úloh vyplývajúcich
z „Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014“ /úloha číslo
1.2.h)1. NAP, str. 49, Bratislava 2011, vydalo MV SR/. Úloha nadväzuje na projekt
vedeckovýskumnej úlohy „Páchanie trestného činu obchodovania s ľuďmi s prihliadnutím na
vstup SR do Schengenu“ (Výsk. 137, APz, Bratislava 2007) a záverečnú správu z tohto
výskumu (Výsk. 169, APz Bratislava 2011), ako aj projekt a výskumnú úlohu “Formy
obchodovania s ľuďmi za účelom nútenej práce“ (Výsk. 158, APz. Bratislava 2010).
Výskumná úloha bola realizovaná tímom zloţeným z pracovníkov Katedry
kriminológie Akadémie Policajného zboru v Bratislave - Ing. Pavel Soukop – vedúci tímu,
PhDr. Magdaléna Ondicová, PhD. a pracovníkov
Informačného centra na boj proti
obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality Košice - Mgr. Beáta Gajdošová a JUDr. Lucia
Poláková
Prieskum verejnej mienky k problematike prostitúcie bol realizovaný v dňoch 2. aţ 9.
októbra 2012 agentúrou FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1 036 obyvateľov SR vo veku od
18 rokov.
Záverečná správa prešla pripomienkovým konaním členmi „Expertnej skupiny pre
oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi“ v novembri 2012. Závery z výskumu boli
prezentované Národnému koordinátorovi pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na zasadnutí
Expertnej skupiny dňa 4. februára 2013. V rámci rokovania bolo prijaté uznesenie, ktoré
stanovilo úlohy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu práce
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Prezídiu Policajného zboru Slovenskej
republiky navrhnúť legislatívne riešenie kontroly a regulácie prostitúcie v Slovenskej
republike.
3
Ing. Pavel Soukop
PhDr. Magdaléna Ondicová, PhD.
Mgr. Beáta Gajdošová
JUDr. Lucia Poláková
Úvod
Prostitúcia (z lat. pro-stituere zloţené z pro a statuere – vystaviť dopredu, ukázať,
odhaliť) je pohlavný styk alebo iné sexuálne úkony vykonávané za finančnú alebo naturálnu
odmenu. Nachádzame ju prakticky v kaţdej kultúre a jej spoločenské hodnotenie silne závisí
od kultúrnych, etických a náboţenských hodnôt a podlieha výrazným premenám. Prostitúciu
rozdeľujeme na nedobrovoľnú a dobrovoľnú prostitúciu a ďalej rozlišujeme ţenskú, muţskú
a detskú prostitúciu.
Prostitúcia je jav, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Z pohľadu histórie
sa s prostitúciou stretávame uţ v období starovekého Orientu, Grécka, či Ríma. Vnímanie
prostitúcie sa mení a menilo v závislosti od historických období a postojov jednotlivých
spoločností. Niektoré spoločnosti prostitúciu bezvýhradne uznávali, iné spoločnosti ju ako jav
zatracovali a snaţili sa ju odstrániť.
Samotná prostitúcia nie je problémom, ktorý škodí spoločnosti. Problematické sú skôr
jej sprievodné javy. Obchodovanie s ľuďmi, kupliarstvo, násilie páchané na ţenách, detská
prostitúcia je len pár z tých skutočností, ktoré s prostitúciou úzko súvisia. Právna úprava
Slovenskej republiky tieto konania trestá, avšak problém vzniká pri preukazovaní týchto
trestných činov.
Ešte za čias Rakúsko-Uhorska a čiastočne aj v bývalom Československu boli
prostitútky evidované, museli podstupovať pravidelné lekárske kontroly a mnohé ochotne
spolupracovali s políciou. Neskôr počas existencie Československej socialistickej republiky
sa prostitúcia stíhala, umoţňoval to tresný čin príţivníctvo a jeho spresňujúce výklady. K
postihu spravidla dochádzalo v súvislosti s ďalšou kriminálnou činnosťou. Dnes je prostitúcia
v Trestnom zákone1 upravená vo všeobecnej časti 5. hlavy v § 132 - výklad pojmov.
Prostitúcia, ktorou sa rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súloţou, iným
spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom za odmenu, nie je
podľa súčasného právneho poriadku trestná.
1
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
4
Cieľom spracovávanej analýzy prostitúcie je postihnúť problematiku prostitúcie
v Slovenskej republike, spôsob a formy jej vykonávania, jej príčiny a ich dôsledky, ako aj
vplyv a prípadné dopady vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.
Prostredníctvom vedecko-výskumných metód analyzovať súčasný stav, úroveň a podmienky
prostitúcie v Slovenskej republike ako aj jej dopytovú stránku zo strany verejnosti
vyuţívajúcej poskytované sexuálne sluţby.
Pri spracovávaní analýzy sú vyuţívané empiricko-sociologické metódy, vyhodnotenie
prieskumu verejnej mienky a metóda sprostredkovaného pozorovania s vyuţitím štúdia
evidencií, výkazov a štatistík. Vyuţité boli taktieţ dostupné informácie z platnej legislatívy
týkajúcej sa prostitúcie v zahraničí.
Predmetom skúmania je problematika dobrovoľnej prostitúcie a zisťovanie dopytovej
stránky ako aj jednotlivých foriem sexuálneho vykorisťovania pri vykonávaní prostitúcie,
pornografie a podobne.
Rozhodujúcim faktorom pre riešenie otázok problematiky prostitúcie a s ňou
súvisiacej ochrany obyvateľstva pred moţným páchaním trestného činu obchodovania
s ľuďmi formou nútenej prostitúcie je právne vedomie obyvateľstva a úroveň informovanosti
verejnosti o trestnom čine obchodovania s ľuďmi. Analýzou prostitúcie získať komplexnejšie
informácie o problematike tohto spoločenského javu a jeho rozsahu. Posúdením účinnosti
doterajších opatrení špecifikovať najúčinnejšie formy a navrhnúť odporúčania a opatrenia na
vytváranie efektívnych a cielených opatrení.
5
1. Historický vývoj prostitúcie
Spoločenské zmeny na Slovensku, ktoré boli a sú dôsledkom novembrových udalostí
z roku 1989 sa zásadným spôsobom dotýkajú kaţdej oblasti nášho ţivota. Na jednej strane
sa v dôsledku demokratizácie spoločenského ţivota stretávame aj s takými problémami, ktoré
boli dovtedy určitým spôsobom tabuizované. Na strane druhej sa tu objavili a znásobili nové
okolnosti a podmienky, ktoré v predchádzajúcej dobe neexistovali alebo boli utlmené. Ľudia
vedeli, ţe v ţivote existujú, ale z rôznych príčin o nich nehovorili, alebo ich nevnímali. Aby
sme vedeli lepšie pochopiť tento negatívny spoločenský problém zvaný prostitúcia, je
potrebné povedať niekoľko slov o jeho vzniku2.
Spoločnosť chápala prostitúciu ako určité nezničiteľné morálne zlo, ktoré je súčasťou
tej ktorej spoločnosti. Prostitúcia pretrváva dodnes, mení len svoju podobu, je jemnejšia,
skrytejšia, rafinovanejšia ak sa potrebuje skrývať a otvorenejšia ak nie je pod tlakom
spoločnosti alebo štátu. Ostáva však spoločenským zlom, ktoré sa nedá odstrániť. V dôsledku
márnosti boja proti tomuto zlu, štát niekedy prostitúciu legalizuje ako je to napríklad
v Holandsku, ale zároveň sa snaţí na ňu aplikovať rôzne obmedzenia. Verejné domy slúţia na
to, aby tento jav odstránili z ulice a zároveň zastavili jeho nekontrolovateľné a neobmedzené
rozširovanie3.
Prostitúcia ako sociologický fenomén sa tiahne celými známymi dejinami ľudstva.
Ako inštitúcia bola raz chápaná pozitívne inokedy negatívne, lebo aj akceptovanie sexu mimo
manţelstva a rodinný rámec je odlišné v rôznych dobách a rôznych kultúrach 4.
Je otázne, či podstatou ľudskej osobnosti je monogamná láska k jednému doţivotnému
partnerovi, alebo smeruje k promiskuite, čo predstavuje chladné sexuálne pôţitkárstvo
a neosobné
ukájanie
bez
citovej
angaţovanosti.
To,
ţe
je
človek
monogamne
naprogramovanou bytosťou vyvracia fakt, ţe existuje mnohoţenstvo, manţelské nevery,
rozvody, pornografia a prostitúcia5.
2
ČERNÍK, J. METENKO, J. Mravnostná kriminalita, s. 18.
ČERNÍK, J., METENKO, J. Mravnostná kriminalita, s. 18. 4 CHMELÍK, J. a kol. Mravnost, pornografia a
mravnostní kriminalita, s. 55.
4
ADAMCOVÁ – KADUKOVÁ, I. Sakrálna prostitúcia v ţivote starozmluvného ľudu – 2.časť. In:
http://adamcova.blog.sme.sk/c/11334/Sakralna-prostitucia-v-zivote-starozmluvneho-ludu-2-cast.html dostupné
15.2.2012.
5
CHOVANCOVÁ, K., HUGÁŇOVÁ, A., TOMKO, M. Sex – biznis a diskriminácia, s. 96. In: Zborník ku
Konferencii o rôznych formách diskriminácie : Príspevky z vedeckej konferencie. - 1. vyd. 2010.
3
6
1.1.
Prostitúcia v období staroveku a antike
Prostitúcia je kultúrny produkt ľudskej spoločnosti. Prvými prostitútkami v dejinách
ľudstva boli kňaţky pri ktorých nebolo nič divné na ich učiteľskom poslaní, pretoţe chrámy
boli centrami vzdelanosti. Svedčí o tom mezopotámsky epos, starý cez 4 000 rokov. Bol
pomenovaný po svojom hlavnom hrdinovi Gilgamešovi. Gilgamešov epos vznikol
v starobabylonskej dobe pribliţne 1800 rokov pred naším letopočtom. Je jedným z najstarších
výtvorov sumerskej kultúry a najstarší príbeh o prostitúcii v dejinách6.
V čase staroveku bol v niektorých krajinách výkon prostitúcie organizovaný
samotným štátom. Predstavitelia niekdajších najvyspelejších starovekých kultúr vo svojom
období vytvorili a pestovali takzvanú „chrámovú prostitúciu“, ktorá spočívala v posvätnej
odovzdanosti sa bohu. Tento druh prostitúcie uţ prosperoval v takých starovekých kultúrach
ako bola India, Babylon a podobne.)7.
Mimo posvätnú prostitúciu existovala tzv. „prostitúcia pohostinná“, ktorá bola
súčasťou pohostinnosti k blíţnemu a bola známa vo všetkých národoch starej civilizácie.
Ktokoľvek, počnúc ţobrákom, lovcom, hosťom prekročil prah domu či stanu, stal sa rovným
pánu, členom rodiny a mal tak právo na všetky prejavy pohostinnosti. Jednou z foriem
pohostinnosti bolo, ţe muţ ochotne prenechal hosťovi svoju posteľ i ţenu.
Prvé zmienky o „posvätnej prostitúcii“ nachádzame aj vo Svätom písme, kde
evanjelista Matúš vo svojej 21. kapitole a 31. verši píše: „Kto z týchto dvoch splnil otcovu
vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky
vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“8
Poslednou formou prostitúcie v období staroveku bola tzv. „profánna prostitúcia“.
Profánne prostitútky mali oveľa ťaţší ţivot ako napr. chrámové prostitútky. Takáto prostitúcia
existovala predovšetkým v zábavných podnikoch, hostincoch a nevestincoch. Profánna
prostitútka mala zákaz cestovať a nosila odev, ktorý ju odlišoval od ostatných ţien. V Ríme
nosili tógu ako muţi, v Grécku šaty s kvetinovým vzorom. Nesmeli nosiť drahé látky, šaty
z červenej látky, šperky, topánky. Často mali zafarbené vlasy na červeno, alebo ţlto, v Grécku
dokonca na modro. Nesmeli sa zúčastňovať spoločenských akcií a často nesmeli chodiť cez
deň ani po ulici. V neposlednom rade nesmeli tieţ vstupovať do chrámu a zúčastňovať sa
náboţenských rituálov.
6
MARKO, M. Prostitúcia ako spoločenský jav, s. 8.
ČERNÍK, J., METENKO, J. Mravnostná kriminalita, s.18.
8
Sväté písmo. Evanjelista Matúš, 21 kapitola, 31 verš s.1938.
7
7
Profánna prostitúcia rozkvitala, a preto sa s ňou často spájala sexuálna prirodzenosť
ţeny. Ţenská zmyselnosť sa prestala spájať s darom boţstva, či ho aspoň pripomínať (ako pri
sakrálnej prostitúcii). Ţena sa stala stelesnením zmyselnosti bez duchovného rozmeru. Neskôr
dokonca začal prevládať názor, ţe bola zvedená "temnými silami" vo svojej nemravnej
prirodzenosti9.
1.1.1. Staroveké Grécko
Prostitúcia sa vyskytovala vţdy a všade, menila sa však jej rola a miesto v hierarchii
sociálnych hodnôt, od akceptovania ako inštitúcie, cez toleranciu, ku krutej perzekúcii.10
V ţiadnom meste sveta nehrali ľahké ţeny a prostitútky väčšiu rolu ako v Aténach
a v Korinte v zlatom veku gréckej kultúry. V tej dobe bola kaţdá desiata ţena prostitútka.
V Grécku, v dobe pred naším letopočtom, vznikli prvé školy, ktoré vyučovali umenie
prostitúcie a zasvecovali do tajov remesla. Staršie prostitútky, ktoré prišli o svoju obţivu,
našli svoje uplatnenie vo vyškoľovaní mladých prostitútok, ktoré sami reprodukovali.
Významnou osobnosťou, ktorá sa v období starovekého Grécka zaoberala prostitúciou bol
aténsky štátnik, filozof a zákonodarca Solón. Prostitúciu pouţíval predovšetkým v boji proti
homosexualite, zákonnú ochranu manţelstva a spôsob kontroly „divokého“ sexu. Solón
predpísal muţom nevestince ako liek proti homosexualite. Preto nechal zriadiť „prvý verejný
dom“, z ktorého výnosy šli na stavbu chrámu Afrodity a do štátnej pokladnice.
V tomto období sa sformovali tri veľké skupiny Venušiných sluţobníc a to:
Hetéry – Pre hetéry neplatili takmer ţiadne pravidlá. Gréci mali pod označením hetéra
na mysli niečo ako priateľka, druţka. Boli viac neţ len súloţnice a dokonca často bola verná
jednému muţovi i niekoľko mesiacov aţ roky. Hetéry boli kráľovné všetkých ľahkých ţien.
Honosili sa vysokým spoločenským postavením, v ktorých vedľa erotického umenia hralo
významnú rolu vzdelanie, tanečné a hudobné nadanie, znalosť jazyka a spoločenská zbehlosť,
pretoţe skôr neţ o prostitútku išlo o spoločníčku vzdelaných muţov. Hetéry sú v súčasnej
dobe porovnateľné s luxusnou kategóriou prostitútok, ktoré sú často príslušníčkami vyššej
spoločnosti a okrem sexuálnych sluţieb ponúkajú dokonalé sluţby spoločenského
sprevádzania a partnerstva. Hetéry boli jediné ţeny, ktoré muţi povaţovali za plnohodnotné.
Auletridy - hráčky na flautu, tanečnice, komediantky a speváčky. Pre auletridy
neplatili tak prísne pravidla, pretoţe neboli nútené si zarábať iba predajom svojho vlastného
9
ADAMCOVÁ – KADUKOVÁ, I. Profánna prostitúcia v staroveku – 3.časť. In:
http://adamcova.blog.sme.sk/c/11572/Profanna-prostitucia-v-staroveku-3-cast.html, dostupné 15.2.2012
10
PRÍGL, A. Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie, s. 82.
8
tela. Boli hlavne vyuţívané pri slávnostiach a hrách. Často išlo o ţeny, ktoré niečo vedeli,
väčšinou ovládali jednu z foriem umenia, najčastejšie umenie tanečné alebo hudobné.
Objavovali sa na verejnosti, hrali alebo tancovali a boli vítané na všetkých oslavách. Bolo
moţné ich pozvať do uzatvorenej spoločnosti. Auletridy dnes pripomínajú ţeny pracujúce
v erotických kluboch, kde je okrem zábavného umenia taktieţ moţné dohovoriť predaj
sexuálnych sluţieb či pozvať striptérku na súkromnú oslavu.
Deiktridy – „výstavné dievčatá“ tvorili tretiu skupinu starogréckej prostitúcie. Išlo o
obyvateľky bordelu, tanečnice a podliehali niţším úţerníkom, takţe ich príjmy boli nízke.
Boli prísne kontrolované a zdanené. Boli to najčastejšie otrokyne, ale niekedy aj ţeny
a dievčatá, ktoré upadli do nešťastia a ţili v núdznych podmienkach. Väčšinou pracovali pre
nejaký verejný dom, kde vystavovali svoje telo na obdiv v jeho oknách alebo otvorených
dverách. Deiktridy museli nosiť zvláštne oblečenie určenej farby alebo jasné znamenie, aby sa
odlíšili od počestných ţien. Taktieţ verejné domy, kde pracovali museli byť označené, napr.
nezameniteľným obrazom či reliéfom nad vchodom11. Správanie deiktríd, vystavovanie do
okien a otvorených dvier, pretrvalo aţ do dnešného dňa a je typickým znakom malých
nevestincov vo všetkých kultúrach.
