Slovenská populárna hudba v rokoch 1977

Transcription

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Katedra hudobnej vedy
Postupová práca II
Slovenská populárna hudba v rokoch
1977-1989
Modus – úvodná štúdia
akademický rok: 2007/2008
5. ročník
vypracoval: Oskar Lehotský
čestné prehlásenie
Prehlasujem, že som postupovú prácu vypracoval samostatne,
s použitím uvedenej literatúry a prameňov.
V Bratislave, dňa 6. 2. 2008
poďakovanie
Ďakujem svojej konzultantke Doc. Yvette Kajanovej, PhD. za
odbornú pomoc a cenné rady pri realizácie tejto práce.
Na tomto mieste sa chcem tiež poďakovať aj Jankovi Lehotskému
a Jožovi Paulínimu, ktorí mi, ako členovia skupiny Modus,
pomohli pri doplnení chýbajúcich a sporných údajov.
Moje poďakovanie patrí aj ľuďom, ktorí mi poskytli dokumentačné
materiály a cenné informácie, užitočné pri mapovaní histórie
a diskografie skupiny Modus a sú to:
Marta Valentová, Ing. Petr Mlejnek, Roman Klištinec,
Silvester Matula, Marián Brezáni a Roman Brna.
Abstrakt
Práca
je
úvodnou
š t ú d i ou
do
p r o b l e ma t i k y
ma p o v a n i a
h i s t ó r i e s l o v e n s k e j p o p u l á r n ej h u d b y v r o k o c h 1 9 7 7 – 1 9 8 9 . T o t o
o b d o b i e vč l e ňujeme do návrhu periodizáci e d e j í n p o p u l á r n e j
hudby
na
Slovensku
od
Yvetty
Kajanovej.
Podrobnejšie
sa
z a me r i a v a me n a j e d n u z n a j v ý z n a mne j š í c h h u d o b n ý c h s k u p í n
Modus
a približujeme
h istór iu
te jto
f or má c ie ,
je j
c e lkové
pôsobenie a tvorbu. V piatich ka pitolá c h sle duje me spoloč e n s k o h i s t o r i c k é a h u d o b n é k o n t e x t y v y me dz e n é h o o b d o b i a , h i s t ó r i u
M o d u s u a j e h o h u d o b n o - š t ý l o v ú o r i e n t áciu v siedmych etapách
j e h o e x i s t e n c i e d o r o k u 1 9 8 9 . V y c h á d z a me p r i t o m z u v e d e n e j
literatúry
a p r a m eňov,
poukazujeme
na
všetky
nejasnosti
v doterajších poznatkoch a našou snahou je č o n a j v i a c d o p l n iť a
vyjasniť
sporné
údaje.
V
analytickej
č asti
poukazujeme
na
c h a r a kt e r i s t i c ké št ýl o v é pr v ky a zvláštnosti repertoáru tejto, dnes
u ž l e g e n d á r n e j k a p e l y , a j s n o t o v ý mi p r í k l a d mi a u k á ž k a mi t e x t o v
vybraných piesni.
Abstract
T h i s t r e at i s e i s a n i n t r o d uc t i o n t o t h e s u r v e y of a S l o v ak
p o p u l a r m u s i c h i s t o r y i n 1 9 7 7 - 1 9 8 9 . W e a r e a pplying this pe r iod
i n t o t h e p r o p o s a l o f t h e p e r iodiz a tion of Slova k popula r music
h i s t o r y a c c o r d i n g t o Y v e t t a K a j anova. We are concentrating to a
detailed sight of Modus - one of the most significant music bands
a n d ma p p i n g a h i s t o r y o f t h i s f o r m a t i o n , i t s o v e r a l l a c t i v i t y
and production. In six chapters we de pic t the soc i al, historical
a n d mu s i c a l c o n t e x t s o f d e f i n e d period, history of Modus and its
o r i e nt a t i on i n mus i c a l s t yl es during the seven phases of its
e x i s t e n c e u n t i l 1 9 8 9 . U si n g i n i t i a t e d b i b l i o g r a p h y a n d s o u r c e s , w e
p o u n c e o n a l l o b s c ur i t i e s i n e x i s t i ng p i e c e s o f k n o w l e d g e a n d o u r
e ffo r t i s t o fi l l i n a n d s t ra i g h t e n out mo o t d a t a a s m o s t a s
p o s s i b l e . I n t h e a n a l y t i c p a r t we point out o n c h ara c t e r i st i c
e l e me n t s o f mu s i c s t y l e a n d o d d i t ies in repertoire of this band
considered as a legend of our mus i c s c e n e , i nc l u d i n g t h e s c o r e
e x a mp l e s a n d s a mpl e s o f l y r i c s f r o m s e l e c t e d s o ng s .
Obsah
Úvod.............................................................................................................1
I. Kultúrno-spoločenská a politická situácia........................................... 3
II. Slovenská populárna hudba v rokoch 1977-89.................................. 7
III. Súčasný stav bádania a vybraná literatúra o
slovenskej populárnej hudbe..............................................................14
IV. K histórií Modusu................................................................................ 18
V. Hudobný štýl skupiny........................................................................... 41
Záver........................................................................................................... 57
Bibliografia................................................................................................. 59
Diskografia.................................................................................................. 60
Pramene...................................................................................................... 63
Príloha......................................................................................................... 64
Úvod
R o k y 1 9 7 7 - 1 9 8 9 s ú d ô l e ž i t ý m o b d o b í m v o v ý v o j i mo d e r n e j
p o p ulárnej
hudby
na
Slove nsku.
Postupne
z ačína
fungova ť
h u d o b n ý p r i e mys e l , b u d u j e s a i n š t i t u c i o n á l n a z á k l a dň a a ml a d í
i n t er p r et i z ač í n a j ú ma ť, a j k e ď l e n v e ľ mi po z voľna, vhodnejšie
p o d mi e n k y n a p r e s a d e n i e . Z me n y v politickom systé me, ktoré
p r e b i e ha l i o d p o l o v i c e 8 0 r o k o v , u m o ž n i l i v o v äč š e j mi e r e
p r i j í mať a s l e d o v ať h u d o b n é d i a n i e z a t z v . „ ž e l e z n o u o p o n o u “
a aktuálne trendy hitovej produkcie s a t a k d o s t á v a l i a j k n á m a t o
aj
vďaka
skupinám
Modus,
E l á n,
Limit,
Indigo
a n e s k ôr
Tublatanka, M i d i , Team a m n o h ý m ď a l š í m. P r o d u k c i a s ó l o v ý c h
s p e v á č o k a s p e v á k ov n a č ele s M a r i k o u G o m b i t o v o u, p o k t o r e j
nasleduje
celá
plejáda
mladých
talentov,
ako
napr.
Beata
Dubasová , D a r i n k a R o l i n c o v á, P e t e r N a g y, R o b o G r i g o r o v,
R i c h ard
Müller
a i.,
potvrdzuje
na
našej
hudobnej
scéne
p r e s a d e n i e h l a v n é h o p r ú d u modernej populárnej hudby, ktorý
v y c h á d z a z o z a b e h n u t é h o mo d e l u rockovej piesne a postupne sa
d o p ĺ ň a o p r i b ú d a j ú c e š t ý l o v é s me r y v p o p u l á r n e j h u d b e d r u h e j
polovice 70. a hlavne v 80. rokov.
T á t o v ý v o j o v á e t a p a s l o v e n s k ej mo d e r n e j p o p u l á r n e j h u d b y
sa p re svoj veľký význam stala aj pr e d me t o m z á u j m u n a š i c h
muzikológov. Ako prvý sa skúma n i u t o h t o o b d o b i a v e n o v a l Igor
Wasserberger.
Okrem
hesiel
v lexikóne
E n c y k l o p e die
jazzu
a m o d e r n í p o p u l á r n i h u d b y, ktorého je spolua utorom, napísal aj
d i z e r t ač n ú p r á c u , v k t o r e j ma p u j e h i s t ó r i u p o p u l á r n e j h u d b y n a
S l o v e n s k u c c a o d 2 0 . r o k o v , p o p r v ú p o l o v i c u 8 0. r o k o v .
Celkovému vývoju slovenskej populárnej hudby sa venuje aj
b ý v a l ý č l e n E l á n u František Turák v j e d n e j z ka p i t ol s y n t e t i c k ej
p r á c e Dejiny Slovenskej hudby ( e d. O. Elsc he k) z r oku 1996, kde
1
s a v n i e k oľk ý c h s t a t i a c h v y j a d r i l a j k o b d o b i u 8 0 . r o k o v . S v o j u
š t ú d i u p o t o m r o z š í r i l v s a mo s t a t n e j p u b l i k á c i í z r o k u 2 0 0 3 . M e d z i
v ý z n a mn é p r á c e v t e j t o o b l ast i p at ri a aj š t ú di e Yve t t y K a j a n o v e j ,
k t o r á s l e d u j e n a j mä v ý v o j n a n a š e j j a z z o v e j s c é n e , p r e n i k a ni e
z a h r a ni č ných trendov do slovenske j j a z z o v e j a p o p u l á r n e j h u d b y
v o b d o b í 6 0 . - 8 0 . r o k o v p o z n a me n a n o m k o m u n i s t i c k ý m r e ž i mo m .
J e z á r o v eň a j a u t o r k o u n á v r h u p e r i o d i z á c i e d e j í n s l o v e n s k e j
populárnej hudby. K výsledkom doterajšieho bádania patria aj
k o me r č n e k o n c i p o v a n é mo n o g r a f i e o je dnotlivýc h inte r pr e toc h
z t o h t o o b d o b i a , d e n n á t l ač , p e r i o d i k á a v n e p o s l e d n o m r a d e u ž a j
web.
V t e j t o prá c i s a p ok ú s i me č o n a j k o m p l e x n e j š i e z ma p o v a ť
d o t e r a j š í s t a v b á d a n i a v d a n e j p r o bl e ma t i k e a z a me r i a m e s a pr i
t o m n a h i s t ó r i u s k u p i n y M o d u s , k t o r á v í ťa z s t v om n a B r a t i s l a v s ke j
l ý r e v r o k u 1 9 7 7 z a h á j i l a v ý z n a mnú é r u v h i s t ó r i í p o p u l á r n e j
h u d b y n a S l o v e n s k u . V r á mc i n e j s a n a š a o f i c i á l n a s c é n a z ač ala
o r i e n t o v ať n a h l a v n ý p r ú d mo d e r ne j populá r ne j hudby a je j
p r e d s t a v i t e l i a s l e d o v a l i d i a ni e n a s v e t o v e j h u d o b n e j s c é n e , č í m
p r i n i esli najnovšie trendy a j k n á m a v i c h s p o j e n í s v l a s t n ý mi
h u d o b n ý m k v a l i t a mi a o s o b n ý m v k l a d o m t a k z a č a l i v y t v á r ať
j e d i n eč ný štýlotvorný rukopis, ktor ý j e p r e s l o v e n s k ú p o p u l á r n u
hudbu tohto obdobia charakteristický. Našou snahou bude aj
o b j a s nenie č o najvä č š i e h o p o č t u n e j a s n o s t í , s k t o r ý mi s a p r i
s k ú ma n í h i s t ó r i e M o d u s u s t r e t n e me . V y c h á d z a me z d o s t u p n e j
l i t e r a t ú r y , p r a meňo v a t a k t i e ž a j z ú s t n e h o p o d a n i a s a m o t n ý c h
a k t é r o v , či p a mä t n í k o v t o h t o o b d o b i a . O b d o b i e r o k o v 1 9 7 7 - 1 9 8 9
včleňujeme do návrhu periodizácie dejín populárnej hudby na
2
S l o v e nsku, ktorého autorkou je Yve tta Ka ja nová 1 a č i a stoč n e t u
n a d v ä z u j e me a j n a n a š u p r e d o š l ú p r á c u s t e ma t i k o u s k u p i n y E l á n 2.
I. Kultúrno-spoločenská a politická situácia
O d druhej polovice 70. r okov a ž d o z a ma t o v e j r e v o l ú c i e
1989
prebiehali
v Če s k o s l o v e n s k e j
socialistickej
republike
o p ä t o v n é s n a h y o u v o ľn e n i e k o mu n i s t i c k é h o režimu. Prvé pokusy
o d e mokr atizáciu a uvo ľn e n i e d i k t a t ú r y b o l i v r o k u 1 9 6 8 z ma r e n é
po invázií vojsk Varšavskej zmluvy. Kr ajina tak aj na ďalej ostala
pod neúmerným politickým a hospodárskym vplyvom Sovietskeho
zväzu.
Nasledovala
tzv.
n o r ma l i z á c i a
a
k on s o l i d á c i a ,
ktorá
p o s t i h l a v š e t k y o b l a s t i s p o l oč e n s k é h o ž i v o t a , z na me n a l a „ n á v r a t
k poriadkom
spred
roka
1968“
a prebehla
p o me r n e
hladko
a rýchlo. Doku me nt ÚV KS Č z d e c e mb r a 1 9 7 0 s n á z v o m P o uč e n i e
z k r í z o v é ho v ý v o j a v s t r a n e a s p o l oč nosti kodifikoval ako „trvalé
a n e me n n é “ h o d n o t y s o c i a l i z m u v ed ú c u ú l o h u r o b o t n í c k e j t r i e d y
a j e j a v a n t g a r d y – K o mu n i s t i c k e j s t r a n y v s p o l oč nosti, diktatúru
p r o l e t a r i á t u , ma r x i s t i c k o - l e ni n s k ú i d e o l ó g i u a j e j u p l a tňo v a n i e
prostredníctvom
Tento
všetkých
d o k u me n t
k o mu n i z m u
výrobných
proletársky
za
p r o s tr ie dkov
p r o k l a moval
svoje
ideály
ma sové ho
a
potvrdzoval
a
to
prostriedkov, zásady
i n t e r n a c i o n a l i z mu s
aj
s o c i a l i st i c k é
pl á n o v a n é h o
pôsobe nia .
ďa l š i e
idey
vl as t n í ct v o
hospodárstva
v z a h r a n ič n e j
a
politike
p r e d o v š e t k ý m v o v zťahu k Sovie tske mu z vä z u. Kodif iká c ia týc hto
1
Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu, In: Slovenská hudobná
kultúra – kontinuita, či diskontinuita? (ed. Renáta Beličová), Fakulta prírodných vied Žilinskej
univerzity, Katedra hudby, Žilina 2007, s. 101-122.
2
Lehotský, Oskar: Slovenská populárna hudba v 80. rokoch. Elán – doména scény, [postupová
práca] KHV, FiF UK, Bratislava 2006.
3
princípov
bola
spochybnili.
nutná,
Návrat
pretože
r e f o r mi s t i
k starému
mysl eniu
ich
v roku
a politike
1968
podobnej
z r o k u 1 9 4 8 b o l i ťa ž k o u r a n o u p r e k u l t ú r u , v e d u a r i a d e n i e š t á t u . 3
Z h i s t o r i c k o - s o c i á l n e j š t ú d i e L e n k y K a l i n o v ej 4 s a o k r e m
iného
d o z v e d á me ,
a hospodárskeho
d e s ať r o či a c h ,
že
„V
dôsle dk u
rozmachu
bola
historic k ý c h
Slovenska
angažovanosť
tradíc ií
v predchádzajúcich
s l o v e n sk é h o
o b y v a t eľs t v a
v období Pražskej jari menšia a preto „ostrá etapa normalizácie“
prebiehala
na
Slovensku
m i e rn e j ši e .
N a v y še
bolo
s l o v e n sk é
o b y v a t eľstvo uspokojené fe de ralizác iou a v ý znamný m podie lom
slovenskej
reprezentácie
v novej
vládnucej
garnitúre.
Tieto
s k u t oč n o s t i m a l i v p l y v a j n a ď a l š í v ý v o j s l o v e n sk e j s p ol o čn o s t i . “ 5
P o r o k u 1 9 7 7 n a s t á v a č i a st očn é u v o ľn e n i e s i t u á c i e , k e d y p r e
m n o h ý c h s k l a d a t eľo v z o b l a s t i v y s o k e j h u d o b n e j k u l t ú r y k o nč í
o b d o b i e z á k a z u činnosti a verejného pôsobenia. Ich diela sa tak
m ô ž u z n o v a u v á d z ať na v e r e jnosti a v mé diá c h. Ďalšie obdobie
7 0 . a 8 0 . r o k o v j e p o z n a č e n é mn o h ý mi z me n a mi e k o n o mi c k é h o
me c h a n i z m u , k t o r ý c h s úč a s ťo u b o l i a j z me n y r e g u l á c i e s oc i á l n yc h
p r o c e s o v . P o n i e k oľk o r oč n o m s p o ma l e n í t e mp a e k o n o mi c k é h o
rastu
a so c i á l n yc h
republiky,
boli
transferov
učinené
a so
u r č ité
z me n a mi
pokusy
o
diania
mi m o
„zdokonalenie
plánovaného riadenia“. Po tzv. „Súbore opatrení“ z roku 1980
nasledoval
koncom
d e s ať r oč i a
ďa lší
pokus
pod
ná z vom
„ K o mp l e x n ý p r o g r a m p r e b u d o v a n i a h o s p o d á r s k e h o me c h a n i z mu“ . 6
Jednostranné obchodné zameranie na Sovietsky zväz spolu
so
„ s p ri at e l e n ý mi
k r a j i n ami “
a n a d me r n é
zbr o j e ni e ,
ma l i
za
n á sl edok izoláciu od sve tovýc h tr hov a tým a j pe r ma ne ntne
3
Lipták, Ľubomír: Po druhej svetovej vojne, In: Dejiny Slovenska, AEP, Bratislava 2000, s.
278.
4
Kalinová, Lenka: K sociálním dějinám Československa v letech 1969-1989. VŠE – Fakulta
národohospodářská, Praha 1999.
5
Tamtiež, s. 16.
6
Tamtiež, s. 6.
4
n a r a s t a j ú c e z a o s t á va n i e z a úr o vňo u v y s p e l ý c h z á p a d n ý c h k r a j í n
sveta.
V oblasti
hudobnej
kultúry
sa
všetky
tieto
aspekty
p r e j a v o v a l i n a j mä v p o ma l o m r o zv o j i i n š t i t u cio n á l n e j zá k l a d n e
h u d o b n é h o p r i e my s l u . M o n o p o l n é p o s ta v e n i e š t á t n e j u me l e c k e j
a g e n t ú r y S l o v k o n c e r t a j e d i n é h o h u d o b n é h o v y d a v a t eľstva Opus,
a k o i c e n t r a l i z á c i a p r i o r g an i z o v a n í h u d o b n é h o ž i v o t a , n e s t ačili
p o k r yť
všetky
požiadavky
hudobnej
praxe
a
stagnujúceho
h u d o b n é h o t r h u . Ak o s a n a p o k o n u k á z a l o , b ol o v z á uj me š t á t u
p o d p o r i ť l e n i d e o l o g i c k y ž i a d u c e ž á nr e , n a j mä ma s o v o p r i j í ma n ú
p o p u l á r n u h u d b u . N e p r i me r a n é z a s a h o v a n i e š t á t n e j moc i d o s f é r y
h u d o b n é h o ž i v o t a p ô s o b e n í m n a i n š t i t u c i o n á l n u z á k l a dň u, mal o za
n á s l e d o k s t r a t u k o n t a k t u s o z a h r a n ič ím. 7 J a z z a na j mä me n š i n o vé
žánre8
populárnej
hudby
boli
pokladané
za
„produkciu
n e p r i a t eľs k ý c h i mp e r i a l i s t i c k ý c h š t á t ov“. Ich produkcia bola na
ú z e mí ČS S R č a s t o n e p o h o d l n á r e ž i m u , p r e t o ž e n a d v ä z o v a l a n a
k u l t ú r u a u me n i e , k t o r é v z n i k l i v k a p i t a l i s t i c k o m s p o l oč e n s k o m
zriadení.
Najviac
sa
do
obla sti
„ ile gality“
a
undergroundu
d o s t á v a l a f o l k o v á s c é n a , g o s p e l mus i c , r o c k o v á a l t e r n a t í va , j a z z a
e l e k t r o a k u s t i c k á h u d b a 9. B e ž n o u me t ó d o u p o u ž i t o u v o v š e t k ý c h
u me l e c k ý c h z v ä z o c h b o l o z r u š e nie starých a založenie nových
z v ä z o v . 10
Takáto
a fungovanie
orientovaným
s i t u áci a
p r ak t i c k y
hudobného
p r i e my s l u ,
interpretom
z n e m o žňova la
čo
mo d e r ne j
bigbítovo
populárnej
r oz voj
a rockovo
hudby
s p ô s o b o v a l o v e ľk é p r o b l é m y s p r e s a d e n í m s v o j i c h h u d o b n ý c h
k v a l í t a s c h o p n o s t í n a hudobnej scéne. Svedč í o tom aj fakt, že
7
Turák, František: Moderná populárna hudba a jazz, In: Dejiny slovenskej hudby (ed. O.
Elschek), Asco, Bratislava 1996, s. 345. Silná cenzúra prostredníctvom tzv. umeleckých
a textových komisií a autocenzúra.
8
Kajanová, Yvetta: Slovník slovenského jazzu. Hudobné centrum, Bratislava 1999.
9
Vývoj elektroakustického žánru sa od roku 1966 dáva v prácach zahraničných autorov do
súvislosti s vývojom v rocku a po roku 1969 s vývojom jazzrockového štýlu.