Prístup Grékov k prostitúcii bol rozporuplný. Zatiaľ čo hetéry boli dovolené, pouličná
prostitúcia a prostitúcia v lacných hoteloch boli zakázané. V starom Grécku bola prostitúcia
povaţovaná za remeslo potrebné ako prostriedok prirodzenej ochrany manţelstva a spôsob
boja proti nevere.
1.1.2. Staroveký Rím
Vrcholom rozvoja starovekej prostitúcie bolo obdobie Ríma. Rímske ţeny boli o niečo
slobodnejšie ako grécke a to tak v manţelskom ţivote ako aj v sexe. Sexuálna voľnosť bola
takmer neobmedzená a tak ubudli manţelské zväzky. Cisár Augustus sa snaţil tento stav
zastaviť pokutami pre nevydaté ţeny a odmenami pre niekoľkonásobné matky. Preto sa ţeny
dávali zapísať do štátneho registra prostituujúcich.
Za čias cisárskeho Ríma rozkvital voľný sex a prostitúcia v rovnakej miere ako súboje
gladiátorov. Rozkvitala predovšetkým muţská prostitúcia a Rím sa líšil od ostatného sveta
tým, ţe s muţskou prostitúciou zachádzal rovnako ako so ţenskou. Záujem o muţskú
prostitúciu bol pripisovaný jednak tomu, ţe muţi došli k zisteniam, ţe majú väčší pôţitok,
keď prostitúciu prevádza namiesto ţeny muţ, a jednak vďaka vysokému záujmu po pasívnom
11
VANÍČKOVÁ, E. Dětská prostituce, s. 15
9
análnom sexe. V tej dobe je taktieţ vysoký záujem po gigoloch12, ktorí slúţili ţenám
z najvyššej spoločnosti.
Medzi muţmi boli vyhľadávaní predovšetkým športovci a atléti, ktorých úlohou bolo
zabávať cisárov (napr. Nera, či Caligulu). Okrem športovcov a atlétov boli dováţaní aj mladí
otroci, kde ich cena bola vysoká a boli v tej dobe povaţovaní za veľký luxus 13. V Ríme právo
určovalo neviestkam výnimočné postavenie a prostitútky boli často pri zrode dôleţitých
štátnych ustanovení. Verejná prostitúcia sa objavovala hlavne pri zvláštnych príleţitostiach.
Prostitútky v tej dobe boli podobne ako v Grécku vyuţívané pre zastieranie homosexuality.
1.2.Prostitúcia v období stredoveku
Stredovek pod vplyvom kresťanstva vyzýval ľudí k cudnosti, odriekaniu a pohlavnej
zdrţanlivosti. Ţeny, ktoré sa bránili cirkevnej alebo štátnej kontrole, boli obviňované
z čarodejníctva a boli prísne trestané. V priebehu tohto neblahého obdobia bolo popravených
6 aţ 9 milióna ľudí, z ktorých 85% tvorili ţeny, medzi ktorými mali zastúpenie aj prostitútky.
Postupom času sa aj cirkev musela s prostitúciou zmieriť, pretoţe jej z toho plynuli
výhody a to vo forme príjmu z domov, ktoré prenajímala správcom nevestincov. V tej dobe
prostitútky slúţili predovšetkým vojakom a duchovným14. Za vrcholného stredoveku väčšina
mešťanov, remeselníkov, ale aj duchovných túţilo po styku s prostitútkami a museli
vymýšľať núdzové riešenia. Kňazi nemohli uzatvárať manţelstvá, takţe boli odkázaní na
sluţby konkubín alebo prostitútok. V stredovekom vojsku bola potreba ţien vyššia ako medzi
duchovnými15. Miestni hodnostári sa pre nich rozhodli zriadiť tzv. „zábavné domy“. Tu si
mohol kaţdý muţ za pár grošov vybrať ţenu alebo dievča, po ktorej túţil. Ţeny v takýchto
domoch mali mnoho výhod, mesto nad nimi drţalo ochrannú ruku, nesmelo sa im ubliţovať
a okrádať ju o mzdu. Boli dokonca chránené pred konkurenciou verejných domov, ktoré
vznikli bez povolenia. Prastaré remeslo prostitútok malo teda v stredovekom meste de facto
cechové pravidlá. Bolo nadmieru zaťaţené daňami a chránené pred konkurenciou. Ţenské
domy spravovalo síce mesto, ale muselo odvádzať časť výnosu cirkvi, ako odplatu za
prenajatý dom16. Stredovek je obdobie bez morálky a prostitúcia mala v tej dobe väčší
rozmach ako kedykoľvek predtým a potom.
12
ŠALING, S., IVANOVÁ – ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Veľký slovník cudzích slov, s. 434.
Gigolo – platený tanečník v nočných zábavných podnikoch, intímny spoločník starších bohatých dám
13
ADAMCOVÁ – KADUKOVÁ ,I., Profánna prostitúcia v staroveku – 3. časť. In:
http://adamcova.blog.sme.sk/c/11572/Profanna-prostitucia-v-staroveku-3-cast.html
14
VANÍČKOVÁ, E. Detská prostituce, s. 18.
15
CHMELÍK .J. Historie prostituce, s. 41. In: Karlovarská právní revue Roč. 6, č. 1 (2010)
16
CHMELÍK, J. a kol. Mravnost, pornografia a mravnostní kriminalita, s. 57.
10
V tomto období sa vytvorilo niekoľko kategórií prostitútok, ktoré sa výrazne líšili od
pomenovaní prostitútok z obdobia staroveku. Boli vytvorené tri kategórie a to17:
Metresa - prostitútka poskytujúca sluţby na nadštandardnej úrovni.
Smilnica - ţena, ktorá mala svojho „pasáka“, kde jeho povinnosťou bolo stráţiť
a udrţiavať ju k práci.
prostitútky pracujúce vo verejných domoch.
Do začiatku 11. stor. bolo centrom mravného úpadku Francúzsko. Prostitúcia bola
povaţovaná len za bezvýznamný hriech. Aj napriek tomu si však našla si svojich odporcov.
Najväčším odporcom prostitúcie bol Ľudovít IX., ktorý bol silne náboţensky zaloţený
a rozhodol sa bojovať proti nemravnosti svojich poddaných. Ľudovít IX. zakladal v mestách
domy, kde sa prostitútkam ochotným zanechať svoje povolanie ponúkala ochrana, ţivobytie,
bývanie a dokonca aj renta. Jeho výzvu však poslúchlo len veľmi málo ţien. Z tohto dôvodu
sa rozhodol vydať tzv. „edikt prostitútok“, v ktorom hrozil kaţdej prostitútke, ktorá
nezanechá svoje remeslo zhabaním všetkého jej majetku a vyhnaním z mesta18.
O sto rokov neskôr v 12. stor. vymysleli opatrenia, ktoré sa zachovali dodnes. Pokúsili
sa obmedziť prostitúciu na určitú časť mesta alebo ulicu a poţadovali zreteľné označenie
prostitútok na verejnosti, aby sa odlíšili od počestných ţien. Po týchto opatreniach vznikla
tzv. „ulička lásky“, kde neviestkam velila abatiša19. Raz v týţdni musel všetky obyvateľky
uličky lásky prezrieť lekár a pokiaľ bola niektorá z nich chorá musela odísť20. Prostitúcia
prekvitala najmä v érach najvyššej represie a proklamačného boja proti nej. Tieto sluţby
sa stávali ilegálnymi a prechádzali do podsvetia, kde sa spájali s negatívnymi dôsledkami
v podobe rozširovania kriminality, obchodu so ţenami a deťmi a vykorisťovania21.
1.3.
Prostitúcia v období novoveku
Na začiatku 15. storočia došlo k mravnému úpadku pápeţstva. Pápeţ v tej dobe dal
postaviť verejný dom a do Ríma sa presídľovalo mnoho ľudí a hlavne kurtizány. Boli to ţeny,
ktoré boli vzdelané, emancipované, hovorili niekoľkými jazykmi, recitovali básne, hrali
najmenej na dvoch hudobných nástrojoch, spievali, hovorili latinsky a niektoré taktieţ aj po
grécky a osvojili si svoju urodzenosť. Mali vysoké finančné nároky, ktorými mohli úplne
zničiť mladé šľachtičné. Kurtizány sa dokonca stali predstaviteľkami ţenského ideálu.
17
CHMELÍK, J. Historie prostituce, s. 42. In. Karlovarská právní revue. Roč. 6, č. 1(2010)
19
http://www.cudzieslova.sk/hladanie/abati%C5%A1a; Abatiša - predstavená ţenského kláštora niektorých
rádov rímskokatolíckej cirkvi.
20
CHMELÍK, J. a kol. Mravnost, pornografia a mravnostní kriminalita, s. 58.
21
18
11
Objavovali sa na najznámejších obrazoch a bolo o nich veľmi veľa aj napísané. Kurtizány sa
orientovali na najlepšiu klientelu, prenajímali si krásne byty a ţili v prepychu22.
V polovici 15. storočia Európu zachvátila epidémia nazývaná syfilis, na ktorú
naviazalo morálne obrodenie motivované skôr strachom neţ poznaním. V tomto období bola
väčšina verejných sexuálnych inštitúcii uzatvorená a prostitúcia bola zdiskreditovaná.
Prostitútky museli zo svojej činnosti platiť daň a museli byť označované spravidla červenou
stuţkou alebo odznakom na ramene, aby sa odlíšili od ostatných. Aj v období novoveku sa
mestá snaţili zhromaţďovať prostitútky do určitých častí miest alebo ulíc a poskytovalo im
dvoch lekárov, pretoţe sa snaţili zabrániť šíriacej sa epidémií.
Prostitúcia v 16. storočí mala oveľa menší význam. Existovali síce prostitútky, ktoré
sa remeslu venovali sami alebo v malých verejných domoch, ale neboli oficiálnou súčasťou
ich ţivota. Takáto prostitúcia ţien vo vysokej miere oponovala v renesancii kurtizánam.
V 17. a 18. storočí mal luxus a veľkoleposť sexuálnych zariadení vrátiť hosťom
dôveru v prostitúciu a v poskytovaní sexuálnych sluţieb. Vyuţívali sa k tomu špeciálne
vyškolené prostitútky. Kurtizány si vychádzali na prechádzky a dohadovali si schôdzky23.
V 18. storočí sa presadila prostitúcia ako najobľúbenejšia oblasť zábavného priemyslu.
Veľkou odporkyňou prostitúcie bola Mária Terézia. Vydávala rôzne nariadenia, mravnostné
zákony a dokonca vytvorila celý aparát stráţcov mravnosti. Medzi tresty za prevádzanie
najstaršieho remesla patrilo napr. strihanie vlasov, nútené práce a niekoľko z nich dokonca aj
popravili. Tých pár, ktoré sa aj napriek týmto opatreniam rozhodlo naďalej toto remeslo
prevádzať sa muselo uchýliť k rôznym trikom. Najznámejšie boli viedenské chyţné, ktoré sa
schovávali do uniforiem chyţných a pracovali v počestných domoch, kde nemala prístup
mravnostná polícia24.
1.4.
Prostitúcia v období moderných objavov až po súčasnosť
V 19. storočí v období puritánstva, kedy “slušná“ ţena nesmela mať pôţitok zo sexu,
sexuálny priemysel rozkvital. Manţelia si nachádzali iné ţeny, s ktorými mohli uspokojiť svoj
sexuálny pud. V druhej polovici 19. storočia sa rodili početné hnutia za emancipáciu ţien,
smerujúce proti prostitúcii. Ich názory smerovali k tomu, ţe prostitúcia je nutné zlo, ktoré
pramení zo sociálneho útlaku ţien, zlého prístupu k vzdelaniu a dvojitej morálky muţov25.
V tej dobe v Paríţi ţilo 30 tisíc prostitútok aj keď registrovaných bolo necelých 6 tisíc. Boli
22
24
CHMELÍK, J. Historie prostituce, s. 42. In. Karlovarská právní revue. Roč. 6, č. 1(2010)
25
23
12
rozdelené do niekoľkých kategórií a zákazník si mohol vybrať. V nevestincoch po celej
Európe rozkvital obchod s dievčatami, preto ţe tam bol veľký záujem o „čerstvý tovar“.
V rakúskej monarchii bol v roku 1852 prijatý nový zákon, ktorý zveruje prostitúciu
do starostlivosti obcí, zavádza zdravotné kniţky a evidenciu prostitútok. Zámerom prijatia
tohto zákona, bola snaha o radikálnu mravnú očistu. Prostitúcia sa stala spoločnosťou
tolerovaná, kontrolovaná a moc, ktorú nad prostitútkami mala predovšetkým polícia, sa
niekedy vymkla a bola zneuţitá. Občasné neprimerané zásahy policajtov voči prostitútkam
a zneuţívaním moci bola jedným z hlavných motívov k prijatiu aboličného zákona t.j., ţe štát
sa o prostitúciu nestará, zakročuje proti nej len v prípadoch, ak dôjde k narušeniu verejného
záujmu, najčastejšie verejnej mravnosti26.
V roku 1922 bol schválený zákon „O potieraní pohlavných chorôb“ a bol to prvý
aboličný zákon v strednej Európe. Tento
zákon zakázal zriaďovať nevestince.
K odstraňovaniu zla mala slúţiť pohlavná výchova ako súčasť občianskej náuky, zdravotnej
a mravnej osvety. V skutočnosti bola prostitúcia aj naďalej vykonávaná v skrytej podobe.
Výsledkom toho zákona nebol len nárast počtu verejných domov a prostitútok pracujúcich
v týchto domoch, ale aj nárast chorých pohlavnými chorobami. Syfilis sa v 90-tych rokoch
19. storočia rozšíril v takej miere, o akej história nikdy nepočula27. Aţ v 20. storočí viaceré
štáty začali vnímať prostituujúcu osobu ako obeť a prostitúciu ako poniţovanie ľudskej
dôstojnosti28.
Vojna
priniesla
Európe
rozmach
prostitúcie.
V
roku
1949
nadviazala
na abolicionistické hnutie Spoločnosti národov Organizácia Spojených Národov. Jej valné
zhromaţdenie prijalo Konvenciu boja proti zneuţívaniu ľudských bytostí a vykorisťovania
blíţneho prostitúciou29. Vo verejných domoch pracovala kaţdá desiata prostitútka, časť z nich
pôsobila v zábavných podnikoch, ale najväčšia časť prijala ako kontaktný prostriedok telefón,
ktorý v súčasnosti nahradil internet. Sex na zavolanie sa rozšíril aj medzi prostitútkami.
V tomto období mali veľký význam ochranné pomôcky pre bezpečný sex, rozširuje sa
antikoncepcia a moţnosti potratu.
Vytriezvenie zo 60-tych rokov 20. storočia prinieslo znovuobjavenie komerčného
sexu, zníţenie tolerancie k prostitúcii a odštartovalo násilie voči prostitútkam zo strany
polície a civilných obyvateľov. Na základe toho vznikli silné odborové zdruţenia osôb
poskytujúcich
prostitúciu,
ktoré
začali
presadzovať
26
28
29
27
13
svoje
hlavné
poţiadavky:
dekriminalizovanie, slobodu prejavu, právne zabezpečenie a pod. V roku 1985 sa uskutočnil
prvý kongres Medzinárodného výboru za práva prostitútok30.
V Slovenskej republike podľa súčasného právneho poriadku prostitúcia nie je
ilegálna, ale nie je ani zákonom nijako vymedzená, avšak kupliarstvo alebo organizovaný
obchod s ľuďmi je trestným činom. V mestách, je moţné nájsť prostitútky na uliciach,
erotické masáţne kluby, striptízové bary aj eskortné sluţby. Sexuálne sluţby pre muţov
a ţeny sú dostupné aj prostredníctvom inzerátov v tlači alebo prostredníctvom web stránok
a chatových serverov na internete. Pololegálne formy prostitúcie existujú v erotických
masáţnych salónoch, ktoré sa nachádzajú vo väčších mestách a na hlavných dopravných
ťahoch. Zatiaľ čo niektoré prevádzky sú skutočné salóny, ponúkajúce erotické tance, striptíz
či tancovanie pri tyči, mnohé z nich prevádzkujú nevestinec. Ďalšou oblasťou sú rôzne priváty
a súkromné byty s dievčatami čakajúcimi na telefóne. Keďţe prostitúcia nie je právne
regulovaná, neexistuje záruka ich zdravotnej starostlivosti. Vzhadom na skutočnosť, ţe
pomerne veľká časť prostitútok poskytujúcich sexuálne sluţby formou pouličnej prostitúcie je
zo sociálne slabých a odkázaných skupín obyvateľstva, hrozí riziko, ţe môţe prerásť výkon
ich činnosti z dobrovoľnej na nútenú formu.
30
14
2. Prostitúcia a jej zákonná úprava v podmienkach Slovenskej
republiky
V zmysle ustanovenia § 132 ods. zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) prostitúciou sa rozumie uspokojovanie
sexuálnych potrieb iného súloţou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným
sexuálnym stykom za odmenu.
2.1.
Formy prostitúcie v Slovenskej republike
Nie vo všetkých krajinách sú formy prostitúcie rovnaké. V krajinách, v ktorých
sa z prostitúcie odvádzajú dane a štát teda neprichádza o peniaze, je foriem prostitúcie viac,
lebo tu existuje aj akási trhová konkurencia na prilákanie klienta. Pri formách prostitúcie
je rozdiel najmä v spôsobe, akým sa vykonáva, do akej miery je viditeľná a verejnosti
dostupná.
V Slovenskej republike sa s prostitúciou moţno stretnúť v nasledovných formách:
Pouličná a diaľničná prostitúcia
Pri verejnej pouličnej prostitúcii väčšinou ide o samostatné osoby, ktoré stoja na
určitom alebo pre tento účel neoficiálne zauţívanom priestranstve a tam sa ponúkajú
potenciálnym klientom. Pri tejto forme prostitúcie je typický rýchly, anonymný a najlacnejší
sex akéhokoľvek druhu. Obmenami takejto prostitúcie je prostitúcia popri cestách, na
odpočívadlách, v hotelových baroch a podobne. Nóvum je kontrolovaný variant pouličného
sexu vo „vykonávacích boxoch“. Pri pouličnej prostitúcii sa sex vykonáva väčšinou v aute
alebo v takzvaných hodinových hoteloch, ktoré sa špecializujú na tento druh klientely.
Veková kategória prostituujúcich osôb je rôzna. Ich intelektuálna úroveň je prevaţne nízka,
ako aj úroveň dosiahnutého vzdelania. Veľmi často ide o osoby mentálne zaostalé, sociálne
nevyspelé. Túto formu prostitúcie často vykonávajú príslušníčky rómskej menšiny.
Prostitútky tejto kategórie (jedná sa takmer výhradne o ţeny) sú často závislé na drogách.
Pri tejto forme prostitúcie je vysoké riziko nákazy a šírenia pohlavných chorôb.
Prostitúcia vykonávaná na privátoch a v bytoch
Prostitútky si klientov zabezpečujú prostredníctvom inzerátov
v novinách,
na internete, prípadne ich dohadzujú taxikári, čašníci v pohostinských zariadeniach
a podobne. Tieto byty sú buď prenajaté alebo vo vlastníctve osôb blízkych kriminálnym
kruhom, ktoré zabezpečujú „ochranu“ prostitútok, prípadne ide o vlastný byt prostitútky,
15
ktorá si zarába takouto činnosťou a sama si vyberá klientov. Najčastejšie ide o mladé ţeny,
študentky, ktoré si týmto spôsobom privyrábajú.
Prostitúcia vykonávaná v erotických podnikoch
Podniky, ktoré oficiálne fungujú ako masáţne erotické salóny, nočné bary alebo kluby
vykazujú oficiálnu podnikateľskú činnosť ako relaxačné a masáţne sluţby, kluby ponúkajúce
pohostinskú činnosť alebo tanečné predstavenia a pod touto legendou sa v nich ponúkajú
hlavne sluţby prostitútok. Takýto podnik disponuje miestnosťou, v ktorej si klient môţe
vybrať z prítomných prostitútok.
Eskortný servis
Pri eskortných sluţbách ide o objednávky prostitútok cez telefón. Klientela sa tak, ako
aj pri privátnej prostitúcii dozvedá o ponukách prostredníctvom inzerátov v novinách,
časopisoch, či z internetových stránok. Prostitútky potom svoje sluţby poskytujú
v hotelových izbách alebo doma u zákazníka a podobne.
Služby poskytované eskortnými agentúrami
Eskortné agentúry sú oficiálne agentúry, ktoré okrem modeliek a hostesiek na rôzne
spoločenské podujatia ponúkajú ţeny „spoločníčky“ hlavne na poskytovanie sexuálnych
sluţieb. Príjem z týchto sluţieb si zlegalizujú ako príjem za sprostredkovanie spoločnosti
ţien. Vo väčšine prípadov ide o solventnú zahraničnú klientelu a spoločníčkami sú ţeny
v mladom veku, ktoré ovládajú cudzie jazyky, pochádzajú zo strednej spoločenskej vrstvy
a majú dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania.
2.2.
Nútená prostitúcia a jej zákonná úprava
Prostitúcia ako taká je v Slovenskej republike fenomén, ktorý sa prieči dobrým
mravom, no jej vykonávanie nie je trestné. Trestné je zjednanie, pohnutie, zvedenie, vyuţitie,
získanie alebo ponúknutie na vykonávanie prostitúcie, umoţnenie vykonávania prostitúcie,
koristenie z prostitúcie, prípadne iná súvisiaca trestná činnosť, ktorá je upravená v § 367
Trestného zákona ako trestný čin kupliarstva. Páchateľom môţe byť i osoba, ktorá sama vykonáva prostitúciu, ak sa kupliarstva dopustí vo vzťahu k inej osobe.
Ďalším trestným činom, ktorého následkom v konečnom dôsledku môţe byť
prostitúcia v ktorejkoľvek z jej foriem, je obchodovanie s ľuďmi v novelizovanej forme podľa
16
§ 179 Trestného zákona. Základným rozdielom je, ţe kým pri trestnej činnosti obchodovania
s ľuďmi sú poškodené konkrétne subjekty, pri kupliarstve je pri základnej skutkovej podstate
poškodený verejný záujem. Pri obchodovaní s ľuďmi31 je predmetom ochrany záujem na
potieraní obchodu s ľuďmi, bez ohľadu na to, či ide o ţenu, muţa alebo dieťa, ako aj slobodné
rozhodovanie v sexuálnej sfére a osobná sloboda. Táto zákonná úprava postihuje len obchod
s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré
postihujú iné ustanovenia. Dané ustanovenie obsahuje 3 zloţky, ktoré musia byť pri konaní
páchateľa naplnené a to konanie32, pouţívanie určitých prostriedkov33 a cieľ vyuţívania34,
avšak v prípade detí nie je potrebné preukazovať pouţitie prostriedkov na naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi.
2.2.1. Kupliarstvo
V zmysle § 367 Trestného zákona trestný čin kupliarstva znie:
(1) Kto iného zjedná, pohne, zvedie, vyuţije, získa alebo ponúkne na vykonávanie
prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umoţní jej vykonávanie,
potrestá sa odňatím slobody aţ na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha taký čin
závaţnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky aţ desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov aţ dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) na osobe mladšej ako pätnásť rokov.
(5) Odňatím slobody na desať rokov aţ pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťaţkú ujmu na zdraví alebo smrť.
31
Týmto ustanovením bol vykonaný záväzok vyplývajúci z Medzinárodného dohovoru o potlačovaní a zrušení
obchodu s ľuďmi a vykorisťovaní prostitúcie z roku 1949. Bývalé Československo k Dohovoru pristúpilo 14.
marca 1958 (dohovor nebol publikovaný v Zbierke zákonov).
32
zjednanie, pohnutie, zvedenie, vyuţitie, získanie alebo ponúknutie na vykonávanie prostitúcie, umoţnenie
vykonávania prostitúcie, koristenie z prostitúcie
33
Prostriedky: hrozba alebo pouţitie sily alebo iné donucovacie metódy, únos, podvod, klam, zneuţitie sily
alebo zraniteľnosti alebo dávanie alebo prijímanie platieb alebo prospechu s cieľom dosiahnuť súhlas osoby,
ktorá ovláda inú osobu.
34
minimálne vyuţívanie prostitúcie iných osôb alebo iných foriem sexuálneho vyuţívania, nútenej práce alebo
sluţieb, otroctva a podobnej praxe, nevoľníctva alebo odoberania orgánov.
17
2.2.1.1. Vývoj páchania trestného činu kupliarstva v Slovenskej republike
V rámci Slovenskej republiky bolo v období od roku 2000 do roku 2011 vydaných
63 súdnych rozhodnutí, z toho 1 rozhodnutie vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky,
9 rozhodnutí vydali krajské súdy Slovenskej republiky a 53 rozhodnutí vydali okresné súdy
Slovenskej republiky.35
Graf č. 1: Podiel rozhodnutí podľa súdov
V rámci krajov Slovenskej republiky najviac rozhodnutí týkajúcich sa trestného činu
kupliarstva bolo vydaných v Košickom kraji – 17 rozhodnutí, v Nitrianskom kraji – 14
rozhodnutí,
nasleduje
Bratislavský
kraj
s počtom
rozhodnutí
8,
Prešovský
kraj
a Banskobystrický kraj v ktorých bolo vydaných rovnako, t.j. po 6 rozhodnutí, Ţilinský kraj
5 rozhodnutí a Trenčiansky kraj a Trnavský kraj po 3 rozhodnutiach.
35
podklady z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – štatistický prehľad súdnych rozhodnutí,
týkajúcich sa trestného činu kupliarstva za roky 2000 – 2011
18
Graf č. 2: Počet rozhodnutí za obdobie rokov 2000 – 2011 podľa krajov
Podľa štatistických údajov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo za
obdobie od rokov 2000 aţ 2011 odsúdených za trestný čin kupliarstva podľa § 204 zákona
č.140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, účinného do roku 2005
a podľa § 367 Trestného zákona, celkom 90 osôb. Z celkového počtu odsúdených bolo
30 ţien a 60 muţov, ktorí páchali túto trestnú činnosť individuálne alebo v organizovaných
skupinách.
Graf č. 3: Podiel muţov a ţien odsúdených za trestný čin kupliarstva za obdobie rokov
2000 – 2011
19
Z výsledkov, ku ktorým sme dospeli preskúmaním súdnych rozhodnutí je zrejmé, ţe
v prípadoch trestného činu kupliarstva vystupovali ako poškodení celkom 47 osôb mladších
ako 18 rokov.
2.2.2. Obchodovanie s ľuďmi
V zmysle § 179 Trestného zákona trestný čin obchodovania s ľuďmi znie:
(1) Kto s pouţitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia,
hrozby násilia, hrozby inej ťaţkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo
poskytnutia peňaţného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná
osoba odkázaná, alebo zneuţitia svojho postavenia alebo zneuţitia bezbrannosti alebo inak
zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci
aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania
vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej sluţby, otroctva alebo praktík podobných
otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem
vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky aţ desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo
prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie
alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej
sluţby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív
či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov aţ dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závaţnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov aţ dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) a spôsobí ním ťaţkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závaţný
následok, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov aţ dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia
slobody na doţivotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
20
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí ním ťaţkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.
2.2.2.1.
Nútená prostitúcia ako jedna z foriem obchodovania s ľuďmi v Slovenskej
republike
Slovenská republika je predovšetkým krajinou pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi.
Občania zo Slovenska sú predávaní do zahraničia na výkon nútených prác, nútenej prostitúcie
alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania. V tejto časti sa zameriavame na obchodovanie
s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania – nútenej prostitúcie.
Zväčša sú obete do zahraničia lákané lukratívnou ponukou práce uverejnenou formou
inzerátov v novinách, v ktorých je ponúkaná najmä práca čašníčok, barmaniek, upratovačiek
či au-pair. Najčastejším scenárom je na verbovanie na iné druhy prác a následné odobratie
dokladov
v krajine
určenia,
respektíve
počas
prepravy
a prinútenie k prostitúcii.
Medzinárodné kriminálne skupiny vyuţívajú na kontaktovanie sa so záujemcami o prácu
sluţby rôznych agentúr sídliacich na Slovensku, alebo kontaktné osoby z domáceho
prostredia.
Slovenská republika sa povaţuje za krajinu pravdepodobného tranzitu obetí
obchodovania s ľuďmi. Obete cez Slovensko prechádzajú z Ukrajiny, Ruska, Bulharska
a iných krajín, do Českej republiky, Rakúska, alebo iných západoeurópskych krajín. Táto
skutočnosť sťaţuje identifikáciu ţien ako obetí, ak samy nevyhľadajú pomoc polície,
mimovládnej organizácie alebo zastupiteľského úradu. Obeťami obchodovania s ľuďmi za
účelom sexuálneho vykorisťovania sú prevaţne ţeny vo veku 18 aţ 25 rokov. Pochádzajú
najmä z oblastí Slovenska, v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti a sú väčšinou zo
sociálne slabších rodín. Ide o ţeny nielen slobodné alebo slobodné matky, sú medzi nimi aj
vydaté ţeny, ktoré majú niekoľko detí. V posledných rokoch terénni sociálni pracovníci
a mimovládne organizácie opätovne vyjadrujú obavy zo šírenia problémov obchodovania
s ľuďmi, najmä so ţenami v rómskych komunitách. Obete v zahraničí vyhľadávajú pomoc na
zastupiteľských úradoch alebo sa na zastupiteľský úrad obracia miestna polícia so ţiadosťou
o spoluprácu pri zadrţaní slovenskej občianky. Taktieţ kontaktujú mimovládne organizácie,
ktoré v cieľovej krajine pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi. S políciou odmietajú
spolupracovať buď zo strachu pred následkami od priekupníkov, alebo preto, ţe nechcú, aby
sa ich okolie dozvedelo, ţe v zahraničí vykonávali prostitúciu.
Z informácií úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity,
ale aj z policajnej praxe vyplýva, ţe na pouličnú prostitúciu sú zneuţívané vo veľkej miere
21
ţeny a dievčatá z rómskej komunity. Sú známe aj informácie o vstupe mladých chlapcov do
homosexuálnej prostitúcie, najmä vo väčších mestách. Klientmi bývajú slovenskí občania, ale
aj cudzinci. Sú to predovšetkým turisti, vodiči kamiónov, náhodní návštevníci reštaurácií.
2.2.2.2.
Prehľad o obetiach obchodovania s ľuďmi zaradených do Programu
podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi
Z pohľadu zamerania sa na obete obchodovania s ľuďmi zaradené do Programu podpory
a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej len „program“) bol spracovaný prehľad so
zameraním sa na obete obchodovania s ľuďmi vykorisťované za účelom výkonu nútenej
prostitúcie. Všetky niţšie uvedené kvantitatívne informácie sa týkajú len obetí obchodovania
s ľuďmi identifikovaných mimovládnymi organizáciami a medzinárodnou organizáciou.
V roku 2011 bolo 12 obetí ţenského pohlavia sexuálne vykorisťovaných, čo činí 38,7%
z celkového
počtu
31
obetí
obchodovania
s ľuďmi.
Obete
pochádzali
prevaţne
z Banskobystrického kraja, Trenčianskeho kraja a Ţilinského kraja.
Tabuľka č. 1: Región pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi
región pôvodu obetí OSĽ
Spolu:12
BA
BB
KE
NR
PO
TN
TT
ZA
Zahraničie
1
4
1
1
-
2
-
2
1
Graf č. 4: Región pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi
22
Tabuľka č. 2: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska demografického prostredia
relatívne
demografické
absolútne
prostredie
vyjadrenie
krajské mesto
4
33,3%
okresné mesto
3
25,0%
mesto
2
16,7%
neznáme
1
8,3%
obec
2
16,7%
spolu
12
100%
vyjadrenie
(%)
Graf č. 5: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska demografického prostredia
Z hľadiska
demografického
prostredia
najviac
obetí
obchodovania
s ľuďmi
(t.j. 58,3 %) pochádza z krajských miest a okresných miest Slovenskej republiky.
Tabuľka č. 3: Priemerný vek obetí obchodovania s ľuďmi
priemerný vek obetí obchodovania s ľuďmi v jednotlivých regiónoch
priemerný vek
obetí
BA
BB
KE
NR
PO
TN
TT
ZA
Zahraničie
24
19
19
31
-
21
-
23
40
23
Graf č. 6: Priemerný vek obetí obchodovania s ľuďmi
Z tabuľky č. 3 je zrejmé, ţe priemerný vek obetí podľa regiónov sa pohybuje od 19 do
31 rokov. Najvyšší vek 40 rokov pripadá na zahraničnú obeť, pochádzajúcu z Moldavska.
Z podrobnejších analýz je zrejmé, ţe najmladšia ţenská obeť, resp. dieťa vo veku 12 rokov
pochádza z Banskobystrického kraja.
Tabuľka č. 4: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska vzdelania
vzdelanie
absolútne
vyjadrenie
relatívne
vyjadrenie
(%)
žiadne
2
16,7%
špeciálna ZŠ
2
16,7%
základná
2
16,7%
SŠ bez maturity
1
8,3%
SŠ s maturitou
2
16,7%
vysokoškolské
3
25,0%
spolu
12
100%
24
Graf č. 7: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska vzdelania
Úroveň vzdelania:
majoritné sú obete obchodovania s ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním - t.j. 3 obete,
čo tvorí 25% z celkového počtu obetí,
stredoškolské vzdelanie mali 3 obete t.j. 25% a z nich 2 ukončili stredoškolské
vzdelanie s maturitou.
základné vzdelanie mali 4 obete t.j. 33,4% a z toho dve obete navštevovali špeciálnu
základnú školu.
dve obete nemali ţiadne vzdelanie.
Tabuľka č. 5: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska rodinného stavu
rodinný stav
absolútne
vyjadrenie
slobodná
8
družka
2
vydatá
1
maloleté dieťa
1
spolu
12
25
relatívne
vyjadrenie
(%)
100,0%
Graf č. 8: Obete obchodovania s ľuďmi z hľadiska rodinného stavu
Z hľadiska rodinného stavu najviac obetí obchodovania s ľuďmi boli slobodné ţeny
bez záväzkov, čo z celkového počtu predstavuje 67%.
Náborárom je v 6 prípadoch bol muţ, v dvoch prípadoch boli náborármi muţ a ţena
spoločne. Vo vzťahu k obeti boli náborári prevaţne priatelia (t.j. 6 prípadov) a v dvoch
prípadoch boli náborári priamo členovia rodiny. Nábor bol uskutočňovaný vo väčšine
prípadov osobným kontaktom s obeťou, v jednom prípade cez agentúru a jedna obeť bola
obchodovaná vlastnými rodičmi.