10
Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1998, s. 297.
5
skupina Modus ktorá vznikla v roku 1967, vydala svoju debutovú
LP M o d u s až v roku 1979, hoci po prvý krát sa o takýto debut jej
č l e n o v i a p o k ú s i l i u ž v roku 1977 po víťa z st ve n a B r a t i s l a v s ke j
l ý r e . P o d o b n e n a t o m b o l a a j s k u p i n a E l á n, k t o r e j v z n i k d a t u j e me
r o k o m 1 9 6 8 a d e b u t o v ý a l b u m Ôs my svetadiel v y š i e l a ž r o k u
1 9 8 1.
V
roku
1976
boli
vše tky
obla sti
kultúr y
poz nače n é
r o z h o d n u t í m v t e d a j š i e h o mi n i s t r a k u l t ú r y M i r o s l a v a V á l e k a,
k t o r ý v y h l á s i l n o v ú i d e o l ógiu „ kva lity“ . Pr e obla s ť hudby to
n a p r í kl a d z n a me n a l o a j f a k t , ž e v š e t ký m v y l úč e n ý m s k l a d a t eľom
b o l o o b n o v e n é č l e n s t v o v Z v ä z e s k l a d a t eľov. 11 V tomt o roku sa
s p o j i l i n á z o r o v o n e s ú r o d é s k u p i n y o bč a nov, ktor í ne súhla sili
s represívnym
postupom
vládnej
moc i
v oč i
českej
u n d e r g r o u n d o v e j h u d o b n e j s k u p i n e The Plast ic Pe ople of t he
U n i v e r s e . O d d e c e m b r a p r e b i e h a l a p e t í c i a , k t o r ú b e z p r o s t r e d ne
podpísalo
242
signatárov
rôzneho
politického
i profesijného
z a me r a n i a , z k t o r ý c h j e d e n s v o j p o d p i s n e s k ô r o d v o l a l . N a p r i e k
r e p r e s i á m p o d p i s y p r i b ú d a l i a j n aďa l e j a s i g n a t á r mi b o l i n a j m ä
Če s k í u m e l c i a o s o b n o s t i . P r v ý dokume nt poc há dz a z 1. ja nuá r a
1 9 7 7 a o p o z i č ná petícia dostáva názov C h a r t a 7 7 . T á s i v y t ýč ila
z a c i e ľ v e d e n i e k o n š t r u k t í v n e h o d ia l ó g u s p o l i t i c k o u a š t á t n o u
m o c o u v s ú v i s l o s t i s p o r u š o v a n í m ľudských práv, ktoré u nás bolo
praktizované
aj
napriek
podpisu
Medzinárodných
p a k t o v 12
G u s t á v om H u s á k o m n a H e l s i n s k e j k o n f e r e n c i í v r o k u 1 9 7 5 .
C h a r t a v i e d l a d o k u me n t á c i u p r í p a d o v p o r u š o v a n i a ľu d s k ý c h p r á v
a navrhovala
ich
riešenie.
K oncom
70.
a v 80.
rokoch
bola
11
Hrčková, Naďa: Dejiny hudby VI. – Hudba 20. storočia (2), IKAR, Bratislava 2006, s. 333.
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V októbri 1976 boli
zverejnené v Zbierke zákonov.
12
6
c e n t r o m o p o z í c i e v Če s k o s l o v e n s k u a j e j či n nos ť b o l a u k o nč ená
v r o k u 1 9 9 2 . 13
Až Gorba č o v o v a p o l i t i k a „ p e r e s t r o jky“ a „ gla snosti“ a j
n a p r i e k p o ma l š i e m u p r o c e s u l i b e r a l i zá c i e a k o v i n ý c h kr a j i n á c h
socialistického
bloku,
umožnila
od
roku
1985
postupné
u v oľň o v a n i e p o l i t i c k é h o t l a k u a o s l a b e n i e v p l y v u š t á t n e j moc i
v k u l t ú r n o - s p o l o če n s k e j s f é r e . D o c há d z a k v äč š i e mu p r e n i k a ni u
trendov
zo
zahraničia
a k lepšiemu
fungovaniu
hudobného
p r i e mys l u . T ú t o s k u t oč no s ť p o t v r d z u j e a j f a k t , ž e v r o k u 1 9 8 7
z í sk a la skupina E lán v O puse e xkluz ívnu z mluvu, č í m z a č ala ma ť
ranokapitalistické
č rty
v
hudobnom
priemysle
a
budúcom
s h o w b i z n i s e , z a i n t e r e s o v a n om n a z i s k u . V y t v á r a t a k pr e c e d e ns
a p r e h u d o b n í k o v , k t o r í p o n e j p r i šl i , j e t a k á t o z m l u v a u ž
s a mo z r e j m o s ťou. 14
II. Slovenská populárna hudba v rokoch 1977-89
S c é n a p o p u l á r n e j h u d b y v b ý v a l o m Československu postupne
n a b e rala v 2. polovici 70. r okov, te da v období 1977 – 89 15 vplyvy
p r o g r e s í v n y c h t r e n d o v v z a h r a n i čí . Vďa k a f e s t i v a l o m a n á k u p u
n o s i č ov 16 p r e n i k a l i k n á m m n o h é i n f o r má c i e o o s o b n o s t i a c h z o
Západu,
viacerí
významní
u me l c i
úči n ko v a l i
na
takých
podujatiach ako Bratislavská lýra a Bratislavské jazzové dni.
13
http://sk.wikipedia.org/wiki/Charta_77
Tesař, Milan: Elán – rock na život a na smrť, Champagne avantgarde, Bratislava 1992, s. 68.
15
Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu, In: Slovenská
hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? (ed. Renáta Beličová), Fakulta prírodných vied
Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Žilina 2007.
16
Napr. česká speváčka Marie Rottrová si na dovolenke v Juhoslávii kúpila MC kapely Black
Sabbath, na ktorej sa jej páčila pieseň She’s gone. Tú jej v českom jazyku otextoval Jaromír
Nohavica a celá skladba sa nahrala nanovo. Takto sa k nám dostala pieseň z repertoáru zahraničnej
kapely pod českým názvom Lásko, voníš deštěm.
14
7
Pravda,
d r a ma t u r g i a
bola
vž dy
komp r omi sná
aj
vo č i
s o c i a l i st i c k ý m k r a j i n á m a a k c hc e li or ga niz á tor i pr e z e ntovať
z á p a d n é ho u me l c a , mus e l m a ť svojho pendanta aj v skupine z
východného bloku. Vzhľa d o m k ú z k y m h i s t o r i c k ý m, k u l t ú r n y m,
s p o l oč e n s k ý m a n a j mä p o l i t i c k ý m v ä z b á m, s a s l o v e n s k á s c é n a
v z á j o mn e o v p l y vňo v a l a s če s k o u . K t y p i c k ý m z n a k o m s k u p í n
s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j h u d b y v t omt o období pa tr í kole ktívna
p r á c a v s k u p i n e . S p e v á k s i p o s t u p n e v y t v á r a „ k u l t o v ú poz í c i u“ v
kapele
a
autorský
predchádzajúcom
tím
realizuje
zaostávaní
za
schopnosti
h i t ma k e r o v .
v ý v o j o v ý mi
Po
t e n d e n c i a mi
v z a h r a nič í , z a čí n a j ú a u t o r i a i n š t r u m e n t a l i s t i s l e d o v ať najnovšie
p r ú d y p o p u l á r n e j h u d b y . P o r o z b i t í t r a d ič ného modelu Tin Pan
Alley a swingovej orientácie slovenskej populárnej scény nastáva
príklon
k rocku.
M ó d n y mi
sa
stávajú
„detské“,
resp.
„ c h l a pče ns k é “ h l a sy ( Žbi r ka, Nagy, Rá ž, L e h o t s k ý , Ďurinda ) ,
alebo
„ di e v č e n s ké “
hlasy
( Gombitová,
Rolincová,
Da ňová,
Dubasová ) . Z n a č n ú z á s l u h u n a h l a s o v e j k u l t ú r e s p e v á k o v a k o a j
na ich vokálnej technike ma l pedagóg F r a n t i š e k T ug e n d l i e b,
ktorého
t a k me r
odborníka
a
všetci
s p e v áci
špecialistu
na
navštevovali
populárnu
ako
h u d b u . 17
hlasového
F r a n t i šek
T u g e n d l i e b o d d eľoval hlavový register od hrudného registra v
t e c h n i k e v ý u k y s p e v u a d o v o ľo v a l a j t v o r b u t z v. n a z á l n e h o t ó n u
( t ó n r e z o n o v a l v „ n o s e “ a b o l z d r oj o m d e t s k é h o ma z n a v é h o h l a s u ,
k d e z n e l i n a j mä v y s o k é a l i k v o t n é tóny). Tento spôsob tvorby tónu
17
František Tugendlíeb – Spevák a hlasový pedagóg – v r. 1973-79 vyučoval na Ľudovom
konzervatóriu, potom v slobodnom povolaní. Medzi jeho žiakov patrili príslušníci rôznych
generácií a štýlového zamerania, ako napr. M. Gombitová, D. Grúň, M. Laiferová, D. Rolincová,
M. Žbirka a i. Participoval aj na mnohých školeniach amatérskych spevákov, v odborných
porotách (typu Mladá píseň – Jihlava a pod.).
8
b o l o d r a z o m t v o r b y B e e G e e s , k d e sa objavoval mu žský falzet,
a k o d o b o v ý i d e á l v d i s c o s o u n d e . 18
Práca
skupiny
bola
c h a r a k t e r i s t i c ká
disciplínou
a h ú ž e v n a t o sťou, č a s t o a ž f a n a t i c k ý m p r e k o n á v a n í m n e s p oč etných
fi nan č n ý c h
i o r g a n i z ač ných
a svetelnej
a p a r a t úr y .
možnosti
v
z mi e t a l i
často
Formácie
koncertnej
v
problémov
činnosti
e x i s t e nč n ý c h
sa
s nákupom
v z hľadom
a
na
zvukovej
obmedzené
vydavate ľs k ý c h
problémoch,
ale
p o č inov
i závisti
a n e p r a j n í c t v e . T i e s k u p i n y , k t o r ý m s a p o d a r i l o d o s t ať na špicu
r e b r íč ka, E l á n, M o d u s , Indigo a i . , u s k u t oč ň o v a l i n e s p oč e t né
„šnúry“ po celej bývalej ČS S R a v k r a j i n á c h „ s o c i a l i s t i c k é h o
bloku“
( n a j mä
ZSSR),
l á ma l i
rekordy
v
predaji
platní
v st á tisícových nákladoch. Z nic h ne pr ime r a ne pr of itova la nie le n
a d mi n i s t r a t í v a
i s a mo t n á
Opusu,
štátna
Slovkoncertu,
zväzov
p o k l a d n i c a . 19 F r a n ti š ek
a inštitúcií,
Turák
v jednej
ale
zo
s v o j i c h š t ú d i í 20 d e l í h u d o b n í k o v n a t r i z á kladné kategórie. Do
prvej
patria
stolových
p r o f e s io n á l i ,
a tanečných
cestujúci
zariadení.
v ý l uč ne
Druhú
za
tvoria
hranice
do
profesionálne
a a ma t é r s k e k o n c e r t n é s k u p i n y h r a j ú c e p ô v o d n ú h u d b u , t a k me r
v ý l uč ne pôsobia doma . T r e tiu a ma t é r i , k t o r í h r a j ú n a t a n eč ných
z á b a v ách na dedinách, svadb á c h, v štude ntskýc h kluboc h a pod. 21
P r i p r o p a g á c i i a me d i a l i z á c i i d o mi n o v a l a o r i e n t á c i a n a
bratislavské prostredie. Reťa z e c a ge n t ú r a – v y d a v a t e ľs t v o –
mé d i á f u n g o v a l l e n v eľmi o b me d z e n e v z hľa d o m n a m o n o p o l n é
p o s t a v e nie i n š t i t ú c i í a k a n á l y , c e z k t o r é s a u me l c i d o s t á v a l i d o
p o v e d o mi a v e r e j n o s t i , b o l i j e d n o z n ačn e d a n é a n e u mo ž ňo v a l i
18
Kajanová, Yvetta: The dissemination of progressive trends in Slovak jazz, rock and pop
music inspired by concerts of foreign groups, In: Musicologica Istropolitana IV, Stimul, Bratislava
2005, s. 209-228.
19
Turák, František: Moderná populárna hudba a jazz In: Dejiny slovenskej hudby (ed. O.
Elschek), Asco, Bratislava 1996, s. 354.
20
Turák, František: Moderná populárna hudba a džez na Slovensku: vývojové tendencie
a kritické reflexie, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2003.
21
Tamtiež, s. 35.
9
v i a c e r o m o ž n ý c h c i e s t . N a d o b ú d a nie a udržiavanie popularity
i n t er p r et ov p r e b i e ha l o u mi e s t n ením sa v prestížnych televíznych
s ú ťa ž i a c h N a š i c h de v äť , 6+1, 5 krát P, Triangel a úč inkovaním na
fe s t i v a l och B r a t i s l a v s k á L ý ra v B r a t i s l a v e ( o d r . 1 9 6 6 ) , F e s t i v al
politickej
piesne
v Martine
(1972-1989),
Bystrické
z v o n y,
D e t v i a n s k a z l a t á r u ž a a K o š i c k ý z l a t ý p o k l a d. P r í z n ač nou pre toto
obdobie
je
spolupráca
aj
sa
r e n o mo v a n ý c h
organizátori
produkcia
a s p oň
o b me d z o v a l a
textárov,
čo
v agentúre
jednej
len
LP
na
často
r oč ne.
jedného
diktovali
Slovkoncert
(od
a
r.
Autorská
či
dvoch
z ne u ž í v a l i
1969)
a vo
v y d a v a t eľs t v e Opus (vzniklo v r oku 1971) . Postupným budova ním
inštitucionálnej
základne
a
p e s t o va n í m
k o n c e r t né h o
života
a t r a dí c i e f e s t i v a l ov , s a c e n t r o m d i a n i a v s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j
h u d be stala B ratislava. Podobne ako v mi nulých rokoch, sa
h u d o b n í c i a s k u p i n y z c e l é h o Slovenska aj v období 1977-89
s ú s t r e ďo va l i pr á v e t u .
S k ú ma n é m u o b d o b i u p r e d c h á dz a l i p r o g r e s í v n e s n a h y č l e nov
n e s p oč etného množ stva kapiel, ktor é u n á s o d p r v e j p o l o v i c e 6 0 .
r o k o v, aj vďa k a s l a b n ú c e j c e n z ú r e k o n c a 6 0 . r o k o v , i n t e n z í v n e
p r e s a d z o va l i a r oz ví j a l i mod e l r o c k o ve j p i e s n e a p o s t u p ne s a t a k
u n á s , n a p o p u d a n g l i c k é h o r o c ku a americkej populárnej hudby,
p r o f i l o v a l n o v ý h u d o b n ý p r ú d . M á me n a mys l i n a p r . t a k é k a p e l y ,
ako
P rúdy ,
The
B e a t m e n,
The
S o u l m e n,
The
P l a y e r s,
The
Gentleman, I s t r o p o l i t a n a, M o d u s , a mnohé ď a l š i e . T o t o ú s i l i e
v y v r c h o l i l o v r o k u 1 9 6 9 , k e d y s k u p i n a Prúdy v y d a l a d e b u t o v ú L P
p l a t ňu s názvom Z v o n k y z v oňt e . Bigbítová é r a u ná s pr e tr va la a j
po
udalostiach
z roku
1968
a jej
predstavitelia,
ako
Pavol
H a m m el , De žo Ursíny , M ar i á n V a r g a, F r a n t i š ek G ri gl á k a i .
n a p r i e k r a s t ú c e mu p o l i t i c k é m u t l a k u n a k u l t ú r n y c h p r a c o v n í k o v ,
k t o r í k o n t r o l o v a l i i c h č innos ť, a j n a ďa l e j d o k á z a l i s l e d o v ať
10
n a j n o v š i e h u d o b n é t r e n d y 7 0 . r o k o v . V z n i k l i f o r má c i e a k o n a p r .
C o l l e g i u m m u s i c u m, Provisorium, G a t t ch, č i Fermáta, ktoré sa po
vzore
svojich
pendantov
spoza
opony, 22
železnej
štýlovo
o r i e nt o v a l i n a a r t r oc k , r e s p . ja z z r o c k . N i e k t o r é u v e d e n é s k u p i n y
si dokázali aj napriek silným v p l y v o m a n g l o - a me r i c k e j h u d b y
udržať
vlastnú
i n t er p r et ác i í
štýlovosť
a v yt v o r i l i
v pôvodne j
z vl á š t n u
tvor be
sy n t é z u
a or iginá lne j
be a t u
s do má c i m i
f o l k o v ý mi ( b a l a d i c k ý mi ) , i ľu d o v ý mi p r v k a mi . 23
Popri rockovom prúde na našej oficiálnej scéne v 70.
r o k o c h a j n a ďa l e j p r e t r vá v a t r a di č n ý m o d e l p o p u l á r n e j h u d b y s o
swingovou
orientáciou
a c h a r a k t e r i s t i c k ý mi
b i g - b a n d o v ý mi
a r a n ž má n mi , č í m s a p r e hl bu j e z a o stá v a n i e z a a n g l o - a me r i c k o u
hudobnou kultúrou. Tento stredný prúd je sč a s t i u d r ž i a v a n ý
a p r e f e r o va n ý a j u me l o a r e p r e z e n t uj ú h o u n á s t a k í s p e v á c i , a k o
n a p r . M ar c e l a L ai f e r o v á , Nor a Bláhová , K a rol D u c h oň, Jana
Kociánová, Zo r a K o l í n sk a , I v o H el l e r, Dušan Grú ň, Zde ně k
S y c h r a, E v a B i h á r y o v á a ďa l š í . I c h s p r i e v o d n ý mi t e l e s a mi b o l i
b i g b a n d y TOČR, O r e c h s t e r Kar o l a V l ac h a , O r c h e s t e r V i e ro s l a v a
M a t u š í k a a p o d . A u t o r s k ú z á k l a dňu pre tento hudobný štýl u nás
t v o r i l i n a p r . a j P a v o l Ze l e n a y, Ján Siváč e k , Ľu d o v í t Š t a s s e l,
B o h u m i l T r n eč k a a i. Š týlovo podobnú, no z vukovo mo de r ne jšiu
vlnu stredného prúdu u nás predstavuje O r c h e s t e r B r aňa Hronc a
so
s p e v áč k a mi
Evou
M á zi k o v o u
a Evou
Kostolányiovou,
O r c h e s t e r J u r a j a V e l č o v sk é ho s o s p e v á č kou O ľg o u S z a b o v o u, č i
K a r o l K o n á r i k so skupinou S k a r a b e u s a i . 24 Zborové pasáže
s p i e v al i členky vokálnych skupín, Bezinky , Trend a pod. Tento
š t ý l o v ý p r ú d e š t e s t a či l o v p l y v n i ť a j n i e k t o r ý c h v ý z n a mn ý c h
22
Napr. Pink Floyd, Genesis, Yes a i.
Turák, František: Moderná populárna hudba a jazz, In: Dejiny slovenskej hudby (ed. O.
Elschek), Asco, Bratislava 1996, s. 351.
24
Jaslovský, Marian: Slovak popular music since the mid-seventies, In: Slovak Popular Music
and Jazz (ed. Yvetta Lábska), SMF, Bratislava 1989, s. 1.
23
11
p r e d s t a v i t e ľov moderného prúdu populárnej hudby, ako napríklad
J a n k a Leh o t s k é h o , M i r o sl a va Žbi r k u, k t o r ý v r o k u 1 9 7 3 p ô s o b i l
v O r c h e s t r i B r aň a H ronca a v rokoch 1975-1976 aj v Orchestri
G u s t á v a O f f e r m a n a . T a k t i e ž a j n i e k t o r é n a h r á v k y s k u p i n y E l á n 25,
či
M a rik y
G ombi t o v e j 26
s o r c h e st r a mi
TO Č R,
a VV
systém
z o b d obia druhej polovice 70. r okov, t a k t i e ž d o k u me n t u j ú v p l y v
big-bandového stredného prúdu.
V r o k u 1 9 7 7 z í s k a l a s k u p i n a M o d u s z l a t ú l ý r u s p i e sňou
Úsmev 27,
čím
potvrdila
d e f i n i t í vny
odklon
od
z a be hnuté ho
swingového štýlu a tradi č ného modelu Tin Pan Alley. Jej členovia
t a k n a d vi a z a l i n a m o d e l r oc k o v e j pie s n e , k t or ý b o l u n á s o d
p o l o vice 60. rokov rozvíja ný a prispôsobený tunajším kultúrnos p o l oč e n s k ý m p o d mi e n k a m. P o dľa Y v e t t y K aj a n o v e j tak u nás
d e fi n i t í v ne k o nč í é r a o d d e l e n é h o t v o r i v é h o p r o c e s u s k l a d a t eľ –
t e x t ár – i n t er p r et – s p e v á k a i n t er p re t i s ú z ár o v eň a j a u t o r mi
s v o j i c h p i e s n í . 28 V l á d n a g a r n i t ú r a s i v š a k a ž d o r o k u 1 9 8 9 u d r ž a l a
právo
kontrolova ť
texty
a s c h v a ľova ť
repertoár
skupín
p r o s t r e d n í c t v o m n a t o v y t v o r en ý c h k o mi s i í . N a z j a z d e K S S
o d z n e l o z ú s t v t e d a j š i e h o p r v é h o t aj o mní k a Ú V K S S „ k r i t i c ké
h o d n o t e n i e b e z o b s a ž n ý c h a p l y tk ý c h t e x t o v v p o p u l á r n e j h u d b e
u p l y n u l ý c h r o k o v “ . 29 Pod zá mienkou „skvalitnenia úrovne našej
populárnej hudby a sústredeného úsilia tých, ktorým na srdci leží
morálny
profil
a citový
život
našej
ml á d e ž e “ ,
v l á dn a
moc
zasahovala do diania na oficiálnej hudobnej scéne a predstavitelia
p o p u l á r n e j h u d b y b o l i n ú t e n í s t ať s a č le nmi Zvä z u slove nskýc h