Tabuľka č. 6: Cieľové krajiny
cieľová krajina
absolútne vyjadrenie
Slovenská republika
4
Veľká Británia
1
Nemecko
5
Rakúsko
1
Česká republika
1
Švajčiarsko
1
Luxembursko
1
Poľsko
1
Maďarsko
1
tri obete boli obchodované
*poznámka
vo viacerých krajinách
26
Graf č. 9: Cieľové krajiny
Z grafu č. 9 je zrejmé, ţe vo väčšine prípadov bolo cieľovou krajinou obchodovania
s ľuďmi Nemecko (t.j. 5 obetí). Štyri obete obchodovania s ľuďmi boli zobchodované
v Slovenskej republike. V troch prípadoch boli obete obchodované vo viacerých krajinách.
Tabuľka č. 7: Spôsob dopravy obetí obchodovania s ľuďmi do cieľových krajín
SK
automobil
UK
1
AT
5
1
autobus
DE
2
1
CZ
HU
PL
LU
1
1
1
1
2
Spolu
10
1
1
lietadlo
CH
7
1
pešo
1
1
iné
2
2
27
Graf č. 10: Spôsob dopravy obetí obchodovania s ľuďmi do cieľových krajín
Z grafu č. 10 je zrejmé, ţe najčastejším spôsobom prepravy obetí obchodovania
s ľuďmi do cieľovej krajiny bolo osobné motorové vozidlo ( t.j. 10 prípadov) a autobus (t.j. 7
prípadov).
Z dostupných
podkladov
odboru
obchodovania
s ľuďmi
úradu
boja
proti
organizovanej kriminalite prezídia Policajného zboru za rok 2011 je zrejmé, ţe bolo začaté
trestné konanie vo veci obchodovania s ľuďmi u 35 obetí, ktoré neboli zaradené do programu.
V prípade 29 obetí obchodovania s ľuďmi ţenského pohlavia vo veku od 16 do 54 rokov
došlo k sexuálnemu vykorisťovaniu.
Od 1. januára 2012 do 31. októbra 2012 bolo identifikovaných celkom 20 obetí
obchodovania s ľuďmi. Z toho
13 obetí
je zaradených do
programu. Sexuálne
vykorisťovaných z celkového počtu identifikovaných obetí bolo 14 ţien a do programu sa
z tohto počtu rozhodlo vstúpilo 10 obetí, z ktorých sú dve obete cudzej štátnej príslušnosti.
2.2.3. Aplikačné
problémy
pri
dokumentovaní
a vyšetrovaní
trestnej
činnosti
kupliarstva a obchodovania s ľuďmi
Ako uţ bolo povedané, prostitúcia v podmienkach Slovenskej republiky trestná nie je.
Trestným zákonom sa postihuje iba konanie, ktoré vykazuje znaky zjednávania, pohnutia,
vyuţívania, získavania, koristenia, príp. ponúkania na prostitúciu, či umoţnenie jej
vykonávania. Toto konanie napĺňa základnú skutkovú podstatu trestného činu kupliarstva.
Trestná sadzba sa páchateľovi zvyšuje podľa spôsobu spáchania jeho činu, prípadne
28
v súvislosti s predmetom útoku, voči ktorému taký čin spáchal. Pokiaľ však berieme do úvahy
len základnú skutkovú podstatu, poškodeným subjektom je verejný záujem, teda štát. Tento
fakt vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ak prostitútka, kupliar a klient uzavrú medzi sebou hoci aj
konkludentnú dohodu a podmienky dohody sa plnia, nikto zo zúčastnených nie je poškodenou
stranou. Ţivnostenské úrady vydávajú oprávnenia na prevádzkovanie erotických salónov,
pričom je všeobecne známe, ţe sa v nich poskytujú sexuálne sluţby. Časopisy a internetové
servery umoţňujú na svojich stránkach inzerovať ponuku sexuálnych sluţieb. Majitelia bytov
majú často krát vedomosť o tom, ţe sa v priestoroch nimi prenajímaných poskytujú sexuálne
sluţby a istým spôsobom to tolerujú. Nazdávame sa však, ţe aj napriek tomu, ţe prostitúcia
mala po stáročia svoje miesto aj v našich podmienkach, treba efektívnejšie pristupovať v boji
za jej elimináciu, nakoľko so sebou prináša mnoho negatívnych faktorov. Okrem finančných
strát voči štátu je jedným z najhlavnejších faktov ten, ţe príjmy z prostitúcie po dlhé roky
tvorili a stále tvoria základ finančných príjmov organizovaných skupín, ktoré práve týmto
spôsobom získavajú na svojej sile a upevňujú si tak svoju pozíciu na našom území. Je totiţ
známe, ţe tzv. prostitúcia na privátoch sa vykonáva v bytoch, ktoré si prenajímajú členovia
podsvetia, robia im „ochranu“, reálne však iba kontrolujú počty zákazníkov a doţadujú sa
podielov zo sexuálnych sluţieb prostitútok. Majiteľmi erotických salónov sú väčšinou
členovia organizovaných skupín, prípadne im takéto osoby poskytujú ochranu, z čoho im tieţ
plynú finančné zisky. Len v ojedinelých prípadoch si prostitútka ponecháva plný zisk zo
svojej činnosti. V skutočnosti takmer za kaţdou prostitútkou stojí jej pasák, ktorý jej
sprostredkúva
klientov,
zabezpečuje
priestory
na poskytovanie
sexuálnych
sluţieb,
zabezpečuje jej transport a samozrejme z prostitúcie koristí. Závislosť od omamných,
psychotropných a iných látok ako aj šírenie pohlavnej choroby sú ďalšími dostatočne
závaţnými dôvodmi, prečo je dôleţité podnikať kroky v boji proti prostitúcii. Dokazovanie
trestnej činnosti je však do veľkej miery sťaţené tým, ţe v skutočnosti sú orgány činné
v trestnom konaní pri dokumentovaní kupliarstva v jeho základnej forme veľmi obmedzené.
Svedecké výpovede prostitútok, klientov a pasákov v prípadoch, kedy sú všetky tri strany
spokojné, majú väčšinou nulovú výpovednú hodnotu. Ďalšie dokazovanie neuľahčuje ani
Trestný zákon, pretoţe ten neumoţňuje pouţitie informačno-technických prostriedkov ako ani
pouţitie agenta, ktoré by boli pri dokumentovaní tejto trestnej činnosti náleţitými hodnotnými
dôkazmi. Páchatelia pouţívajú z roka na rok sofistikovanejšie metódy, akými sa im podarí
zakrývať ich trestnú činnosť, prípadne obísť platnú legislatívu. Ako príklad môţe slúţiť
to, ţe pri privátoch si členovia organizovanej skupiny prenajímajú od tretej osoby byt,
v ktorom sa poskytujú sexuálne sluţby. Oficiálne priznajú finančné prostriedky z prenájmu
29
bytu, avšak v skutočnosti sú to peniaze získané za poskytovanie sexuálnych sluţieb
od prostitútky. Rovnako je to aj s majiteľmi erotických salónov. Tí uvádzajú, ţe priestory, kde
prostitútky neoficiálne poskytujú sexuálne sluţby iba prenajímajú na ubytovanie, pričom
zisky, ktoré im z toho plynú, pochádzajú z prenájmu izieb. Pokiaľ sa polícii tieto tvrdenia
nepodarí vyvrátiť svedeckými výpoveďami prostitútok, vyšetrovanie sa zastaví. Prax
poukazuje na skutočnosť, ţe orgány činné v trestnom konaní a súdy pri dokazovaní
neskúmajú konkludentné prejavy zúčastnených strán, čo je však na škodu veci, nakoľko práve
tie majú vysokú výpovednú hodnotu a potvrdzujú, ţe dochádza k naplneniu skutkovej
podstaty trestného činu kupliarstva.
Trestný zákon upravuje aj závaţnejší spôsob konania páchateľa a to v § 179.
V súvislosti s tým povaţujeme za podstatné opätovne upovedomiť o skutočnosti, ţe v praxi
často krát dochádza ku zmätočnej kvalifikácii skutkov, nakoľko jeden druh konania páchateľa
sa dá postihnúť aj § 367 ods. 3 aj § 179 ods. 2 alebo § 179 ods. 3 písm. b), avšak s rôznymi
trestnými sadzbami. Pri kvalifikácii skutku ako trestného činu obchodovania s ľuďmi,
prípadne kupliarstva je preto prítomný subjektívny prvok či uţ zo strany vyšetrovateľa alebo
dozorujúceho prokurátora. To do značnej miery ovplyvňuje charakter vyšetrovania, nakoľko
pri kvalifikácii skutku ako obchodovanie s ľuďmi sa prirodzene na prípad pozerá s väčšou
váţnosťou a obeti sú ponúkané automaticky podporné a ochranné inštitúty, na čo sa pri
trestnom čine kupliarstva často krát pozabudne. V praxi tieţ neexistuje jednotná identifikácia
obete trestného činu obchodovania s ľuďmi. Táto nejednotnosť charakteristických prvkov
obete do značnej miery ovplyvňuje priebeh a výsledok vyšetrovania, nakoľko ide
o subjektívne zváţenie vyšetrovateľa, prípadne dozorujúceho prokurátora. Túto oblasť je
potrebné riešiť samostatne na úrovni orgánov, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Vzhľadom
na zistené skutočnosti a medzinárodné dohovory, ktoré upravujú problematiku obchodovania
s ľuďmi navrhujeme zosúladiť vnútroštátne právne predpisy s medzinárodnými dohovormi.
Na základe Palermského protokolu36 a Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu
s ľuďmi v prípadoch, v ktorých ako obete resp. ako poškodení vystupujú osoby mladšie ako
18 rokov nie je potrebné dokazovať prostriedky. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu obchodovania s ľuďmi postačuje preukázanie dvoch prvkov, a to konania a účelu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípadoch konania posudzovaného trestný čin kupliarstva,
kde ako poškodení vystupujú osoby mladšie ako 18 rokov, by malo byť toto konanie
posudzované ako trestný čin obchodovania s ľuďmi v zmysle § 179 Trestného zákona.
36
Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ţenami a deťmi, doplňujúci
Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu
30
3. Prostitúcia a jej zákonná úprava
3.1.
Základne princípy úpravy prostitúcie
Ako uţ bolo v úvode spomenuté, existuje viacero postojov krajín k problematike
prostitúcie. Vyplýva to z ich histórie, prípadne z ich politického smerovania. V súčasnosti sa
dajú charakterizovať štyri typy politík respektíve princípov úpravy prostitúcie.
Princíp prohibície
Krajina spadá do tejto kategórie vtedy, ak pouličná aj „domová“ prostitúcia sú
zakázané, všetky skutky alebo osoby v spojitosti s prostitúciou sú trestané. V niektorých
krajinách sa moţnosť trestania týka aj klientov. Tento typ sa aplikuje vo Švédsku, Nórsku
a Litve.
Princíp regulácie
Krajina spadá do tejto kategórie vtedy, ak štát reguluje pouličnú aj „domovú“
prostitúciu. Prostitúcia tak nie je trestná, pokiaľ sa realizuje v rámci predpísaných regulácií.
Zákonom predpísané sú povolenia pre verejné domy a povinnosť pre prostitútky sa
registrovať, chodiť pravidelne na zdravotné kontroly a odvádzať dane. Tento typ sa aplikuje
v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Maďarsku.
Princíp abolície
Krajina spadá do tejto kategórie vtedy, ak pouličná, ani „domová“ prostitúcia nie sú
zakázané. Štát sa rozhodol tolerovať prostitúciu a neintervenovať do nej. Prostitúcia medzi
dospelými osobami nie je trestná, avšak sprostredkovanie, napomáhanie, vyuţitie, ponúkanie
alebo koristenie z prostitúcie, prípadne iná súvisiaca činnosť trestná je. Všetky skutky alebo
osoby v spojitosti s prostitúciou sú trestané. Tento typ sa aplikuje v Českej republike, Poľsku,
Španielsku a v Slovenskej republike.
Nový abolicionizmus
Táto kategória predstavuje určitý vývoj abolicionizmu. Krajina spadá do tejto
kategórie vtedy, ak pouličná aj „domová“ prostitúcia nie sú zakázané, ale štát intervenuje do
prostitúcie tým spôsobom, ţe zakazuje prevádzkovanie erotických salónov. Tento typ sa
aplikuje v Belgicku, Francúzsku, Taliansku.
31
3.2.Monitoring úpravy prostitúcie vo vybraných krajinách Európy
3.2.1. Holandsko
V Holandsku je problematika prostitúcie právne upravená od roku 2000, nie je však
penalizovaná. Trestanie je v prípadoch nútenej prostitúcie.
V súčasnosti sa v Holandsku pripravuje nová legislatíva, ktorá by zaviedla registráciu
sexuálnych pracovníkov v osobitných registroch s obmedzeným prístupom vybraných
úradníkov a polície, aby nenastal únik informácii a tieţ trestanie vyuţívania sluţieb
neregistrovaných sexuálnych pracovníkov. Verejné domy a ostatné zariadenia poskytujúce
sexuálne sluţby budú môcť fungovať len na základe licencií. Jednotlivé územné oblasti budú
mať v kompetencii určenie počtu predmetných zariadení, respektíve ich odôvodnenú nulovú
toleranciu. Na získanie licencie budú musieť tieto zariadenia vykazovať trvalú adresu a fixné
telefonické pripojenie a zároveň budú zapísané do národného registra za účelom vytvorenia
dohľadu. Klienti, ktorí vyuţijú nelegálnu prostitúciu budú vystavení moţnosti potrestania,
vzhľadom na to, ţe takýmto konaním podporujú sexuálne vykorisťovanie.
Možné tresty:
pre sexuálneho pracovníka bez registrácie alebo pre zariadenie bez licencie hrozí
pokuta vo výške najviac 380 Eur,
pre klienta, ktorý navštívi neregistrovaných sexuálnych pracovníkov alebo
nelicencované zariadenia hrozí pokuta najviac vo výške 7 600 Eur alebo trest odňatia slobody
v dĺţke maximálne 6 mesiacov,
v prípade poskytnutia sexuálnych sluţieb bez licencie alebo porušenia zákonných
pravidiel hrozí správne konanie a trestné stíhanie za hospodárky trestný čin. V prípade
úmyselného konania hrozí pokuta vo výške najviac 18 500 Eur alebo trest odňatia slobody na
dva roky a v prípade neúmyselného konania hrozí pokuta vo výške 18 500 Eur alebo trest
odňatia slobody maximálne na 6 mesiacov.
3.2.2. Dánsko
Dánsko prostitúciu nezakazuje. Nákup a poskytovanie sexuálnych sluţieb sú vo
všeobecnosti právne regulované, avšak aktivity ako prevádzkovanie verejných domov,
kupliarstvo alebo vyuţívanie sexuálnych sluţieb osôb mladších 18 rokov za odplatu resp.
prísľub odplaty, sú ilegálne. Sexuálne trestné činy upravuje Trestný zákon v kapitole 24.
Prostitúcia je v Dánsku spoločensky akceptovanejšia ako v ostatných škandinávskych
krajinách.
32
3.2.3. Švédsko
Výkon prostitúcie nie je trestným činom, avšak využívanie sexuálnych služieb od
prostitútok uţ za trestný čin povaţované je. Predmetné konanie je regulované Trestným
zákonom v kapitole 6, oddiel 11. Klienta, ktorý vyuţíva tieto sluţby je moţné potrestať
uloţením pokuty alebo trestom odňatia slobody aţ do výšky 1 roka.
Zákaz prostitúcie bol zdôvodnený nezlučiteľnosťou s dôstojnosťou ţeny. Podľa
prieskumu z roku 2004 inicializovaného švédskou vládou, viedol tento zákon k takmer
celkovému zániku pouličnej prostitúcie. Na druhej strane naďalej existuje pre políciu
a justíciu takmer nekontrolovateľná ponuka, ktorá sa opiera o kontaktné prostriedky ako
mobilný telefón a internet. Nemálo švédskych muţov cestuje do pobaltských štátov s cieľom
vyuţitia sexuálnych sluţieb prostitútok.
3.2.4. Rumunsko
V Rumunsku prostitúcia nie je zlegalizovaná v ţiadnej forme. Ide o trestný čin, no
napriek tomu je značne rozšírená. Rumunský Trestný zákon pojednáva o prostitúcii v článku
328 (prostitúcia) a v článku 329 (kupliarstvo). Podľa článku 328 je prostitúcia konanie osoby,
ktorá si zabezpečuje existenčné prostriedky tým, ţe praktizuje sexuálne sluţby s rôznymi
osobami posudzované. Toto konanie je chápané ako trestný čin, za ktorý môţe byť uloţený
trest odňatia slobody od 3 mesiacov do 3 rokov. V zmysle článku 329 ten, kto iného nabáda
k vykonávaniu prostitúcie, alebo jej vykonávanie uľahčuje, alebo vykonávanie prostitúcie
inou osobou vyuţíva vo svoj prospech, potrestá sa odňatím slobody od 2 do 7 rokov
a odňatím niektorých ďalších práv. Zabezpečovanie jednej, alebo viacerých osôb na
vykonávanie prostitúcie a obchodovanie s nimi, ako aj nútenie osôb na vykonávanie
prostitúcie je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby a to od 3 do 10 rokov odňatia slobody. Ak
je takýto čin vykonaný na neplnoletej osobe, alebo ak je spáchaný závaţným spôsobom,
páchateľ sa potrestá trestom odňatia slobody od 5 do 10 rokov. Finančné prostriedky, alebo
iné hodnoty, ktoré slúţili, alebo boli určené aby priamo, alebo aj nepriamo umoţňovali
spáchanie takého trestného činu, rovnako tak aj prostriedky, ktoré boli jeho spáchaním
získané, sú zhabané a ak sa ich nepodarí zaistiť, je odsúdený rozhodnutím súdu zaviazaný ich
uhradiť. Pri tejto skutkovej podstate je trestným aj pokus k takémuto trestnému činu.