25
Napr. piesne Dám Ti (V. Patejdl/V. Patejl), Semafór (V. Patejdl/J. Ráž, Z. baláž, V. Patejdl),
Rád som s Tebou (V. Patejdl/P. Jursa), Ponúkam (V. Patejdl/M. Pálešová) a i.
26
Napr. piesne Deň (I Bázlik/J. Štrasser), Nebuď sám (I Bázlik/J. Štrasser), Máme svoje tajné
plány (A. Brezovský/K. Peteraj), Prstienky z trávy (M. Gombitová/K. Peteraj),
Výmeny (P. Hammel/K. Peteraj), Chcem sa s Tebou deliť (P. Hammel/K. Peteraj) a i.
27
J. Lehotský/K. Peteraj.
28
Kajanová, Yvetta: Tvorivosť a inovácie v muzikológii a v trhovom priestore. In: Slovenská
hudba č. 3 – 4, XXXI, 2005, s. 406 – 412.
29
Mokrý, Ladislav: Hudobné umenie In: Kultúrny rozvoj Slovenska v siedmej päťročnici
1981-1985 (ed. Ján Fischer – Pavel Paška), Obzor, Bratislava 1987, s. 212-227.
12
s k l a d at e ľo v , k d e v y t v o r i l i s a mos ta t n ú t v o r i v ú k o mi s i u . 30 Pre toto
o b d o b i e j e t y p i c k á s i l n e j ú c a p o l a r i t a me dzi ofi c iálnou ideológiu,
k t o r á i z o l o v a l a k o m u n i s t i c k é k r aj i n y a u me l o v y t v á r a l a v e r e j n ú
mi enku umelca mi , ktorí oficiálne fi gurovali na scéne a snažili sa
o p r o g r e s i v i t u z o s v o j h o u h l a p o hľa d u a v r á mc i s v o j i c h mo ž n o s t í
p r i e n i k u d o z a h r a n i č i a . J e d n ý m z o z d r o j ov nežnej revolúcie
v roku
1989
sa
stala
u n d e r g roundová
scéna
alternatívnych
ž á n r o v . 31
Ví ťa z s t v om n a f e s t i v a l e B r a t i s l a v s ká l ý r a , M o dus p r i p rav i l
v h o d n é p o d mi e n k y p r e ďa l š i e f o r má c i e , k t o r é k o n c o m 7 0 . a v 8 0 .
r o k o c h n a s t ú p i l i n a n a š u s c énu populárnej hudby už v duchu
moderného prúdu populárnej hudby štýlovo orientovanej na pop,
rock, disko a ďa l šie š t ýl y t yp i c k é hl a v n e p r e pl u r a l i t n ú s v e t o v ú
scénu 80. rokov. Naplno tak u nás rozvinuli hitovú produkciu,
k t o r á b o l a u ž d l h š í č as doménou hudobného priemyslu západných
k r a j i n . Z a v š e t k y n a š e f o r má c i e s p o mí n a me Elán, Indigo, Banket,
T e a m , Tublatanka, YP S a o s o b n o s t i , a k o M a r i k a G om b i t o v á,
Beáta Dubasová , V a š o P a t e j d l , Peter Nagy, M i r o sl av Žbi r k a,
Ladislav
Lu č e n i č,
Pavol
H a b e r a,
Júlia
a Pe t e r
He čk o v c i
a mn o h í ď a l š í .
30
Tamtiež, s. 216.
Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Žilina 2007, s. 114.
31
13
III. Súčasný stav bádania a vybraná literatúra o
slovenskej populárnej hudbe
Vďa k a
k o me r č n é m u
úspechu
mno h ý c h
p r e d s t a v i t eľov
s l e d o v a n é h o o b d o b i a , b o l o n a j mä v p e r i o d i k á c h p u b l i k o v a n ý c h
mnoho
článkov,
rozhovorov,
kritík
a ďa l ši e
iné
m a t e ri á l y
p o p u l á r n e h o c h a r a k t e r u , vďa k a k t o r ý m s me s c h o p n í m a p o v ať
vývoj a trendy v slovenskej populárnej hudbe 60., 70. a 80.
r o k o v . Z a v š e t k y s p o mí n a me n a j mä č a s o p i s y Po p u l á r , M e l o di e ,
R y t m u s , M l a d ý s vě t a i . R ep o r t á že z fe s t i v a l u B r a t i sl a v sk á L ý ra
b o l i k a ž d o r oč ne publikované a j v dvojtýž de nníku Hudobný život .
Všeobecne
z a me r a n é
š t ú di e
v äč šinou
ma pujú
celkovú
s i t u á c i u , k a p e l y pôs o b i a c e n a S l o v e n s k u a i c h ž á n r o vo - š t ý l o vú
o r i e n t á c i u , v ý v i n o v é t e n d e n c i e v kontexte vývoja na svetovej
sc é n e , kultúrno-spolo č e n s k e j
a p o l i t i ck e j
s i t uác i í
vo
vt e d a j š e j
ČS S R , f u n g o v a n i e h u d o b n é h o p r i e mys l u a p o d m i e n k y e x i s t e n c i e
t o h t o ž á n r u u n á s . 32
Y v e t t a K a j a n o v á je autorkou mnohýc h štúdií o populárnej
h u d b e a n a j mä j a z z e n a S l o v e n s k u a v r o k u 2 0 0 7 p u b l i k o v a l a
p r á c u 33, v k t o r e j n a v r h l a p e r i o d i z á ciu dejín slovenskej populárnej
h u d b y . J e t a k t i e ž a j e d i t o r k o u p u b l i k á c i e z r o k u 1 9 8 9 34, ktorá
vyšla
v
anglickom
sl o v enskej
J e d n o t l i v ý mi
scéne
jazyku
a ma p u j e
mod e r ne j
k a p i t o l a mi
do
dovtedajšie
populárnej
tejto
práce
dianie
na
hudby
a jazzu.
prispeli
Marian
32
Kajanová, Yvetta: Prienik progresívnych trendov do slovenského jazzu, rocku a pop music
prostredníctvom zahraničných koncertov, In: Musicologica Istropolitana IV. Slovenska hudba č. 4,
Bratislava 2004, s. 560 - 573. Yvetta Kajanová vo svojom článku konfrontuje Slovenskej scénu
pop music so zahraničím. Poukazuje na význam progresívnosti trendov, autentické zdroje
inšpirácie a mapuje trendy a významné udalosti na Slovensku, ktoré umožnili prienik
progresívnych trendov zo zahraničia.
33
Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Žilina 2007, s. 101-122.
34
Slovak Popular Music and Jazz (ed. Yvetta Lábska), SMF, Bratislava 1989.
14
J a s l o v s k ý,
Branislav
S l y š k o,
Natál i a
Bajcurová,
Yvetta
Lábsk a , a P a v o l B e k a.
Zo syntetických
prác
s p o me n i e me
kapitolu
Františka
Turák a na t é mu Moderná populárna hudba a jazz v knihe D e j i n y
s l o v e n s k e j h u d b y 35, k d e j e s t r u č ne zma povaný vývoj populárnej
h u d b y a j a z z u n a S l o v e n s k u o d 2 0 . r o k o v 2 0 . s t o r o č ia až po
obdobie vzniku tejto publikácie, t. j. polovicu 90. rokov. Okrem
i n é h o t u s t r uč n e ma p u j e a j s t a v d o v t e d a j š i e h o b á d a n i a a u v á d z a a j
me n á k o n k r é t n y c h p u b l i c i s t o v . S voju štúdiu Tur á k r oz šír il v
s a mos t a t n e j p u b l i k á c i í v r o k u 2 0 0 3 36. V mon o g r a f i i M o d e r n á
p o p u l á r n a h u d b a a d ž e z n a Sl o v e n s k u a k t u a l i z ova l s v o j e p o z n a t k y
a doplnil
text
o analýzy
s k l adie b
vybr a nýc h
pr e dsta viteľov
s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j h u d b y , n a j mä z o 7 0 . r o k o v .
I g o r W a ss e r b e r g e r p a t r í k p r v ý m s l o v e n s k ý m b á d a t eľo m v
t e j t o o b l a s t i . M á s p o me d z i n a š i c h m u z i k o l ó g o v v eľký podiel na
p u b l i k á c i í š t ú d i í s t e ma t i k o u d e j í n slovenskej populárnej hudby.
Popri
prácach
pu b l i k o v a ný c h
v pe r i o di k á c h 37
pracoval
v
a u t o r s k om t í me s A n t o n í n o m M a t zn e r o m, Ivanom Poledňá k o m
n a n a j v ý z n a mn e j š o m č e s k o s l o v e n s k o m l e x i k ó ne j a z z u a m o d e r n e j
p o p u l á r n e j h u d b y 38, k d e j e a j a u t o r o m s l o v e n s k ý c h h e s i e l s p o l u s
J ú l i u s o m K i nč ek om a L adislavom Šolt ýsom . Okrem toho napísal
d i z e r t ač nú p r á c u 39 a v š t y r o c h k a p i t o l á c h t u v y k r e sľuje vývoj
d e j í n p o p u l á r n e j h u d b y n a S l o v en s k u . V p o s l e d n e j z n i c h v e n o v a l
35
Turák, František: c. d., s. 352, 353.
Turák, František: Moderná populárna hudba a džez na Slovensku. Univerzita Mateja Bela,
Banská Bystrica 2003.
37
Wasserberger, Igor: O národných špecifikách a univerzálnosti slovenskej populárnej hudby
v reminiscenčnom odstupe, In: Slovenská hudba, SMA, Bratislava 1997, s. 259-270.
38
Matzner, A., Poledňák, I., Wasserberger, I. a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární
hudby, Supraphon, Praha. Štyri zväzky postupne vyšli v rokoch 1980-1990.
39
Wasserberger, Igor: Slovenská populárna hudba: Vývojové tendencie a najvýznamnejšie
osobnosti, [dizertačná práca] SAV, Bratislava 1988. Pri realizácií predošlej práce s tematikou
skupiny Elán, sme mali k dispozícií iba neobhájenú prácu z roku 1985, nakoľko verzia z roku
1988 bola v tom čase stratená. V tejto verzií práve rozšíril poslednú kapitolu a podrobnejšie sa
zmienil o skupinách Modus, Elán a ďalších.
36
15
p o z o r n o s ť a j pr e d st a v i t eľom hlavného prúdu našej populárnej
hudby v druhej polovici 70. a prvej polovici 80. rokov.
Dianie
na
scéne
populárnej
hudby
v 60.
rokoch,
so
z a me r a n í m s a n a B r a t i s l a v u a k o c e nt r u m k u l t ú r n e h o d i a n i a u n á s ,
podrobnejšie
spracoval
v troch
k ap i t o l á c h
svojej
d i p l o mo v e j
p r á c e J u raj V i t é z. 40 V práci sa zaoberá problematikou slovenskej
t a n e č nej populárnej hudby v období rokov 1960- 1969 a sle duje ju
p r o s t r e d n í c t v o m s p o l oč ens kýc h a kultúr nyc h vä z ie b.
Z mo n o g r a f i í o j e dn o t l i v ýc h i n t e r p r e t o c h u v á dz a me n a p r .
p u b l ikácie od Mariana Jaslovské ho o De žovi Ursínym 41, Jarovi
F i l i p o v i 42,
a fo r má c i í
Collegium
musicum 43.
Milan
Te s a ř
je
a u t o r o m k n i h y o s k u p i n e Elán z r o k u 1 9 9 2 44. Z a v š e t k y ďalšie
p r á c e s po mí n a me š t ú d i u P e t r a B r e i n e r a 45 v Slov e nsk e j hudbe
z roku 1994 a knihu Panoráma populární hudby 1918/1978 od
Lubomíra Dor ů žk u 46, k t o r ý t u p o p r i s v e t o v e j a č eskej scéne
s p o mí n a a j s l o v e n s k ú .
S t r uč nú dobovú infor máciu o oficiálnej scéne populárnej
h u d b y n a S l o v e n s k u n a c h á d z a me a j v p r í s l u š n ý c h k a p i t o l á c h
angažovaných
syntetických
prác
s názvom
Kultúrny
rozvoj
S l o v e n s k a 47, k d e j e v j e d n o t l i v ý c h k a p i t o l á c h b i l a n c o v a n é d i a n i e
vo
všetkých
V kapitole
oblastiach
o hudobnom
kultúry
u me n í
za
uplynulých
venuje
tomuto
p äť
žánru
rokov.
ma l ú
40
Vitéz, Juraj: Bratislava – centrum populárnej hudby v 60. rokoch. Príspevok k vývoju
populárnej hudby na Slovensku v 2. polovici 20. storočia, [dipl. práca] KHV, FiF UK, Bratislava
2006.
41
Jaslovský, Marian: Dežo Ursiny – Pevniny a vrchy, Médiá, Bratislava 1997.
42
Jaslovský, Marian: Jaro Filip – Človek hromadného výskytu, Slovart, Bratislava 2002.
43
Jaslovský, Marian: Collegium musicum, Slovart, Bratislava 2007.
44
Tesař, Milan: Elán – rock na život a na smrť, Champagne avantgarde, Bratislava 1992
45
Breiner, Peter: Niekoľko poznatkov z analýzy pesničiek Bratislavskej lýry v ročníkoch 19701979, In: Slovenská hudba 1994/XX, č. 2, s. 217-226.
46
Dorůžka, Lubomír: Panoráma populárni hudby 1918/1978, aneb Nevšední písničkáři
všedních dní, MF, Praha 1981.
47
Kultúrny rozvoj Slovenska v šiestej päťročnici 1976-1980 (ed. Ján Fischer – Pavel Paška),
Obzor, Bratislava 1982.
Kultúrny rozvoj Slovenska v siedmej päťročnici 1981-1985 (ed. Ján Fischer – Pavel Paška),
Obzor, Bratislava 1987.
16
p o z o r n o s ť Ladislav Mok r ý a v kapitole o hudobných edíciách
zase
I v an
Stanislav
zahrnul
populárnu
hudbu
do
štatistík
o vydaných nosi č och a hudobninách.
P r e hľa d
diskografie
populárnej
hudby
zo
sledovaného
o b d o b i a p o s k y t u j ú k a t a l ó g y g r a mo f ó n o v ý c h p l a t n í v y d a v a t eľs t va
Opus (do roku 1983) 48, n o u c e l e n e j š i u f o r mu má p u b l i k á c i a
Če s k o s l o v e n s k ý r o c k n a g r a m o f o n o v ý c h d e s k á c h od M i r o s l a va
Baláka
a Josefa
diskografie
interpretov
Kytnara 49.
v ý l učne
Lexikón
ro c kovýc h
z rokov
1960-1993
poskytuje
na hr á vok
a to
p r e hľad
č eskoslovenských
profilových
LP
platní,
s i n g l o v , k o mp i l á c i í , s a mpl e r o v a a j t z v . s p l i t 50 albumov. Aj
napriek dôslednosti auto r o v , k t o r í n a a k é k oľvek chýbajúce údaje
u p o z o r ňujú, tu niekoľk o t i t ul o v c h ý b a 51. Katalóg pop a rockových
a l b u mo v
vydaných
na
LP
platniach
sa
nachádza
aj
na
i n t er n e t o vo m p o r t á l i www.e a stalgia.co m. V ďa k a Generálnemu
katalógu
hudobnín
a kníh
o hudbe 52
má me
ucelený
p r e hľa d
o l i t e r a t ú r e a n o t o v o m ma t e r i á l i , k t o r ý v y c h á d z a l v r á mc i e d í c i e
POP v o v y d a v a t e ľstve Opus.
O k r e m l i t e r a t úr y sú p r e n á s c e n n ý m z d r o j o m i n f o r má c i í a j
rôzne
iné
k zvukovým
p r a me n e .
nosi č o m,
Sú
n i mi
notový
napríklad
sprievodné
ma t e r i á l ,
televízne
texty
relácie
p o p u l á r n e h o i d o k u me n t á r n e h o c h a r a k t e r u , p e r i o d i k á a r ô z n y i n ý
d o k u me n t a č n ý ma t e r i á l , k t o r ý j e s ú s t r edený o i. aj v archívoch
Slovenského rozhlasu, Slovensk e j t e l e v í z i e , H u d o b n é h o mú z e a
a vydavate ľstva O pus. K p r a me nne j z á kla dni ná m v dne šne j dobe
v ý z n a mn o u
mi e r o u
prispievajú
aj
internetové
portály
a fóra
48
Populárna hudba – katalóg gramofónových nahrávok (LP platne) (ed. Tamara Džavíková
a Barbora Jaderková), Opus, Bratislava 1984(?).
49
Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: Československý rock na gramofonovych deskách –
Rocková diskografie 1960-1997, Indies Records, Praha 1998.
50
Sú to delené albumy, na ktorých je každá strana určená inému interpretovi.
51
Napr. zostrihy z edície Opus – Najúspešnejšie mélodie roka, ktoré každoročne vychádzali v
70. rokoch.
52
Generálny katalóg hudobnín a kníh o hudbe 1971-1982, Opus, Bratislava 1982(?).
17
o o s o b n o s t i a c h n a š e j s c é n y populá r ne j hudby da né ho obdobia . Tie
sú
z v ä č ša
prevádzkovan é
ic h
f a núšikmi ,
r e sp.
f a nklubmi
a v n i e k t o r ý c h p r í p a d o c h a j n i mi s a mot n ý mi .
IV. K histórií Modusu
V t e j t o k a p i t o l e v y c h á d z a m e z u v e d e n ý c h z d r o j o v , p r ičo m
i c h p o r o v n á v a n í m o bč a s v z ni k a j ú n e j a s n o s t i a ni e k t or é úd a j e s ú
s p o r n é . N a a k é k oľvek nezhody budeme priebežne poukazova ť.
Pod ľa l e x i k ó n u En c y k l o p e di e j az z u a m o d e r n í p o p u l á r n i
h u d by 53
n a c h á d z a me
prvú
z mi e n k u
o Moduse
v roku
1973
v č a s o p i s e M e l o d i e, k d e Ľu b o m í r Ze m a n p u b l i k o v a l č lánok pod
názvom
Netoužím
po
laciných
h i t e c h 54.
Nasledujú
č l á nky
v č a s o p i s e Populár . V roku 1975 tu V l a d i m í r P e t r publikoval
č l á n o k s n á z v o m M o d u s 55, z r okov 1977 a ž 1979 tu na c há dz a me a j
o d k a z n a č l á n k y s n á z v o m M o d u s od J ú l i u s a K i nč ek a 56 a Eleny
A n t a l o v e j p o d n á z v o m M o d u s s ú s m e v o m 57. N a s l e d u j e č lánok v
č a s o p i s e R y t m u s od ( - V P - ) 58 s n á z v o m Hodnotíme Modus z roku
1980 a do Populáru prispel v roku 1981 aj Richard Müller
článkom
„Modus.
n a c h á d z a me
Balíček
z mi e n k y
s n o v “.
o ďa l š í c h
Z
80.
r okov
článkoch
potom
e šte
a kritikách
z o z mi e n e n ý c h p e r i o d í k , k t o r é s a t ý k a j ú M o d u s u o d Fr antiška
H o r áčk a , V l a d i m í r a P e t r a, B r a n i s l a v a S l y š k a, a inýc h, ktor í v
t o m č a s e p o u ž í v a l i z n ač k y a p s e u d o n y m y ( n a p r . „ M K “ ) .
Avšak,
53
Modus, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, část jmenná – Československá
scéna, Editio Supraphon, Praha 1990, s. 359-360.
54
1973, s. 103.
55
1975, č. 4, s. 30.
56
1977, č. 5, s. 31; 1978, č. 5, s. 11; 1979, č. 12, s. 6.
57
1979, č. 3, s. 2.
58
1980, č. 1, s. 30.
18
p o dľa
štúdie
J u raj a
V i t éza
n a c h á d z a me
z mi e n k u
o skupine
M o d u s v č a s o p i s e P o p u l á r , u ž v r o k u 1 9 7 0 59 a p o dľa Miroslava
Ž b i r k u , b o l a ú p l n e p r v á z mi e n k a o M o d u s e p u b l i k o v a n á v o
Ve č e r n í k u z
roku
1969
po
v í ťazstve
na
beatovom
festivale
b r a t i s l a v s k ý c h s k u p í n . Čl á n o k ma l n á z o v M o dus v í ť azí . 60 P r v á
z m i e n k a o s k u p i n e M o d u s p o c h á d z a z d e n n í k a V e č e r n í k z o d ňa
21. 5. 1969. Na prvej dochovanej f otogr a f ií, pr a vde podobne
z r o k u 1967, kapela figuruje v z osta ve S t a n i s l a v H r d a ( k l a ví r ) ,
G a b r i el
W e r tl en
Stankovský
( b i ci e) ,
( b a s g i t a r a) ,
Juraj
Ján
C zi n e g e
Baláž
(sax
(gitara),
Ľuboš
a klarinet)
a Peter
K r ú b e k 61 (trúbka).
obr. 1: prvé dochované dokumenty o skupine Modus
59
Vitéz, Juraj: c. d., viď príloha: 1970, č. 5.
M. Žbirka to povedal v televíznom dokumente Vlastnými slovami – Miroslav Žbirka, STV,
Bratislava 1996. Informácia sa potvrdila v televíznem seriáli Slovenský bigbít – 9. diel, STV,
Bratislava 2007.
61
Podľa všetkého, zlý údaj.
60
19
F o r má c i a
p o dľa
hesla
Modus
v Encyklopédií
jazzu
a m o d e r n í p o p u l á r n i h u d b y 62 vznikla v roku 1967 v zložení Ján
B a l á ž ( g i t ar a ) , E u g e n K r a t o c h v í l a ( k l a v í r ) 63, P e t e r K r ute k
(trubka), T. Psota ( t r o mb ó n ) , Ľubomír Stank ovský ( b i ci e ) ,
G a b r i el W e r t l e n ( b a s g i t a r a) a M i r o s l a v Žbi r k a ( s p e v ) . N á z o v
M o d u s z ač a l a p o u ž í v ať v roku 1968 64 a ako sme sa od Janka
L e h o t s k é h o d o z v e d e l i , t e n t o n á z o v v y mys l e l T o m á š B e r k a 65.
V roku
1969
beatovom
nasledoval
festivale
prvý
úspech
bratislavských
a kapela
skupín.
Na
z v íťaz i l a
na
celoslovenskej
prehliadke získali tretie mi e s t o . Z t o h t o o b d o b i a p o c h á d z a a j
n a h r á v k a p i e s n e Sm útok 66, k t o r á j e p o dľa M. Žbirku z roku 1969
a i d e o p r v ú n a h r á v k u s l o v e n s k e j p e s n ič ky od Modusu 67. Podľa
l e x i k ó n u Československý rock na gramofonových deskách 68 t át o
n a h r á v k a v y š l a a ž v r o k u 1 9 8 9 n a L P s a mpl e r i B e a t o v á h o r ú č k a.
P o s p o mí n a n o m v íťa z s t v e d o s t a l a k a p e l a a n g a ž má n v z ná mo m
bratislavskom vysokoškolskom V- k l u b e a n a s l e d o v a l i z a h r a n ič né
a n g a ž má n y
v Rakúsku
vystupovala
hlavne
a repertoár
bol
a Švajčiarsku.
na
V t o mt o
klubových,
zostavený
období
t a n eč n ý c h
z dobových
kapela
podujatiach
zahrani č ných
hitov.
P o d o b n e a k o v p r í p a d e E l á n u, s me a j t u v z hľa d o m k z a u ž í v a n ý m
z n a č eniam
použili
jednotlivých
o z n ač enie
tejto
z ostá v
Modusu
zostavy
Modus
r ímskymi č í s l i ca mi 69,
0.
U z a t v á r a me
tak
62
Modus, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, c. d., s. 359.
Sprievodný text k CD Modus: Komplet 1 – úsmev. J. Kinček v hesle Modus, s.359, uvádza
meno J. Kratochvíl.
64
Podľa sprievodného textu k CD Komplet 1, sa zaužíval názov Modus Club až v roku 1969.
65
Z osobného rozhovoru s Jankom Lehotským dňa 4. 2. 2008, v Bratislave.
66
E. Kratochvíla/D. Hivešová, Hrá skupina Modus v zostave: M. Žbirka – spev, gitara; J. Baláž
– gitara, zbor; T. Berka – klávesy; E. Kratochvíla – klavír, saxofón; G. Wertlen – basgitara; Ľ.
Stankovský – bicie.
67
Z krátkeho osobného rozhovoru s M. Žbirkom dňa 8. 3. 2006, v Žiline. Sprievodný text k CD
Komplet 1 však uvádza rok 1970 vo vydavateľstve Opus, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou
chybný údaj, nakoľko Opus vznikol až v roku 1971.
68
Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: c. d., s. 229.
69
http://www.lehotsky-modus.szm.sk/story.htm
63
20
k r á t k o d o b o t r v a j ú c e „ n u l t é o b d o b i e “, k t o r é j e v y me d z e n é r o k mi
1 9 6 7 - 1 9 7 2 . 70
obr. 2: Modus 0
V kapele
sa
priebežne
o b mi eňa l i
n i e k t or í
jej
č lenovia
a z o s t a v a s a v ý r a z n e z me n i l a a ž v r o k u 1 9 7 2 p o p r í c h o d e Jána
Lehotského ( s p e v , k l á v e s y ) , k t o r ý b o l v t o m č a s e n a z á j a z d e vo
Š v a j č iarsku s formáciou Sext et o Ľu b o m í r a B e l á k a. V t om i s t o m
čase tam bola aj skupina Modus a po vzájomnej dohode s jej
č l e n mi n a s t ú p i l d o k a p e l y . Po s t u p n e sa tu vypracoval na pozíciu
l e a d r a a j e n í m a ž d o d n e s . P o j e h o p r í c h o d e s a k a p e l a z ač ala
o r i e n t o v ať na pôvodný repertoár, jej č lenovia doč asne prestali
ú č i n k o v a ť n a z a h r a n i č n ý c h z á j a z d oc h a úč inkujú na tane č n ý c h
p o d u j a t i a c h d o ma . R e p e r t o á r p o p r i t om r o z š i r u j ú o v l a s t n ú t v o r b u .
P r e sadenie
kapely
na
o f ic iálnej
hudobnej
scéne
komplikuje
neochota ľu d í z p rí s l u š n ý c h i n š t i t úc i í a p r e b i e ha j ú c i n o r ma l i z ač ný
p r o c e s v s p o l oč n o s t i . K a p e l a h r á v z r e d u k o v an e j z o s t a v e J . B a l á ž ,
V l a d i m í r K a š š a y (basgitara), J. Le hotský, Ľ. Stankovský, a M.
Žbirka a z tohto obdobia po chádzajú nahrávky piesní Belasé
Ráno 71, S u z i 72, Starý pán 73, Ke ď s i t o z r á t a m 74, Jeseň 75, Prší 76,
70
Na rozdiel od Elánu, kde toto obdobie trvalo 11 rokov, v prípade Modusu to bolo 5 rokov.
1971, J. Lehotský/K. Peteraj.
72
1972, J. Lehotský/K. Peteraj. – spieva M. Žbirka.
71
21
Cesta
so
psom 77
a N evo laj
v iac 78
z produkcie
Čs.
rozhlasu
Bratislava a piesne Suzi a Starý pán vychádzajú na prvej SP
platni Modusu 79. Druhá SP platňa vyšla o rok neskôr 80. K a š š a y,
S t a n k ovský a Ž birka odch á dz a jú do Or c he str a Braňa H r o n c a,
B a l á ž d o s p r i e v o d n ý c h k a p i e l E v y K o s t o l á ny i o v e j a M a r c e l y
L a i f e r o v e j . M o d u s s a d o č a s ne r o z p a d ol . L e h o t s ký s a e št e ú č astní
s Ve ľk ý m o r c h e s t r o m n a B r at i sl a v sk e j L ý r e ’ 7 3 (ďalej BL)
P o š e p k y 81.
s p e s n i č kou
Obdobie
zostavy
Modus
I t e da
t rvá
v r o k o c h 1 9 7 2 - 1 9 7 3 . M n o h é p i e s ne z tohto obdobia žiaľ n i e s ú
z a c h o v a n é , n a k oľko neboli nahrané v štúdiu, ani na koncerte.
obr. 3: Modus I
obr. 4: Modus II
J. Lehotský obnovuje Modus v roku 1974 v zostave J.
Baláž,
J.
Lehotský,
Ľudo vít
Nosko
(spev,
basgitara)
a Ľ.
Stankovský. Skupina absolvoval a z á j a z d d o K a n a d y , n a k t o r o m
b o l a , a j n a p r i e k d o h o d e s o S l o v k o n c e r t o m, f i n a nč ne str a tová 82.
V Kanade hrali prevažne ako sprievodná kapela tane č ných telies
73
1972, J. Lehotský/B. Filan.
1972, J. Lehotský/B. Filan, K. Peteraj.
75
76
77
78
79
SP: Suzi/Starý pán, viď diskografia.
80
SP: Cesta so psom/Nevolaj viac, viď diskografia.
81
82
Ľ. Stankovský to povedal v televíznom dokumente Vlastnými slovami – Ján Lehotský, STV,
Bratislava 1996.
74
22
a s p e v á k ov . P o dľa Ľ . N o s k a t a m v š a k h r a l i a j p ô v o d n ý r e p e r t o á r
z t v o r b y J . L e h o t s k é h o a m a l i s n í m ú s p e c h . 83 Z tohto obdobia
má m e k d i s p o z í c i í n a h r á v k y p i e s n í Formula 1 84 a S e n o T e b e 85,
k t o r é v y š l i n a S P 86 p l a t n i a o r o k n e s k ô r a j n a L P s a mpl e r i O p u s u 87
a n a h r á v k u p i e s n e P r v ý s n e h 88. N o s k o s p o l u s o S t a n k o v s k ý m
odišli do novovzniknutej skupiny Prognóza a B a l á ž n a s t ú p i l n a
z á k l a d n ú v o j e n s k ú s l u ž b u . M o d u s s a o p ä ť, okrem iného aj
z e x i st e nčn ý c h d ô v o d o v , r o z p a d á a e x i s t e n c i a z o s t a v y M o dus I I s a
t a k v y me d z u j e r o k mi 1 9 7 4 - 1 9 7 5 .
Rok
1975
je
v existencií
Modusu
obdobím,
kedy
sa
k o mb i n u j e s p o l u s o s k u p i n o u Prúdy a ú č inkuje ako sprievodná
k a p e l a P a v l a H a m m e l a a Heleny Blehárovej . Podľa s p r i e v o d n é h o
t e x t u k r e e d í c i í a l b u mo v s k u p i n y P r ú d y – S t r e t n u t i e s t i c h o m
a Hrá č s b o n u s o v ý m ma t e r i á l o m z r o k o v 1 9 7 3 - 1 9 7 7 , r y t mi c k ú
sekciu
vtedy
d o pĺ ň a l i
Ladislav
Lu č e ni č
(basgi tara)
Cyril
Ze l e ňák (bi c i e) , Tomáš Rédey ( g i t a r a ) a a k o n á m J a n k o L e h o t s k ý
p o v e d a l , t a k n e s k ô r a j L adislav Se ve r a ( g i t a r a) .
V r o k u 1 9 7 6 d á v a J . L e h o t s k ý d o k o p y ďalšiu zostavu, ktorú
v y t v o ril z K ošickej kapely P r o f i l y . Do Modusu tak prichádzajú
M a r i k a G o m b i t o vá (spev), K a r o l Wit z ( g i t a r a) , Š t e f a n H a v a š i
( b a s g i t a r a) a M i r o s l a v J e v č ák ( b i c i e ) . V r a c i a s a a j M . Ž b i r ka
a vytvára sa tak najsilnejšie ja dro kapely (Lehotský, Gombitová,
Ž b i r k a ) , k t o r é h o e x i s t e n c i a s o z n a č e ní m M o d u s I I I j e v yme d z e n á
r o k mi 1 9 7 6 - 1 9 8 0 . A j t á t o z o s t a v a p r e š l a n i e k oľk ý mi p e r s o n á l n y mi
z me n a mi a n i e v š e t k o j e d o s t a t oč n e p r e s n e z d o k u me n t o v a n é , a j
pre neúplné, č i nepresné údaje, ktoré fi gurujú v literatúre a na
83
Ľ. Nosko, tamtiež.
J. Lehotský /Ľ. Zeman – spieva Ľ. Nosko. Inštrumentálna verzia tejto piesne vyšla v roku
1977 na LP Opus club 01, viď diskografia.
85
J. Lehotský /A. Karšay – spievajú J. lehotský a Ľ. Nosko.
86
SP: Formula 1/Sen o Tebe; 9143 0361, Opus, 1974.
87
LP: Opus ’75 – najúspešnejšie melódie roka; 9113 0432, Opus 1975.
88
84
23
sp r i e vodných
textoch
hudobnýc h
nosi č ov.
Podľa
v š e t k é ho
„ P r o f ilovská“ zostava Mo dusu e xistova la v r okoc h 1976- 1977.
Z t o h t o o b d o b i a j e z a c h o v a n ý c h n i e k oľk o t e l e v í z n y c h r e l á ci í ,
me d z i n i mi a j C h v í ľ a pre pesni č k u 89 s pi e s ň a mi S u z i , Belasé Ráno,
M o d r á j e d o b r á 90, T ú t o p i e s e ň spie v am Vám 91, Lú č e n i e 92 a Stratený
s e n ( v r áť s a ) 93. Z d o d a t oč ne vydaných piesní spomenieme aj Zo
všetkých
s l o v 94.
Na
v i d e o z á z n a mo c h
z t o ht o
obdobia
hrá
k a p e l a t e d a v z l o ž e n í J . L e h o t s k ý , M . G o mbi t o v á , M . Ž b i r k a , K .
Wi t z , Š . H a v a š i a M . J e vč ák a v tejto zostave sa Modus zúč astnil
aj na BL ’77, kde získal zlatú lýru za pieseň Úsmev 95. Po
s p o mí n a n o m v í ťa z s t v e n a B L k a p e l a p r i pr a vi l a ma t e riá l n a L P
p l a t ňu , n o p á r d n í p o f e s t i v a l e v y š i e l v R u d o m p r á v e č lá nok, kde
b o l M o d u s k r i t i z o v a n ý z a „ k o z mo p o l i t n é p r v k y “ 96 a L P p l a tňa
n a p o k o n n e v y š l a . P i e s n e , k t o r é b o l i p r e ň u ur če n é , t a k p o s t u p n e
v y c h á d z a l i v p r i e b e h u r o k a n a S P p l a t n i a c h . 97 N a j v ý z n a mn e j š í mi
p i e s ň a mi z t o h t o o b d o b i a s ú Úsmev a Zažni 98, s k t o r ý mi s a M o d u s
z úč a s t n i l n a B L ’ 7 7 . Ú s p e š n o u a z n á m o u s a s t a l a a j p i e s eň Ve ľ ký
sen
m o r a 99,
ktorá
ma
p o dľ a
internetovej
stránky
venovanej
M o d u s u a J . L e h o t s k é mu 100 p r í v l a s t o k „ s l o v e nská Yesterday“.
Ďa l š i a pie s eň, p ô v o d n e s a n g l i c k ý m t e x t o m L i t t l e gi r l 101, vyšla
v t o mt o r o k u v s l o v e n s k o m z n e n í p o d n á z v o m L e t n á l á s k a 102. Aj
89
Chvíľa pre pesničku - 30. 11. 1976, STV, Bratislava 1976.
J. Lehotský/A. Karšay.
91
J. Lehotský/A. Karšay – spieva M. Gombitová
92
J. Lehotský/Ľ. Zeman – spieva M. Gombitová. Na BL ’76 túto pieseň spievala Věra
Špinarová.
93
J. Lehotský/J. Lehotský – pieseň vyšla až v roku 1980 na LP Modus: Balíček snov.
94
1976, J. Lehotský/B. Filan. Spolu s piesňami Belasé ráno, Jeseň, Prší a Prvý sneh vyšla na
CD Komplet 4 ako bonusový materiál.
95
96
M. Žbirka to povedal v televíznom dokumente Vlastnými slovami – Ján Lehotský, STV,
Bratislava 1996.
97
Viď diskografia.
98
M. Žbirka/J. Štrasser.
99
J. Lehotský/B. Filan.
100
101
J. Lehotský/J. Lihosit.
102
J. Lehotský/B. Filan. Pieseň vyšla aj v roku 1978 na sampleri Opus ‘ 78, viď diskografia.
90
24
n a p r i e k t o mu , ž e n a v ä č š i ne f o t o g r a f i í a T V z á z n a mo v z r o k u
1 9 7 7 j e v i d i e ť skupinu Modus v „Profilovskej“ zostave, na
štúdiových nahrávkach z tohto obdobia údajne hrali už č lenovia
n a s l e d uj úc e j z o st a vy V . P o b j e c k ý ( g i t a r a ) , L . L uč e n i č ( b a sg i t ar a )
a v dvoch pies ň ach 103 a j C. Zeleňá k ( bi c i e ) 104, no túto informá ciu
zatia ľ n e má m e p o t v r d e n ú . I d e o č l e n o v s p r i e v o d n e j k a p e l y P .
H a m mela, ktorá v tom období pôsobila pod ná z vom Prúdy . J a n k o
L e h o tský ná m vša k potvr dil, ž e n a n a h r á v k e p i e s n e Veľ k ý s e n
mora
hrá
na
gitare
K.
W itz
spolu
s hos ťu j ú c i m
gitaristom
K a p i t á n om 105. Leader Modusu si v ďaka objavu skupiny Profily
a n a j mä
Mariky
G o mb i t o v e j v y s l ú ž i l
prívlastok
„ o b j a v i t eľ
talentov“, no pod ľa Š t e f a n a H a v a š i h o t o b o l o i n a k . 106 V priebehu
r o k a o d c h á d z a K . Wi t z 107 p o t o m,
č o n a d v i a z a l s p olu p r á c u
s P e trom N agyom a pre ne z hody v štýlovej or ie ntá c ií ka pe lu
o p ú š ťa a j Š . H a v a š i 108. Wi t z a v k a p e l e n a h r a d i l V i l i a m Pob j e ck ý
( g i t a r a ) a v n o v e m b r i s a p o a bsolvovaní základnej vojenskej
s l u ž b y s t a l č lenom Modus u aj Ladislav Luč e n i č ( b a s g i t a r a ,
g i t ar a ) 109.
Postupne
sa
tak
za č ala
for movať
najvýznamnejšia
a najúspešnejšia zostava skupiny.
103
Úsmev a Deň ako z pohľadnice.
Vyplýva to zo sprievodného textu k CD Komplet 1 a tento údaj je uvedený aj v lexikóne
Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: c. d., s. 226, kde sa uvádza že na bicie hral M. Jevčák. No podľa
údaju na s. 377 hral na gitare v nahrávkach piesní Úsmev a Deň ako z pohľadnice K. Witz.
105
Krstné meno sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
106
Lazorišák, Štefan: Hudobníci z Košíc prerážali cestu súčasnému slovenskému rocku, In:
Korzár, Košice 15. 8. 2003. Havaši sa v rozhovore na tému Modus vyjadril, že: „J. Lehotský
objavil objavené a vlastne on sa pridal k profilom pod značkou Modus“.
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.8.2003/19154VI
107
V Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: c. d., s. 377 je uvedené, že K. Witz bol členom
v Modusu v rokoch 1976-77 a 1980-81.
108
Tamtiež. V rozhovore so Š. Lazorišákom Havaši uviedol: „Napokon som sa musel
prispôsobiť jeho zjemnelému štýlu. To už nebol rock, aký uprednostňujem. A tak som MODUS
opustil.“
109
L. Lučenič to uviedol v rozhovore pre internetovú stránku televíznej relácie Hit storočia.
http://www.stv.sk/hitstorocia
http://www.lucenic.sk/forum/viewtopic.php?t=320
104
25
obr. 5, 6: „Profilovská“ zostava Modus III
obr. 7: Modus III
R o k 1 9 7 8 p r i n á š a v í ťa z s t v o M a r i k y G o m b i t o ve j na BL ’ 78
s p i e s ňou
Študentská
vzostup,
kvalitatívne
l á s k a 110,
č ím
n a p r e d o v a n ie
sa
potvrdzuje
a presadenie
jej
sa
rýchly
na
našej
hudobnej scéne aj ako sólistky. Necelé dva roky po svojom
p r í c hode do B ratislavy, si M. Go mbi t o v á ú s p e š n e b u d u j e s ó l o v ú
kariéru
a popri
s p r i e v o d n ý mi
Moduse
r e a l i z uje
t e l e s a mi . 111 Z tohto
roku
nahrávky
aj
pochádzajú
s inými
nahrávky
p i e s n í S t o u n á d e j o u c h oď s p a ť 112, D i e v č a t á 113, Čí m v i a c máš 114
110
P. Hammel/K. Peteraj. Inštrumentálna verzia tejto piesne vyšla v roku 1978 na LP
Opus club 02, viď diskografia.
111
Napr. Skupina K. Witza a P. Nagya, Taktici, Vivat, TOČR, VV systém a i.
112
J. Lehotský / B. Filan. Nahrávka je podľa L. Lučeniča z konca roku 1977.
113
J. Lehotský / K. Peteraj. Účasť na BL ’78. Inštrumentálna verzia tejto piesne vyšla v roku
1978 na LP Opus club 02, viď diskografia.
114
M. Žbirka / B. Filan. Účasť na BL ’78.
26
a Náhodou 115. O iných pies ňach z tohto obdobia zatia ľ ne má me
i n f o r má c i e . P o dľa d o b o v ý c h f o t o g r a f i í a v i d e oz á z n a mo v , k a p e l a
k o n c e r t uj e a úč a st ní s a fe st i v a l o v a na t áč a n í r ô z n y c h t e l e v í z n y c h
r e l á c i í v z o s t a v e J . L e h o t s k y , M . G o mbi t o v á , M . Ž b i r k a , L .
Luč e n i č , V . P o b j e c k ý a M . J e vč á k .
N asleduje rok ú časti na viacerých festi v a l o c h a k o n c e r t oc h
d o ma i v z a h r a n i č í a h l a v n e v y d a n i a d e b u t o v e j L P M o d u s , sólovej
L P M a r i k y G o mb i t o v e j Diev č a do daž ď a 116, na ktor e j sólovo
naspievala
všetky
piesne
okrem
duetu
Kufor
a š á l 117
s J.
L e h o t s k ý m . M a r i k a G o mbi t o v á z í s k a l a s t r i e b or n ú l ý r u s p i e sňou
V y z n a n i e 118,
ktorá
je
dodnes
najvýznamnejšou
pies ňou
z jej
d e b u t o v é h o a l b u mu a v j e j r e p e r toári vôbec. Potvrdilo to aj
n e d á v n e v í ťa z s t v o t e j t o p i e s n e v d i v á c k e j a n k e t e , čím sa sta la
„ H i t o m s t o r oč i a“ .
D e b u t o v á p l a tň a Modusu je štýlovo ve ľ mi p e s t r á a v i s í n a d
ň ou
otáznik
v súvislosti
s hrá č om
na
bicích
nástrojoch.
Na
f o t o g r a f i i u mi e s t e n e j n a p r e d n e j s t r a n e o b a l u j e z o s t a v a b e z
b u b e n í k a a má me k d i s p o z í c i í d v e v e r z i e z a d n e j s t r a n y o b a l u 119,
pričom na prvej nie je uvedený vôbec a na druhej je uvedený
Cyril Zele ňák. P od ľa s p r i e v o d n é h o t e x t u r e e d í cie CD a taktiež aj
L e x i k ó n u 120 v š a k n a bi c í c h hr a l M . J e vč ák, ktorý v tomt o období
z M o d u s u o d i š i e l d o z a h r a n i č i a , k d e d o s t a l a n g a ž má n . 121 Nad
z o s t a v o u M o d u s u v t o mt o r o k u t a k v i s í o t á z n i k . N i e j e v y l úč ená
115
J. Lehotský / K. Peteraj.
V zostave J. Lehotský, L. Lučenič, C. Zeleňák, František Griglák (sólová gitara,
syntezátor), Ľubomír Tamaškovič (tenorový saxofón), Pavol Hammel (akustická gitara),
V. Pobjecký, M. Žbirka a sláčikovú sekciu vedie M. Telda. Zaujímavosťou zadnej strany obalu
platne je, že máme k dispozícií dve verzie s rovnakým textom, no s odlišným grafickým
vyhotovením.
117
118
J. Lehotský/K. Peteraj. Inštrumentálna verzia tejto piesne vyšla na LP Opus club 03 v roku
1979, viď diskografia.
119
Populárna hudba – katalóg gramofónových nahrávok, c. d., s. 79, bubeník tiež uvedený nie
je.
120
CD Komplet 2; Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: c. d., s. 227.
121
http://koktail.pravda.sk/odpovede.asp?t=LEHOTSKY&strana=1
116
27
ani
tá
m o ž n o sť,
spoluprácu,
že
Z e l eňá k a
nakoľko
oslovovali
nefiguruje
na
len
pre
žiadnej
štúdiovú
dostupnej
f o t o d o k u me n t á c i í M o d u s u . N a j v ý z n a m n e j š í mi p i e sňa mi z p r v e j LP
s ú n a j mä M o d u s 122, V i e š b y ť zlá 123 a M a l ý v e ľ k ý v l ak 124. Aut orsky
s a n a t e j t o p l a t n i p o d i eľa j ú J . L e h o t s k ý s d e s i a t i mi p i e sňa mi a M .