Zároveň podľa čl. 3 ods. 6 zákona č. 61/1991 je ako priestupok posudzované konanie,
ktorým niekto láka inú osobu do podnikov, parkov, alebo aj iných verejných priestorov za
účelom vykonávania sexuálnych sluţieb za finančnú odmenu a môţe mu byť uloţená
finančná pokuta vo výške od 100 – 500 LEI (t.j. cca 25 - 125 Eur).
33
3.2.5. Maďarsko
Podľa účinnej právnej úpravy sa prostitúcia nekvalifikuje ako trestný čin.
S prostitúciou súvisiace skutkové podstaty kvalifikované ako trestný čin sú napr. Porušenie
osobnej slobody (§ 175 Trestného zákona), Obchodovanie s ľuďmi (§ 175/B Trestného
zákona), Napomáhanie prostitúcie (§ 205 Trestného zákona), Vydržiavanie (§ 206 Trestného
zákona), či Kupliarstvo (§ 207 Trestného zákona).
Napomáhanie prostitúcie podľa § 205 Trestného zákona
(1) Kto inej osobe dá k dispozícii budovu alebo iné miesto na účel prostitúcie, sa dopustí
zločinu, ktorý sa trestá odňatím slobody do 3 rokov.
(2) Ten kto prevádzkuje, vedie nevestinec alebo poskytuje hmotné prostriedky na jeho
prevádzku, sa trestá odňatím slobody do 5 rokov.
Vydržiavanie podľa § 206 Trestného zákona
(1) Kto sa nechá v plnej miere alebo čiastočne vydrţiavať prostitúciu vykonávajúcou
osobou, sa dopustí zločinu, ktorý sa trestá odňatím slobody do 3 rokov.
Podľa
§ 172 zákona č. II z roku 2012 o priestupkoch, priestupkovom konaní
a systéme evidencie priestupkov sa priestupku prostitúcie dopustí ten, kto poruší
obmedzenie, resp. zákaz poskytovania sexuálnych sluţieb vydaný osobitným zákonom alebo
rozhodnutím samosprávy na základe zákona.
3.2.6. Česká republika
Prístup k riešeniu prostitúcie v Českej republike je aboličný, prostitúcia nie je v zásade
ani zakázaná ani dovolená. Problematiku prostitúcie rieši zákon č. 241/1922 Zb. o potláčaní
pohlavných chorôb v znení neskorších predpisov. Z tohto pôvodne komplexného zákona,
ktorý riešil prostitúciu zostalo v platnosti len ustanovenie, v zmysle ktorého orgány štátnej
správy sú oprávnené zriaďovať ústavy pre remeselné prostitútky, na poskytnutie dočasného
útulku a príleţitosti k náprave. Trestný zákon reguluje prostitúciu ustanovením o trestnosti
kupliarstva a obchodovania s ľuďmi. Niektoré mestá a obce prijali obecné vyhlášky v zmysle
ktorých sa verejná prostitúcia zakazuje a trestá sa ako priestupok. Od 1. januára 2010
Trestný zákon zavádza nový trestný čin v § 190 prostitúciu ohrozujúcu mravný vývoj detí.
Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto prevádzkuje prostitúciu v blízkosti školy, školského
alebo iného obdobného zariadenia alebo miesta, ktoré je vyhradené alebo určené pre pobyt
alebo návštevu detí. Potrestaný bude tieţ ten, kto organizuje, striehne alebo iným spôsobom
zaisťuje prevádzanie prostitúcie v spomenutých miestach.
34
Rezort Ministerstva vnútra Českej republiky sa sústredí na monitoring a postih
niektorých ďalších protiprávnych konaní, ktoré s prostitúciou nepriamo súvisia. Je to najmä
trestná činnosť páchaná na osobách vykonávajúcich prostitúciu (kupliarstvo, obchodovanie
s ľuďmi) a ďalej samotná trestná činnosť týchto osôb. Trestný zákon umoţňuje potrestať aj
konanie, ktoré môţe ohroziť zdravý vývoj detí (zvádzanie k pohlavnému styku, ohrozovanie
výchovy mládeţe, zverenie dieťaťa do moci iného a pod.).
3.2.7. Ukrajina
Na Ukrajine sa prostitúcia rozšírila vďaka zavedeniu bezvízového styku od
1. augusta 2005 pre všetkých občanov členských krajín Európskej únie. Prostitúcia na
Ukrajine nie je legálna, avšak podľa oficiálnych údajov je na Ukrajine 12 000 prostitútok.
Skutočné počty sú však podľa mimovládnych organizácií niekoľkonásobne vyššie.
S prostitúciou sa v krajine šíri aj epidémia HIV, podľa ukrajinských úradov je nakazených
260 000 ľudí, podľa neoficiálnych údajov aţ milión ľudí. Ministerstvo vnútra Ukrajiny berie
túto hrozbu váţne a pripravuje preventívne opatrenia, ku ktorým patria aj razie voči
prostitútkam a ich pasákom. Z Ukrajiny sa tieţ vyváţajú sexuálne otrokyne do Ruska,
Turecka a štátov Európskej únie. Medzinárodná organizácia pre migráciu za posledných 10
rokov zaznamenala 8 000 prípadov obchodovania s ľuďmi.
Právna úprava boja proti prostitúcii bola do roku 2006 obsiahnutá v § 303 v dvanástej
hlava osobitnej časti Trestného zákona Ukrajiny. V roku 2006 bola dekriminalizovaná
a z trestného činu preklasifikovaná na priestupok, pričom pokuty sa pohybujú od päť do
pätnásť násobku minimálnej mzdy. Kupliarstvo a zvádzanie osôb k vykonávaniu prostitúcie
zostáva naďalej trestným činom podľa § 303 Trestného zákona Ukrajiny.
3.2.8. Taliansko
Samotný výkon prostitúcie v Taliansku nie je trestný čin a nie je právne upravený.
Problematika prostitúcie je v Talianskej republike upravená v článkoch 600, 600a, 600b,
600c, 600d, 600e, 600f a čl. 602 Nákup a predaj za účelom otroctva a čl. 603 Nevoľníctvo.
Tresty odňatia slobody za nútené obmedzovanie osobnej slobody sa pohybujú v rozpätí 8 aţ
20 rokov.
Zákon č. 75 z 20. februára 1958 Zrušenie úpravy prostitúcie a boj proti zneužívaniu
na prostitúciu druhých, je jediný ktorý rieši problém prostitúcie a je rozdelený do 3. kapitol.
V prvej kapitole zakazuje prevádzkovanie verejných domov na talianskom území a stanovuje
35
zatvoriť domy, byty a iné miesta typu nevestincov do 6 mesiacov od nadobudnutia platnosti
tohto zákona. Zároveň trestá odňatím slobody od 2 do 6 rokov a finančnou pokutou osoby,
ktoré pod akýmkoľvek iným názvom prevádzkujú takéto domy, kontrolujú ich alebo riadia
alebo ak poskytujú priestory k vykonávaniu takýchto činností a napomáhajú im (hotely,
penzióny, kultúrne zariadenia), taktieţ postihuje osoby ktoré nabádajú, najímajú alebo
umoţňujú výkon prostitúcie či uţ na území Talianska alebo inej krajiny a osoby, ktoré ako
členovia organizovanej skupiny najímajú osoby na výkon prostitúcie, a ktoré akýmkoľvek
spôsobom podporujú a napomáhajú prostitúcii. Finančnou pokutou alebo odňatím slobody do
8 dní sú potrestané osoby, ktoré na verejných miestach navádzajú na nemravné činy, sú
neodbytné a obťaţujú tým iné osoby. V druhej kapitole ustanovuje Ministerstvo vnútra
Talianskej republiky zodpovedné za dohľad a reedukačné centrá pre ţeny a dievčatá, ktoré
pracovali v nevestincoch a iných verejných domoch, ktoré boli týmto zákonom zrušené, ako
aj iným prostitútkam, ktoré sa chcú navrátiť do iného spôsobu ţivota. Ministerstvo je zároveň
zodpovedné za vybavenie centier a ich prevádzkovanie a to z financií štátneho rozpočtu;
ročne pripravuje vyhodnotenie a vyúčtovanie nákladov. A tretia kapitola obsahuje záverečné
ustanovenia.
3.2.9. Francúzsko
Prostitúcia je vo Francúzsku legálna. Trestné je len jej prevádzkovanie na verejnosti
v prípade, ţe narušuje verejný poriadok. V tomto prípade sa jedná o trestný čin verbovania
stanoveného v čl. 225-10-1 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ potrestá na dva
mesiace odňatia slobody a pokutou vo výške 3 750 Eur. V praxi však súdy nevynesú nikdy
takéto rozsudky z dôvodu štatútu obete, ktorý majú zahraničné prostitútky pridelený.
Prostitúcia nie je vo Francúzku upravená na rozdiel od iných európskych krajín.
Francúzsko je krajina, ktorá nezrušila prostitúciu v jej samej podstate, ale zrušila všetky
právne úpravy týkajúce sa prostitúcie. Toto postavenie vychádza zo skutočnosti, ţe
Francúzsko ratifikovalo Dohovor Organizácie spojených národov z decembra 1949, ktorý je
základným textom aboličného systému, a ktorý ukladá všetkým krajinám, ktoré tento text
ratifikovali vzdať sa všetkých moţností intervencie v organizácii a úprave prostitúcie a ruší
akýkoľvek systém prostitútok ako takých. Prostitúcia je teda legálna činnosť za predpokladu,
ţe je vykonávaná vo svoj vlastný prospech a bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu. Z tohto
dôvodu nie je podľa platnej legislatívy moţné vo Francúzsku prevádzkovať „zariadenia
prostitúcie“. Krajiny, ktoré legislatívne upravujú prostitúciu neratifikovali tento Dohovor
Organizácie Spojených národov.
36
Vo francúzskom práve je zakotvená trestnosť kupliarstva, pretoţe akýkoľvek zásah
s cieľom uľahčiť, organizovať, napomáhať prostitúcii je trestný. Podrobnosti sú uvedené
v článkoch 225-5 aţ 225-10 Trestného zákona, kde sú stanovené všetky priťaţujúce okolnosti.
Maximálna výška trestu dosahuje 7 rokov odňatia slobody pre trestný čin jednoduchého
kupliarstva a doţivotný trest odňatia slobody pre trestný čin kupliarstva v spojení s mučením
a barbarstvom. V protiklade s ustanoveniami v mnohých krajinách so striktným pouţitím
medzinárodných textov, ktoré Francúzsko ratifikovalo, chýbajúci súhlas obete s úkonmi
prostitúcie nie je základným prvkom trestného činu kupliarstva, ale priťaţujúca okolnosť
podľa ods.8 čl. 225-7 Trestného zákona.
3.2.10. Veľká Británia
Legislatíva vo Veľkej Británii k problematike prostitúcie je upravená nasledovne:
Zákon o sexuálnych trestných činoch z roku 2003
Trestné činy v zmysle uvedeného zákona sú namierené proti tým, ktorí vyuţívajú
iných na prostitúciu, zahŕňajúc aj riadenie prostitúcie za účelom dosiahnutia zisku
a zapríčinenie, alebo iniciovanie prostitúcie. Za oba tieto prípady je maximálna trestná sadzba
stanovená na 7 rokov. Hlavným trestným činom zaoberajúcim sa „verejnými domami“ je ich
prevádzkovanie za účelom prostitúcie a maximálna trestná sadzba je 7 rokov - (§ 33A
zákona). Tento zákon zaviedol vo Veľkej Británii trestné činy obchodovania s ľuďmi,
týkajúcich sa ich obchodovania do, v aj von z krajiny, a to za účelom sexuálneho
vykorisťovania. Tieto trestné činy sa vzťahujú tak na dospelých, ako aj na deti, právne
zodpovedných od 14 rokov. Zákon o sexuálnych trestných činoch taktieţ zaviedol trestné
činy vo vzťahu vykorisťovaniu detí a mladých ľudí. Tie sa vzťahujú na konanie ako:
podnecovanie detí k prostitúcii, kontrolu detí vykonávajúcich prostitúciu, alebo navádzanie
detí na prostitúciu alebo na pornografiu. Za tieto trestné činy je stanovená maximálna hranica
trestnej sadzby na 14 rokov.
Policajný a zločinecký zákon z roku 2009
Tento zákon zmenil zákon o Sexuálnych trestných činoch a zaviedol ustanovenie
o „uzatvorení objednávky“. Toto ustanovenie umoţňuje policajným úradníkom obrátiť sa na
súd, aby vydalo rozhodnutie na uzatvorenie priestorov, ktoré sú spájané s výkonom
prostitúcie alebo pornografie aţ na obdobie troch mesiacov. Táto lehota môţe byť následne
predĺţená o ďalšie tri mesiace, ak to súd povaţuje za potrebné, pričom celková doba
uzatvorenia priestorov nesmie presiahnuť obdobie 6 mesiacov. Zákon o sexuálnych trestných
činoch bol zmenený uvedeným zákonom tak, ţe zaviedol nový trestný čin, podľa ktorého je
37
nezákonné platiť za sexuálne služby prostitútkam, ktoré vykonávajú túto činnosť na základe
donútenia, vyhráţok (psychické ako aj fyzické) alebo inými formami donútenia, alebo
vyvolanie omylu, za účelom vykonávania týchto sluţieb. Pre obvineného nie je prípustná
obhajoba v zmysle tvrdenia, ţe nevie, alebo nevedel, ţe prostitútka bola obeťou násilia.
Pokiaľ sa jedná o zneuţitie dieťaťa na prostitúciu zákon zaviedol trestný čin „Platenie za
sexuálne služby dieťaťom“, za ktorý je trestná sadzba doţivotie v prípade, ţe dôjde
k penetrácii, v ostatných prípadoch je trestná sadzba 14 rokov, a ak má dieťa 16 alebo
17 rokov maximálna trestná sadzba je 7 rokov. Uvedený zákon vytvoril aj trestný čin
kupliarstva s osobami na ulici, alebo na inom verejnom mieste, za účelom poskytovania
sexuálnych sluţieb prostitútkami. To môţe zahŕňať osobu vodiča motorového vozidla na
ulici, alebo na inom verejnom mieste.
Zákon o pouličných trestných činoch z roku 1959 (v znení zák. z roku 2003 a 2009)
Tento zákon povaţuje za trestný čin hazardné hry a sprostredkovanie za účelom
prostitúcie. Tento trestný čin sa vzťahuje na osobu, ktorá sa sústavne a dlhodobo vyskytuje na
ulici alebo inom verejnom mieste, za účelom vykonania prostitúcie. Musí sa jednať o trvalé
správanie, za účelom tohto trestného činu, za čo sa povaţuje obdobie dva alebo viac krát
v období troch mesiacov. Zaväzujúce a podporné opatrenia boli zavedené zákonom z roku
2009 a stali sa účinnými od 1. apríla 2010. Ponúkajú alternatívy pre postih odsúdených za
trestný čin sústavného a dlhodobého vyskytovania sa na ulici alebo inom verejnom mieste, za
účelom vykonania prostitúcie.
3.2.11. Švajčiarsko
Prostitúcia vo Švajčiarsku je legálna. Vyuţívanie sexuálnych aktov - podpora
prostitúcie je nezákonná, ako aj obchodovanie s ľuďmi. Po ratifikácii Európskeho Dohovoru
na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneuţívaním, Švajčiarska
federálna rada rozhodla (4. júla 2012) o zmene švajčiarskeho trestného zákona. Zmena by sa
mala týka trestnosti platenia za sex s osobami 16 a 17 ročnými. Bude to hodnotené ako zločin,
ak sa bude platiť za sexuálne sluţby poskytované osobami mladšími ako 18 rokov.
3.2.12. Fínsko
Predaj sexuálnych sluţieb nie je vo Fínsku nezákonný, ak nenarušuje verejný
poriadok, avšak existujú aj právne predpisy upravujúce nákup sexuálnych sluţieb. Klienti sa
dopúšťajú trestného činu (zneuţitie obete prostitúcie) v prípade, ak vyuţívajú sexuálne sluţby
osôb, ktoré podliehajú kupliarstvu alebo sú obeťami obchodovania s ľuďmi. Zákon ukladá
38
v takýchto prípadoch trest odňatia slobody do výšky 6 mesiacov alebo peňaţnú pokutu.
Zároveň existuje aj trestný čin za kúpu sexuálnych služieb od osôb mladších ako 18 rokov,
pričom hrozí trest odňatia slobody do výšky 1 roka. V oboch prípadoch je trestný aj pokus.
Vo Fínsku je zakázaná verejná reklama prostitúcie a nadväzovanie kontaktov za týmto
účelom na verejných priestranstvách a gastronomických zariadeniach.
3.2.13. Nórsko
Aktivity zamerané na podporu prostitúcie (vrátane kupliarstva) sú nezákonné a ako
trestný čin
sú
regulované Nórskym
všeobecným
občiansko-trestným
zákonníkom
z 21. decembra 1902. V zmysle vyššie uvedeného je trestný aj nákup, teda klientska stránka,
ale nie je trestné ponúkanie prostitúcie prostitútkou/prostitútom samotným. Klient môţe byť
potrestaný trestom odňatia slobody alebo pokutou, prostitútka nie. Maximálna výška trestu
odňatia slobody je 1 rok.