Ž b i r k a s dvo mi . T e n i s t ý p o m e r j e a j pri a u t o r o ch t e x t u , k eďž e K .
P e t e r aj o t e x t o v a l de s ať p i e s n í a B . F i l a n d v e . M . G o mbi t o v á a M .
Ž b i r k a s ó l o v o n a s p i e v a li po štyr oc h pie sňa c h a J . L e h ot s k ý t r i .
Úvodnú
pieseň
Modus
n a s p i e va l i
s p o l oč ne.
V televíznom
v y s t ú p e n í L ý r o v é p ó d i u m 125 ( n e s úťa ž n ý b l o k s M o d u s o m) s a
v z o s t a v e o b j a v u j e D ušan Háj e k ( b i c i e ) , k t o r ý s p o l u s L u č e n i č om
v y t v o r i l a z d a n a j s i l n e j š i u r y t mi c k ú s e k c i u M o d u s u . 126
obr. 8: porovnanie dvoch verzií zadnej strany obalu LP Modus
122
124
J. Lehotský / K. Peteraj. Účasť na BL ’79.
125
Lýrové pódium, STV, Bratislava 1979.
126
Pišťánek, Peter: sprievodný text na CD Komplet 3.
123
28
obr. 9: Modus III s M. Jevčákom
obr. 10: Modus III s D. Hájekom
V roku 1980 sa Modus obja vuj e už v zostave bez V.
P o b j e c k é ho 127 a v y c h á d z a j ú 3 a l b u my . E x p o r t n á mu t á c i a L P M o d u s
v a n g l i c k o m j a z y k u , k d e j e a k o h r á č n a b i c i e u v e d e n ý C . Z e l eň á k ,
h o c i n a f o t o g r a f i í z p r e d n e j s t r any obalu, v zostave figuruje už D.
H á j e k . N a d i s k o g r a fi í , k t o r á j e u v edená na zadnej strane obalu LP
9 9 z á p a l i e k , j e p r i t o mt o a l b u me z l é v r o č e n i e 1 9 8 1 . Z a v á d z a j ú c i
j e a j ú da j o i n t e rpre t á ci í p i es n e Denny , podľa k t o r é h o t ú t o p i e s eň
spieva Ján Lehotský. 128 Hoci slovenskú verziu tejto piesne pod
n á z v o m Prázdny rám n a s p i e va l , a n gl i ck ú v e r zi u t u i nt e r pre t u j e M.
Ž b i r k a . I d e t e d a o s t r o h ú k ó p i u s pr i e v o d n é h o t e x t u z o s l o v e n s k e j
v e r z i e LP M o d u s , ktorá neprešla korekt úrou. Druhá profilová
p l a t ňa s názvom B a l í č ek snov p r i n áš a i n t e r p re t ačne rôznorodý no
š t ý l o v o u ž j e d n o t n e j š í ma t e r i á l . A u t o r o m h u d b y v š e t k ý c h 1 2
p i e s n í j e J . L e h o t s k ý a o k r e m p i e s n e S t r a t e n ý s e n, 129 ktorú
p o z n á me u ž z o s p o mí n a n e j t e l e v íz n e j r e l á c i e z roku 1976 a piesne
Ja a Ty 130, j e a u t o r o m t e x t o v K a mi l P e t e r a j , k t or ý j e g e n e rá l n y m
t e x t á r o m v š e t k ý c h n a s l e d u j ú c i ch pr of ilovýc h a lbumov Modusu do
r o k u 1 9 8 8 . P o dľa s p r i e v o d n é h o t e x t u , v ä č š i n u p i e s n í n a t o mt o
127
128
Napr. Televízna relácia Predstavujeme vám Modus – 1. 11. 1980, STV, Bratislava 1980.
V Populárna hudba – katalóg gramofónových nahrávok, c. d., s. 90, je uvedený správny
údaj.
129
130
Text J. Lehotský.
Text B. Filan.
29
a l b u me n a h r a l M o d u s v z l o ž e n í J . L e h o t s k ý , M . G o mb i t o v á , M .
Ž b i r k a , L. L u č e n i č a D . H á j e k . V s p o mí n a n e j p i e s n i Strate ný se n
nahral gitaru V. Pobjecký a Pavol Kozm a b i c i e . V p i e s n i Ja a ty
b i c i e na hr a l C . Z e l eňá k a v p i e s n i Báj e č ní muži na lietajúcich
s t r o j o c h M . J e v č ák. P r a v d e p o d o b n e i d e o n a h r á v k y z v i a c e r ý c h
f r e k v e n c i í a r ô z n y c h o b d o b í . S p e v á c k y n a t o mt o a l b u me d o mi n u j e
J.
Lehotský.
M
G o mbi t o v á
n a s pievala
dve
piesne,
spolu
n a s p i e v a l i d v a d u e t y a M . Ž b i r k a l e n j e d n u p i e s eň.
Prvú sólovú LP M. Žbirku D o k t o r s e n M o d u s n a h r a l
v r o z šírenej zostave J. L e hotský, M. Žbirka, M. Gomb itová, L.
Luč e n i č , D . H á j e k , K . Wi t z , M a r t i n K a r v a š ( kl á ve sy) a Joze f
Hanák
(ústna
h a r mo n i k a ) .
A u t orom
hudby
všetkých
piesní
a só l o vým spevákom je M. Žbir ka . K na jz ná me jší m pie s ň a m
z t e j t o p l a t n e p a t r í d u e t s M . G o mb i t o v o u V s l e p ý c h ul i č k ác h
a B a l a d a o p o ľ n ý c h v t á k o c h. V t o mt o r o k u M o d u s n a h r á v a e š t e
ma t e r i á l
k druhej
sólovej
LP
Mariky
G o mb i t o v e j
Môj
malý
p r í b e h, ktorá vyšla o rok neskôr. Na o b a l e v š a k n i e j e u v e d e n á
z o s t a v a . P r e t o s a p r i v y c h á d z a n í z o z o s t a v y z a l b u mu D i e v č a do
d a ž ď a mô ž e me l e n d o mn i e v a ť, ž e i d e o z o s t a v u M . G o mbi t o v á , J .
Lehotský, M. Žbirka, L. Lu č e n i č , D. Há je k, J. Ha ná k a pr ípa dne
a j a u t o r i n i e k t o r ý c h p i e s n í , t . j . P . H a m m e l a J . L a u k o . S l áč ikovú
s e k c i u p r a v d e p o d o b n e v e d i e M . T e l d a . H o c i a u t o r k o u p i e s n e De ň
letí ,
je
p o d ľa
textu
na
obale
LP
platne
a
k a t a l ó g u 131 M.
G o mbi t o v á , n a s a m p l e r i O p u s c l u b 0 5 , k d e v y š l a i n š t r u me n t á l n a
verzia tejto piesne, je uvedený J. Lehotský. On je pravdepodobne
a u t o r o m i n š t r u me n t á c i e . K o n c o m r o k a z k a p e l y p o v z á j o mn e j
d o h o d e s J . L e h o t s k ý m o d c h á d z a j ú M . Ž b i r k a , L . L uč e n i č a D .
H á j e k a z a k l a d a j ú s k u p i n u Limit , ktor á sa v 80. r okoc h r a dí popr i
E l á n e a Indigu k najúspešnejším na slovenskej hudobnej scéne.
131
Populárna hudba – katalóg gramofónových nahrávok, c. d., s. 110.
30
M a r i k a G o mbi t o v á s a c e s t o u z posle dné ho konc e r tu Modusu ťa ž k o
z r a n i l a p r i d o p r a v n e j n e h o d e a má ž i aľ, tr va lé ná sle dky.
V t o mt o r o k u s a t e d a r o z p a d l a z o s t a v a M o d u s u I I I , ktorá sa
v ďa k a
k v a l i t n é mu
a úspešnej
úč asti
obsadeniu,
na
b o ha t e j
fes tivaloc h
k o nc e r t ne j
doma
č innosti,
i v zahrani č í ,
stala
n a j v ý z n a m n e j š o u v h i s t ó r i í M o d u s u a p r e d s t a v u j e v eľký prínos
pre slovenskú populárnu hudbu. Roky 1977-1980 sú obdobím
v r c h o l u p o p u l a r i t y M o d u s u a v e ľk ý c h ú s p e c h o v , k t o r é s a v 8 0 .
rokoch už nezopakovali.
V roku 1981 vzniká ďa l š i a z o s t a va k a p e l y v z l o ž e ní J .
L e h otský,
M.
E n g o n i d i s 132
G om bitov á ,
(basgitara)
Já n
Ha ngóni
a Karol
( gita r a ) ,
M or v a y
Anastasis
(bicie).
Hangóni
s M o r v a y o m p r i š l i z o s k u p i n y YPS , k t o r á d o č asne prerušila svoju
č i n n o s ť. T á t o „ Y p s á c k a “ z os t a v a s o z n ač e n í m M o d u s I V pôsobila
v r o koch
1981-1983
a je j
ú č inkovanie
je
relatívne
dobre
z d o k u me n t o v a n é . M á n a ko n t e 2 p r o f i l o v é a l b u my 9 9 z á p a l i e k
a Z á h r a d n á k a v i a r eň . S ó l o v ý s p e v j e L e h o t s k é h o d o mé n o u , n o n a
p r v o m a l b u me n a s p i e v a l a d v e p i e s ne a j M . G o mb i t o v á a n a
d r u h o m t r i . N a L P 9 9 z á p a l i e k po jednej piesni naspievali aj J.
H a n g ó n i a K . M o r v a y . V t e j t o z o s t a v e čl e n o v i a M o d u s u n a h r a l i a j
S ó l o v ú LP p l a t ň u Mariky Gombitovej S l n e č n ý k a l e n d á r 133 z roku
1 9 8 2 a t a k t i e ž a j d r u h ú p l a tňu z d v o j a l b u mu M i n c e n a d n e f o n t á n
z roku
1983.
V r o v n o me n n o m
koncertnom
p r o g r a me
Modus
pôsobil aj ako jej sprievodná k a p e l a . N a j z n á me j š í mi p i e sňa mi
z tohto
obdobia
sú
Pozhasínané,
S p o l u h r á čk a,
Stará
k á r a,
Z á h ra dná kaviare ň , Z r k a d l o r o k o v a Taj o m s t v o h i e r 134. Kapela sa
r o z p a d l a v r o k u 1 9 8 3 H a n g ó n i , M o r va y a E n g o n i d i s o d i š l i d o
132
Niektoré zdroje uvádzajú meno Alexis Engonidis.
Zostava Modusu je doplnená o Jána Lauka (akustický klavír, vocoder).
134
S touto piesňou sa J. Lehotský spolu s M. Gombitovou zúčastnili na BL’ 81 a hoci táto
nahrávka vyšla až na LP Záhradná kaviareň v roku 1983, pravdepodobne pochádza už z roku
1981, kedy vyšla aj na SP a na zostrihu Opus ‘80, viď diskografia. Inštrumentálna verzia tejto
piesne vyšla na LP Opus club 04 v roku 1980, viď diskografia.
133
31
n o v o v z n i k a j ú c e j s p r i e v o d n e j k a p e l y D a r i n k y R o l i n c o v e j Popk o d e x . Marika Gombitová ukonč i l a s p o l u p r á c u s J . L e h o t s k ý m a
v p r i e b e h u 8 0 . r o k o v v e ľ mi ú s p e š n e p o k r a č uje v sólovej dráhe,
v y d á v a p r o f i l o v é a l b u my , k o n c e r t uje a spolupracuje s poprednými
o s o b n o s ťa mi n a š e j h u d o b n e j s c é n y , a k o L a c o L uč e n i č , Pe t e r
B r e i n e r , G a b r i e l D u š í k a s k u p i n a Gr a v i s , V aš o P a t ej dl , A n d r ej
Šeban a i.
Ešte v roku 1983 na LP platni Mince na dne fontán
s p o l u p r a c o v a l i a j Ľ . Stankovský, 135 V. Kaššay 136 ako vokalisti
a Jiří
Vana
(gitara).
V tejto
zostave
už
úč inkovali
aj
v
s p o mí n a n o m k o n c e r t n o m p r o g r a me M a r i k y Go mbi t o v e j . K eď s a
v roku 1984 dával dokopy nový Modus V, v súvislosti s postom
speváka,
ktorý
by
bol
s v oj i m
i mi d ž o m
zároveň
aj
r e p r e z e n t a t í v n o u o s o b n o sťou kapely, ktorá na koncertoch najviac
k o mu n i k u j e
s p ub l i k o m,
sa
uvažovalo
nad
v i a c e r ý mi
a l t e r n a t í v a mi . D o ú v a h y p r i c h ád z a l a j R i c h a r d M ü l l e r a n a p o k o n
b o l p r i j a t ý M a r i á n G r e k s a , ktorý prišiel zo skupiny De mik át.
V roku 1984 tak J. Lehotský obnovuje Modus v zostave J.
Lehotsky, M. Greksa, J. Vana, V. Kaššay a Ľ Stankovský.
Vychádza LP N a j l ep š i e di e vč a t á a práve z tejto platne pochádza
najúspešnejší hit tohto obdobia s názvom Ty, ja a môj brat
v i n t er p r et á c i í Ľ . S t a n k o v s k é h o , z n á m y a j p o d n á z v o m „ Sk l í č ka“.
Pod ľa S t a n k o v s k é h o ma l t ú t o p i e s eň p ô v o d n e n a s p i e v a ť M .
G r e k s a , n o š t ý l o v o mu t á t o p i e s e ň n e v y h o v o v a l a a o d mi e t o l t o . 137
Z d e s i a t i c h p i e s n í n a t e j t o p l a tni J. Le hotsky na spie va l pä ť, Ľ .
S t a n k ovský dve a M. G reksa pä ť p i e s n í . V n a s l e d u j ú c o m r o k u
135
Podľa hesla Stankovský, Ľubomír In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, část
jmenná – Československá scéna, Editio Supraphon, Praha 1990, s. 504, Ľ. Stankovský opäť
nastúpil do Modusu už v roku 1982.
136
Podľa hesla Kaššay, Vladimír In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, c. d., s.
261, V. Kaššay opäť nastúpil do Modusu už koncom roka 1981 po rozpade skupiny Prognóza.
137
Ľ. Stankovský to povedal v televíznom dokumente Vlastnými slovami – Ján Lehotský, STV,
Bratislava 1996.
32
v y š l a a n g l i c k á mu t á c i a t e j t o L P p o d n á z v o m T h e B e s t g i r l s. S ú t u
s k o r o v š e t k y p i e s n e z o s l o v e n s k é h o a l b u mu . C h ý b a l e n p i e s e ň
Hudobní č k a, ktorá bola nahradená a n g l i c k o u v e r z i u p i e s n e 99
z á p a l i e k s názvom 9 9 L i g h t Y e a r s . T ú n a s p i e v a l i J . L e h o t s k ý a Ľ .
Stankovský.
V roku 1985 vychád z a okr e m T h e B e s t G i r l s aj LP Každý
n i e č o h r á a j e j a n gl i c k á mut á c i a Everybody plays. Tento projekt
j e , p o d ľa všetkého najmenej výra z n ý m a l b u m o m M o d u s u . R a d
sólových
spevákov
tu
rozšíril
Milan
V y s k o č áni ,
ktorý
z j e d e n á s t i c h p i e s n í n a s p i e v a l d v e. M. Greksa spieva v štyroch
piesňach, J. Lehotský v štyroch a Ľ. Stankovský v dvoch. Imrich
Disk antíni
nahral
popularita
popri
tenorsaxofón.
rapídne
Kapela
n a r a s tajúcej
koncertuje,
konkurencii
no
jej
mladých
a schopných kapiel, klesá.
obr. 11: Modus IV
obr. 12: Modus V
obr. 14: Modus VI
obr. 13: Modus V s Ivonou Novotnou
33
N a s l e d u j ú c i r o k v k a p e l e o p äť p r e b i e h a j ú p e r s o n á l n e z me n y .
Modus opúš ťa M . V y s k oč áni, M. Greksa odchádza do obnovenej
sk u p iny D e mi kát a dva ro ky po odc hode Ma r iky Gomb itove j sa
v zostave
kapely
opä ť
objavuje
s p e v áč ka.
Ivona
Novotná
p ô s o b i l a v k a p e l e n e c e l é d va r o k y . M o d u s v z o s t a v e J . Le h o t s k ý,
I Novotná, J. Vana, V. Kaššay a Ľ. Stankovský vydáva album
V l a k y s rok m i . Z tohto albumu je najznáme jší duet J. Le hotského
a I . N o v o t n e j Hop hop, malí žiaci , ktorá sa, aj v ďa ka s v o j mu
v y si elaniu v rádiách v prv ý de ň š k o l y , s t a l a s y m b o l o m z ač i at k u
š k o l s k é h o r o k a . N a t o mt o a l b u me s pe v á c k y h o s ťu j ú a j Pavol
H a m m el
a Peter
Lipa .
Spolu
s J.
Lehotským
naspievali
n o s t a l gi c ky l a d e n é t r i o a P . H a m m e l a j s y mb o l i c k ú p i e s eň Kapely
s t a r n ú . Z d v a n á s t i c h p i e s n í J . L e h o t s k ý n a s p i e v a l j e d e n á sť, I .
N o v o t n á š t y r i , Ľ St ankov ský je dnu pie se ň, P. Ha mmel a. h. tri
a P e t e r L i p a a . h . j e d n u p i e s eň . Z n á mo u p i e s ň ou z tohto obdobia
je aj duet J. Lehotského a I. Novotnej
K a r t y s ú u ž r oz d a n é .
R o k o m 1 9 8 6 s a k o n č í p ô s o b e n i e z o s t a v y Modus V .
V roku 1987 vychádza prvá kompilácia. Na LP Zrkadlo
r o k o v j e v ý b e r p i e s n í z o b d o b i a rokov 1977-1984 a navyše sa tu
n a c h á d z a a j pi e s eň S k ú s z a m n o u p r í sť 138. N a j e s e ň pr i ši e l do
k a p e l y s p e v á k J o ze f P a u l í n i a v r o k u 1 9 8 8 v y š l a L P Ke ď s a r a z
oč i dohodnú, ktorú kapela nahráva v obsadení J. Lehotský, I.
Novotná, J. Paulíni, M i r o sl av Š u l c ( gi t ar a ) , M i r o s l a v Va l e n t a
( k l á v e sy) , P e t e r P a l k o v i č ( b a s g i t ar a ) a Ján Fabr ic ký a . h .
( b i c i e ) . Z t o h t o o b d o b i a n a j z n á me j š o u s a s t a l a p i e s eň R ó b e r t a,
k t o r ú n a s p i e v a l J . P a u l í n i . Z a u j í ma v o sťo u t e j t o p l at ne j e , že
n i e k t o r é p i e s n e v y š l i v rokoch 1995 a 1998 na dvoch 2 CD Th e
138
34
b e s t o f v i n e j v er zi i . 139 Túto z osta vu sme pr e le pšiu or ie ntá c iu
o z n a č i l i ak o M o d u s V I . O d J o z e f a P a u l í n i h o 140 s m e s a d o d a t oč ne
d o z v e d e l i , ž e v t o mt o o b d o b í h r a l i v M o d u s e v i a c e r í b u b e n í c i .
V r o k u 1 9 8 7 t u p á r me s i a c o v b o l I v a n M a r č e k , potom P e t e r
S za p u, k t o r ý s p o l u s M . Šul c o m, M . V a l e n t o m a P . P a l k o m
ú č i n k o v a l v s k u p i n e K r o k o b a n d I I . Podľa v š e t k é h o p o s l e d n ý m
bubeníkom v zostave Modus do roku 1989 bol P e t e r B e l án i .
Pod ľa i n for má c i í o d I n g . P e t r a M l e j ne k a e x i st u j ú z k o nc a
8 0 . r o k o v n e v y d a n é n a h r á v k y p i e s n í Laura 141 a Vč erajší zážitok 142
– d u e t J . L e h o t s k ý , I . N o v o t n á . T á v r a j z k a p e l y o d i š l a v má j i
1 9 8 8 a n a h r a d i l a j u I v e t a S e d l á k o v á . S ňo u J . P a u l í n i na s p i e v al
d u e t Sám to vzdávam 143. S p o me d z i ďa l ších piesní z konca 80.
rokov
s p o me n i e me
s k t o r ý mi
sa
J.
Lehotský
nám
ešte
Čas
Lehotský
tieto
náv ratov 144 a P l át e n é
zúčastnil
i n f o r má c i e
na
neskôr
BL.
di e vč a 145,
S a mot n ý
potvrdil
Janko
a spresnil
v o so bnom rozhovore.
Z televízneho dokume ntu Vlastný mi slov ami – J án Le hotsk ý
s a d o z v e d á me , ž e k o n c o m 8 0 . r o k o v ešte existovala aj zostava
s M a r c e l ou Bř e zi n o v o u a Lešk om Semelk om . Ka pela vraj už len
n a c v i č ovala a absolvovala mož no dva koncerty. Z tohto obdobia
v š a k n e m á me k d i s p o z í c i í ž i ad n y z v u k o v ý ma t e r i á l . T ú t o z o s t a v u
s me o z n a č i l i a k o Modus VII .
S k u p i n a M o d u s p a t r í k n a š í m n a j v ý z n a mne j š í m f o r má c i á m
n a s c é n e p o p u l á r n e j h u d b y 7 0 . a 8 0 . r o k o v . J e j h l a v n ý m, p r í n o s o m
j e p r e s a de n i e r o c ko v éh o mo d e l u h l a v n é h o p i e sňového prúdu na
139
Na rovnakých podkladov sú spevácke stopy prespievané nanovo, sú skrátené, resp. predĺžené
úvody a pod. Máme na mysli napr. piesne Keď sa raz oči dohodnú; Snívaj, lietaj, bež a skáč, Skús
a pod. Ide o dobový materiál, ktorý vyšiel dodatočne.
140
Z telefonického rozhovoru s Jožom Pavlínim dňa 6. 2. 2008.
141
J. Lehotský/M. Sarvaš.
142
143
144
J. Lehotský/M. Sarvaš.
145
J. Lehotský/J. Raiman.
35
výrazných
kvalitatívnych
základoch,
čím
prispela
k celkovej
v š e o b e c n e j a s i mi l á c i í r o c k ov ý c h p r v k o v d o h l a v n é h o p r ú d u v o
v t e d a j š e j ČS S R i k ďa l š i e mu p o z d v i h n u t i u s l o v e n s k e j m o d e r n e j
p o p u l á r n e j h u d b y . M o d u s s a v o b d o b í druhej polovice 70. rokov
r o z h o d n o u mi e r o u p o d i e ľa l n a f o r mo v a n í n o v é h o h i t o v é h o mo d e l u
slovenskej produkcie, ktorý si spolu so širokým spolo č enským
o h l a s o m z a c h o v á v a l vďaka invencií skladateľa J . L e h o t s k é h o
a textára
K.
Peteraja
a oso b i t o sť. 146 U ž
k v al i t u
od