3.2.14. Írsko
Prostitúcia sama o sebe nie je trestným činom v zmysle írskeho práva. Avšak trestné
právo (sexuálne trestné činy) z roku 1993 zakazuje ponúkanie a dovážanie iným osobám na
uliciach a verejných miestach prostitúciu (tento trestný čin postihuje tak prostitútky, ako aj
klientov). Taktieţ je zakázané vykorisťovanie za účelom prostitúcie, organizovanie
prostitúcie kontrolovaním alebo riadením aktivít ľudí v prostitúcii, nútenie k výkonu
prostitúcie za účelom zisku, prosperovanie z prostitúcie inej osoby a riadenie verejných
domov alebo iných zariadení za účelom prostitúcie. Reklama a propagácia verejných domov
a prostitúcie sú zakázané. Minimálny vek na výkon prostitúcie je 18 rokov. Existuje právna
ochrana osôb mladších ako 18 rokov. V roku 2006 vstúpil do platnosti trestný zákon, ktorý
upravoval obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania a taktieţ aj sexuálne
trestné činy.
3.2.15. Estónsko
Prostitúcia v Estónsku nie je zakázaná, ak je vykonávaná dobrovoľne, avšak
organizovanie prostitúcie je nezákonné. Úprava je len v podobe Trestného zákona.
3.2.16. Nemecká Spolková Republika
V Nemecku je prostitúcia povolená a štátom regulovaná. Poskytovanie sexuálnych
sluţieb za úhradu je tu legálne vykonávané uţ od roku 1920 s cieľom zabrániť šíreniu
39
pohlavných chorôb. Aj z tohto dôvodu sa musia prostituujúce osoby zúčastňovať zdravotných
prehliadok a absolvovať HIV testy. V skutočnosti, najmä čo sa týka cudzincov, sa tieto
podmienky nedodrţiavajú. Túto oblasť však majú jednotlivé spolkové krajiny upravené rôzne.
Prostituujúce osoby môţu činnosť vykonávať na základe zmluvy, alebo formou
ţivnosti, ale za svoje sluţby musia odvádzať dane z príjmov a takisto odvádzajú daň
z pridanej hodnoty príslušnému daňovému úradu. V praxi sa však platí za sluţby v hotovosti
a dane z prostitúcie sa odvádzajú len minimálne. Niektoré z nemeckých krajín (Severné
Rýnsko – Westfálsko, Baden-Wűrtembursko a Berlín) majú systém, v ktorom prostituujúce
osoby platia dane vopred, pričom je zavedená presná suma na deň. Kolín nad Rýnom bol
v Nemecku prvým mestom, ktorý tieto dane zaviedol. Dane sa okrem prostitúcie odvádzajú aj
zo striptízov, porno kín a masáţnych salónov. V prípade prostitúcie sa daň pohybuje vo výške
150 Eur za mesiac, odvádza ju buď súkromná osoba, alebo majiteľ erotického salónu, ktorý
prostitútky zamestnáva. Erotické salóny sú registrované prevádzky, ktoré nepotrebujú ţiadne
špeciálne licencie. Keď sa v týchto prevádzkach podáva jedlo alebo alkoholické nápoje,
vyţaduje sa navyše štandardná licencia pre prevádzky tohto typu. Vykonávať prostitúciu
v Nemecku môţe osoba staršia ako 18 rokov. Vyuţívať takéto sluţby môţu osoby staršie ako
16 rokov, okrem návštevy erotických salónov, ktoré môţu osoby navštevovať aţ od 18 rokov.
Aj v Nemecku majú vlastné odbory a organizácie zasadzujúce sa za ich práva. Nútenie
k prostitúcii avšak povolené nie je. Pri existencii legálnej prostitúcie sa však sťaţuje
identifikácia donútenia k tejto činnosti. Nemecký zákon v súčasnosti sťaţuje napr.
aj odhaľovanie páchateľov obchodovania s ľuďmi z východnej Európy a Afriky. Situácia
je podobná aj v rámci boja proti detskej prostitúcii.
3.2.17. Portugalsko
Do roku 1962 boli v Portugalsku štátne koncesované verejné domy. Kto tam pracoval
ako prostitútka/prostitút, bol povinný sa registrovať a podrobiť sa pravidelným lekárskym
prehliadkam kvôli prevencii pohlavných chorôb. V roku 1963 zakázala vojenská vláda
akúkoľvek formu prostitúcie. Po návrate k demokracii bol zákaz k 1. januáru 1983 zrušený,
ale zavedenie povinnosti pravidelných lekárskych prehliadok a registrácií neboli obnovené.
V súčasnosti prostitúcia nie je trestným činom.
3.2.18. Rusko
Od roku 1987 je v Ruskej federácii za vykonávanie prostitúcie priestupková
zodpovednosť (čl. 11.6 správneho poriadku). Počas vykonávania prostitúcie sú objektom
40
porušenia zákonov zdravie, hygienické a epidemiologické blaho obyvateľstva a sociálna
morálka. Subjektom porušenia zákonov môţe byť akákoľvek osoba, ktorá dosiahla vek
zodpovednosti t.j. 16 rokov. Formou viny je úmysel, zaobstarať si zisk v čase poskytnutia
sexuálnych sluţieb. Trestný zákon Ruskej federácie výslovne nezakazuje prostitúciu, ale
postihuje zodpovednosť za navádzanie na prostitúciu násilím alebo hrozbou sily,
zastrašovaním, zničením alebo poškodením majetku, alebo cestou podvodu. Rovnako
postihuje aj organizovanie alebo drţanie priestorov pre vykonávanie prostitúcie.
Pojem zapojenie sa do prostitúcie, ruský trestný zákon chápe ako opakovanú činnosť
za peniaze, alebo iné protiplnenie formou akéhokoľvek sexuálneho styku s inou osobou, a tieţ
návrhy ponuky, alebo súhlasu na vstup do takého vzťahu. Prostitúciou sa v zmysle tohto
zákona môţe zaoberať kaţdá osoba ako ţena, tak aj muţ, kde táto činnosť je pre nich zdrojom
pravidelného príjmu. Jednorazové sexuálne vzťahy, aj keď za odmenu nie je prostitúcia.
§ 240 – Zapojenie do prostitúcie
Zapojenie do prostitúcie, alebo nútenie pokračovať, zaoberať sa prostitúciou sa trestá
pokutou aţ do výšky 200.000 rubľov (cca. 5 000 Eur) alebo zarobených peňazí, platu alebo
iných príjmov za obdobie osemnástich mesiacov, alebo obmedzenie slobody na dobu aţ troch
rokov, alebo povinnej práci na obdobie nepresahujúce tri roky, alebo na trest odňatia slobody
v rovnakom období. Ten istý čin spáchaný s pouţitím násilia alebo hrozbou násilia alebo
s premiestňovaním obete cez štátne hranice Ruskej federácie, alebo jej neoprávnené drţanie
v zahraničí, alebo ako skupina osôb po predchádzajúcej dohode, potrestá sa odňatím slobody
na obdobie nepresahujúce šesť rokov s moţnosťou podmienečného odkladu na dva roky,
alebo bez neho. Ak sa takého činu dopustila organizovaná skupina, alebo bol spáchaný voči
neplnoletej osobe potrestá sa odňatím slobody na tri aţ osem rokov, s odňatím práva
vykonávať niektoré povolanie, alebo sa zapojiť do niektorých aktivít na obdobie pätnástich
rokov, alebo s podmienečným odkladom na dva roky, alebo bez neho.
§ 241 – Organizovanie vykonávania prostitúcie
Činnosti ktorých cieľom je organizovanie prostitúcie inej osoby, ako aj údrţba priestorov
za účelom vykonávania prostitúcie, alebo systematické poskytovanie priestorov za účelom
prostitúcie sa trestá pokutou 100 000 aţ 500 000 rubľov (cca. 2 500 -12 500 Eur), alebo
odňatím zarobeného platu, alebo iného príjmu za obdobie jedného aţ troch rokov, alebo
povinnej práci na obdobie nepresahujúcej päť rokov, alebo trest odňatia slobody v rovnakom
období. Ten istý čin spáchaný osobou, ktorá zneuţije svoje právomoci alebo s pouţitím
násilia alebo hrozby násilia alebo s pouţitím neplnoletých osôb pre prostitúciu potrestá sa
trestom odňatia slobody aţ na šesť rokov a zbavenie práva zastávať určité pozície alebo sa
41
zapojiť do určitých činností na dobu aţ desiatich rokov, alebo bez neho, alebo
s podmienečným odkladom odňatia slobody aţ na dva roky, alebo bez neho. Ak konanie bolo
vykonané s osobami mladšími ako štrnásť rokov uloţí sa trest odňatia slobody na dobu troch
aţ desiatich rokov a zbavenia práva zastávať určité pozície, alebo sa zapájať do určitých
aktivít na obdobie pätnástich rokov, alebo bez toho, alebo s podmienečným odkladom na
dobu jedného aţ dvoch rokov, alebo bez neho.
3.2.19. Poľsko
V Poľsku samotné vykonávanie prostitúcie nie je trestným činom a problém nie je
upravený ani regulovaný ţiadnym zákonom. Úsek boja proti trestnej činnosti obchodovania
s ľuďmi sa zaoberá problematikou mravnostnej trestnej činnosti, obchodovania so ţenami
a s trestnými činmi, ktoré vznikajú následne alebo v súvislosti s nútením ţien do prostitúcie,
vydieraním, únosmi, obmedzovaním osobnej slobody a ďalšími trestnými činmi, ktoré môţu
vznikať a vyskytovať sa aj v súvislosti s vykonávaním, nútením i organizovaním prostitúcie.
Vyššie uvedené pomenovania protiprávnych a násilných konaní sú postihované Poľským
Trestným zákonom, ktorý pojem prostitúcie vo svojich ustanoveniach neobsahuje.
Prostitúcia nie je zahrnutá ani v Poľskom ţivnostenskom zákone, čiţe nemôţe byť ani
náplňou ţivnostenského podnikania tak, aby z tejto činnosti bola odvádzaná daň.
3.2.20. Rakúsko
Prostitúcia je v Rakúsku v zásade povolená za podmienok určených právnymi
predpismi. Podľa nálezu Najvyššieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi. Tento výrok má za
následok napr. to, ţe ak zákazník nezaplatí, nemoţno ho ţalovať. Výkon prostitúcie upravujú
viaceré zákony. V spolkovom (federálnom) Zákone o AIDS (č.728/1993 BGBI., v znení
neskorších predpisov) a v Zákone o pohlavných chorobách (č.152/1945 BGBI. v znení
neskorších predpisov) sú predpísané tzv. úradné lekárske prehliadky prostitútok. Podľa
predpisu tieto musia raz za týţdeň podstúpiť základnú lekársku prehliadku a minimálne raz za
tri mesiace test na AIDS. Vo Viedni sa tieto prehliadky vykonávajú v Ambulatóriu na
diagnostikovanie a liečenie sexuálne prenosných ochorení. Všetky ostatné ustanovenia,
týkajúce sa úpravy prostitúcie sú v jednotlivých spolkových krajinách upravené odlišne. Aj
kontrola dodrţiavania zákonov sa v praxi vykonáva s rozdielnou mierou prísnosti. Prostitúciu
môţe vykonávať len osoba policajne registrovaná. Azylantky ju môţu vykonávať najskôr po
uplynutí troch mesiacov od ich evidencie na migračnom úrade/utečeneckom tábore.
42
V Tirolsku miestny zákon poţaduje, aby sa pri sexuálnom konaní jednalo o osoby
opačného pohlavia. Vo Vorarlbergu, ako jedinej spolkovej krajine sa prostitúcia naďalej
označuje ako smilstvo. Najprísnejšiu úpravu má spolková krajina Vorarlberg. Výkon
prostitúcie je moţný len v oficiálne povolených nevestincoch, avšak doposiaľ v tejto krajine
nebol povolený ani jeden. V Korutánsku, Tirolsku, Salzburgu a Hornom Rakúsku je
prostitúcia mimo nevestincov takisto zakázaná. Vo Viedni, Dolnom Rakúsku a v Burgenlande
je prostitúcia, resp. ponuka prostitúcie povolená v určitom čase aj na niektorých verejne
prístupných miestach a za istých okolností aj v bytoch. V Štajersku len vtedy, ak to obec na
určených miestach výslovne povolí. Vo Viedni, Dolnom Rakúsku, Štajersku a v Burgenlande
je prostitúcia úplne zakázaná na staniciach, v staničných budovách a v okolí zastávok
verejnej dopravy, v budovách určených na náboţenské účely a v ich častiach, v blízkosti
detských jaslí, škôlok, škôl a internátov, domovov mládeţe a mládeţníckych centier, detských
a mládeţníckych ihrísk, v blízkosti zariadení zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, vo
Viedni aj na cintorínoch a v ich blízkosti, v Burgenlande, Dolnom Rakúsku, Štajersku to platí
aj v blízkosti kasární, úradných budov a športovísk. Zákaz platí pre samotné uvedené miesta,
aj ich blízke okolie (okruh 150 – 200 m). Ponúkanie prostitúcie na uliciach je povolené len
v určitých časových úsekoch. Napríklad vo Viedni v lete od 21.00 do 04.00 hod., v zime od
20.00 do 04.00 hod. a v centre mesta všeobecne od 23.00 do 04.00 hod. Jednotlivé obce (vo
Viedni aj mestské obvody) môţu okrem toho vyhlásiť ďalšie miestne alebo časové
obmedzenia.
Ak prostitútka chce legálne vykonávať svoje remeslo, musí sa nechať zaregistrovať na
polícii a pravidelne absolvovať uvedené zdravotné prehliadky. V prípade, ţe pracuje bez
kontrolnej karty, riskuje správne konanie a pokutu. To isté platí v prípade, ţe pracuje na
mieste alebo v čase, kde a kedy to nie je povolené. V prípade, ţe prostitútka nemá povolenie
na pobyt, hrozí jej aj vyhostenie a zákaz vstupu do Rakúska. Výška pokút je v jednotlivých
spolkových krajinách rozdielna. Napríklad v Salzburgu môţe dosiahnuť aţ 10 000 Eur a ak sa
jedná o opakovaný prípad aţ 20 000 Eur.
3.2.21. Chorvátsko
Problematika prostitúcie je v Chorvátsku právne upravená
v trestnom zákone
v článku 178 s názvom Medzinárodná prostitúcia
(1) Kto inú osobu láka, regrutuje alebo povzbudzuje na poskytovanie sexuálnych sluţieb za
účelom dosiahnutia zisku v inej krajine, neţ v tej, v ktorej má osoba trvalé bydlisko alebo
ktorej je občanom, potrestá sa odňatím slobody v dĺţke troch mesiacov aţ tri roky.
43
(2) Kto násilím alebo hrozbou sily, nátlakom alebo podvodom núti alebo navádza iného, aby
odišiel do iného štátu, v ktorom nemá pobyt alebo nie je jeho občanom poskytovať sexuálne
sluţby za odplatu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov aţ päť rokov.
(3) Ak trestný čin uvedený v odseku 1 a 2 tohto článku je spáchaný na dieťati alebo maloletej
osobe, páchateľ sa potrestá odňatím slobody na jeden rok aţ desať rokov.
(4) Na spáchanie trestného činu podľa tohto článku sa neberie ohľad na to, či osoba ktorá sa
láka, regrutuje alebo povzbudzuje na poskytovanie prostitúcie, sa uţ v minulosti prostitúciou
zaoberala alebo nie.
Článok 195 Trestného zákona upravuje Kupliarstvo
(1) Kto za účelom dosiahnutia zisku, organizuje alebo pomáha inej osobe pri poskytovaní
sexuálnych
sluţieb,
bude
potrestaný
peňaţným
trestom
alebo
odňatím
slobody
nepresahujúcim jeden rok.
(2) Kto za účelom dosiahnutia zisku, násilím alebo hrozbou sily alebo podvodom, donúti
alebo navedie iného poskytovať sexuálne sluţby, bude potrestaný peňaţným trestom alebo
odňatím slobody aţ na tri roky.
(3) Ak trestný čin uvedený v odseku 1 a 2 tohto článku je spáchaný s maloletou osobou,
páchateľ sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov aţ päť rokov.
(4) Ak trestný čin uvedený v odseku 1 a 2 tohto článku je spáchaný s dieťaťom, páchateľ sa
potrestá odňatím slobody na jeden rok aţ osem rokov.
(5) Na spáchanie trestného činu podľa tohto článku sa neberie ohľad na to, či osoba ktorá sa
láka, regrutuje alebo povzbudzuje na poskytovanie prostitúcie, sa uţ v minulosti prostitúciou
zaoberala alebo nie.
Problematika prostitúcie je upravená aj v zákone o priestupkoch proti verejnému
poriadku v čl. 7, ktorý hovorí, ţe ten kto umoţňuje, aby sa v jeho priestoroch vykonávala
prostitúcia alebo inak pomáha vykonávať prostitúciu, potrestá sa za priestupok peňaţným
trestom 500 – 2 500 kún (66-330 eur) alebo trestom odňatia slobody nepresahujúcim 60 dní.
3.2.22 Lotyšsko
V Lotyšsku existujú právne predpisy a postupy na obmedzenie prostitúcie, teda
poskytovania sexuálnych sluţieb za poplatok. V prípade porušení právnych predpisov, môţe
byť uloţená pokuta v správnom konaní.
44
Obrázok č.1: Grafický prehľad úpravy prostitúcie vybranej časti sveta37
Legálna a regulovaná prostitúcia
Prostitúcia nie je zakázaná, ale nie je štátom regulovaná
Nelegálna prostitúcia
Nie sú informácie
37
http://sk.wikipedia.org/wiki/Prostit%C3%BAcia#S.C3.BA.C4.8Dasn.C3.A1_prostit.C3.BAcia_v_medzin.C3.
A1rodnom_porovnan.C3.AD
45
4. Dopytová stránka sexuálnych služieb
S prostitúciou ako patologickým javom sa stretávame uţ od čias staroveku. Prostitúcia
preţíva v kaţdom spoločenskom zriadení, avšak stále v inej podobe. Prostitúcia denne prináša
mnoţstvo negatívnych javov a vplyvov, ktorými sa Policajný zbor, vyšetrovatelia, súdy
a prokuratúra denno-denne zaoberajú. Trestné činy znásilnenia, mravnostné trestné činy,
kupliarstvo, sexuálne násilie, výroba, šírenie a prechovávanie detskej pornografie,
obchodovanie s ľuďmi zamestnávajú políciu a vyšetrovateľov všetkých regiónov Slovenskej
republiky. Tieto skutky patria do oblastí, ktoré sú v rozpore so zákonom. Na jednej strane
tieto trestné činy štát zakazuje, ale na druhej strane toleruje prostitúciu, ktorá s týmito
trestnými činmi bezprostredne súvisí.
Finančné prostriedky vynaloţené na projekty prevencie prinášajú veľmi malý osoh,
aj keď sú niektoré čiastkové výsledky viditeľné. Čoraz častejší výskyt pohlavných chorôb
a narastajúci výskyt HIV a AIDS je postrachom spoločnosti. Tisíce ľudí zomiera na pohlavné
choroby a ţiadna spoločnosť to nevie účinne riešiť. Aj keď sú ochranné prostriedky dostupné
v dostatočnom mnoţstve, v mnohých prípadoch chránený sex a uţívanie antikoncepcie
zakazuje vierovyznanie. Striedanie partnerov, k akému dochádza hlavne pri prostitúcii, je
prostriedkom k nekontrolovateľnému šíreniu týchto chorôb.
V tejto časti sú vyuţité výsledky a zistenia z vedecko-výskumnej úlohy „Páchanie
trestného činu obchodovania s ľuďmi s prihliadnutím na vstup Slovenskej republiky do
Schengenu“, realizovaného v roku 2011, ako aj z výskumu realizovaného v roku 2010
v marginalizovanej skupine obyvateľstva s názvom „Formy obchodovania s ľuďmi za účelom
nútenej práce“38).
38
Záverečná správa z vedeckovýskumných úloh
„Páchanie trestného činu obchodovania s ľuďmi
s prihliadnutím na vstup SR do Schengenu“ a „Formy obchodovania s ľuďmi za účelom nútenej práce“,
Bratislava, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2011, - 186 s., Sign.: Výsk. 169
46
Graf 11: Záujem o druhy prostitúcie na Slovensku
Z údajov z grafu vyplýva, ţe podľa respondentov najviac rozšírené druhy prostitúcie
na Slovensku sú vo verejných domoch (erotických salónoch), v baroch a zábavných
podnikoch a na ulici. Rozsah výskytu najrozšírenejších druhov je od 15 % do 18 %. Za
povšimnutie stojí skutočnosť, ţe podľa názoru respondentov sa v ich meste alebo obci
prostitúcia nevyskytuje, ako sa vyjadrilo aţ 8,57 % respondentov a nemá teda plošný
charakter.
Predmetom skúmania bol aj záujem o sexuálne služby zo strany predstaviteľov
jednotlivých spoločenských skupín. Najväčší záujem o sexuálne sluţby majú vodiči
kamiónov - aţ 28,14 %, zrejme ide v prevaţnej miere o pouličnú prostitúciu. Z výsledkov
vyplýva, ţe v záujme o sexuálne sluţby prevládajú cudzinci (22,92 %), avšak ich podiel je
s veľkou pravdepodobnosťou oveľa vyšší, pretoţe sem patrí aj pomerne veľký podiel turistov
(12,29 %) a samozrejme vodičov kamiónov, prevaţne zahraničných, ktorí vyuţívajú trasy
prepravy cez územie Slovenskej republiky. Výsledky záujmu sú zhrnuté v grafe.
47
Graf 12: Záujem spoločenských skupín o poskytovanie sexuálnych sluţieb
Podľa respondentov najväčším nebezpečenstvom spojeným s prostitúciou sú
zdravotné problémy, šírenie pohlavných chorôb a závislostí.
Dôleţitým ukazovateľom je miesto, kde sa prostitúcia prakticky vykonáva. Prevaţuje
forma výkonu na ulici, aţ 41%, potom v súkromnom byte alebo dome 27 %. V nočnom bare
alebo klube 19 % a v erotickom salóne 12 %.
Predmetom výskumu bolo postihnúť dopytovú stránku na sexuálne sluţby
poskytované jednotlivými formami (aký bol dopyt: „malý – len občas, asi raz za týždeň,
každý deň, niekoľko krát za deň“). Z výpovedí respondentov vyplynulo, ako často boli
v styku s klientmi a poskytovali sexuálne sluţby. Podľa ich vyjadrení bol dopyt po sluţbách
vysoký, aţ 77 % poskytovalo sluţby každý deň alebo niekoľko krát za deň.
48
Graf 13: Dopyt po sexuálnych sluţbách
Súčasťou informácií o dopytovej stránke bola identifikácia najčastejších ţiadateľov
sexuálnych sluţieb. Ako klienti prevaţujú zahraniční občania, či uţ pracujúci v Slovenskej
republike alebo turisti, tvoria až 71 % klientov. Naši občania tvorili 29 % klientely. Skladba
klientov bola pravdepodobne ovplyvnená geografickou polohou regiónov, hustotou väčších
miest, priemyselných parkov a objektov a dopravnou infraštruktúrou, ktorá je vyuţívaná pre
nákladnú automobilovú prepravu, turistický ruch a pod. Čiastočne môţe byť klientela
ovplyvnená miestom pôsobenia t. j. v prihraničnom priestore, čo má vplyv na dochádzanie
za sexuálnymi službami na územie cudzieho štátu (Rakúsko, Maďarsko) alebo z Ukrajiny na
naše územie. Klientela môţe byť ovplyvnená aj blízkosťou veľkých podnikov
a priemyselných parkov, v ktorých sú zamestnaní občania zo zahraničia. Otvorením
Schengenského priestoru sa vytvorili takmer ideálne podmienky pre „voľnú“ realizáciu
rozličných foriem poskytovania sexuálnych sluţieb. Moţnosťou voľného pohybu cez hranice
jednotlivých krajín vytvára predpoklad a podmienky na násilnú aj dobrovoľnú prostitúciu.
Veľký počet respondentov uvádza, ţe navštívili verejný dom alebo im boli ponúkané
sexuálne služby. Na základe toho je potrebné riešenie právnej situácie v oblasti
poskytovania sexuálnych služieb.
49
5. Prieskum verejnej mienky o problematike prostitúcie
Prezentované údaje sú výsledkom reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu, ktorý
sa uskutočnil v dňoch od 2. októbra do 9. októbra 2012 na reprezentatívnej vzorke 1 036
obyvateľov Slovenskej republiky vo veku od 18 rokov.39 Údaje boli zozbierané metódou
štandardizovaných rozhovorov zaznamenaných do dotazníka. Respondenti boli vyberaní
kvótnym výberom. Výberovými znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť
sídla a región bydliska. Vzorka respondentov je reprezentatívna. Veľkosť výberovej vzorky
umoţňuje zovšeobecniť základné výsledky prieskumu (prvostupňové údaje) s maximálnou
odchýlkou ±3,1%. Zistené výsledky prezentované v tejto správe sú štatistické odhady, ktorých
presnosť závisí od veľkosti vzorky/subvzorky a od zisteného percentuálneho zastúpenia
daného javu v tejto vzorke/subvzorke.
5.1. Výsledky prieskumu
5.1.1. Druhy prostitúcie v blízkom okolí respondentov
Viac ako polovica respondentov si myslí, ţe v ich obci, meste alebo blízkom okolí sa
nevyskytuje ţiadny z predloţených druhov prostitúcie, resp. o tom nevedia (52%). Naopak,
pribliţne kaţdý desiaty respondent uvádza, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytujú všetky štyri
druhy prostitúcie (12%). Respondenti si najčastejšie myslia, ţe v ich obci, meste alebo
blízkom okolí sa vyskytuje barová prostitúcia – túto odpoveď uviedla viac ako tretina
opýtaných (34%). Výskyt barovej prostitúcie vo svojom okolí zamieta 36% a nevie o tom
30% respondentov. Viac ako štvrtina respondentov deklaruje v ich blízkom okolí výskyt
privátnej (28%) a tieţ pouličnej, cestnej, diaľničnej prostitúcie (27%). Výskyt privátnej
prostitúcie vo svojom okolí zamieta 37% a nevie o tom 35% respondentov. Výskyt pouličnej
prostitúcie vo svojom okolí zamieta 43% a nevie o tom 30% respondentov. Najmenej často
(pätina respondentov – 20%) uvádzajú výskyt v ich blízkom okolí hotelovej prostitúcie.
Výskyt tohto druhu prostitúcie zamieta vo svojom okolí 43% a nevie o tom 37%
respondentov.
39
Záverečná správa z prieskumu verejnej mienky o problematike prostitúcie, agentúra FOCUS, október 2012.
50
Graf č.14:
Vyskytujú sa vo vašej obci, meste, blízkom okolí tieto druhy prostitúcie?
% všetkých respondentov, október 2012, N= 1036 respondentov
52%
barová prostitúcia
34%
36%
30%
žiadna sa
nevyskytuje
17%
jedna z nich
sa vyskytuje
privátna prostitúcia
28%
37%
35%
11%
dve z nich sa
vyskytujú
pouličná, cestná,
diaľničná prostitúcia
27%
43%
30%
8%
tri z nich sa
vyskytujú
hotelová prostitúcia
20%
43%
37%
12%
všetky sa
vyskytujú
áno
nie
neviem o tom
FOCUS
5.1.1.1. Druhy prostitúcie v blízkom okolí respondentov podľa sociálno-demografických
charakteristík respondentov
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytuje barová
prostitúcia (34%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
muţi (39%)
respondenti vo veku 35-44 rokov (40%)
respondenti s vysokoškolským vzdelaním (42%)
tvoriví odborní pracovníci (42%), podnikatelia / ţivnostníci (50%)
druh / druţka (48%)
respondenti s vyššími čistými mesačnými príjmami domácnosti: 1 301 – 1 500 € (44%),
1 501 € a viac (46%)
respondenti ţijúci vo väčší mestách s počtom 20 – 50 tisíc obyvateľov (48%), 50 – 100
tisíc obyvateľov (46%), nad 100 tisíc obyvateľov (69%)
respondenti ţijúci v Bratislavskom kraji (56%)
51
respondenti, ktorí pouţívajú internet kaţdý deň (46%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa nevyskytuje barová
nekvalifikovaní manuálni pracovníci (57%)
respondenti z päť a viacčlenných domácností (47%)
vdova / vdovec (41%)
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti 1 101 – 1 300 € (43%)
respondenti ţijúci v menších obciach s počtom do 2 tisíc obyvateľov (58%), 2 – 5 tisíc
obyvateľov (45%)
respondenti ţijúci v Banskobystrickom kraji (49%)
respondenti, ktorí vôbec nepouţívajú internet (42%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí nevedia o tom, či sa v ich blízkom okolí vyskytuje
barová prostitúcia (30%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
ţeny (33%)
starší respondenti vo veku 65 a viac rokov (41%)
dôchodcovia (41%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti: do 500 € (37%), 501 700 € (36%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 50 – 100 tisíc obyvateľov (46%)
respondenti ţijúci v Nitrianskom kraji (36%), v Ţilinskom kraji (46%), v Prešovskom
kraji (36%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytuje privátna
muţi (33%)
mladší respondenti vo veku 18 – 24 rokov (34%), 25 - 34 rokov (32%)
kvalifikovaní manuálni / prevádzkoví pracovníci (33%), tvoriví odborní pracovníci
(34%), podnikatelia / ţivnostníci (44%)
52
1 501 € a viac (39%)
respondenti ţijúci vo väčší mestách s počtom 20 – 50 tisíc obyvateľov (35%), 50 – 100
tisíc obyvateľov (48%), nad 100 tisíc obyvateľov (59%)
respondenti ţijúci v Bratislavskom kraji (47%), v Košickom kraji (35%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa nevyskytuje
privátna prostitúcia (37%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti 900 - 1 101 € (46%)
obyvateľov (49%)
respondenti
ţijúci
v Trnavskom
kraji
(49%),
Banskobystrickom
kraji
(46%),
v Prešovskom kraji (44%)
privátna prostitúcia (35%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
ţeny (39%)
dôchodcovia (45%)
respondenti z dvojčlenných domácností (41%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti: do 500 € (42%), 501 700 € (46%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 5 – 20 tisíc obyvateľov (45%), 50 – 100 tisíc
obyvateľov (43%)
kraji (45%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytuje pouličná,
cestná,
diaľničná
prostitúcia
(27%),
je
kategóriách:
53
v nasledujúcich
sociálno-demografických
respondenti vo veku 35 - 44 rokov (32%)
respondenti maďarskej národnosti (37%)
kvalifikovaní manuálni / prevádzkoví pracovníci (33%), tvoriví odborní pracovníci (40%)
1 501 € a viac (35%)
respondenti ţijúci vo veľkých mestách - nad 100 tisíc obyvateľov (72%)
respondenti ţijúci v Bratislavskom kraji (72%), v Trnavskom kraji (55%)
pouličná, cestná, diaľničná prostitúcia (43%), je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (47%)
respondenti ţijúci v menších obciach s počtom do 2 tisíc obyvateľov (62%)
respondenti ţijúci v Trenčianskom kraji (60%), Banskobystrickom kraji (50%),
v Prešovskom kraji (51%)
pouličná, cestná, diaľničná prostitúcia (30%), je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
dôchodcovia (37%)
respondenti z dvojčlenných domácností (34%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 20 - 50 tisíc obyvateľov (38%), 50 – 100 tisíc
obyvateľov (46%)
kraji (41%).
54
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytuje hotelová
muţi (23%)
mladší respondenti vo veku 18 - 24 rokov (26%)
kvalifikovaní manuálni / prevádzkoví pracovníci (24%), tvoriví odborní pracovníci
(29%), podnikatelia / ţivnostníci (27%)
respondenti ţijúci vo väčších mestách – 20 – 50 tisíc obyvateľov (31%), 50 – 100 tisíc
obyvateľov (33%), nad 100 tisíc obyvateľov (59%)
hotelová prostitúcia (43%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
nekvalifikovaní manuálni pracovníci (64%)
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti 901– 1 100 € (49%), 1 500 €
a viac (50%)
obyvateľov (53%)
respondenti ţijúci v Trnavskom kraji (55%), Banskobystrickom kraji (58%).
hotelová prostitúcia (37%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
dôchodcovia (44%)
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti 701– 900 € (43%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 5 - 20 tisíc obyvateľov (44%), 50 – 100 tisíc
obyvateľov (53%)
respondenti ţijúci v Nitrianskom kraji (46%), v Ţilinskom kraji (56%).
55
5.1.2. Postoj k prostitúcií
Takmer tri štvrtiny respondentov má k prostitúcii zamietavý postoj (72%). Pričom
viac ako polovica má k prostitúcii záporný postoj (55%) a takmer pätina skôr záporný postoj
(17%). Viac ako pätina respondentov vyjadrila k prostitúcii neutrálny postoj, resp. je im to
jedno (22%). Naopak, celkovo len 3% respondentov vyjadrili k prostitúcii pozitívny postoj –
pričom skôr kladný postoj majú 2% a kladný postoj 1% respondentov. K otázke postoja
k prostitúcii sa nevedeli vyjadriť 3% respondentov.
Graf č.15
Aký je váš postoj k prostitúcii?
skôr kladný + kladný
3%
kladný
1%
nevie
3%
skôr kladný
2%
je vám to jedno
22%
záporný
55%
záporný + „skôr“ záporný
72%
skôr záporný
17%
FOCUS
5.1.2.1. Postoj k prostitúcií podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
Vyšší podiel respondentov, ktorí majú k prostitúcií záporný postoj (55%), je
v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
ţeny (68%)
dôchodcovia (72%)
56
respondenti sami ţijúci v domácnosti (70%)
ţenatí / vydaté (58%), vdova / vdovec (80%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti – do 500 € (63%)
respondenti ţijúci v obciach s počtom 2 – 5 tisíc obyvateľov (67%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí majú k prostitúcií skôr záporný postoj (17%), je
v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
muţi (20%)
respondenti vo veku 45 – 54 rokov (23%)
kvalifikovaní manuálni / prevádzkoví pracovníci (21%), študenti (20%)
respondenti ţijúci v Nitrianskom kraji (28%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí majú k prostitúcií neutrálny postoj – „je im to jedno“
(22%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
muţi (31%)
mladší respondenti vo veku 18 – 24 rokov (32%)
podnikatelia / ţivnostníci (42%), nezamestnaní (35%)
respondenti z trojčlenných domácností (29%)
slobodní respondenti (31%), druh / druţka (31%)
respondenti s najvyššími čistými mesačnými príjmami domácnosti: 1 501 € a viac (39%)
respondenti ţijúci v Banskobystrickom kraji (29%)
respondenti, ktorí pouţívajú internet denne (30%).
5.1.3. Názory na legalizáciu prostitúcie
Najväčšia časť respondentov (takmer polovica) si myslí, ţe prostitúcia na Slovensku
by mala byť úplne zakázaná a jej vykonávanie by malo byť trestne stíhané (45%).