z a č i at k u
v Moduse pôsobili mnohí hudobníci, z ktorých sa neskôr stali
v ý z n a mné o s o b n o s t i n a š e j h u d o b n e s c é n y . J a n k o L e h o t s k ý , ktorý
j e o d roku 1972 č l e n o m a l e a d r o m k a p e l y , pa tr í k na júspe šne jším
s k l a d at e ľo m
slovenskej
mo d e r n e j
populárnej
hudby.
V r á mc i
M o d u s u š i r o k o u p l a t n i l s v o j k o mp o z ič ný talent, v druhej polovici
7 0 . r o k o v p a t r i l k n a j v äč š í m h i t ma k e r o m v o v t e d a j š e j ČS S R
a jeho
piesne
u me l e c k ý c h
si,
hodnôt,
v
súč i n n o s t i
získali
so
z a c h o va n í m
c e l o štátnu
základných
popularitu.
V skupine
M o d u s s a u p l a t n i l a j a k o s p e v ák. Vo svojom prejave vychádzal
z rozvinutého
bluesového
a soulového
cítenia
a v spojení
so
z a s t r e t ý m c h r a pľa v ý m h l a s o m v y t v o r i l n a n a š e j h u d o b n e j s c é n e
o s o b i t ý f a r e b n o - v ý r a z o v ý r e g i s t e r . J e d r ž i t eľom mnohých ocenení
a ako
s k l a d a t eľ
spolupracoval
okrem
iného
aj
s B e z i n k a mi ,
H e l e nou B lehárovou, K ar olom Duc hoňo m, P a v l o m H a m me l o m ,
Janou Kocianovou, Marcelou Laiferovou, Petrom Lipom, Marií
Rottrovou, Vě rou Špinarovou, a He le nou Vondr á č kovou. 147 Medzi
ďa l š í c h vý z n a mn ý c h č lenov Modusu patrí Me k y Žbi r k a, ktorý
zohráva v dejinách slovenskej populárnej hudby d ô l e ž i t ú ú l o h u
ako
s k l a d a t eľ,
spevák
i textár.
Vďa k a
o s o b i t é mu
n a z á l ne
z a f a r b e n é m u h l a s u a v n á š a n i u i d i ómov britského bigbítu – najmä
146
Modus, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, část jmenná – Československá
scéna, Editio Supraphon, Praha 1990, s. 359-360.
147
Lehotský, Ján, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, část jmenná –
Československá scéna, Editio Supraphon, Praha 1990, s. 316.
36
svojich ve ľk ý c h i d o l o v , s k u p í n B e a t l e s , K i n k s a Ro l l i n g S t o n e s, je
z r e t e ľn e o d l í š i t e ľný od inýc h spe vá c kyc h pr e ja vov a spolu s L.
Luč e n i č om
predstavujú
významnú
autorsky
–
interpreta č nú
d v o j i c u n a n a š e j h u d o b n e j s c é n e 8 0 . r o k o v . Mar i k a G om b i t o v á
tvorila
spolu
s J.
Lehotským
a M.
Žbirkom
historicky
n a j v ý z n a m n e j š i u a n a j ú s p e š n e j šiu z osta vu skupiny Modus. Je j
r ý c h l y v z o s t u p n a n a š e j s c é n e s v e dčí o jej mi moriadnom talente
i s c h o p n o s t i a c h , n o b o l p o d mi e n ený aj vtedajšou situáciou na
n a š e j h u d o b n e j s c é n e , k t o r e j p o s mr t i E v y K o s t o l á n y i o v e j c h ý b a l a
takáto osobnos ť. A j n a p r i e k ťa ž k é mu z r a n e ni u , k t o r é ut r pe l a p r i
autonehode cestou z posledného koncertu skupiny Modus koncom
n o v e mbr a
v roku
1980
a ostala
tak
pripútaná
k i n v a l i d n é mu
v o z í k u , s a M . G o m b i t o v á d o r o k u 1 9 8 9 mi m o r i a d n e ú s p e š n e
p r e s a d i l a n a n a š e j h u d o b n e j s c é n e a k o s ó l i s t k a i a k o s k l a d a t eľka
a p o dľa
mn o h ý c h
publicistov
je
najvýraznejšou
ženskou
i n t e r p r e t k o u s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j h u d b y v š e t k ý c h čia s. Svoj
i n t er p r et ač n ý p r e j a v b u d u j e n a c h a r a kt e r i s t i c k y a n e z a me n i t eľn e
z a f a r b e n om
u p l a t ňuje
hlase
v e ľk é h o
vyspelú
a mb i t u ,
techniku
prostredníctvom
spie vania,
vrodenú
ktorého
mu zikalitu,
p r i r o d z e n é r o c k o v é c í t e n i e a n a j mä s c h o p n o sť úč i n n e v y j a d r iť
širokú
výrazovú
škálu
vrátane
krajných
polôh
expresívneho
d r a ma t i z m u , č i n a d r u h e j s t r a n e mi m o r i a d n e p ô s o b i v é h o l y r i z mu .
Vo
svojom
k o mpo z i č n o m
k o mu n i k a t í v n u
me l o d i k u
p r e j a ve
upl a t ňu j e
r o c k o v ého
cit
hlavného
pre
vkusnú
prúdu
a plné
využitie vlastných speváckych dispozícií. Spolu so skupinou
E l á n, M i r o m Ž b i r k o m a P e t r o m N a g y o m, M a r i k a G o m b i t o v á
predstavuje
vyvrcholenie
konju n k t ú r y
slovenskej
mo d e r n e j
p o p u l á r n e j h u d b y z d r u h e j p o l o v i c e 70. a prvej polovice 80.
r o k o v . 148 Laco Luč eni č j e mi mor i a d n e v ý z n a mn o u o s o b n o sťou
148
Gombitová, Marika, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, c. d., s. 359-360.
37
n a š e j h u d o b n e j s c é n y d o d n e s . P r e s a dil sa najmä ako univerzálny
š t ú d i o v ý a p ó d i o v ý h u d o b n í k , mul t i i n š t r u me n t a l i st a , s kl a d a t e ľ,
aranžér, producent, i spevák. V 70. rokoch pôsobil v najsilnejších
zostavách skupín Prúdy, Collegium Musicum a M o d u s . V 80.
rokoch
sa
zaslúžil
o prínos
naj n o v š í c h
trendov
zo
svetovej
h u d o b n e j s c é n y , n a j mä v o b l a s t i e l e k t r o n i c k e j h u d b y – s y n t h popu,
resp.
techno-popu.
Spolu
s Dušanom
H á j ek om,
ktorý
p ô so bil v najúspešnejších z osta vá c h skupín Co l l e gi u m m u s i c u m,
M o d u s , L i m i t a B an k e t , v y t v o r i l i j e d n u z n a j l e p š í c h r y t mi c k ý c h
sekcií
na
Modusu
našej
po p - r o c k o ve j
pôsobil
aj
Ľu b o š
scéne.
Vo viacerých
S t a n k o v s k ý,
ktorý
z os t a v á c h
je
aj
jeho
s p o l u z a k l a d a t eľo m. S p o l u s Vladom Kaššayom v t o m č a s e t v o ri l i
jednu
z najlepších
strojovo
presnej
rockových
a technicky
r y t mí k
u nás
vyspelej
hre
a vďa ka
so
svoje j
s c h o p n o sťou
p r i s p ô s o b i ť s a r ô z n y m h u d o b n ý m š t ý l o m s a s t a l v y hľa d á v a n ý m
š t ú d i o v ý m h u d o b n í k o m. A k o s p e v á k s a v M o d u s e u p l a t n i l n a j mä
v ďa k a i n t e r p r e t á c i í c e l o š t átneho hitu z roku 1984 Ty, ja a môj
b r a t , známy aj pod názvom S k l í čk a. Ďa l š í mi v ý z n a mn ý mi č l e n mi
M o d u s u v 7 0 . r o k o c h b o l i a j Ľu d o v í t N o s k o spolu s Jánom
B a l á žom. T v o r i l i j e d n u z h u d o b n e n a j sc h o p n e j ší c h , n o ž i aľ k r á t k o
e x i s t uj ú c i c h z o s t á v k a p e l y . Ľ . N o s k o n e s k ô r o d i š i e l d o Pr o g n ó z y
– úspešnej kapely z konca 70. rokov a J. Baláž sa stal členom
a neskôr
aj
druhým
leadrom
našej
najúspešnejšej
hudobnej
sk u p iny 80. rokov, E l á n. Do posle dnýc h z ostá v Modusu pr inie sli
svoj
osobnostný
vklad
speváci
Marián
Greksa
a M i l an
Vysk oč ány. K n a j v ý z n a mn e j š í m č l e n o m M o d u s u v t o mt o o b d o b í
p a t rí a j Ivona Novotná , k t o r á s a p o M . G o mbi t o v e j s t a l a ďa l š o u
s p e v á č kou v kapele a participovala na posledných dvoch radových
a l b u mo c h s k u p i n y M o d u s z 8 0 . r o k o v . J o žo P a u l í n i , ktorý tu
pôsobil
v rokoch
1987-1988,
naspieval
n i e k oľk o
piesní
na
38
poslednej LP platni Ke ď sa raz oči dohodnú a j e i nt er p r e t o m
najúspešnejšej
piesne
Modusu
z druhej
polovice
80.
rokov,
R ó b e r t a.
Skupina
Modus
c h a r a kt e r i s t i c ká
je
po
č a s t ý mi
celý
čas
p e r s o n á l ny mi
svojej
e x i st e n c i e
z m e n a mi
a z nich
v y p l ý v a j ú c e j f l u k t u á c i e členov. Vä č š i n o u b o l i d ô v o d o m r o z p a d u
e x i s t e nč né a osobné dôvody č l e n o v a n e z h o d a v h u d o b n o m c í t e n í .
N á v r a t n i e k t o r ý c h č l e n o v d o s k u p i n y n e n a s v e dču j e t o mu , ž e b y z a
takouto fluktuáciou stáli os o b n é n e z h o d y , n o p r á v e n a o p a k .
N i e k t o r é o b d o b i a e x i s t e n c i e s k u p i n y s ú z d o k u me n t o v a n é l e n
č i a st oč ne. Na konci tejto kap i t o l y u v á d z a me p r e hľa d n ú t a b u ľk u
obsadenia
skupiny
vypracovali
za
Modus
p o mo c i
v rokoch
dostupných
1967-1989,
zdrojov.
ktorú
sme
N e má m e
však
p o t v r d e n é v š e t k y i n f o r má c i e a n i e k t o r é ú d a j e s ú s p o r n é , či úplne
chýbajú.
Preto
v súvislosti
so
s me
v t a b u ľk e
zostavou
niektoré
Modus
0,
nejasnosti,
označili
n a j mä
ot á z n i k o m.
Upozor ňu j e me v š a k , ž e t a b uľk a v n i e kt o r ý c h mi e s t a c h ne m u s í b yť
p r e s n á a p r a v d i v á . D o d a t o č n e t ú t o t ab uľk u b u d e me a k t ua l i z o v ať
aj s pomocou niektorých bývalých členov Modusu. Najbližšie
má m e p r i sľú b e n ú s p o l u p r á c u o d Ľ u b o š a S t a n k o v s k é h o .
39
tab. 1: obsadenie skupiny Modus do roku 1989
Rok
klavír
klávesy
1967
Stanislav
Hrda
sólo
gitara
sprievodná
gitara+iné
basgitara
bicie
Ján Baláž
Miroslav
Žbirka
Gabriel
Wertlen
Ľubomír
Stankovský
spev + iné
Peter
Krutek
(trubka)
Juraj
Czinege
(sax., klarinet)
T. Psota
(trombón)
Modus 0
Tomáš
Berka
1968
(klávesy)
1969
Eugen
Kratochvíla
???
1970
Mikuláš
Gürtler
Vladimír
Kaššay
1971
Ján
Lehotský
I
1972
1973
1975
Ladislav
Severa
Karol
Witz
1976
Miroslav
Žbirka
Ľubomír
Stankovský
Ladislav
Lučenič
Cyril
Zeleňák
Štefan
Havaši
Miroslav
Jevčák
Marika
Gombitová
Ladislav
Lučenič
Modus III
Viliam
Pobjecký
1977
Ľudovít
Nosko
Modus
(Prúdy)
Ján Baláž
II
1974
1978
Dušan Hájek
1979
1980
1981
Anastasis
Engonidis
Karol
Morvay
Jiří
Vana
Vladimír
Kaššay
Ľubomír
Stankovský
IV
Karol
Witz
Ján
Hangóni
1982
1983
1984
Imrich
Diskaníni
(ten.saxofón)
1985
Ivona
Novotná
Milan
Vyskočáni
Modus V
Marián
Greksa
1986
Miroslav
Valenta
(klávesy)
Peter
Palkovič
Jozef
Paulíni
Ivan Marček
Modus VI
Miroslav
Šulc
1987
Peter Szapu
(Ján Fabrický)
1988
Peter Beláni
- sólo spev
- ako hosť
Lešek
Semelka
40
VII
1989
Iveta
Sedláková
Marcela
Březinová
V. Hudobný štýl skupiny
Š t ý l o v o s a M o d u s u ž o d z ač iatku orientoval na bigbítovú
s c é n u . U v o ľn e n á p o l i t i c k á k l í ma k o n c o m š e sťde sia tyc h r okov
j e h o č l e no m u mo ž ňo v a l a s l e d o v a ť na jnovšie tr e ndy z o sve tove j
hudobnej scény. V duchu dobového ideálu, skupina disponovala
dychovou sekciou a po príchode M. Žbirku sa repertoár kapely
p r i s p ô s o b i l j e h o h l a s o v ý m d i spozíciám a z toho vyplývajúceho
štýlu spievania. Paradoxom bolo, že Žbirka inklinoval ku kapelám
T h e K i n k s , B e a t l e s a R o l i n g S t o n e s , n o d i s p o z ič ne svojim hla som
z o d p o vedal spevu Robina a t r o c h u a j Barryho Gibbovcov , č lenov
vtedy už známeho anglického p o p - s o u l o v é h o v o k á l n e h o t r i a Bee
G e e s. Z o z ač i a t k u M o d u s s í c e h r á v a l p r e v z a t ý r e p e r t o á r , n o c c a
o d r o k u 1 9 6 9 z a č a l i j e h o č l e n o v i a s v o j p r o g r a m r o z š i r o v ať a j
o pôvodnú tvorbu. Už spomínaná pieseň Smútok je zrejme prvou
p ô v odnou skladbou v repe r toá r i Modusu, ktorá sa z tohto obdobia
z a c h o v a l a . P r á v e t á t o p i e s eň d o k u m e n t u j e i n š p i r á c i u s k u p i n o u
Bee Gees.
P o t r o c h r o k o c h n a s t a l vo vývoji skupiny zásadný obrat,
k e ď d o k a p e l y n a s t ú p i l J . Lehotský, ktorý ponúkol pôvodné
s k l a d b y a č l e n o m M o d u s u t a k u m o ž n i l n a p l n iť a mb í c i u h r a ť
p ô v o d n ý r e p e r t o á r , n a k oľko skupina fungovala prevažne ako
k l u b o v á f o r má c i a , k t o r á h r á d o t a nc a p r e v z a t ú t v o r b u a t o n a j mä
s k o me r č n ý m z a me r a n í m. O d r o k u 1 9 7 2 t a k m ô ž e me h o v o r iť
o z a č iatkoch epochy, ktorá v histór ií skupiny trvá prakticky
dodnes. Modus má stabilného leadra a program je postavený
v ý l uč n e n a v l a s t n e j t v o r b e . J . L e h o t s k ý z á s a d n e z me n i l š t ý l o v ú
o r i e n táciu kapely najmä po obnovení Modusu v roku 1974, kedy
s a s t a l j e h o l e a d r o m . Z á s a d n ý v p l y v n a j e h o h u d o b n é c í t e n i e ma l
Ray Charles, ktorý je jeho veľk ý m v z o r o m d o d n e s a p o č a s svojho
41
pôsobenia v rôznych for máciách do roku 1972 149 s a a j vďa ka t o mu
štýlovo za č a l o r i e n t o v ať n a j a z z a s ou l . P r á v e t ý m o v p l y v n i l a j
Modus. Jeho raná tvorba nesie nielen prvky týchto štýlov, ale aj
b i g b í t u . V s ú č i n n o s t i t ý c h t o š t ý l o v , v eľk é h o t a l e n t u , i n v e n c i e
a o s o b i t é h o p r e j a v u , J . L e h o t s k ý p o s t u p o m č asu na našej scéne
vytvoril ve ľ mi charakteristickú kvalitu, k t o r á s a s t a l a z á k l a d o m
p r e j e h o ďa l š i u t v o r b u a v ďa k a d o s i a h n u t ý m ú s p e c h o m j e v e ľmi
d ô l e ž i t o u p r i p r e s a d z o v a n í h l a vné ho r oc kové ho pr údu na na še j
s c é n e a t o n a b á z e výl uč ne vla stne j tvor by 150.
V priebehu 2. polovice 70. rokov začínajú v tvorbe J.
L e h o t s k é h o a t ý m a j v p i e sň ovo m r e p e r t o á r i Modusu st ál e vi acej
prevláda ť š t ý l o v é p r v k y mod e r n é h o p r ú d u p o p u l á r n e j h u d b y t o h t o
o b d o b i a a k o n a p r . h a r d r o c k , r o c k o v á balada, funky-pop a i. Je to
z d o k u me n t o v a n é
Z v l á š t n o sťo u
n a h r á v k a mi
niektorých
piesní
piesní
je
z rokov
štýlový
1976-1980.
kontrast
me d z i
jednotlivými dielmi piesne. Napríklad Boľ a v é n á m e s t i e, kde je
z b o r o v á s l o h a v r ý c h l o m r o ck o v o m t e mpe a mol o v e j t ó n i n e
konfrontovaná
s funky
refrénom
v paralelnej
durovej
tónine
n a s p i e v a n ý m s ó l o v o M a r i kou Gombitovou. Ešte cite ľnejší štýlový
kontrast je v piesni Ty vieš Mama, kde je baladická sloha
v p o ma l o m t e mpe a v t ó n i n e a mol s t r i e d a n á r ý c h l i m r e f r é n o m v h
m o l . N ahrávky obidvoch pie sní sú z r oku 1977 a ta kýto mode l
p o l y š t ýl ov e j
p i es n e
je
z n á my
ešte
z éry
B e a t l es .
S p o me d z i ďalších takýchto pie sní v r e p e r t o á r i M o d u s u , u v á d z a me
n a p r . Neprichádzaš a Môj milý .
P o l y š t ý l ov é z a me r a n i e s k u pi n y Modus je na jma r ka ntne jšie
v r o k u 1 9 7 9 , k e d y v y š l a d e b u t o v á L P p l a tňa Modus , p r e k t o r ú j e
p r í z n ač ná polyštýlovos ť. Z a t i a ľ, č o prvá skladba z tejto platne
Modus
149
150
je
akousi
symb ióz ou
blue sovýc h
pr vkov
v dr snom
AUS Praha, The New Soulmen, The Gentleman, New Blues Five, Sexteto Ľ. Beláka a i.
Modus, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, c. d., s. 360.
42
p r o s t r e d í b i g b í t o v é h o , a ž h a r d r o ckové ho a r a nž má nu, do ostr é ho
k o n t r a s t u s a s t o u t o p i e s ňo u d o s t á v a j ú b a l adické skladby V i e š b y ť
z l á , Prázdny rám, P i e s e ň p r e s k r e h n u t ý c h, č i P r i p ú t a n á. F u n k y
so u n d typický pre toto ob dobie j e t u z a s t ú p e n ý p i e sň ou Jedenás ť
p o s c h o d í , kde efekt drs nosti umoc ň u j e o s o b i t ý i n t er pr e t ač ný
p r e j a v Mariky G om bitovej. Pi e sne M a l ý v eľk ý v l a k a Sladký hlas
s v e dč i a
o i n š p i rá ci í
b ri t s ko u
s c é no u
a to
n a j mä
B e a t l es.
K š t ý l o v e j r ô z n o r o d o s t i t o h t o a lbumu autorsky prispel aj M.
Ž b i r k a s h a r d r o c k o v o u p i e sňou M á m s v o j v e k a c ountr y- r oc kom
L á s k a n á m d v o m v š e t k o o d p u s t í.
Kryštalizáciu
hudobného
štýlu
skupiny
a postupnú
individualizáciu hudobného cíteni a a š t ý l o v é h o z a me r a n i a d v o c h
popredných osobností Modusu, t. j . J a n k a L e h o t s k é h o a M e k y h o
Ž b i r k u , n á m d o k u me n t u j ú d v e L P p l a t n e z r o k u 1 9 8 0 . N a j e d n e j
strane je to radový album B a l í č ek snov, k t o r ý z v e ľk e j č asti
n a d v ä z u j e n a p r e d o š l ý a l b u m a r ep r e z e n t u j e t a k k o n t i n u i t u t v o r b y
a o s o b n é h o v k l a d u l e a d r a J a n k a L e h o t s k é h o . N a p r í k l a d p i e s ň ou
Ruleta
potvrdzuje
p r e t r v á v a j ú ce
inklinovanie
k
funky
a v p i e s ňach J a a Ty , Naposledy , L á s k y i d ú pokrač uje v tradícií
r o c k o v ý c h b a l á d . S ó l o v ý a l b u m M i r o s l a v a Ž b i r k u D o k t o r s e n už
predstavuje odklon od zabehnutej štýlovej koncepcie 70. rokov,
r o z š í r e n i e š t ý l o v é ho z a me r ania napr. o reggae v piesni D o k t o r
s e n , č i potvrdenie inšpirá c ie skupinou B e a t l e s v p i e s n i M ám
č i e r n y d eň, k d e n a k o n c i o d z n i e c i t á c i a s l o h y z p i e s n e Things We
S a i d T o d a y . Ž b i r ka t ý mt o l e n p o t v r dz u j e k o zm o p o l i t n osť, k t o r á
s k u p i n e M o d u s s p ô s o b i l a n a j v äč š i e p r o b l é my p r á v e v o v íťaznom
roku 1977. U J. Lehotského sa st ále viacej prejavuje osobitý
a s t á l e s a r o z v í j a j ú c i p r e j a v i r ukopis a túto te nde nc iu postupne
v n í ma me
aj
u M.
Žbirku.
Pre
naplnenie
svojich
a mb í c i í
a u p l atnenia vlastných kvalít dostal p r i e s t o r p o o d c h o d e z M o d u s u
v roku 1980, kedy s L. Lučeničom a D. Hájekom založili skupinu
43
L i m i t . S polu s L . L uč e n i č om v y t v o r i l a u t or s ky – i n t e rpr e t ač nú
dvojicu
a
ich skupina
a i n t er p r et ač n ý c h
sa
schopností
vďa k a
M.
spojeniu
Žbirku
a L.
s k l a d at eľských
L uč e n i ča ,
ako
d o b r é h o a r a n ž é r a a mul t i i n št r u me n t a l i s t u , kt o r ý s l e d uj e a v e ľmi
flexibilne reaguje na trendy svetovej pop scény, stala jednou
z najúspešnejších kapiel našej hudobnej scény 80. rokov.
N a s l e d u j ú c a z o s t a v a M o d u s u o p äť pr iná ša nový z vuk, no
štýlová kontinuita pretrváva. Popri hardrockových prvkoch sa
v i a c e j d o p o p r e d i a d o s t ávajú prvky popu a pozvoľna aj hlavných
š t ý l o v ý c h s me r o v 8 0 . r o k o v . V š t v o r č l e n n e j z o s t a v e k a p e l a v y d a l a
d v a p r o f i l o v é a l b u m y v r o k o c h 1 9 8 1 a 1 9 8 3 , k t o r é s ú s i v e ľmi
b l í z k e p o s t r á n k e z v u k u , i š t ý l ovosti. Osobitou kapitolou sú
p l a t n e M a r i k y G o m b i t o v e j z t o h o o b d obia, na ktorých sa autorsky
p o d i e ľa a j o n a s a ma . Z v u k k a p e l y j e v š a k r o v n a k ý a d á s a
p o v e d a ť, ž e v t o mt o o b d o b í u ž v i a c e j p r e v l á d a j ú p r v k y p o p u .
V roku 1984 sa v ďa k a o b s a d e n i u M . G r e k s u d o s k u p i n y ,
o p ä ť z v ý r a z ňujú a viacej presadzujú hardrockové prvky a štýlový
k o n t r a s t me d z i r o c k o v ý mi a p o p o v ý mi p i e sňa mi n a a l b u mo c h
z rokov 1985-86 sa viacej prehlbuje . A r g u me n t o m p r e v h o d n e j š i u
polohu skupiny v štýle pop je aj f a k t , ž e h i t o m t o h t o o b d o b i a
Modusu sa stala pieseň T y , j a a m ô j b r a t . Na LP pla tni Vlaky
s r o k m i , kde Greksa už nefiguruje, sa štýlová rôznorodosť opä ť
z mi e r ňu j e ,
no
rockové
prvky
úplne
nevymizli.
Možno
aj
z nostalgie, ktorá je pre tento album t y p i c k á , s a t u objavujú napr.
a j p i e s ne K a p e l y s t a r n ú a Ke ď vrelo Vé č k o t a k t i e ž s r o c k o v o u
k o n c e pciou. P osledná rad ová LP Ke ď sa raz o č i dohodnú, je
k o n c i p o v a n á p o p - r o c k o v o a z o v š e tkých albumov zo sledovaného
o b d o b i a j e š t ý l o v o a s i n a j k o mp a k tn e j š i a . N a j z n á me j š i a p i e s e ň
44
z t o h t o o b d o b i a R ó b e r t a, j e ú d a j n e i n š p i r o va n á h i t om S t e v i e
W o n d e r a I J u s t C a l l e d t o S a y I L o v e Y o u 151.
A k o s me u ž s p o mí na l i , z v u k k a p e l y M o d u s s a v p r i e b e h u
70.
a 80.
rokov
me nil
v závislos t i
od
aktuálnej
zostavy
a n á s t r o j o v é h o o b s a d e n i a . Za t i aľ, č o v zostave do roku 1973
f i g u r o v a l a a j d y c h o v á s e k c i a , p o r o k u 1 9 7 4 s a s ňou už na
nahrávkach
Modusu
n e s t r e t á v a me .
Aj
tento
fakt
s v e dč í
o progresivite kapely. Od roku 1 9 7 4 u ž k a p e l a p ô s o b í v ý h r a d n e
v zložení
rockového
V zostave
je
teda
k o mb a
o štyroch
mi n i má l n e
jedna
až
gitara,
šiestich
členoch.
b a s g i t ara ,
bicie
a s a moz r e j me a j k l á v e s o v é n á s t r o j e .
Akustický
klavír
je
najtypickejším
nástrojom
i v y j a d r o v a c í m p r o s t r i e d k o m J a n k a Le hotské ho. Je ho a kustic ký
z v u k d o ká z a l p o c e l ý č as pôsobenia v Moduse uplat ňova ť a k o
v r ý c h l y c h p i e s ňach, napr. S u z i , Cesta so psom, S e n o T e b e ,
Úsmev a p o d . , r o v n a k o t a k a j v p o ma l š í c h p i e s ňach a baladách. Za
všetky
s p o mí n a me
Prvý
s n e h,
Vieš
by ť
z l á,
Lásky
i d ú,
Pozhasínané , Z á h r a d n á k a v i a r e ň, Zrkadlo rokov , O t e c a s y n,
D o m o v kráč a t r i e d a, Ke ď s a r a z o č i dohodnú a i . V y u ž í v a l t a k t i e ž
a j mo ž n o s t i r o z š í r e n i a z v u k o v éh o f o n d u e l e k t r i c k ý mi v a r i a n t mi
k l a v í r a . S o bľu b o u v y u ž í v a l F e n d e r Rh o d e s P i a n o (Zo všetkých
s l o v , Záhadná, Stud ňa, Ke ď z a m e t ú . . .) a j e h o d o mé n o u s a v 7 0 .
rokoch
stal
Hohner
Clavinet,
( Ve ľk ý
sen
m o r a,
Jedenásť
p o s c h o d í ...), ktorý pripája l k Le slie boxu, č í m d o s i a h o l z v u k o v ý
e f e k t podobný H ammond or ga nu. Ivan Jombík sa n a tú t o té mu
r a z v y j a dr i l , ž e : „ J e d i n ý , k t o u n á s n a H o h n e r i v e d e l h r ať , bol
J a n k o L e h o t s k ý “ 152. K u k o n c u 7 0 . r o k o v z a č ína v duchu dobového
ideálu používa ť aj syntezátory, ktoré postupne ma jú vä č š í p o d i e l
n a z v u k u k a p e l y a r o k 1 9 8 4 j e v t o mt o s me r e p r e l o m o v ý m,
151
J. Paulíni sa k tejto piesni vyjadril v televíznom dokumente Vlastnými slovami – Ján
Lehotský, STV, Bratislava 1996.
152
Z osobného rozhovoru s Ivanom Jombíkom dňa 19. 8. 2006, v Piešťanoch.
45
n a k o ľko od album u „ N a j l e p š i e d i evč a t á “ s y n t e z á t o r y d o mi n u j ú
z v u k u piesní na L P platniac h a Ľ Stankovský na albumoch z tohto
obdobia používa elektrické bicie nástroje Simmons 153. Tieto bicie
v ý r a z n e poz n ač ili sound väč šiny albumov populárnej hudby, ktoré
u nás v rokoch 1984-1987 vyšli. V roku 1984 tak dochádza
k výraznej inovácií zvuku kapely ni e len zmenou zostavy, ale aj
r o z š í r e n í m n á s t r o j o v e j v ý b a v y o mod e r n é s y n t e z á t or y a e l e k t r i c ké
b i c i e ná s t r o j e .
Pre
v y u ž ívanie
všetky
obdobia
zborov
existencie
a dvojhla snýc h
Modusu
úpr a v
je
príznačné
voká lne ho
pa r tu,
v ä č š i n o u f o r mo u m u l t i pl a y b a c k u . Z b o r y J . L e h ot s k ý n a jča s t ej š i e
v y u ž í v a v r e f r é n e a t o d v o mi s p ô s o b mi p o d o b n e , a k o s me s a o t o m
z mi e n i l i už v p r e d o šl e j pr á c i pr i s k u p i ne E l á n. 154
Vä č š i n u p i e s n í s k u p i n y M o d u s z obdobia prvej polovice 70.
rokov,
ktoré
charakterizuje
p r i e bežne
sú
výhradne
bluesová
obmie ň al
z tvorivej
m e lo d i k a
a kryšta liz ova l
dielne
a beatový
J.
Lehotského,
sound.
v súč i nn o s t i
so
Ten
sa
z me n a m i
v o b s a d e n í k a p e l y . B l u e s o v é p r v k y n a c h á d z a me n a j mä v p i e sňa c h
C e s t a s o p s o m, F orm ula 1 , Sen o Tebe, Úsmev a i . K o l í savá t er c i a
v d u r o v e j t ó n i n e – t z v „ b l u e t o n e “ , mi x o l i d i c k á , č i ž e ma l á s e p t i ma
a n á p a d i t á o f f b e a t o v á r y t mi k a n a s v e dč u j ú b l u e s o v ý m i d i ó mo m
v tvorbe J. Lehotského. Všetky tieto piesne nesú aj štýlové prvky
t z v . „bieleho soulu“.
153
Simmons drums – v období rokov 1984-87 veľmi obľúbené pre svoj inovatívny zvuk. Na
Slovensku ich naplno využilo mnoho interpretov (Modus, Provisórium, Elán a i.).
154
Lehotský, Oskar: c. d., s. 23-24.
46
pr. 1: sloha piesne Formula 1 (1974)
pr. 2: sloha piesne Sen o Tebe (1974)
pr. 3: úryvok zo slohy piesne Úsmev (1977)
Popri bluesovo koncipovanej me lodike, je ďalšou výraznou
č r t o u , k t o r á d o t v á r a o s o b i t ý hudobný r ukopis J. Le hotské ho,
h a r mó n i a .
N a j v i ac
sa
j e ho
individuálny
vklad
prejavuje
c h a r a k t e r i s t i c k ý mi h a r mo n i c k ý mi p o s t u p mi , č i o s t i n á t n o u z á d r ž o u
v b a s e . Tú n a j v i a c v y u ž í v a v p o ma l ý c h b a l a d á c h . N a j t y p i c k e j š í mi
p r í k l admi využitia ostinátne ho basu, nad ktorým sa s t riedajú
d o š k á l n e a k o r d y v d i a t o n i c k o m p o s t u p e , s ú p i e s n e Pr v ý s n e h
a Z á h r a d n á k a v i a r eň.
47
pr. 4: úryvok zo slohy piesne Prvý sneh (1974)
pr. 5: úryvok zo slohy piesne Záhradná kaviareň (1983)
Ďa l š í m š p e c i f i k o m h a r mo n i z á c i e n aj m ä p o ma l ý c h p i e s n í , j e
k l a v í r n y s p r i e v o d r o z l o ž e n ý mi a k o r d mi v o f o r me o p a k u j ú c i c h s a
f i g ú r . A z d a n a j z v l á š t n e j š í m s p ô s obom ta ke jto úpr a vy, sú r oz kla dy
s me r o m n a d o l . J . L e h o t s k ý s v o j rukopis potvrdzuje využitím
t a k é h oto sprievodu vo viace r ýc h pie s ňach a dokonca aj v rovnakej
t ó n i n e . A k o d e mo n š t r a t í v n y p r í k l a d u v á d z a me ú r y v k y z p i e s n í
D o t y k a Sme t i a r s ky k r áľ .
pr. 6: klavírny part z úvodu k piesni Dotyk (1981)
pr. 7: klavírny part z úvodu k piesni Smetiarský kráľ (1983)
V o b d o b í r o k o v 1 9 7 9 - 8 3 p o z o r u j e me , n a j mä v p o ma l ý c h
d u r o v ý c h p i e s ňa c h , č a s t é v y u ž í v a n i e z me n š e n o ma l é h o s e p t a k o r d u
n a z n í ž e n o m p i a t o m s t u p n i , r esp. jeho prvého obratu v tvare
molového
kvintakordu
s pridanou
ve ľk o u
sextou
na
šiestom
s t u p n i . Ná s t u p t o h t o a k o r du je pripravený zväč š a mol o v ý m
48
k v i n t a k o r d o m,
resp.
mo l o v o
ma l ý m
septakordom na
šiestom
s t u p n i a r o z v e d e n ý o b v y k l e b ý v a d o š k á l n y m d u r o v o v e ľk ý m
s e p t a k o r d o m n a š t v r t o m s t u p n i . J . L e h o t s k ý t u t e d a o p äť používa
o s v e dč e n é h a r mo n i c k é p o s t u p y s me r o m n a d o l . M á me n a mys l i
n a p r . Piese ň p r e s k r e h n u t ý c h, Ke ď z a m e t ú, T a j o m s t v o h i e r a
Haliere
pr. 8: úryvok zo slohy piesne Tajomstvo hier (1981)
pr. 9: sloha piesne Haliere (1983)
J . L e h o t s k ý s o bľu b o u v y u ž í v a a j o s v e dč e n é d i a t o ni c ké ,
r e s p . c h r o ma t i c k é p o s t u p y d o šk á l n y c h a k o r d o v s me r o m n a d o l ,
t z v . „ l i n e c l i c h é“ . P r í p a d n e i b a postup v ba se . Z množ stva pie sní
u v á d z a me S t a r ý p á n, J e s e ň, S e n o T e b e , T y v i e š M a m a , Z á h a d n á ,
Z e l e n ý máj , S t u d ňa , Slávnos ť k v e t í n, S t r a t e ný s e n, Báje č ní muži
n a l i et a j úc i c h st r o j o c h, P o m ä t e n á, Spoluhrá č k a, Či e r n y d r o z d,
O t e c a s y n, T y , j a a m ô j b r a t , K a r t y s ú u ž r o z d a n é a mn o h o
ďa l š í c h . T e n t o v ý b e r p i e s n í z r o k o v 1 9 7 2 - 1 9 8 8 d o k u me n t u j e č a st é
a d l h odobé
používanie
týc hto
je dnoduc hýc h,
no
z a to
ľu b o z v u č n ý c h a p r e ľu d s k é u c h o v e ľmi príjemných harmonických
postupov.
49
pr. 10: refrén piesne Slávnosť kvetín (1979)
pr. 11: refrén piesne Pomätená (1981)
pr. 12: sloha piesne Otec a syn (1984)
pr. 13: refrén piesne Spoluhráčka (1981)
nota c v zátvorke (4. takt) naznačuje smerný tón v base, ktorý však nezaznie. Namiesto neho bol použitý prvý stupeň.
50
Z hľa d i s k a f a k t ú r y j e z a u j í m a v o r ie š e n á t r e t i a s l o h a p i e sn e
S p o l u h r á čk a. Tejto slohe totiž predchádza gitarové sólo, ktoré je
v a r i á c i o u n a me l ó d i u r e f r é n u a t o t o s ó l o a j n aďa l e j p o k r a čuje pod
me l ó d i o u s p i e v a n e j t r e t e j s l o h y . T a k á t o k o mb i n á c i a j e m o ž n á a j
n a p r i e k r o z d i e l n e j h a r mó n i í s l o h y a r e f r é n u .
pr. 14: 3. sloha piesne Spoluhráčka (1981)
A k o p r í k l a d v y u ž í v a n i a r o v n a k e j s e k v e n c i e v r á mc i b a s o v e j
l i n k y , u v á d z a me i nš t r u me n t á l n y ú v o d p i e s n í T y , j a a m ô j b r a t
a S l e p é b a l a d y, k t o r é s ú z r o v n a k é h o o b d o b i a , ma j ú t a k me r
rovnaký
zvuk
a obidve
z hodou
okolností
naspieval
Ľuboš
Stankovský.
pr. 15: úryvok z inštrumentálneho úvodu k piesni Ty, ja a môj brat (1984)
pr. 16: úryvok z inštrumentálneho úvodu k piesni Slepé balady (1985)
51
P iesne skupiny Modus ma jú vä č š i n o u p i e sň ovú for mu, kde
sa strieda sloha s refrénom a me dzi tým prípadne odznejú úseky
p o mo c n e j h u d b y , a k o p r e d o h r y , me d z i h r y a d o h r y . Z t v o r i v e j
dielne
J.
Lehotského
s n e t r a di čn ý m
však
tonálnym
a
pochádza
f o r mo v ý m
aj
n i e k oľko
(napr.
piesní
a d i t í v n y m)
u s p o r i a d a n í m. Z a z mi e n k u s t o j í n a p r . p i e s eň Vyznanie , k t o r á s a
s t a l a a z da n a j z náme j š o u z r e p e r t o ár u M a r i k y G o mbi t o v e j . S l o h a
s a v p i e s n i n e s t r i e d a s r e f r é n o m, a l e n a s l e d u j ú v r a d e z a s e b o u a
kontrast
je
me d z i
n i mi
umocnený
rovnomenným
tonálnym
v z ťa h o m c mol – C d u r . P o d r o b n e j šie sa te jto pie sni bude me
v e n o v a ť v p r á c i v e n o v a n e j M a r i k e G o m b i t o v e j . A j p i e s eň Či e r n y
d r o z d má n e t r a di č né formové uspor ia da nie , kde po sebe nasledujú
tri
rôznorodé
ča s t i
s odlišným
vnútorným
usporiadaním
a v r ô z n y c h t ó n i n á c h b mol – f mol – F d u r . Ne d á s a t u h o v o r iť
ani
o refréne,
pretože
tieto
časti
sa
navzájom
nestriedajú
a p o d o b n e , a k o v p i e s n i Vyznanie , po sebe nasledujú v rade.
I n t e r pr et ač nú zdatnosť a schopnosť i mp r o v i z á c i e č lenov
najsilnejšej zostavy Modus u d o k u me n t u j e me p r í k l a d o m č . 1 7 , k d e
sme porovnali prvé dve slohy pie sne Úsmev a to zo štúdiovej
n a h r á v k y z r o k u 1 9 7 7 a z o ž i v é h o v y s t ú p e n i a v n e s úťa ž n o m b l o k u
n a Lýrovom pódiu v roku 1979. Máme možnosť v i d i eť n a j m ä
mi e r n u k o mp l i k á c i u r y t mu a r o z š í r e n i e t ó n o v é h o a mb i t u , n a j v i a c
u M . G o m b i t o v e j . V p r í p a d e š t v r t e j s t r o f y v š a k u p o z o r ňu j e me , ž e
p o r o v n a n i e j e n e o b j e k t í v n e , n a k oľko hor ný r ia dok na spie va l M.
J e v č ák a spodný J. Lehotský.
A k o z t e j t o k a p i t o l y v y p l ý v a , t a k me r v ý h r a d n ý m a u t o r o m
piesní skupiny Modus je Janko Lehotský. V rokoch 1976-1980 na
r e p e r t o á r i M o d u s u a u t o r s k y p a r t i c ipova l a j Me ky Žbir ka , ktor ý je
a u t o r o m p i e s n í Zažni , Z n á m y t ó n, Drahá , Čí m v i a c m á š , Láska
nám dvom všetko odpustí, Mám svoj vek a p i e s n í z a l b u mu Doktor
sen.
52
Texty
pi e s n í
r e n o mo v a n ý c h
mu s e l i
textárov,
aby
poc h á d z ať
bola
z tvorivej
zaistená
ich
dielne
„ideologická
n e z á v a d no s ť“ . M a j o r i t n ý m t e x t á r o m p i e s n í M o d u s u j e Kamil
P e t e r a j , k t o r ý o k r e m t o h o s p o l u p r a c o v a l a j s m n o h ý mi ďa l š í mi
s l o v e n s k ý mi p e s n i č k á r mi , a k o n a p r . P . H a m me l o m , M V a r g o m, M .
Ž b i r k o m,
M.
G o mbi t o v o u
a i.
V rokoch
1981-1988
bol
g e n e r álnym textárom Modusu. Autor o m t e x t o v n i e k t o r ý c h p i e s n í
je
aj
ďalší
významný
slovenský
textár
Boris
F i l a n.
Janko
L e h o t s k ý s i s á m o t e x t o v a l d v e p i e s n e , Chmúrny deň (1968), ktorá
b o l a z a k á z a n á a S t r a t e n ý s e n. Okrem K. Peteraja a B. Filana, ktorí
b o l i z á r u k o u k v a l i t n ý c h t e x t o v s n e z a me n i t eľnou poetikou, sa na
r e p e r t o á r i M o d u s u t e x t á r s k y p o d i e ľa l i a j A l e x a n d e r K a r ša y, Ján
Š t r a s s e r , Zor o La u r i nc , Ľu b o m í r Ze m a n, M ar t in Sar vaš , J u r a j
R a i m a n a i . A n g l i c k é t e x t y p í s a l i J u r a j L i h o s i t, V l a d i m í r Čo r t ,
P . S a l l e r , M . Žbi r k a a i . V p r í k l a d e č. 1 8 u v á d z a me t e x t y p i e s n í
s n e t r a di čn o u ( n e ľú b o s t n o u ) t é ma t i k o u .
53
pr. 17: prvá a druhá sloha piesne Úsmev (1977) – porovnanie zo štúdiovej
nahrávky z roku 1977 a živého vystúpenia na Lýrovom pódiu v roku 1979
54
pr. 18: texty vybraných piesní
Modus (1979)
Kapely starnú (1986)
J. Lehotský/K. Peteraj
Načo veľa načo veľa slov,
zoznámte sa s našou kapelou!
Modus modus to sme my,
nad nástroje sklonení.
Zoznámte sa s našou kapelou!
Vyšli sme z módy ako staré džíny,
náš plagát nikto nehľadá.
Ústrižky novín váľajú sa v skrini,
sme tu len ako záplata.
Vyšli sme z módy ako éra platní,
vymietli rokmi toľko sál.
Sedíme ako zbití zrazu v šatni,
a niekto nás už odpísal.
Priniesli sme kufor svojich nôt,
myslím že to stačí na úvod.
Kto chce spievať môže hneď,
nie je to však žiadny med.
Priniesli sme kufor svojich nôt.
Chceme aby pieseň letela,
to si praje každá kapela.
Vieme hrať aj potichu,
znesieme aj kritiku.
Zoznámte sa s našou kapelou!
Do taktu vám musí,
srdce s nami biť.
Môžte sa aj pridať,
do tej našej hry.
Skúsme spolu pieseň,
v dlani zapáliť!
No tak teda skúsme,
raz dva dva a tri!
Kapely starnú,
tak nech žije zmena.
Zostarlo naše publikum.
Kapely starnú,
tak nech žije zmena.
Odchádza každý potichu.
Už nie sme pekní šťastní chlapci slávy,
neletia na nás dievčatá.
A menej ľudí úctivo nás zdraví,
sme tu len ako záplata.
Lacnejší hotel patrí k ceste dolu,
pre vrátnikov sme neznámi.
O slávu starší neťaháme spolu,
blúdime svetom s piesňami.
Kapely starnú...
Zo spolužiačok sú už dávno mamy,
čo vláčia tašky s nákupom.
Žijú svoj život trocha pobabraný,
každý už na ne zabudol.
Mávali vlasy krásne rozpustené,
patrili nám a kamošom.
Aj túto pieseň máme už len pre ne,
možno sú s nami v najhoršom.
Kapely starnú...
55
Keď vrelo Véčko (1986)
Lepšie je žiť (1986)
To boli časy keď vrelo Véčko,
Keď polka pravdy rástla v ňom.
V tom malo Véčku vreckovom klube,
večer čo večer nabitom.
To boli časy keď vrelo Véčko,
Keď Marián Varga práve hral.
Keď vošla Michelle a keď sa Hammel,
po Čiernej ruži ukláňal.
Kam bežíš Svet?