Pričom trestne stíhaní by mali byť predovšetkým aj prostitútky aj ich zákazníci (77% tých,
ktorí sú za zákaz a stíhanie prostitúcie), v menšej miere boli uvedené len prostitútky (20%
tých, ktorí sú za zákaz a stíhanie prostitúcie) a najmenej často boli uvádzaní samotní zákazníci
(2% tých, ktorí sú za zákaz a stíhanie prostitúcie).
57
Naopak, viac ako štvrtina respondentov si myslí, ţe prostitúcia by sa mala
zlegalizovať zákonom, t.j. mala by sa vykonávať ma základe ţivnostenského oprávnenia
(27%). Za ponechanie súčasného stavu – teda nekriminalizovať prostitúciu, ale iba jej
sprievodné javy – je takmer pätina respondentov (18%). Zvyšná desatina respondentov
k názoru na legalizáciu prostitúcie nevedela zaujať postoj (10%).
Graf č.16
Názory na legalizáciu prostitúcie
október 2012
Aký je Váš názor na legalizáciu prostitúcie v SR?
ZAKÁZANÁ –
TRESTNE STÍHANÁ
45%
Kto by mal byť podľa vás trestne stíhaný?
aj prostitútky aj
ich zákazníci
77%
nevie
10%
ponechaný
súčasný stav
18%
iba prostitútky
mala by byť
zakázaná vykonávanie
trestné
45%
19%
iba zákazníci
2%
nevie
2%
mala by sa
zlegalizovať
zákonom
27%
respondenti, ktorí si myslia, že prostitúcia by mala
byť zakázaná – jej vykonávanie trestne stíhané
N= 464 respondentov
CELÁ VZORKA
N= 1036 respondentov
FOCUS
5.1.3.1. Názory na legalizáciu prostitúcie podľa sociálno-demografických charakteristík
respondentov
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe prostitúcia by mala byť zakázaná (45%),
je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
ţeny (55%)
respondenti so základným vzdelaním (53%)
dôchodcovia (62%)
58
respondenti sami ţijúci v domácnosti (55%)
vdova / vdovec (65%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti – do 500 € (52%)
obyvateľov (57%)
respondenti ţijúci v Trnavskom kraji (54%), v Ţilinskom kraji (52%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe prostitúcia by sa mala zlegalizovať
zákonom (27%), je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
muţi (34%)
tvoriví odborní pracovníci (37%), podnikatelia / ţivnostníci (45%)
rozvedení respondenti (37%), druh / druţka (38%)
respondenti s najvyššími čistými mesačnými príjmami domácnosti - nad 1500 € (42%)
respondenti ţijúci vo väčších mestách s počtom 50 – 100 tisíc obyvateľov (53%), nad 100
tisíc obyvateľov (36%)
respondenti ţijúci v Trenčianskom kraji (39%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe by mal byť ponechaný súčasný stav
muţi (22%)
respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (22%)
nekvalifikovaní manuálni pracovníci (39%), nezamestnaní (26%), v domácnosti alebo na
materskej dovolenke (28%)
slobodní respondenti (23%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí sa nevedeli k otázke legalizácií prostitúcie vyjadriť
59
respondenti so základným vzdelaním (14%)
nezamestnaní (21%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti: do 500 € (14%), 501
– 700 € (16%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 5 - 20 tisíc obyvateľov (16%)
respondenti ţijúci v Prešovskom kraji (18%).
5.1.4. Názory na reguláciu prostitúcie
Väčšina respondentov si myslí, ţe štát by mal prostitúciu regulovať a určiť si
podmienky, kde a ako sa môţe vykonávať (79%). Naopak, podľa desatiny respondentov, by
si štát prostitúciu nemal všímať (9%). K otázke regulácie prostitúcie sa nevedelo vyjadriť
12% respondentov.
Graf č.17
Podľa vás, mal by štát prostitúciu regulovať alebo by si ju nemal všímať?
nevie
12%
štát by si
prostitúciu
nemal všímať
9%
štát by mal
prostitúciu
regulovať
79%
FOCUS
60
5.1.4.1. Názory na reguláciu prostitúcie podľa sociálno-demografických charakteristík
respondentov
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe štát by mal prostitúciu regulovať (79%),
výkonní odborní pracovníci, úradníci (86%), tvoriví odborní pracovníci (86%)
respondenti zo štvorčlenných domácností (84%)
respondenti ţijúci v Ţilinskom kraji (86%)
Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, ţe štát by si prostitúciu nemal všímať (9%),
muţi (12%)
nekvalifikovaní manuálni pracovníci (23%), nezamestnaní (20%)
respondenti ţijúci v mestách s počtom 20 - 50 tisíc obyvateľov (14%)
respondenti ţijúci v Banskobystrickom kraji (15%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí sa nevedeli k otázke regulácie prostitúcie vyjadriť
respondenti základným vzdelaním (21%)
dôchodcovia (16%)
respondenti ţijúci v Prešovskom kraji (19%)
5.1.5. Zaznamenanie ponuky sexuálnych služieb
Zaznamenanie ponuky sexuálnych služieb v tlači, na webe, v podnikoch alebo
v kluboch celkovo deklarujú takmer tri štvrtiny respondentov (74%) - pričom často si ju
všimlo 45% a zriedka 29% respondentov. Naopak, ponuku sexuálnych sluţieb v tlači, na
webe, v podnikoch alebo v kluboch si vôbec nevšimla pätina opýtaných (20%). Na otázku
nevedelo odpovedať 6% respondentov.
61
Graf č.18
Všimli ste si nejaké ponuky sexuálnych služieb v tlači, na webe,
v podnikoch alebo v kluboch?
nevie
6%
vôbec
20%
áno, často
45%
všimli si ponuky
sexuálnych služieb
74%
áno, ale
zriedka
29%
FOCUS
5.1.5.1. Zaznamenanie ponuky sexuálnych služieb podľa sociálno-demografických
charakteristík respondentov
Vyšší podiel respondentov, ktorí si všimli ponuky sexuálnych služieb v tlači, na webe,
v podnikoch alebo v kluboch často (45%), je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
muţi (50%)
respondenti vo veku 18 – 24 rokov (54%), 25 – 34 rokov (57%)
kvalifikovaní manuálni / prevádzkoví pracovníci (51%), podnikatelia / ţivnostníci (58%),
študenti (60%)
slobodní (53%), druh / druţka (57%)
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti: 701 – 900 € (51%),
1 101 – 1 300 € (52%), 1 500 € a viac (53%)
respondenti s väčších miesť – nad 100 tisíc obyvateľov (54%)
62
Vyšší podiel respondentov, ktorí si všimli ponuky sexuálnych služieb v tlači, na webe,
v podnikoch alebo v kluboch zriedka (29%), je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
respondenti zo štvorčlenných domácností (34%)
respondenti s čistými mesačnými príjmami domácnosti 901 – 1 100 € (38%)
respondenti ţijúci v Trenčianskom kraji (37%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí si vôbec nevšimli ponuky sexuálnych služieb v tlači,
na webe, v podnikoch alebo v kluboch (20%), je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
ţeny (25%)
respondenti základným vzdelaním (27%)
dôchodcovia (33%)
respondenti sami ţijúci v domácnostiach (34%)
rozvedení (30%), vdova / vdovec (40%)
respondenti s najniţšími čistými mesačnými príjmami domácnosti: do 500 € (35%)
respondenti ţijúci v menších obciach - do 2 tisíc obyvateľov (26%)
5.2.Hlavné závery
Druhy prostitúcie v blízkom okolí respondentov
Viac ako polovica respondentov si myslí, ţe v ich obci, meste alebo blízkom okolí sa
nevyskytuje ţiadny z predloţených druhov prostitúcie (privátna, hotelová, barová,
pouličná/cestná/diaľničná prostitúcia), resp. o tom nevedia (52%). Naopak, pribliţne
kaţdý desiaty opýtaný uvádza, ţe v ich blízkom okolí sa vyskytujú všetky štyri uvedené
druhy prostitúcie (12%).
Respondenti si najčastejšie myslia, ţe v ich obci, meste alebo blízkom okolí sa vyskytuje
barová prostitúcia (34%).
63
Viac ako štvrtina respondentov deklaruje v ich blízkom okolí výskyt privátnej (28%)
a tieţ pouličnej, cestnej, diaľničnej prostitúcie (27%). Pätina respondentov (20%) uvádza
výskyt hotelovej prostitúcie.
Postoj k prostitúcii
Celkovo takmer tri štvrtiny respondentov má k prostitúcii zamietavý postoj (72%) pričom 55% má záporný postoj a 17% skôr záporný postoj.
Viac ako pätina respondentov vyjadrila k prostitúcii neutrálny postoj, resp. je im to jedno
(22%).
Naopak, celkovo len 3% respondentov vyjadrili k prostitúcii pozitívny postoj – pričom
skôr kladný postoj majú 2% a kladný postoj 1% respondentov.
Názory na legalizáciu prostitúcie
Takmer polovica respondentov (45%) si myslí, ţe prostitúcia na Slovensku by mala byť
úplne zakázaná a jej vykonávanie by malo byť trestne stíhané - pričom trestne stíhaní by
mali byť predovšetkým aj prostitútky aj ich zákazníci, v menšej miere boli uvedené len
prostitútky a najmenej často boli uvádzaní samotní zákazníci.
Viac ako štvrtina respondentov si myslí, ţe prostitúcia by sa mala zlegalizovať zákonom,
t.j. mala by sa vykonávať ma základe ţivnostenského oprávnenia (27%). Za ponechanie
súčasného stavu – teda nekriminalizovať prostitúciu, ale iba jej sprievodné javy – je
takmer pätina respondentov (18%).
Kaţdý desiaty respondent (10%) k názoru na legalizáciu prostitúcie nevedel zaujať
postoj.
Názory na reguláciu prostitúcie
Väčšina respondentov si myslí, ţe štát by mal prostitúciu regulovať a určiť si podmienky,
kde a ako sa môţe vykonávať (79%).
Naopak, podľa 9% respondentov, by si štát prostitúciu nemal všímať.
K otázke regulácie prostitúcie sa nevedelo vyjadriť 12% respondentov.
64
Zaznamenávanie ponuky sexuálnych služieb
Zaznamenanie ponuky sexuálnych sluţieb v tlači, na webe, v podnikoch alebo v kluboch
celkovo deklarujú takmer tri štvrtiny respondentov (74%) - pričom často si ju všimlo
45% a zriedka 29% respondentov .
Naopak, ponuku sexuálnych sluţieb v tlači, na webe, v podnikoch alebo v kluboch si
vôbec nevšimla pätina opýtaných (20%).
Na otázku nevedelo odpovedať 6% respondentov.
65
Záver
Cieľom analýzy bolo poukázať na prostitúciu ako na závaţný spoločenský problém.
Zo získaných dostupných zdrojov a výskumných zistení poukazuje na rozšírenosť javu
a naznačuje moţnosti jeho riešenia. Zároveň ponúka inšpirujúce príklady vyrovnávania sa
s týmto problémom v iných krajinách Európy.
Úvodné kapitoly z histórie poukazujú na skutočnosť, ţe prostitúcia je jav s ktorým sa
ľudstvo stretáva od nepamäti a ako spoločenský jav sa nikdy nevytratí, preto záleţí na
jednotlivých štátoch a ich konkrétnych prístupoch ako sa s ňou vysporiadajú. Niektoré štáty
prostitúciu zakazujú a osoby angaţujúce sa v tejto činnosti trestajú, iné zas prostitúciu tolerujú
a samotné štátne inštitúcie vydávajú oprávnenia na jej vykonávanie. Printové či elektronické
média taktieţ verejne poskytujú priestor na ponuku sexuálnych sluţieb. Iné krajiny zase
prostitúciu regulujú zákonmi a túto činnosť prísne kontrolujú.
Analýza si dovoľuje konštatovať, ţe stále pretrváva určitý odstup od tohto problému
a ani legislatíva Slovenskej republiky nedáva dostatočné moţnosti, ako proti prostitúcii
bojovať. Z vykonaného prieskumu verejnej mienky je zrejmé, ţe populácia registruje vo
svojom okolí ponuku sexuálnych sluţieb v tlači, na webe aj v rôznych kluboch a podnikoch.
Vo všeobecnosti u občanov prevláda zamietavý postoj k prostitúcii a väčšina si myslí, ţe štát
by mal prostitúciu regulovať zákonom a určiť podmienky kde a ako sa môţe vykonávať. Na
uskutočnenie poţadovaných zmien sú potrební rôzni aktéri, a to nielen predstavitelia štátu, ale
aj médiá, výskumné a vzdelávacie inštitúcie.
Z uvedených zistení vyplýva, ţe bolo by potrebné zmeniť legislatívu Slovenskej
republiky do tej miery, aby existovala reálna kontrola prostredníctvom daňových orgánov,
ţivnostenských úradov, prípadne úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nad vykonávaním
tejto činnosti. Navrhujeme registráciu všetkých verejných domov, privátov, či iných
priestorov, kde sa poskytujú sexuálne sluţby, z činnosti ktorých by sa odvádzali dane.
Prostitútky by mali mať povinnosť sa registrovať, platiť si odvody do systému sociálneho
zabezpečenia, platiť dane a absolvovať pravidelné zdravotné kontroly, čím by sa predišlo
šíreniu pohlavne nákazlivých chorôb. V neposlednom rade je ţiaduce rozšíriť moţnosti
prostriedkov dokazovania v trestnom konaní, ktorých pouţitie by sa nastolilo v prípadoch,
kedy by existovalo dôvodné podozrenie, ţe dochádza k porušovaniu platných legislatívnych
noriem do tej miery, ţe ide o trestnú činnosť a je potreba, aby zasiahli represívne zloţky.
66
Vysvetlivky :
BA - Bratislavský kraj,
BB - Banskobystrický kraj,
KE - Košický kraj,
NR - Nitriansky kraj,
PO - Prešovský kraj,
TN - Trenčiansky kraj,
TT - Trnavský kraj,
ZA - Ţilinský kraj.
SK - Slovenská republika
UK - Veľká Británia
DE - Nemecko
AT - Rakúsko
CZ - Česká republika
HU - Maďarsko
PL - Poľsko
LU - Luxembursko
CH - Švajčiarsko
67
Použitá literatúra
1. ADAMCOVÁ - KADUKOVÁ, I. Sakrálna prostitúcia v ţivote starozmluvného ľudu 2.časť.
2. ADAMCOVÁ - KADUKOVÁ, I. Profánna prostitúcia v staroveku – 3.časť.
3. ČERNÍK, J., METENKO, J. Mravnostná kriminalita.
4. CHMELÍK .J. Historie prostituce, s. 41. In: Karlovarská právní revue Roč. 6, č. 1 (2010).
5. CHMELÍK, J. a kol. Mravnost, pornografia a mravnostní kriminalita.
6. CHOVANCOVÁ, K., HUGÁŇOVÁ, A., TOMKO, M. Sex – biznis a diskriminácia, s. 96.
In: Zborník ku Konferencii o rôznych formách diskriminácie : Príspevky z vedeckej
konferencie. - 1. vyd. 2010.
7. MARKO, M. Prostitúcia ako spoločenský jav.
8. PRÍGL, A. Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie.
9. Sväté písmo. Evanjelista Matúš, 21 kapitola, 31 verš. s. 1938.
10. ŠALING, S., IVANOVÁ – ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Veľký slovník cudzích
slov.
11. VANÍČKOVÁ, E. Detská prostituce.
12. Zákon 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
13. Medzinárodný dohovor
o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a vykorisťovaní
prostitúcie z roku 1949.
14. Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ţenami
a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému
organizovanému zločinu.
15. Metodická príručka pre príslušníkov policajného zboru, vydaná Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava 2007; Informačná kampaň o dopadoch Schengenu na
občanov SR a rizikách obchodovania s ľuďmi, vydal Krajský úrad v Košiciach v
spolupráci s Krajským úradom v Prešove za podpory a spolupráce Rady vlády SR pre
prevenciu kriminality, ISBN 978-80-969755-1-8; Prognóza vývoja kriminality
v Slovenskej republike do roku 2010, Akadémia Policajného zboru v Bratislave,
Bratislava 2007.
16. Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 aţ 2014.
17. Záverečná správa z prieskumu verejnej mienky o problematike prostitúcie, agentúra
FOCUS, október 2012.
18. Záverečná správa z vedeckovýskumných úloh „Páchanie trestného činu obchodovania
s ľuďmi s prihliadnutím na vstup SR do Schengenu“ a „Formy obchodovania s ľuďmi za
68
účelom nútenej práce“, Bratislava, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2011, - 186
s., Sign.: Výsk. 169.
19. http://sk.wikipedia.org/wiki/Prostit%C3%BAcia#S.C3.BA.C4.8Dasn.C3.A1_prostit.C3.B
Acia_v_medzin.C3.A1rodnom_porovnan.C3.AD
69
Názov:
Analýza situácie v oblasti prostitúcie a s ňou vúvisiaceho dopytu po
sexuálnych službách
Autori:
Ing. Pavel Soukop, PhDr. Magdaléna ondicová, PhD., Mgr. Beáta Gajdošová,
JUDr. Lucia Poláková
Akadémia policajného zboru v Bratislave
69 strán
Tlač:
Rozsah:
Počet znakov:
Účel:
Záver správa z výskumu
Náklad:
4 výtlačky a na web. stránke MV SR
Rok vydania: 2012
Vydanie:
prvé
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.
70

Analýza situácie v oblasti prostitúcie as ňou súvisiaceho dopytu po

Transcription

Similar documents

Ratgeber für Prostituierte

makroekonomická prognóza vývoja slovenskej ekonomiky

Diskurzy v masmediálnych štúdiách

kto sú skíni - Bibliothek der Friedrich-Ebert