O pár rokov máš predsa dvetisíc.
Obzri sa späť!
Z vojny je len prach, z márnej slávy nič.
Koľko je zrúcanín,
V Tvojich dejinách, v Tvojich dejinách?
Bol si dosť skúšaný,
Láska prežila, láska jediná.
To boli časy keď ešte každý,
naivne veril svojim snom.
Začínal Modus, hrali sme Suzi,
a Suzi stála za Stĺpom.
To boli časy keď Boris s Kamilom.
písali cez noc prvé texty nám.
To boli časy spať sa nám nechcelo,
Keď s Medulienkou chodil smutný Ján,
...
Lehotský
Lepšie je žiť a tešiť sa z dní,
čo patria nám, čo patria nám.
čo patria nám, to vieš aj Ty sám.
Ó nebež Svet!
O pár rokov máš predsa dvetisíc.
Nie je to málo,
Ty chceš ďalej ísť, ďalej ísť.
Bez vojen vyhraných,
vojen prehraných, vojen prehraných.
Ak chceme všetci žiť,
kto nám v tom, v tom zabráni?
čo patria nám, čo patria nám.
čo patria nám, to vieš aj Ty sám.
56
Záver
S l o v e n s k á s c é n a p o p u l á r n ej hudby v rokoch 1977-1989 je
v ý z n a mný m o b d o b í m v d e j i n á c h s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j h u d b y .
N a j v ý z n a m n e j š i e d e t e r mi n a n t y t ej t o v ý v o j o v e j e t a p y s ú p o l i t i c k é ,
k u l t ú r n o - s p o l oč e n s ké ,
i n št i t u c i o n á l ne , ma t e r i á l n e ,
historické
a p o d . V n ú t o r n ý m č l e n e n í m o b d o b i a r o k o v 1 9 7 7 - 1 9 8 9 s a b u d e me
z a o b e r ať
v diplomovej
práci,
v ktorej
b u d e me
komplexne
ma p o va ť t ú t o e p o c h u . V y v r c h o l e n i e konjunktúry našej populárnej
hudby z konca 70. a prvej polovice 80. rokov predstavuje skupina
Elán
spolu
s Marikou
G o m b i t o v o u,
Miroslavom
Žbi r k o m
a Petrom Nagyom . 155 K u vz niku nove j kva lity populá r ne j hudby
n a S lovensku napomohli mnohé f aktory, ako napr. posilnenie
inštitucionálnej
základne,
vz ostup
estetických
nárokov
p o s l u c h á čo v h u d b y , r a s t i c h e k o n o mi c k ý c h mož n o s t í , k u m u l á c i a
t r a d í c i í p o p u l á r n ej h u d b y , r a s t p r o f e s i o n á l n e j ú r o v n e h u d o b n í k o v ,
p r í l i v n o v ý c h a ma t é r s k y c h s í l a p o d . 156
Z našich muzikológov sa to muto obdobiu najviac venuje
I g o r W a ss e r b e r g e r, Y v e t t a K a j a n o v á, F r a n t i š e k T u r á k , M a r i a n
J a s l o v s k ý, J ú l i u s K i nč ek , L a d i s l a v Š o l t ý s 157 a i. Množ stvo
i n f o r má c i í n á m p o s k y t u j ú s y n t e ti c k é p r á c e , m o n o g r a f i e , a l e a j
p e r i odiká, dobové články, kr itiky, r e c e nz ie a pod.
S k u p i n a M o d u s j e v ý z n a mn ý m p r e d s t a v i t eľom skúmané ho
o b d o b i a , p r e t o ž e j e j č l e n o v i a k o n t i n u á l n e n a d vi a z a l i n a pr e d o š l ý
v ý v o j n a s l o v e n s k e j s c é n e b i g b í t o v e j h u d b y a v íťa z s t v o m n a B L
’ 7 7 u mo ž n i l i p r e n i k n u t i e n a o f i ci á l n u s c é n u m o d e r n e j po p u l á r n e j
h u d b y , n a p o mo h l i k r o z b i t i u d l h o r oč ne zabehnutého swingového
155
Gombitová, Marika, In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, část jmenná –
Československá scéna, Editio Supraphon, Praha 1990, s. 359-360.
156
Wasserberger, Igor: Slovenská populárna hudba: Vývojové tendencie a najvýznamnejšie
osobnosti, [dizertačná práca] SAV, Bratislava 1988.
157
J. K. a L. Š sú autormi hesiel v Encyklopédií jazzu a modernej populárnej hudby.
57
m o d e l u T i n P a n A l l e y a c e l o š t á t n e s a t a k mo h o l p r e s a d iť rockový
m o d e l v h l a v n o m p r ú d e mo d e r n e j p o p u l á r n e j h u d b y . Členovia
M o d u s u s a n e s k ô r s t a l i v ý z n a mn ý mi o s o b n o sťa mi n a š e j h u d o b n e j
sc é n y.
Pi esne
v ý z n a mno u
Modusu
mi e r o u
sa
v ďaka
p o d i e ľal i
na
invencií
J.
Lehotského
s eb a i d e n t i fik ač nom
procese
s l o v e n s k e j p o p u l á r n e j h u d b y a L . L uč e n i č s a s po l u s M . Ž b i r k o m
n a j v i a c z a s l ú ž i l i o j e j a k ul t u r á c i u v ná š a n í m p r v k o v a t r e n d o v
z n a j a k t u á l n e j š i e h o d i a n i a n a b r i t s k o – a me r i c k e j h u d o b n e j s c é n e .
Aj
napriek
v zostave
častým
kapely,
personálnym
nedochád z a lo
z me n á m
a fluktuácií
k vývojove j
č l e nov
diskontinuite
a s k u p i n a b o l a s c h o p n á p o c e l ý č a s sv o j e j e x i st e n c i e n ac v i č ova ť
r e p e r t o á r , k o n c e r t o v ať a n e s k ô r a j r e a l i z o v ať štúdiové nahrávky,
t e l e v í z n e p r o g r a my a v y d á v ať p r o f i l o v é a l b u my . Z o b d o b i a r o k o v
1 9 6 9 - 1 9 8 8 p o c h á d z a v e ľké množstvo rozhlasových a televíznych
n a h r á v o k a c e l k o v o 2 1 a l b u m o v , z toho 8 profilových, 5 sólových,
(M.
Gombitová
4
a M.
Žbirka
1),
5
exportných
mut á c i í
v a n g l i c k o m j a z y k u a 3 k o m p i l á c i e (1 2 n a j . . . od M. Žbirku len
č i a st oč ne). Skupinu Modus a jej k ľúč ových č lenov teda právom
r a d í me k n a j v ý z n a m n e j š í m n a n a š e j h u d o b n e j s c é n e a i c h p r í n o s
v t e j t o o bl a s t i j e s ku t oč n e v eľký.
58
Bibliografia
- Balák, Miroslav; Kytnar, Josef: Československý rock na gramofonovych
deskách – Rocková diskografie 1960-1997, Indies Records, Praha 1998
- Breiner, Peter: Niekoľko poznatkov z analýzy pesničiek Bratislavskej lýry
v ročníkoch 1970-1979, In: Slovenská hudba 1994/XX, č. 2, s. 217-226
- Dorůžka, Lubomír: Panoráma populárni hudby 1918/1978, aneb Nevšední
písničkáři všedních dní, MF, Praha 1981
- Generálny katalóg hudobnín a kníh o hudbe 1971-1982, Opus, Bratislava
1982(?)
- Hrčková, Naďa: Dejiny hudby VI. – Hudba 20. storočia (2), IKAR, Bratislava
- Jaslovský, Marian: Dežo Ursiny – Pevniny a vrchy, Médiá, Bratislava 1997
- Jaslovský, Marian: Jaro Filip – Človek hromadného výskytu, Slovart,
Bratislava 2002
- Jaslovský, Marian: Collegium musicum, Slovart, Bratislava 2007
- Kalinová, Lenka: K sociálním dějinám Československa v letech 1969-1989.
VŠE – Fakulta národohospodářská, Praha 1999.
- Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu, In:
Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? (ed. Renáta Beličová),
Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Žilina 2007, s. 101122
- Kajanová, Yvetta: Prienik progresívnych trendov do slovenského jazzu, rocku
a pop music prostredníctvom zahraničných koncertov In: Musicologica
Istropolitana IV. Slovenska hudba č. 4, Bratislava 2004, s. 560-573
- Kajanová, Yvetta: Slovník slovenského jazzu. Hudobné centrum, Bratislava
1999
- Kajanová, Yvetta: The dissemination of progressive trends in Slovak jazz, rock
and pop music inspired by concerts of foreign groups, In: Musicologica
Istropolitana IV, Stimul, Bratislava 2005, s. 209-228
- Kajanová, Yvetta: Tvorivosť a inovácie v muzikológii a v trhovom priestore.
In: Slovenská hudba č. 3 – 4, XXXI, 2005, s. 406-412
- Katalóg gramofónových nahrávok (LP platne) vážna hudba (úplný zoznam),
výber z populárnej hudby a folklóru, Opus, Bratislava 1979(?)
- Kol. autorov: Dejiny Slovenska, AEP, Bratislava 2000
- Kol. autorov: Dejiny slovenskej hudby (ed. O. Elschek), Asco, Bratislava 1996
- Kol. autorov: Kultúrny rozvoj Slovenska v šiestej päťročnici 1976-1980 (ed.
Ján Fischer – Pavel Paška), Obzor, Bratislava 1982
- Kol. autorov: Kultúrny rozvoj Slovenska v siedmej päťročnici 1981-1985 (ed.
Ján Fischer – Pavel Paška), Obzor, Bratislava 1987
- Kol. autorov: Slovak popular music since the mid-seventies, In: Slovak Popular
Music and Jazz (ed. Yvetta Lábska), SMF, Bratislava
- Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1998
- Lazorišák, Štefan: Hudobníci z Košíc prerážali cestu súčasnému slovenskému
rocku, In: Korzár, Košice 15. 8. 2003
- Lehotský, Oskar: Slovenská populárna hudba v 80. rokoch. Elán – doména
scény, [postupová práca] KHV, FiF UK, Bratislava 2006
- Matzner, Antonín, Poledňák, Ivan, Wasserberger, Igor a kol: Encyklopedie
jazzu a moderní populární hudby, část věcná, Editio Supraphon, Praha 1980
59
- Matzner, Antonín, Poledňák, Ivan, Wasserberger, Igor a kol: Encyklopedie
jazzu a moderní populární hudby, část jmenná – Československá scéna, Editio
Supraphon, Praha 1990
- Populárna hudba – katalóg gramofónových nahrávok (LP platne) (ed. Tamara
Džavíková a Barbora Jaderková), Opus, Bratislava 1984(?)
- Tesař, Milan: Elán – rock na život a na smrť, Champagne avantgarde,
Bratislava 1992
- Turák, František: Moderná populárna hudba a džez na Slovensku: vývojové
tendencie a kritické reflexie, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2003
- Vitéz, Juraj: Bratislava – centrum populárnej hudby v 60. rokoch. Príspevok
k vývoju populárnej hudby na Slovensku v 2. polovici 20. storočia, [dipl. práca]
KHV, FiF UK, Bratislava 2006
- Wasserberger, Igor: O národných špecifikách a univerzálnosti slovenskej
populárnej hudby v reminiscenčnom odstupe, In: Slovenská hudba, SMA,
Bratislava 1997, s. 259-270
- Wasserberger, Igor: Slovenská populárna hudba: Vývojové tendencie
a najvýznamnejšie osobnosti, [dizertačná práca] SAV, Bratislava 1988
Diskografia
LP
Modus:
Modus
Modus (anglická verzia)
Balíček snov
99 zápaliek
Záhradná kaviareň
Najlepšie dievčatá
The Best Girls
Každý niečo hrá
Everybody Plays
Vlaky s rokmi
Zrkadlo rokov
Keď sa raz oči dohodnú
9116 0856, Opus, 1979
9116 0974, Opus, 1980
9116 0999, Opus, 1980
9113 1215, Opus, 1981
9113 1346, Opus, 1983
9113 1549, Opus, 1984
9113 1587, Opus, 1985
9113 1632, Opus, 1985
9113 1648, Opus, 1985
9113 1776, Opus, 1986
9113 1867, Opus, 1987
9313*1989, Opus, 1988
Marika Gombitová:
Dievča do dažďa
Rainy day Girl
Môj malý príbeh
Slnečný kalendár
Mince na dne fontán**
Moje najmilšie
9116 0858, Opus, 1979
9116 0973, Opus, 1981
9113 1149, Opus, 1981
9113 1259, Opus, 1982
9113 1355, Opus, 1983
9113 1599, Opus, 1985***
*
Na obale platne a v lexikóne je uvedené nesprávne objednávacie číslo 9311 1989. Podľa
systému objednávacích čísel (viď číselnú šifru), je správne prvé štvorčíslie 9313.
**
Skupina Modus sa podieľala iba na druhej platni z dvojalbumu. Na prvej LP platni s obj. č.
9113 1354 participoval L. Lučenič.
60
Miroslav Žbirka:
Doktor sen
Doctor Dream
12 naj ...
9116 1000, Opus, 1980
9113 1148, Opus, 1981
9113 1598, Opus, 1985
samplery:
Bratislavská lýra 73
Opus ’75+
Opus club 01++
Opus ’77
Opus club 02
Opus ’78
Opus ’79
Opus club 03
Technoexport Bratislava – 10. výročie
Opus club 04
Opus ’80
Opus ’81
Opus club 05
Opus ’82
Mám rozprávkový dom (BL 1966-1981)
Opus ’83
Veľká éra 1976-86 (2 LP)
Beatová horúčka 1965 – 70
Plnoletí
Vyznanie
9113 0219, Opus, 1973
9113 0432, Opus, 1975
9113 0495, Opus, 1977
9113 0605, Opus, 1977
9113 0691, Opus, 1978
9113 0692, Opus, 1978
9113 0816, Opus, 1979
9113 0819, Opus, 1979
9113 0926, Opus, 1979
9113 1078, Opus, 1981
9114!1099, Opus, 1981
9113 1263, Opus, 1981
9113 1295, Opus, 1982
9113 1310, Opus, 1982
9113 1311, Opus, 1982
9113 1516, Opus, 1983
9113 1967-68, Opus, 1987
9013 2113, Opus, 1989
9313 2119, Opus, 1989
9313 2224, Opus, 1990
SP
Suzi / Starý pán
Cesta so psom / Nevolaj viac
Formula 1 / Sen o Tebe
Veľký sen mora / Preteky s láskou
Margaréta / Záhadná
Úsmev / Deň ako z pohľadnice
Zažni / Správa o ľuďoch
Boľavé námestie / Ty vieš Mama
Stará láska+++
Zažni
Letná láska
Známy tón / Drahá
Dievčatá / Čím viac máš
Vyznanie / Malý veľký vlak
Kufor a šál / Nostalgia
Vieš byť zlá / Domy na zbúranie
9043 0166, Opus, 1972
9043 0260, Opus, 1973
9143 0361, Opus, 1974
9143 0438, Opus, 1977
9143 0439, Opus, 1977
9143 0440, Opus, 1977
9143 0441, Opus, 1977
9143 0446, Opus, 1977
9143 ????, Opus, 1977
9143 ????, Opus, 1977
9143 0450, Opus, 1977
9143 0461, Opus, 1977
9143 0471, Opus, 1978
9143 0500, Opus, 1979
9143 0521, Opus, 1980
9143 0522, Opus, 1980
***
V lexikóne je uvedené nesprávne vročenie 1984.
Edícia zostrihov najúspešnejších melódií roka.
++
Edícia orchestrálnych úprav piesní s názvom Svetové hity v orchestrálnom aranžmá –hrá
Orchester Josefa Vobrubu.
!
Pravdepodobne zlý údaj. V súlade s číslovaním LP platní Opus by tu malo byť číslo 9113.
+++
Jedna pieseň je uvedená v prípade, že druhá strana platne patrí inému interpretovi.
+
61
Tajomstvo hier / Svet stromov
Klaun z domu č. 6 / V slepých uličkách
Cirkusový kôň / Deň letí
Mágovo číslo / Naposledy
Spoluhráčka / Stará kára
Srdcia dievčat / Slnečný kalendár
Zrkadlo rokov
Aký som / Záhradná kaviareň
Otec a syn
Triedax/ Má iba 16+1 deň
Kapely starnú / Lepšie je žiť
Plátené dievča
9143 0528, Opus, 1980
9143 0538, Opus, 1980
9143 0539, Opus, 1980
9143 0540, Opus, 1980
9143 0558, Opus, 1981
9143 0561, Opus, 1982
9143 0573, Opus, 1982
9143 0595, Opus, 1983
9143 0260, Opus, 1984
9143 0635, Opus, 1985
9143 0654, Opus, 1986
9143 0748, Opus, 1990
CDxx
Modus:
The best of – 1977-1988 (2 CD)
The best of vol. 2 – 1979-1988 (2 CD)
Komplet 1 – Úsmev
Komplet 2 – Modus
Komplet 3 – Balíček snov
Komplet 4 – 99 zápaliek
OP 0033 2 312, Open music, 1995
OP 0064 2 312, Open music, 1998
BON 491722 2, Bonton, 1998
BON 492788 2, Bonton, 1998
BON 494191 2, Bonton, 1999
BON 495361 2, Bonton, 2001
Marika Gombitová:
Komplet 1 – Dievča do dažďa
Komplet 2 – Môj malý príbeh
Komplet 3 – Slnečný kalendár
Komplet 4 – Mince na dne fontán
Komplet 5 – No. 5
Vyznanie (2 CD)
91 0858-2, Opus, 2000
91 1149-2, Opus, 2004
91 1259-2, Opus, 2004
91 1354-2, Opus, 2003
91 1562-2, Opus, 2005
91 2784-2, Opus, 2007
x
Pieseň vyšla na LP Každý niečo hrá pod názvom Domov kráča trieda. Tento názov je uvedený
aj na obale SP platne.
xx
Vzhľadom k zameraniu tejto práce uvádzame iba najaktuálnejšie reedície, a kompilácie.
Samplery a duplikáty reedícií neuvádzame.
62
Pramene
Audio
Nahrávky piesní skupiny Modus, viď diskografia a sprievodné texty.
(+ sprievodný text k reedícií albumov skupiny Prúdy – Stretnutie s tichom a Hráč)
Video
Chvíľa pre pesničku - 30. 11. 1976, STV, Bratislava 1976
Lýrové pódium, STV, Bratislava 1979
Predstavujeme vám Modus – 1. 11. 1980, STV, Bratislava 1980
Vlastnými slovami – Ján Lehotský, STV, Bratislava 1996
Vlastnými slovami – Miroslav Žbirka, STV, Bratislava 1996
Slovenský bigbít – 9. diel, STV, Bratislava 2007
Štúdiové snímky k piesňam a vystúpenia Modusu z konca 70. rokov
Web
http://koktail.pravda.sk/odpovede.asp?t=LEHOTSKY&strana=1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Charta_77
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.8.2003/19154VI
http://www.kroko.sk/texty/Kb2.htm
http://www.stv.sk/hitstorocia
http://www.lucenic.sk/forum/viewtopic.php?t=320
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=186
www.gombitova.com
www.gombitova.estranky.cz
www.lehotsky-modus.szm.sk
www.lucenic.sk
www.marikagombitova.com
www.marikagombitovaforum.sk
www.pavolhammel.sk
www.zbirka.cz
Rozhovory
Krátky osobný rozhovor s Mekym Žbirkom dňa 8. 3. 2006 v Žiline
Osobný rozhovor s Ivanom Jombíkom dňa 19. 8. 2006 v Piešťanoch
Osobný rozhovor s Jankom Lehotským dňa 4. 2. 2008 v Bratislave
E-mailová korešpondencia s Ing. Petrom Mlejnekom
Telefonický rozhovor s Jožom Pavlínim dňa 6. 2. 2008 v Bratislave
63
Príloha: Číselná šifra na nosičoch OPUSu
(objednávacie čísla)
prvá čísica – vydavateľ
9 = OPUS
(1-Supraphon; 3-súčiastky, príslušenstvo;
4-dovoz platní; 5- dovoz kaziet MG; 6-hudobniny; 8-Panton)
platne
druhá číslica – záznam
0 = mono
1 = stereo
2 = supralong
3 = digital
tretia číslica – formát
1 = 33 1/3 ot./min., Ø 30 cm, LP platňa
3 = 45 ot./min., Ø 17,5 cm, EP platňa
4 = 45 ot./min., Ø 17,5 cm, SP platňa
5 = Compact Disc
6 = 16 2/3 ot./min., Ø 30 cm
7 = 16 2/3 ot./min., Ø 17,5 cm
8 = 33 1/3 ot./min., Ø 17,5 cm, EPS platňa
štvrtá číslica – žáner
0 = symfonická hudba
1 = komorná hudba
2 = vokálna hudba, opera
3 = tanečná hudba
4 = dychová hudba
5 = jazz
6 = hudba na počúvanie
7 = folklór
8 = hovorené slovo
9 = ostatné
Ďalšie štyri číslice tvoria poradové číslo platne.
LP = Long play (veľká platňa – dlhohrajúca)
EP = Extended play (malá platňa – zdvojený záznam)
SP = Single play (malá platňa – jednoduchý záznam)
EPS = Extended play special (malá platňa – zhustený záznam)
LPS = Long play special (veľká platňa – zriedený záznam)
kazety
druhá číslica – záznam
8 = mono
9 = stereo
tretia číslica – dĺžka
1 = 40 min. nahrávka
2 = 60 min. nahrávka
štvrtá číslica – žáner
(pozri platne)
64

Slovenská populárna hudba v rokoch 1977

Transcription

Similar documents

052-053 SVETOVALEC RABLJENA VOZILA Renault

Miroslav Košuta,utemeljitev

Prevzemi kot PDF - BASF Slovenija varstvo rastlin

Priloga 8_Rimska arhitektura.pdf

Nekrológ – Obituary Jozef Šteffek (*1952–†2013)

Číslo Názov knihy Autor Miesto rok vydania Vydavateľ

SLOVENSKÁ REČ Časopis pre výskum slovenského jazyka

Fyzické osoby Zoznam daňových dlžníkov v zmysle § 52 ods.1 písm

r očná správ a 2006 - Letisko Bratislava

33 31 2 4 OBSAH 3 6 8 13 14 20 22 43 37

ÚPSVaR Bratislava Abaffy Marian Bratislava,Vavilovova 8 300,00

Bratislava

V čísle nájdete

Annual Report - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

ZOZNAM ŠTUDIJNEJ LITERATÚRY V ŠK.ROKU 2013/2014 http

text vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Migrácia v kontexte populačných prognóz na

Ročenka 2006/2007

full text - Vojenský historický ústav